Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-4-2010.pdf
PDF · 135.33 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/4/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Čecha a prísediacich Verony Bebkovej a Petra Troščáka, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. mája 2014 v Prešove takto
rozhodol:
M. L., W.. X.X.XXXX U. T., M. F. Ľ. Č.. XXX, I.. L.K.W.
j e v i n n ý, ž e
- dňa 18.8.2008 asi o 01.00 hod. v obci Ľ., I.. L. v priestoroch dvora „. počas konania tanečnej zábavy po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov bezdôvodne fyzicky napadol L. F. tým spôsobom, že ho drevenou palicou udrel do oblasti členku ľavej nohy v dôsledku čoho tento spadol cez lavičku na zem, čím takto svojim konaním mu spôsobil zranenia podľa vyjadrenia znalca a to: špirálovitú zlomeninu ľavej ihlice nad členkom a zlomeninu zadného okraja dolného konca ľavej píšťaly, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní najmenej 90 dní,
t e d a
- inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti najmä tým, že napadol iného,
č í m s p á c h a l
- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona,
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 117 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona pri nezistení poľahčujúcich okolností uvedených § 36 Tr. zákona, ani okolností priťažujúcich podľa § 37 Tr. zákona, s použitím § 39 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 17 (sedemnásť) mesiacov.
Podľa 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a § 119 ods. 1 Tr. zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného L. F., W.. XX.X.XXXX, M. F. H. Č.. XXX, I.. L. s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry T. podal dňa 1.2.2010 na M.E. L., W.. X.X.XXXX U. T.Š. obžalobu pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 18.8.2008 asi o 01.00 hod. v obci Ľ., I.. L. v priestoroch dvora „. počas konania tanečnej zábavy po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov bezdôvodne fyzicky napadol L. F. tým spôsobom, že ho drevenou palicou udrel do oblasti členku ľavej nohy v dôsledku čoho tento spadol vez lavičku na zem, čím takto svojim konaním mu spôsobil zranenia podľa vyjadrenia znalca a to: špirálovitú zlomeninu ľavej ihlice na d členkom a zlomeninu zadného okraja dolného konca ľavej píšťaly, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní najmenej 90 dní.
Rozsudkom zo dňa 24.05.2011, č.k. XT/X/XXXX-XXX súd uznal obžalovaného M. L. vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Uznesením Krajského súdu v T. zo dňa 23.11.2011, sp. zn. XTo XX/XX bol cit. rozsudok zrušený a vec bola okresnému súdu vrátená na opätovné prejednanie a rozhodnutie.
Rozsudkom zo dňa 20.12.2012, č.k. XT/X/XXXX-XXX súd opätovne uznal obžalovaného M. L. vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Uznesením Krajského súdu v T. zo dňa 18.07.2013, sp. zn. XTo XX/XXXX bol cit. rozsudok zrušený a vec bola okresnému súdu vrátená na opätovné prejednanie a rozhodnutie.
Vychádzajúc z dokazovania vykonaného výsluchom obžalovaného M. L., svedeckými výpoveďami poškodeného L. F., svedkov H. Š., T. V.C., T. S., T. C., L. U., T. Š., Š. F. E. X. F., znalcov Y.. Y. V. E. K.. Y.E. N.I.U., ako aj oboznámením ostatného spisového materiálu, a po doplnení dokazovania v intenciách cit. uznesenia krajského súdu mal súd za preukázané nasledovné:
