Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-191-2011.pdf
PDF · 122.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6C/191/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: T.. B. Z., G.. X.X.XXXX, bytom F. L. A. Č.. X, O. X, Česká republika, zastúpený Ladislavom Pavlů, advokátom so sídlom Praha 1, Revoluční č. 13, Česká republika, proti žalovanému: U. Š., G.. X.X.XXXX, bytom C., O. Č.. XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou KOTRUSZ - BENČÍK, s.r.o. so sídlom v Nitre, Štefánikova č. 57, IČO: 47237252, o zaplatenie 73.000 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 29.154,50 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 26.2.2011 až do zaplatenia, a to všetko do 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným žalobným návrhom na tunajšom súde dňa 13.10.2011 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu čiastku 73.000 eur s úrokom z omeškania vo výške podľa právnych predpisov odo dňa 1.1.2011 do zaplatenia a nahradiť mu náklady konania. Žalobný návrh podal z dôvodu, že na základe zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 28.1.2008 požičal žalovanému dňa 28.1.2008 sumu 2.200.000,- Sk (73.026,62 eura). Žalovaný peňažnú čiastku v uvedený deň do svojich rúk prevzal, čo potvrdil svojím podpisom zmluvy o pôžičke. Zaviazal sa svoj dlh žalobcovi zaplatiť spôsobom dohodnutým stranami v článku II. zmluvy o pôžičke. Podľa zmluvy pôžička mala byť uhradená najneskôr k 31.12.2010, keď od februára 2008 do 31.12.2010 vyrába vodná elektráreň žalovaného nepretržite pod bodu 35 mesiacov. Žalovaný však nezaplatil do podania žaloby vôbec nič a to ani na základe výzvy zo dňa 22.2.2011.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že zmluvu o pôžičke považuje za absolútne neplatný právny úkon, nakoľko ide o simulovaný právny úkon, pri ktorého uzavretí strany nemali úmysel uzavrieť zmluvu o pôžičke a rovnako neboli poskytnuté finančné prostriedky v sume uvedenej v zmluve. Pokiaľ vo veci sp. zn. 7C/23/2011 potvrdil a vyjadril sa v tom zmysle, že boli uzavreté tri zmluvy o pôžičke, nijako však nepotvrdzoval, žeby boli skutočne odovzdané zo strany navrhovateľa peňažné sumy v nich uvedené a to najmä v prípade zmluvy o pôžičke z 28.1.2008, ktorá je predmetom tohto konania. Poprel, žeby bola odporcovi odovzdaná suma 2,2 milióna Sk v hotovosti. Stretnutie účastníkov sa uskutočnilo nie 28.1.2008, ale v decembri 2007, na ktorom boli odovzdané určité finančné prostriedky, ale nie v slovenských korunách, ale v českých korunách. Zmluva o pôžičke bola vyhotovená až dodatočne ako formálny doklad, ktorý mal byť následne zničený, po vysporiadaní vzájomných vzťahov medzi žalovaným a spoločnosťou MAVEL, a.s., ktorej bol žalobca predsedom predstavenstva v tom čase. V konaní žalovaný vzniesol námietku premlčania podľa ustanovenia § 101 OZ.
Vo veci mal súd za preukázané, že dňa 28.1.2008 účastníci podpísali zmluvu o pôžičke, z ktorej z článku I. vyplýva, že veriteľ - žalobca na základe tejto zmluvy poskytuje dlžníkovi - žalovanému finančnú pôžičku vo výške 2.200.000,-Sk na umorenie vzniknutých nákladov a finančných záväzkov voči banke pri dofinancovaní projektu „dostavba MVE Podlužany na rieke Nitra, Riečny kilometer km 84.700“, ďalej sa v tomto článku uvádza, že dlžník túto finančnú pôžičku prijíma. V bode 1.2. dlžník výslovne prehlasuje, že finančnú čiastku špecifikovanú v bode 1.1. zmluvy od veriteľa dňa 28.1.2008 prevzal. V článku II. bodu 2.1. dlžník sa zaväzuje, že svoj dlh zaplatí veriteľovi postupne v pravidelných nerovnako vysokých mesačných splátkach vždy vo výške, ktorá je stanovená ako rozdiel fakturačnej čiastky bez DPH za predaj elektrickej energie vyrobenej uvedenou MVE a čiastky prevádzkových nákladov tejto MVE, ktoré sú stanovené vzájomnou dohodou na pevnú čiastku 250.000,-Sk mesačne a to až do úplného zaplatenia pôžičky. Z bodu 2.2. vyplýva, že účastníci zmluvy sa zároveň pre úplnosť dohodli, že v prípade, že fakturačná čiastka za predaj elektrickej energie podľa bodu 2.1. za príslušný mesiace nedosiahne výšku viac než 250.000,-Sk, nie je veriteľ povinný v danom mesiaci splátku uskutočniť. Zároveň sa účastníci zmluvy dohodli, že pre stanovenie príslušnej výšky danej mesačnej splátky bude slúžiť ako rozhodujúci podklad faktúra za vyrobenú energiu za daný mesiac.
Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 6.6.2012 č. k. 6C/191/201 - 137 súd žalobu zamietol potom ako mal za preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázať uzatvorenie zmluvy o pôžičke dňa 28.1.2008, pri ktorej došlo aj ku skutočnému odovzdaniu peňazí, teda sumy 2.200.000,-Sk. Žalovaný nepoprel poskytnutie finančných prostriedkov žalobcom vo výške 200.00,-Čk, 500.000,-Kč a 800.000,- Kč. Posledne uvedená suma bola reálne odovzdaná žalobcom v decembri 2007. Nárok uplatnený žalobcom súd posúdil podľa § 451 ods. 1, 2 OZ ako nedôvodné obohatenie a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalobe nevyhovel a žalobu zamietol.
Proti rozsudku podal odvolanie žalobca poukazujúc nato, že sa okresný súd nezaoberal všetkými preukázanými okolnosťami prípadu, jeho súvislosťami a prakticky vôbec sa nezaoberal tým základným, t. j. vlastnou zmluvou o pôžičke zo dňa 28.1.2008 a vôľou strán, ktorá viedla strany k podpisu takejto zmluvy.
Uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 19.9.2013 č. k. 7Co/175/2012 -176 bol rozsudok tunajšieho súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu vyplýva, že súdna prax vo svojich rozhodnutiach opakovane judikovala, že zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou, ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka, alebo odovzdaním krátkou cestou. Od zmluvy o pôžičke treba odlíšiť tzv. dlžobný úpis, ktorým dlžník písomne potvrdzuje, že dlhuje veriteľovi určitú sumu; tento úpis môže byť dlžníkom vydaný aj po uzavretí zmluvy a môžu byť s ním spojené i účinky uznania dlhu. Jeho existencia uľahčuje veriteľovi procesnú situáciu v tom, že dôkazné bremeno ohľadne dlhu v tej výške, na akú vyznieva dlžobný úpis, prechádza z veriteľa na dlžníka. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa sa v tejto veci vyššie uvedenými právnymi závermi dôsledne neriadil. Ak súd prvého stupňa zistil, že na základe písomne uzatvorenej zmluvy zo dňa 28.1.2008 nedošlo aj k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky 2.200.000,-Sk a z takto zisteného skutkového stavu prijal záver, že táto písomná zmluva o pôžičke nie je platným právnym úkonom, potom sa mal zaoberať tým, keďže prevzatie sumy 800000,-Kč v decembri žalovaný nepoprel, či medzi účastníkmi konania nebola uzatvorená platná ústna zmluva o pôžičke, pretože zmluva o pôžičke pre svoju platnosť nevyžaduje písomnú formu. Krajský súd v uznesení ďalej uvádza, že v ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne vypočuje účastníkov konania na to, ako sa ústne dohodli v čase, keď žalobca odovzdával žalovanému finančné čiastky, najmä sumu 800.000,-Kč. Zistí, kedy a aké ústne dohody účastníci ohľadne poskytnutých súm uzatvorili. Bude sa zaoberať ich obsahom, pričom dôkazná povinnosť o tom, že došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke a jej obsahu zaťažuje žalobcu.
Vo veci súd doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 11.3.2013 č. k. 7C/23/2011 - 146, rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 2.7.2012 č. k. 5C/190/2011 -112 a ostatnými listinnými dôkazmi.
Z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 11.3.2013 č. k. 7C/23/2011 - 146 súd zistil, že bola uložená povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 200.000,-Kč s príslušenstvom potom ako mal za preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o pôžičke dňa 3.10.2007, kedy žalovaný od žalobcu prevzal sumu 200.000,- Kč s tým, že žalovaný ako dlžník sa zaviazal zaplatiť dlh veriteľovi najneskôr do 30.1.2008. Rozsudok
zatiaľ nenadobudol právoplatnosť z dôvodu, že voči nemu bolo podané odvolanie žalovaným a spis sa t. č. nachádza na Krajskom súde v Nitre.
Z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 2.7.2012 č. k. 5C/190/2011 - 112 súd zistil, že bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 500.000,-Kč s príslušenstvom potom ako mal za preukázané, že účastníci uzatvorili zmluvu o pôžičke 15.10.2008, keď žalovaný od žalobcu prevzal sumu 500.000,-Kč s tým, že žalovaný ako dlžník sa zaviazal zaplatiť tento dlh veriteľovi najneskôr do 30.6.2009. Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplýva, že žalobca preukázal existenciu zmluvy o pôžičke, pričom žalovaný nepoprel poskytnutie finančných prostriedkov žalobcom a to okrem 500.000,-Kč aj sumy 200.00,-Kč a sumy 800.000,-Kč. Potvrdil, že podpísali celkom tri zmluvy o pôžičke. Z dôvodu podania dovolania žalovaným spis bol predložený Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie.