Obžalovaný M. L. spáchanie žalovaného skutku poprel. Vo svojej výpovedi uviedol, že bol spolu s kamarátmi T. Š. E. T. V. na zábave v Ľ., kde v čase okolo 01.00 hod pri nich sedel poškodený, ktorý bol opitý, pričom začal vykrikovať, že mu oni ukradli doklady. On sám prišiel k poškodenému a povedal mu, aby sa spamätal, že oni ho vôbec nepoznajú a nič mu neukradli. Poškodený stále vykrikoval, že mu zobrali doklady, pričom do obžalovaného drgol a on mu dal facku otvorenou dlaňou po líci. Následne poškodený drgol do obžalovaného, pričom T. Š. drgol do poškodeného a on, keďže bol opitý, prepadol dozadu za lavičku. Následne poškodený povedal, že zavolá políciu, podišiel ďalej od obžalovaného, T. Š. E. T. V.C. a s niekým do telefónu rozprával. Keď dotelefonoval, prišiel poškodený k obžalovanému a jeho kamarátom a povedal, že zavolal políciu, kde oznámil, že mu obžalovaný spoločne s kamarátmi ukradli doklady. Potom si sadol na lavičku a vykrikoval na obžalovaného a nadával aj jeho kamarátom. Obžalovaný preto k nemu podišiel a zboku mu dal otvorenou dlaňou facku 2-3 krát strednej intenzity. Poškodený vstal a keď videl, že po ceste ide nejaké auto, začal utekať oproti nemu. Obžalovaný ostal pri lavičke, poškodený si myslel, že ide o policajné auto. Polícia to nebola, tá prišla neskôr asi o päť minút, kedy obžalovaný spolu s T. Š. ušli preč. Obžalovaný nevedel, čo sa vtedy stalo, až neskôr im T. V. oznámil, že polícia zobrala poškodeného preč. S poškodeným bol ešte jeden mladík, ktorého obžalovaný nepoznala a s ktorým komunikoval iba Š.. Neskôr mu V.Í. povedal, že sú z H. a druhý sa volal Š.. Obžalovaný mal podľa jeho slov vypité asi tri poldeci tvrdého alkoholu a poškodený s kamarátom boli značne pod vplyvom alkoholu. Poškodeného udrel asi tri krát otvorenou dlaňou po hlave a Š. ho potom, čo drgol do obžalovaného sotil cez lavičku, narazil do stola, ktorý bol za lavičkou a spolu s týmto spadol na zem. Obžalovaný poškodeného do oblasti nôh neudrel a ani si nevšimol, aby ho udrel niekto iný. Zranenie poškodeného nespôsobil, nakoľko po členku ho nijako neudrel. Obžalovaný nespochybňuje, že poškodený zranenie utrpel, ale určite nie v tom čase a na tom mieste. Obžalovaný ďalej uviedol, že na ranč prišli pešo, neboli autom a pred policajtmi utekali z toho dôvodu, lebo báli, že budú problémy kvôli tým fackám, pričom on nikoho žiadnou palicou neudieral. Na poškodeného, ktorý je od neho podstatne nižší, nemal dôvod útočiť a udierať ho palicou do oblasti členka, ak by ho chcel aj udrieť, tak by ho udrel do oblasti hrudníka. V minulosti bol 3 - 4 krát postihnutý v priestupkovom konaní, v súčasnosti ( 28.12.2010) prebieha ešte jedno konanie.
Poškodený Š. F. vypovedal, že dňa 18.08.2008 v čase okolo polnoci prišiel so svojím kamarátom H. Š. do obce Ľ., kde sa v tej dobe konala zábava na C.W.Č.. Vtedy mal vypité asi 10 pol deci citrónovej vodky. Na zábave sa bavil s kamarátmi asi do 01.00 hod, pričom tiež požíval alkohol. V čase okolo 01.00 hod. vyšiel pod prístrešok fajčiť, kde sa rozprával s asi päťčlennou skupinou chlapcov, z ktorých poznal iba jedného, ktorý sa volal T. a bol pravdepodobne z Q.. Následne počas rozhovoru spozoroval, ako ho títo chlapci obkolesili, natisli sa naňho a po krátkej chvíli od neho odstúpili, kedy zistil, že z vrecká nohavíc a to konkrétne z predných vreciek mu niekto ukradol peňaženku, v ktorej mal osobné doklady a hotovosť vo výške 200,- Sk. Z druhého predného vrecka mu niekto ukradol mobilný telefón zn. Nokia 2610. Bezprostredne po tom obchádzal chlapcov, ktorí ho obkolesili, aby mu veci vrátili. Tí sa vyhovárali jeden na druhého. Peňaženku a mobilný telefón mu mohli ukradnúť iba títo chlapci, prípadne jeden z nich. Následne po tomto zistení viackrát volal na linku 158, kde oznámil krádež svojich vecí. Volal z mobilného telefónu svojho kamaráta H. Š.T.V., ktorý sa v tej dobe zdržiaval pod prístreškom. Medzi tým ako volal druhýkrát na linku 158, kde sa opakovane dožadoval policajnej hliadky, došla k nemu partia asi štyroch chlapcov, ktorých nepoznal. Jeden z nich, vysoký asi okolo 180 cm, štíhlej postavy, mal čierne vlasy a oblečené biele tričko sa k nemu prihovoril, pričom išlo o obžalovaného. Obsah rozhovoru si nepamätal, následne ho obžalovaný palicou, ktorú držal v ruke silno udrel po ľavom členku, následkom čoho pocítil silnú bolesť a spadol na zem. Dvaja z tejto skupiny dohovárali obžalovanému, aby ho nechal. Štvrtý chlapec napadol H.I.Y. Š. a udrel ho do tváre. Následne všetci ušli, lebo k nim prichádzalo policajné auto. Policajtom poškodený popísal čo sa stalo, pričom títo ho predviedli s putami na rukách na oddelenie v L.. Policajtom, ktorí prišli na miesto a policajtovi na oddelení vravel, že má niečo s nohou, a že ju má asi zlomenú. Noha ho bolela a preto kríval. Ráno pri ošetrení v N. mu zistili dvojitú špirálovitú zlomeninu členka. Čo sa týka predmetu, ktorým ho obžalovaný udrel po členku, tak podľa toho, čo si pamätá, bol to tvar palice, mohlo ísť o bejzbalovú palicu, ale istý si nebol. Priamo na mieste činu nebolo žiadne osvetlenie, bola tam tma, avšak z diskotéky tam občas zablyskli stroboskopy. Obžalovaný bol najvyšší z partie, ktorá tam okolo neho stála, mal na sebe bielu mikinu, preto si ho zapamätal, hoci ho predtým nepoznal. O dva dni mu M. J. z T.I. W. U. po kamarátovi odkázal, že má jeho peňaženku aj s dokladmi. Čo sa týka spôsobenej škody, poškodený uviedol, že krádežou mu vznikla škoda z ukradnutého mobilného telefónu 2.000,- Sk, ukradnutej hotovosti 200,-Sk a náklady spojené s vybavením dokladov a zablokovaním telefónnej karty vo výške 800,- Sk. Následkom zranenia mu vznikla škoda v súvislosti s odhlásením zájazdu 11.430,- Sk a následkom ušlej mzdy cca vo výške 40.000,- Sk. Práceneschopný bol 90 dní, mal naloženú sadru na nohe, pričom počas tejto doby musel chodiť s dvoma nemeckými barlami, nakoľko mal zakázané od lekára dostupovať na ľavú nohu, asi po 2 mesiacoch absolvoval dvoj alebo trojtýždňovú rehabilitáciu. V súčasnosti už okrem bolesti pri zmene počasia nepociťuje iné obmedzenia a zvykol si na to. Na hlavnom pojednávaní dňa 28.12.2010 sa poškodený k skutku vyjadril tak, že on stál, oproti nemu stál obžalovaný, ktorý sa zohol a palicou ho udrel po členku, za ním stála jeho partia, spolu boli štyria alebo piati. Úder smeroval zhora dole, ale v ktorej ruke držal palicu, na to si už nespomenul. Spadol len raz po tomto údere. Osobne nevidel nikoho, kto by mu zobral peňaženku a doklady, okolo neho však stáli práve chlapci z partie obžalovaného a medzi nimi aj obžalovaný. Na otázku súdu, aby sa poškodený vyjadril, že po údere spadol na zem, pričom pri rekonštrukcii v prípravnom konaní (fotografia č. 7) predviedol, že spadol cez lavičku, poškodený na upresnenie uviedol, že spadol na zem, len zabudol zdôrazniť, že to bolo cez lavičku, nakoľko to nepovažoval za podstatné, keďže si na túto lavičku potom aj sadol. V konaní po zrušení veci krajským súdom poškodený vypovedal, že z policajného oddelenia išiel rovno za svojím strýkom Š. F.. Od policajnej stanice strýko býva vo vzdialenosti cca jeden a pol kilometra. Túto vzdialenosť prešiel skackajúc na jednej nohe a s oddychovaním, preto mu to trvalo asi jednu hodinu. Poprosil strýka o požičanie telefónu, pretože on sám nemal peniaze ani telefón. Teta zatelefonovala jeho mame, ktorá prišla k nim asi o desať minút, dala mu telefón aj peniaze a on už potom zavolal kamaráta, ktorý pre neho prišiel do L. asi o 10-15 minút nato. Kamarát ho na jeho požiadanie najskôr odviezol domov, lebo bol ospalý a chcel sa osprchovať. Potom ho odviezol na pohotovosť do N.K.T.. Na pohotovosť sa tak dostal po odchode z polície za cca dve a pol až tri hodiny.