Zo zápisnice o pojednávaní v konaní sp. zn. 7C/23/2011 súd zistil, že na pojednávaní dňa 27.6.2011 žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že je pravdou, že podpísal tri zmluvy o pôžičkách v celkovej výške 2,9 milióna Sk s tým, že firma MAVEL mu dlhuje sumu 3,2 milióny Sk. Spolu jednali o tom, že tieto čiastky sa započítajú. Zo zápisnice o pojednávaní sp. zn. 5C/190/2011 zo dňa 30.1.2012 žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, okrem iného, že pôžičky 200.000,-Kč, 500.000,-Kč a 800.000,-Kč sa započítali do jednej sumy 2,2 milióna Sk.
Z listu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 22.2.2011 označeného ako výzva k úhrade splatných peňažitých pohľadávok vyplýva, že žalobca vyzýva žalovaného zaplatiť mu splatné peňažné čiastky týkajúce sa troch pôžičiek poskytnutých žalovanému s tým, aby tieto zaplatil žalovaný najneskôr do 3- och pracovných dní odo dňa doručenia výzvy.
V zmysle intencií rozhodnutia krajského súdu súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že žalovaný s ním uzavrel tri zmluvy o pôžičkách, ktoré obidve strany podpísali. Žalovaný ich uzatváral dobrovoľne. Žalovanému poskytol tri pôžičky v rokoch 2007 a 2008. Prvá pôžička bola v októbri 2007 vo výške 200.000,-Kč, ďalšia pôžička bola predmetná vo výške 2.200.000,-Sk, ktorú poskytol na tri dielčie úhrady a to v novembri 2007 vo výške 500.000,-Kč, v decembri vo výške 800.000,-Kč a v januári 2008 vo výške 600.000,-Kč. Zložitosť tejto pôžičky spočívala v tom, že žalovaný sa dostával do finančných problémov v rámci ukončenia výstavby vodnej elektrárne. Súviselo to predovšetkým so vzťahom žalovaný a banka, kde mal požičané finančné prostriedky, a aj vo vzťahu k financujúcej agentúre, ktorá poskytovala dotáciu žalovanému a vo vzťahu k firme, kde pracuje, ktorá dokončovala práce a bolo treba uhradiť i faktúry voči spoločnosti MAVEL. Žalovaný mu zavolal, že potrebuje situáciu riešiť. Požiadavka z jeho strany bola 500.000,-Kč. Behom niekoľko dní zobral 500.000-,Kč, prišiel do Podlužian a žalovanému peniaze odovzdal. Šlo o ústnu dohodu zmluvy o pôžičke. Pretože situácia bola komplikovaná a zo stravu vecí bola jasné, že tých peňazí bude potrebných viac, tak pri tejto pôžičke vôbec neriešili, kedy a ako ju žalovaný splatí, pretože to ani riešiteľné v tom okamihu nebolo, keď nevedeli, aká bude celková suma. Potom prišla požiadavka zo strany žalovaného na sumu 800.000,-Kč v decembri 2007 a pri príležitosti odovzdania peňazí už so žalovaným riešili rámcovo, čo urobia so splácaním, kedy je vôbec reálne, aby tie peniaze bol schopný splatiť. Dohodli sa na rámcovom postupe, ktorý spočíval v tom, že bolo zrejmé, že tá čiastka bude vo finále veľkej hodnoty, a tak žalovaný nebude vzhľadom iba na prevádzkovanie elektrárne, schopný jednorázovo vrátiť pôžičku a dohodli sa na tom, že najvhodnejšia metóda bude stiahnuť splácanie pôžičky k výrobe energie, resp. tržbám vodnej elektrárne. Rámcovo si vyčíslili koľko asi môžu byť pevné náklady žalovaného, ktoré bude musieť dať banke a na osobnú potrebu, koľko z toho môže zostať, ale nedošlo k žiadnym finálnym číslam. K rozuzleniu došlo v priebehu mesiaca január a bola definovaná posledná čiastka 600.000,-Kč ako postačujúca na dokončenie všetkých úhrad. Tieto peniaze odovzdal v Podlužanoch, kam prišiel už s pripravenou zmluvou. Robilo problém, ako vrátiť České koruny, tak sa dohodli na tom, že to všetko bude premietnuté do Slovenských korún. Na základe dohôd v priebehu januára pripravil zmluvu, s ktorou prišiel do Podlužian. Tým bola uzatvorená druhá pôžička, ktorú v častiach žalovanému odovzdal. Na jeseň 2008 ho žalovaný požiadal o ďalšiu pôžičku na kúpu pozemku. Trištvrte roka bol uisťovaný žalovaným, že elektráreň toľko nevyrába. Poslednú pôžičku, ktorá bola vo výške 500.000,-Kč priniesol žalovanému do Podlužian, kedy podpísali zmluvu o pôžičke, čo bolo v októbri 2008. Bola poskytnutá na kúpu pozemku. Žiadna z pôžičiek zo strany žalovanému nebola mu vrátená.