Uvedené skutočnosti dosvedčili vo svojich výpovediach svedkovia Š. F. E. X. F.. Obaja svedkovia nezávisle na sebe potvrdili, že ich synovec, poškodený L.E.W. F., prišiel v žalovaný deň pred ich blok práve v čase, keď obaja išli do práce, čo bolo o 06.00 hod. ráno. Poškodený im povedal, že ide z polície, pretože bol na diskotéke v Ľ. napadnutý a udretý tyčou po nohe. Povedal im tiež, že mu zobrali mobil aj peniaze a požiadal ich o možnosť zavolať svojej mame, čo mu svedkyňa umožnila zo svojho mobilného telefónu. Zároveň obaja potvrdili, že poškodený napádal na jednu nohu.
Svedok H. Š. na hlavnom pojednávaní i v prípravnom konaní zhodne uviedol, že bol spolu s poškodeným na diskotéke v Ľ., pričom okolo druhej hodine ráno za ním prišiel poškodený, aby mi požičal telefón, že chce zavolať políciu, pretože mu ukradli doklady aj peňaženku. Medzitým ako poškodený telefonoval na políciu, prišli k baru, kde medzi nimi a partiou asi štyroch chlapcov došlo k šarvátke, po ktorej túto partiu barmanka vyhodila von. Potom ako barmanka odchádzala preč, odišli von aj on spolu s poškodeným, kde bola táto partia a strhla sa medzi nimi bitka, pri ktorej jeden z chlapcov udrel poškodeného palicou po nohe, nespomína si, či to bola ľavá alebo pravá noha. Palica vyzerala ako hrubší konár. Chlapec, ktorý bil poškodeného bol obžalovaný. Po údere palicou sa poškodenému podlomili nohy, ostal čupieť a začal sa sťažovať na to, že ho bolí noha, že nemôže chodiť Keď poškodený povedal, že volal políciu, tak obžalovaný povedal, že on má otca policajta a že môže kľudne volať. Na otázku súdu, aby objasnil, prečo v prípravnom konaní vypovedal vo svojej výpovedi dňa 9.6.2009, že po údere drevenou palicou poškodenému sa podlomili nohy, ostal čupieť a sťažoval sa na bolesť nohy a na hlavnom pojednávaní vypovedal, že po údere sa prepadol cez lavičku, svedok uviedol, že to, čo vypovedal v prípravnom konaní, už bolo dávno, vychádzal vtedy z toho, čo si pamätal, ale pri rekonštrukcii, ktorá bola, jeden zo svedkov, ktorý nebol na pojednávaní prítomný, vypovedal, že poškodený prepadol cez lavičku a preto vychádzal z jeho výpovedi, že to bolo takto. Ďalej svedok uviedol, že poškodenému po príchode policajnej hliadky pomáhal k autu tým, že ho podopieral.
Svedok T. V. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň, resp. noc prišiel na ranč spolu s obžalovaným a T. Š., pričom vypil max. 2 pivá, viac nepil. Stáli všetci traja vonku pri vchode do baru, kedy prišiel poškodený a začal ich obviňovať, že mu zobrali doklady a nejaké veci a medzi ním a obžalovaným sa strhla hádka, pri tejto hádke mu obžalovaný dal asi 2 facky. Asi o pol hodinu až hodinu na to, opäť začala hádka medzi poškodeným a jeho kamarátom a obžalovaným, avšak to už bolo vonku mimo bar, kde T. Š. buď poškodeného alebo jeho kamaráta drgol a tento prepadol cez lavičku, po tomto páde hneď vstal zo zeme a poškodený volal policajtov. Potom, čo zavolal na políciu, odtiaľ všetci traja odišli. Poškodený a jeho kamarát boli opití, aj obžalovaný mal vypité. Potom, čo poškodený volal policajtov už žiadne facky napadli, ani počas toho.