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že od žalobcu prevzal finančné prostriedky a to 200.000,-Kč, ktoré mu odovzdal Blansku, v Hoteli Hutník, bolo to niekedy na jar alebo jeseň. Tieto finančné prostriedky boli na úhradu energií spotrebovaných na výstavbu vodnej elektrárne, kde firma MAVEL mala tieto náklady uhradiť. Pokiaľ ide o pôžičku 500.000,-Kč bola to vlastne prvá pôžička od žalobcu, pretože keď začal budovať dielo bolo treba finančné prostriedky na naftu do strojov. Vtedy prišiel žalobca s tým, že nastal problém vo firme MAVEL, že odkupujú areál, a že potrebujú väčší obnos peňazí a dostávajú sa do problémov s prefinancovaním stavebnej časti jeho elektrárne, tak začali riešiť situáciu a sumu 500.000,- Sk poskytol JUDr. K. na stavbu pre žalobcu pre firmu MAVEL. Túto pôžičku 500.000,-Sk od K. mu žalobca poskytol na kúpu pozemkov, ktorý vedel, že došlo k zmene účelu a týchto 500.000,-Sk vrátil JUDr. K.. Suma 200.000,-Kč bola za elektriku, čo nazval žalobca ako pôžička, ktorý mu k tomu povedal, že je to „pro forma“ pre spoločníkov, aby vedel zdokladovať, že kde išli peniaze. Ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že suma 800.000,-Kč bola na ukončenie prekleňovacieho úveru, nešlo o pôžičku ale o to, že sa žalobca zaviazal aj banke, že prostriedky, ktoré sú prekleňovacím úverom navýšené že sa vrátia, že budú po ukončení diela vrátené a že tento úver bude umorený. Dielo bolo ukončené v auguste 2007. K poskytnutým sumám uviedol, že 200.000,-Kč bolo za elektriku a úver ukončoval sumou 800.000,-Kč. Takže bolo 200.000,-Kč, 500.000,-Kč a 800.000,-Kč, ktoré sumy v žiadnom konaní ani nepopieral. Podľa neho zmluva o pôžičke na sumu 2.200.000,-Sk bola písaná „pro forma“, z ktorej nemal nič vrátiť. K svojim rozporným vyjadreniam, vzhľadom na výpovede v iných konaniach žalovaný uviedol, že hovoril o sumách 2.200.000,-Sk, 500.000,-Kč a 200.000,-Kč. Má na mysli vyjadrenia vo veci v konaní sp. zn. 7C/23/2011. Suma 200.000,-Kč bola na elektriku, suma 800.000,-Kč bola na umorenie prekleňovacieho úveru a suma 500.000,-Kč bola pôžička na kúpu pozemkov, ktorá pôžička však šla vrátiť pánu K.. U neho zmluvy na sumu 200.000,-Kč a 500.000,-Kč skončili v kachliach a žalobca prisľúbil, že keď príde domov znehodnotí a zlikviduje tieto zmluvy a tým vznikla suma 2.200.000,-Sk, na ktorú sumu prišiel žalobca s písomnou zmluvou o pôžičke s tým , že 200.000,-Kč, 500.000,-Kč a 800.000,-Kč dal do jednej, v prepočte na slovenské koruny, k čomu pripočítali aj úroky a zaokrúhlili na 2.200.000,-Sk. Táto zmluva bola „pro forma“, aby vedeli spoločníci žalobcu, že finančné prostriedky mu skutočne dal. Žalovaný poprel, žeby suma 600.000,-Kč v januári 2008 bola prinesená pri podpise predmetnej zmluvy o pôžičke. K otázke právneho zástupcu žalovaného či pri odovzdávaní v decembri 2007 sumy 800.000,-Kč sa dohodli na tom, že šlo o pôžičku a či si dohodli splatnosť pôžičky žalovaný uviedol, že reálne mu bolo odovzdaných 800.000,-Kč a to bolo na ukončenie prekleňovacieho úveru, ktorý si zobral kvôli firme MAVEL. Potvrdil, že zmluvu o pôžičke zo dňa 28.1.2008 v tento deň podpisoval s tým, že podľa neho išlo o zmluvu „pro forma“ a že nemá prakticky žiadny význam pre neho, ale má význam pre žalobcu a jeho spoločníkov, aby verili, že 200.000,-Kč, 500.000,-Kč a 800.000,-Kč bolo prinesených.
Právny zástupca žalobcu v záverečnom vyjadrení uviedol, že žalobca trvá na tom, že sa strany dohodli na poskytnutí pôžičky vo výške 2.200.000,-Sk. K dohode došlo takým spôsobom, že žalobca najprv skladal žalovanému príslušné čiastky podľa potrieb žalovaného tak ako tieto potreby na konci roka 2007 boli v súvislosti s prevádzkou elektrárne a to v novembri 2007 čiastku 500.000,-Kč, v decembri 2007 čiastku 800.000,-Kč a dňa 28.1.2008 čiastku 600.000,-Kč a v tento deň 28.1.2008 si strany dohodli obsah zmluvy o pôžičke. Uzavretím písomnej zmluvy zo dňa 28.1.2008 urobili strany zásadnú dohodu a získali právnu istotu o tom, koľko žalovaný od žalobcu ako pôžičku obdržal, z akého dôvodu poskytol žalobca žalovanému čiastky 500.000,-Kč, 800.000,-Kč a 600.000,-Kč, celkom 1.900.000,-Kč, v prepočte na Slovenské koruny 2.200.000,-. Zároveň si strany dohodli všetky ďalšie náležitosti riadnej zmluvy o pôžičke, najmä splatnosť poskytnutých čiastok. Nie je pochýb o obsahu tejto zmluvy, ani o vôli oboch strán, akú chceli uzavretím zmluvy zo dňa 28.1.2008 prejaviť, teda že si chceli utvrdiť skutočnosť, že k tomuto dňu obdržal žalovaný od žalobcu čiastku v prepočte na Slovenské koruny 2.200.000,- Sk. Ďalej uviedol, že žalobca nesúhlasí s tým, že listinu zo dňa 28.1.2008 je nutné považovať za neplatnú vzhľadom k tomu, že k odovzdaniu časti peňazí došlo nie presne pri podpise listiny, ale predtým. To, že žalovaný listinu podpísal je zásadným dôkazom o tom, že peňažné prostriedky od žalobcu prevzal. Nemožno ignorovať vôľu strán, ktorú strany mali dňa 28.1.2008 a ktorú prejavili tým, že podpísali konkrétnu zmluvu. K splátkam, v ktorých mala byť pôžička splatená žalobca pripomína, že prvú relevantnú informáciu o množstve predajnej energie v inkriminovanom období obdržal žalobca až dňa 6.2.2012 v súvislosti s prejednávaním tohto sporu a na základe podnetu súdu. Žalobca bol ohľadom stavu výroby elektrickej energie závislý na informáciách od žalovaného a žalovaný ho utvrdzoval v tom, že príjmy z tržieb za dodávky elektrickej energie z MVE Podlužany sú natoľko nízke, že mu neumožňujú pôžičky splácať. Keď žalobca požiadal o oznámenie informácií o tržbách za elektrickú energiu dopisom zo dňa 22.2.2011, tak mu žalovaný nič neoznámil. K námietke premlčania vznesenej žalovaným uvádza, že jej uplatnenie žalovaným za preukázateľnej existencie okolností, keď prvú relevantnú informáciu o
množstve predanej energie v inkriminovanom období održal žalobca až dňa 6.2.2012, považuje žalobca zo strany žalovaného za konanie, ktoré je v ostrom rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 OZ a právny úkon, ktorým žalovaný námietku premlčania uplatnil považuje žalobca za právny úkon neplatný v zmysle § 39 OZ s tým, žeby sa k takémuto právnemu úkonu nemalo v danom prípade prihliadať.