Svedkyňa T. C. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že si spomína, že bola na ranči, keď tam bol aj poškodený, bola tam s kamarátkom, nevedela sa vyjadriť k času, kedy odchádzali, bola tma, resp. šero. Pamätala si, že keď si sadali do auta, prechádzal okolo nejaký vysoký chlapec, ktorý držal v ruke palicu a pýtal sa, či je tu nejaký H., alebo nejaká H., oni na to nereagovali a odišli sme preč. Do tváre si ho nevšímala, nezaujímala sa, nakoľko práve nastupovala do auta, uviedla len to, že mal na sebe oblečené niečo biele, buď bielu mikinu, alebo biele tričko, prípadne bielu košeľu, niečo svetlé, čo na ňom svietilo v tej tme.
Zo záverov znaleckého posudku znalca Y.. Y. V., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, vypracovaného dňa 30.04.2009 vyplýva, že poškodený utrpel špirálovitú zlomeninu ľavej ihlice na členkom a zlomeninu zadného okraja dolného konca píšťaly. Doba liečenie spojená s práceneschopnosťou môže byť v danom prípade 90 - 100 dní. Z lekárskeho hľadiska ide v danom prípade o ťažké poranenia, ktoré si vyžadujú špecifickú chirurgickú liečbu spojenú s naložením sadrovej dlahy, chôdzu za pomoci barlí, telesné šetrenie, užívanie liekov na tlmenie bolesti s následnou rehabilitáciou, pričom k úplnému vyhojenie dochádza za 90 - 100 dní. Poranenia poškodeného mohli byť podľa znalca spôsobené tak, ako to poškodený uviedol vo svojej výpovedi. K mechanizmu vzniku zranenia znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že na základe charakteru poranení je možné predpokladať, že poškodený sa po fyzickom útoku mohol pohybovať obmedzene a to jednak poskakovaním na zdravej končatine s čiastočným podopieraním sa o druhú osobu, prípadne ľahkých došľapovaním na poranenú končatinu za predpokladu, ak bol v stave opilosti. Poškodený uviedol, že mal skonzumovať asi 10 poldeci tvrdého alkoholu, kde uvedená koncentrácia by mohla spôsobiť stav opitosti, ktorý by znížil výrazným spôsobom pociťovanie bolesti v mieste poranení. Z uvedeného dôvodu sa mohol poškodený pohybovať spôsobom, akým uviedol vo výpovedi. S poukázaním na lekársku správu z ošetrenia dňa 18.8.2008, kde sa uvádza v objektívnom lekárskom popise prítomný výrazný edém v oblasti ľavého členka s výraznou palpačnou - na dotyk a funkčnou bolestivosťou s obmedzenými pohybmi, z čoho je možné usúdiť, že poškodený mohol obmedzeným spôsobom použiť ľavú dolnú končatinu pri chôdzi. Pri hodnotení mechanizmu vzniku poranenia vychádzal znalec zo skutočnosti, že špirálovitá zlomenina nemôže vzniknúť priamym úderom, avšak pri zohľadnení smeru pôsobenia zraňujúceho predmetu, je možné pripustiť, že počas dopadu na členok, prípadne
oblasť v okolí členku ľavej dolnej končatiny poškodeného mohlo dôjsť k rotácii, ktorá spôsobila v konečnom dôsledku pohyb ľavej ihlice a píšťaly takým neprirodzeným spôsobom, ktorý mal za následok vznik popisovanej špirálovitej zlomeniny ľavej ihlice nad členkom. Z hľadiska hodnotenia výsledku sily, ktorá pôsobila na uvedenú oblasť, je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že poškodený v čase vzniku poranenia stál na vlastných nohách s ich zaťažením, pričom po údere, ktorý bol vedený strednou až veľkou silou a prudkosťou, došlo k porušeniu rovnováhy poškodeného a následne počas pádu sa k zraňujúcej sile, ktorá pôsobila na oblasť ľavej dolnej končatiny, pripočítala aj sila, ktorá bola vyvinutá počas pádu poškodeného na zem. Samotným úderom mohla byť určite spôsobená špirálovitá zlomenina ľavej ihlice nad členkom, pričom na vzniku zlomeniny zadného okraja dolného konca ľavej píšťaly sa čiastočne mohla podieľať aj sila spôsobená pádom poškodeného na zem. Vzhľadom ku skutočnosti, že poškodený sa nachádzal v strednom až ťažkom stupni opilosti, je možné pripustiť, že k zhoršeniu poranenia vo vznikom zlomeniny zadného okraja dolného konca ľavej píšťaly mohlo dôjsť aj počas nasledujúcich okolností, tento spôsob je však málo pravdepodobný, ale nemožno ho úplne vylúčiť. Vzhľadom ku skutočnosti, že poškodený bol pod vplyvom alkoholu, mohol uvedené bolesti spôsobené vzniknutou zlomeninou pomerne dobre znášať, z tohto dôvodu vyhľadal ošetrenie až neskôr. Na uvedenej skutočnosti sa okrem lepšieho znášania bolesti podieľala aj tá skutočnosť, že myslenie poškodeného bolo významne ovplyvnené skonzumovanými alkoholickými nápojmi a podľa jeho názoru nedokázal reálne zhodnotiť vzniknutú situáciu týkajúcu sa poranenia ľavej dolnej končatiny.