Právny zástupca žalovaného v záverečnom vyjadrení uviedol, že samotný žalobca vo svojom výsluchu vyvrátil pravdivosť tvrdení uvádzaných v predmetnej zmluve o pôžičke a to vo vzťahu k výške odovzdanej peňažnej sumy, k otázke momentu jej odovzdania, aj v otázke peňažnej meny, ktorá mala byť odovzdávaná. Z uvedeného dôvodu nemohol ani dokument - zmluva o pôžičke predstavovať dôkaz o dohode účastníkov konania o uzatvorení zmluvy o pôžičke v intenciách jeho textu, nakoľko obaja účastníci konania vyhlásili, že text zmluvy sa nezhodoval so skutočnosťou. V tomto zmysle vyhodnotil dôkaznú silu tohto dokumentu aj okresný súd, keď návrh žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal uzatvorenie zmluvy o pôžičke, pri ktorej malo dôjsť aj ku skutočnému odovzdaniu žalovanej sumy a absolútnu neplatnosť dokumentu - zmluvy o pôžičke zo dňa 28.1.2008 potvrdil aj Krajský súd v Nitre v uznesení zo dňa 19.9.2013 č. k. 7Co/175/2012 - 176. Žalovaný od začiatku trvá na tom, že žalobca poskytoval finančné prostriedky pre účely výstavby MVE Podlužany na preklenutie finančných nákladov, ktoré mala znášať spoločnosť MAVEL, a.s., ktorej bol žalobca v danom čase predsedom predstavenstva, pričom keďže tieto finančné prostriedky bolo potrebné okamžite použiť, požadoval ich od žalobcu ako zástupcu spoločnosti, s ktorým vždy rokoval a následne mu žalobca poskytol peňažnú sumu 800.000,-Kč s ubezpečením, že táto suma sa započíta na náklady, ktoré mala spoločnosť MAVEL, a.s. uhrádzať a ktoré uhradil on. Žalobca využil priateľský vzťah so žalovaným a jeho dôveru v žalobcu ako zástupcu spoločnosti MAVEL, a.s. a predložil mu na podpis také dokumenty, aké vyhovovali jemu, pričom neustále zdôrazňoval, že takýto dokument je len „pro forma“ a všetky plnenia sa budú následne vysporiadavať pri dokončení diela. Nikdy voči žalobcovi neprejavil vôľu, žeby mu mal poskytnutú peňažnú sumu vracať ako akúsi pôžičku, preto ani nemohlo dôjsť k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke a to čo i len v ústnej forme. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal údajné uzatvorenie zmluvy o pôžičke ani v ústnej forme, pričom uzatvorenie takejto zmluvy nevyplýva ani z ďalšieho konania účastníkov, má zato, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a preto navrhol, aby žalobný návrh žalobcu súd v plnom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Zmluvou o pôžičke vzniká medzi veriteľom a dlžníkom právny vzťah - pôžička. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana (veriteľ) druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu do uplynutia dohodnutej doby veci rovnakého (toho istého) druhu, pričom môže ísť o odplatný alebo bezodplatný právny vzťah. Tento právny vzťah nevyžaduje osobitnú formu, preto zmluva o pôžičke môže byť uzavretá ústne, konkludentne (mlčky) alebo v písomnej forme. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú: a/ prenechanie veci na voľné nakladanie, b/ druhovo určené veci, c/ dočasnosť (prenechanie na dohodnutú dobu), d/ povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a e/ doba splatnosti jej vrátenia.
Z ustanovenia § 657 OZ vyplýva, že ku vzniku zmluvy o pôžičke nestačí dohodnúť sa na jej obsahu, pretože táto zmluva je zmluvou reálnou, k jej uzavretiu vyžaduje zákon odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Zmluva o pôžičke predstavuje reálny kontrakt. To znamená, že k uzavretiu takejto zmluvy je potrebné, aby bol odovzdaný predmet pôžičky veriteľom dlžníkovi, pritom k odovzdaniu predmetu spočívajúceho v peňažnom plnení môže dôjsť napr. osobným odovzdaním peňazí alebo aj bezhotovostným spôsobom ako napr. bankovým prevodom z účtu veriteľa na účet dlžníka. V prípade, že účastníci takéhoto záväzkového právneho vzťahu uzavreli písomnú zmluvu, je k existencii vzniku tohto záväzku potrebné odovzdanie predmetu pôžičky. Ak účastníci síce uzavreli písomnú zmluvu o pôžičke, avšak k odovzdaniu takéhoto predmetu pôžičky podľa zmluvy fakticky nedošlo, keď naopak k odovzdaniu požičaných peňazí došlo skôr, než účastníci takúto zmluvu uzavreli, potom je treba prijať záver, že v zmluve účastníkmi urobený prejav vôle nezodpovedá skutočnému stavu.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že predmetom konania je zaplatenie sumy 2.200.000,-Sk, v prepočte 73.000 eur s príslušenstvom, ktorého zaplatenia sa žalobca domáha titulom zmluvy o pôžičke, ktorú podpísal so žalovaným dňa 28.1.2008. Pôžička podľa žalobcu bola poskytovaná
na základe potrieb žalovaného, keď v novembri 2007 poskytol žalovanému čiastku 500.000,-Kč, v decembri 2007 čiastku 800.000,-Kč a dňa 28.1.2008 čiastku 600.000,-Kč. Žalovaný poprel uzatvorenie zmluvy o pôžičke dňa 28.1.2008 tak, žeby došlo ku skutočnému odovzdaniu finančných prostriedkov v požadovanej sume. Nepoprel, že od žalobcu mu boli poskytnuté finančné prostriedky 200.000,-Kč a 500.00,-Kč, ktoré sumy sú predmetom iného konania, ale tiež i suma 800.000,-Kč, ktorá suma bola poskytnutá žalobcom v decembri 2007. Vo veci súd dospel k záveru, že zmluva o pôžičke, ktorá mala byť medzi účastníkmi uzavretá dňa 28.1.2008 nebola uzavretá v súlade s citovaným zákonným ustanovením, keďže ako už bolo vyššie konštatované, zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, čo znamená, že ustanovenie § 657 OZ predpokladá nielen zmluvné dojednanie strán, ale i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. K zmluve o pôžičke nedochádza len na základe dohody strán, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi veriteľom. Veriteľ je povinný splniť dôkazné bremeno a to nielen že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, ale že peňažné prostriedky uvedené v zmluve, ktoré sú predmetom konania, skutočne aj boli dlžníkovi poskytnuté. V konaní žalobca domáhajúc sa zaplatenia predmetnej sumy predložil listinu označenú ako zmluvu o pôžičke datovanú 28.1.2008, v ktorej v článku I. bod 1.1. je uvedené, že veriteľ na základe tejto zmluvy poskytuje dlžníkovi finančnú pôžičku vo výške 2.200.000,-Sk na umorenie vzniknutých nákladov a finančných záväzkov voči banke pri dofinancovaní projektu dostavba MVE Podlužany na rieke Nitra a že dlžník túto finančnú pôžičku prijíma. Z výpovede žalobcu však vyplýva, že predmetná suma 2.200.000,-Sk mala byť poskytnutá na tri dielčie úhrady a to v novembri 2007 vo výške 500.000,-Kč, v decembri 2007 vo výške 800.000,-Kč a v januári 2008 vo výške 600.000,-Kč. Z dokazovania je zrejmé, že žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť preukázať všetky svoje tvrdenia, keď nepreukázal, že žalovanú sumu 2.200.000,-Sk skutočne podľa zmluvy o pôžičke žalovanému poskytol. Nepreukázal faktické poskytnutie peňažných prostriedkov, ale najmä ním uvádzané sumy 500.000,-Kč a 600.000,-Kč a to najmä kedy k tomu došlo, v ktorý deň. Takže nepreukázal reálne plnenie, ktoré mal žalobca žalovanému poskytnúť. Preto zmluva o pôžičke nemohla byť riadne uzavretá, pretože v konaní žalobca nepreukázal, že na základe predmetnej zmluvy o pôžičke skutočne žalovanému poskytol pôžičku vo výške 2.200.000,-Sk a pokiaľ aj dňa 28.1.2008 účastníci podpísali zmluvu o pôžičke, žalobca v rozpore so zmluvou neposkytol predmetnú sumu žalovanému v deň podpísania zmluvy o pôžičke, keď z článku I. bodu 1.2. vyplýva, že dlžník výslovne prehlasuje, že finančnú čiastku tak ako je špecifikovaná v bode 1.1. tejto zmluvy od veriteľa dňa 28.1.2008 prevzal, čo vlastne vyvrátil v konaní aj samotný žalobca vo svojej výpovedi. Pokiaľ aj finančné prostriedky alebo ich časť poskytol žalobca žalovanému, v predmetnej zmluve o pôžičke účastníkmi urobený prejav vôle nezodpovedá skutočnému stavu a preto žalobnému návrhu na zaplatenie sumy 2.200.000,-Sk (73.000 eur) titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 28.1.2008 nebolo možné vyhovieť.
V konaní súd vykonal dokazovanie v zmysle intencií rozhodnutia Krajského súdu, ktorý v odôvodnení uznesenia konštatoval, že ak súd prvého stupňa zistil, že na základe písomne uzatvorenej zmluvy zo dňa 28.1.2008 nedošlo aj k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky 2.200.000,-Sk (73.000 eur) a z takto zisteného skutkového stavu prijal záver, že táto písomná zmluva o pôžičke nie je platným právnym úkonom, potom sa mal zaoberať tým, keďže prevzatie sumy 800.000,-Kč v decembri 2007 žalovaný nepoprel, či medzi účastníkmi konania nebola uzatvorená platná ústna zmluva o pôžičke, pretože zmluva o pôžičke pre svoju platnosť nevyžaduje písomnú formu.