V konaní po zrušení veci krajským súdom sa znalec vyjadril k tomu, či pri údere veľkou silou predmetom, ktorý charakterizoval vo svojom znaleckom posudku, teda tupým o širšej kontaktnej ploche by na tele poškodeného ostali vonkajšie znaky po takomto útoku. Uviedol, že v danom prípade bol zistený výrazný opuch v oblasti ľavého členka bez popisovanej krvnej podliatiny, ktorá by mohla jednoznačne identifikovať predmet dopadajúci na oblasť ľavého členka. Pripustil, že ak by došlo ku kontaktu s predmetom o širšej kontaktnej ploche, ako tomu mohlo byť v danom prípade, nemuselo by dôjsť k vzniku jednoznačnej krvnej podliatiny v mieste úderu, ale mohlo by dôjsť k rozptýleniu krvného výronu s jeho svetlým sfarbením, ktorý by nebol viditeľný krátky čas po vzniku poranenia. Počas ďalšej liečby by mal byť tento výron viditeľný v závislosti od vstrebávania sa krvácania a to postupne by prechádzal cez tmavočervenú, svetlofialovú až ku zeleno žltým odtieňom. Na vysvetlenie dodal, že v danom prípade bol zistený výrazný opuch, pod ktorým sa mohla nachádzať predmetná krvná podliatina. Vo všeobecnosti platí, že podobné krvné podliatiny sa zvyknú zvýrazňovať na druhý až tretí deň po vzniku krvácania, pričom poškodený bral následne lieky ako Anopyrín, ktorý môže spôsobiť zväčšenie krvného výronu z dôvodu jeho použitia ako prevencia proti vzniku trombózy. Ďalej uviedol, že v danom prípade nemusela byť pri prvotnom ošetrení viditeľná krvná podliatina, pričom v súdno-lekárskej praxi sa pri pitve nebohého, ak je podozrenie na poranenia tupým predmetom, vykonáva narezanie kože a podkožia s ich odpreparovaním, pričom až po tomto zákroku je možné jednoznačne určiť, či došlo k vzniku pomliaždenia mäkkých tkanív ako podkožie a svalovina. V týchto prípadoch aj pri niekoľko hodinovom prežívaní poškodený sa napriek rozsiahly zraňujúcim predmetom, ako napr. noha pri kopnutí, úder päsťou, palicou, kontakt s časťou karosérie motorového vozidla, nemusí zobraziť na odkrytých častiach tela krvná podliatina, ale až po obnažení kožného krytu býva zistené pomliaždenie a prekrvácanie hlbších mäkkých tkanív, ktoré zvonku nie sú zistiteľné.
Znalec sa tiež vyjadril k svojej odbornej kvalifikácii vo vzťahu k oprávneniu hodnotiť mechanizmus vzniku poranenia v predmetnom prípade. Uviedol, že hodnotenie mechanizmu vzniku poranení patrí do kompetencie odboru súdneho lekárstva, z uvedeného dôvodu sa mohol vyjadriť k mechanizmu vzniku tohto poranenia, pričom uvedený mechanizmus, vzhľadom na jeho špecifický charakter, opakovane konzultoval s lekármi so špecializáciou v odbore traumatológia, pričom ich závery nevylúčili mechanizmus vzniku poranenia, ako bol uvedený v znaleckom posudku.