Na základe vykonaného dokazovania, najmä výsluchom účastníkov, oboznámením sa so záverečnými vyjadreniami právnych zástupcov účastníkov súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi bola ústne uzavretá v decembri 2007 zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 800.000,-Kč. Uvedené súd mal za preukázané z výpovede žalobcu, keď uviedol, že túto sumu v decembri 2007 poskytol žalovanému, kedy mu i v skutočnosti finančné prostriedky boli odovzdané a spolu so žalovaným riešili, čo urobia so splácaním, kedy je vôbec reálne, aby tie peniaze bol schopný žalovaný splatiť. Dohodli sa účastníci na tom, že žalovaný nebude vzhľadom na prevádzkovanie elektrárne schopný jednorázovo vrátiť pôžičku a že najvhodnejšia metóda bude stiahnuť splácanie pôžičky k výrobe energie, resp. k tržbám vodnej elektrárne. Vyčíslili si koľko asi môžu byť pevné náklady žalovaného, ktoré bude musieť dať banke a na osobnú potrebu, koľko z toho môže zostať, ale nedošlo k žiadnym finálnym číslam. Žalovaný poskytnutie uvedenej sumy vo výške 800.000,-Kč nepoprel, potvrdil, že mu bola poskytnutá žalobcom a to v decembri 2007. Súd mal tak za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému pôžičku 800.000,-Kč na základe ústnej zmluvy o pôžičke a preto v zmysle § 657 OZ nastala povinnosť žalovanému pôžičku žalobcovi vrátiť. Konkrétny spôsob vrátenia pôžičky pri uzatváraní zmluvy o pôžičke v decembri 2007, kedy aj došlo ku skutočnému odovzdaniu predmetu pôžičky 800.000,-Kč medzi účastníkmi nebol dohodnutý, keď k dobe
splatenia pôžičky sa vo svojej výpovedi žalobca vyjadril tak, že najvhodnejšia metóda bude stiahnuť splácanie pôžičky k výrobe energie, resp. tržbám vodnej elektrárne. Rámcovo si vyčíslili, koľko môžu byť pevné náklady žalovaného, ktoré bude musieť dať banke a na osobnú potrebu, ale nedošlo k žiadnym finálnym číslam. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V danom prípade žalobca listom zo dňa 22.2.2011 požiadal o vrátenie pôžičky a to v lehote troch pracovných dní. Doručenie tohto listu žalovaný nepoprel. Preto ak žalovaný dlh napriek výzve žalobcovi nezaplatil, je ním podaná žaloba na vrátenie pôžičky dôvodná, pretože z ustanovenia § 559 ods. 1 OZ vyplýva, že dlh zaniká splnením. Preto súd na základe vykonaného dokazovania vyššie uvedeného, žalobe žalobcu vyhovel čiastočne tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a z vyššie uvedených dôvodov vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Preukázaná výška pôžičky 800.000,- Kč v prepočte podľa kurzového lístka ECB 27,440 CZK na eurá predstavuje sumu 29.154,518 eura, zaokrúhlene 29.154,50 eura.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa vyššie citovaných ustanovení má žalobca právo na úrok z omeškania, do ktorého sa žalovaný dostal nasledujúci deň potom, ako si svoju povinnosť zaplatiť dlh žalobcovi nesplnil, na základe výzvy listom zo dňa 22.2.2011, a to v lehote troch pracovných dní, t.j. do 25.2.2011 a tak nasledujúcim dňom, teda 26.2.2011, sa dostal žalovaný do omeškania. Výška úroku z omeškania je v súlade s citovaným § 3 nariadenia vlády, keď v čase, keď sa dostal žalovaný do omeškania bola základná úroková sadzba ECB 1 % a úrok z omeškania 9 %.
V konaní bola zo strany žalovaného vznesená námietka premlčania.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 3 ods. 1 OZ, Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 OZ, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Pri rozhodovaní súd dospel k záveru, že námietka premlčania nie je dôvodná, vychádzajúc z vyššie uvedeného listu žalobcu zo dňa 22.2.2011, ktorým žiadal žalovaného zaplatiť dlh do troch pracovných dní, od uplynutia ktorých začala plynúť premlčacia lehota, ktorá do podania žaloby neuplynula. Ďalej sa súd stotožnil so stanoviskom právneho zástupcu žalobcu, že prvú relevantná informáciu o množstve predanej energie v inkriminovanom období obdržal žalobca až dňa 6.2.2012 v súvislosti s prejednávaním tohto sporu, keď do tej doby bol žalobca opakovane žalovaným informovaný, že príjmy z tržieb za dodávku elektrickej energie sú natoľko nízke, že mu neumožňujú pôžičku splácať, pričom žalobca žalovaného žiadal dopisom zo dňa 22.2.2011 o predloženie príslušných dokladov k vypočítaniu výšky splátok, avšak nič od žalovaného neobdržal. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že zhodne so stanoviskom právneho zástupcu žalobcu možno hovoriť, že konanie zo strany žalovaného je v ostrom rozpore s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 3 OZ a uplatnenú námietku premlčania žalovaným považovať za právny úkon neplatný podľa § 39 OZ a preto k tejto námietke premlčania súd neprihliadal.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, vzhľadom na ich čiastočný úspech v konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. V zmysle § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.