Znalec tiež pripustil možnosť vzniku podobného poranenia aj pri pošmyknutí sa na nerovnom teréne, pričom v danom prípade pri predpokladanom páde by v dôsledku uvedených zlomenín došlo k vzniku výrazného opuchu s bolestivosťou. Tieto príznaky patria k všeobecným charakteristikám zlomenín. K možnosti zvýraznenia, resp. prehĺbenia vzniknutého poranenia chôdzou poškodeného z policajnej stanice k príbuzným znalec uviedol, že v danom prípade bola zistená špirálovitá zlomenina ihlice, ktorá nie je váhonosnou kosťou a pri jej zlomenine je možné vykonávať pohyby a chôdzu a takisto bola zistená zlomenina zadného okraja píšťaly, ktorá je váhonosnou kosťou, pričom počas chôdze sa mohol poškodený opierať o prednú časť píšťaly, ktorá nebola zlomená. Pri zhodnotení charakteru uvedených poranení je možné predpokladať, že keďže išlo o zlomeniny bez posunu úlomkov, neboli zistené viac
úlomkové zlomeniny, pri ďalšej šetrnej chôdzi poškodeného by s najväčšou pravdepodobnosťou nedošlo k zhoršeniu existujúcich zlomenín, avšak mohlo dôjsť k zvýrazneniu opuchu v mieste predmetných zlomenín.
Znalec tiež v teoretickej rovine pripustil, že pri predpokladanom predmetnom útoku mohlo dôjsť k nalomeniu uvedených kostí, pričom následne pri ďalšom pohybe nespevnených počínajúcich zlomenín v ťažkom stupni opitosti mohlo dôjsť k definitívnemu vzniku zlomenín, ako to bolo zistené pri prvotnom lekárskom ošetrení.
Z výpovede svedkyne T. Č. z prípravného konania prečítanej na hlavnom pojednávaní dňa vyplýva, že táto robila brigádnicky barmanku na C. U. Ľ. v auguste 2008, kde vtedy po odpuste bola tanečná zábava. Spomína si konflikt, ktorý sa stal po polnoci, kde jedného z dvojice mladíkov z H., sotil jeden z chlapcov zo skupiny, v ktorej boli obžalovaný a ďalší, ktorých mená nevedela. Uviedla, že obžalovaný prvý sotil do jedného z chlapcov z H., ktorý na to spadol dozadu na chrbát a ako bol na zemi, ešte jeden z tej skupiny ho udrel päsťou do tváre. Potom medzi nich skočila a spolu s ďalším chlapcom ich roztiahli a pomohla ošetriť rozťaté obočie. Iné zranenia týchto dvoch H.K.Č. nevidela. Potvrdila tiež, že počas diskotéky sa jeden z H. zháňal po stratenom mobilnom telefóne.
Z výpovede svedka R. Q. z prípravného konania dňa 27.11.2008, prečítanej na hlavnom pojednávaní dňa 24.5.2011 vyplýva, že v uvedenom čase pracoval ako referent špecialista na I. L.. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že poškodený po opakovanom príchode hliadky na C. U. Ľ. uvádzal, že chce podať oznámenie na neznámu osobu, ktorá ho fyzicky napadla. Na oznamovateľovi nebolo vidieť, že je zranený a taktiež neuvádzal, že mu bolo spôsobené také zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie. Menovaný odmietol predložiť doklad totožnosti, správal sa vulgárne, agresívne a drzo, následne bol predvedený a na I. T. sa podrobil dychovej skúške s výsledkom 1.32 mg/l a tento výsledok odmietol podpísať. Prepustený bol v čase o 04.10 hod.
Svedok T. C. vo svoje výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že vie, že bola vysielaná hliadka na diskotéku C. v obci Ľ., kde neskôr bol predvedený na I. T. aj poškodený, ktorý bol v značne podnapitom stave. Na oddelení bol poškodený asi 15 minút, pričom on ho videl asi 10 minút a nebadal som na ňom žiadne viditeľné poranenia, rovnako sa mu ani nesťažoval na to, že by bol zranený.
Svedok L. U. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 8.3.2011 ako do zápisnice v prípravnom konaní uviedol, že poškodený po príchode hliadky na miesto do obce Ľ., kde sa nachádza bar C. dňa 18.08.2008 v čase 02.00 hod. nevedel artikulovať a rozprávať, potácal sa a uvádzal nejasné informácie. V čase o 03.13 hod. bola hliadka opätovne operačným dôstojníkom vyslaná do uvedenej obce, kde poškodený znovu oznamoval, že bol niekým pobitý. Po príchode poškodený uviedol, že chce podať oznámenie na neznámu osobu. Na poškodenom nebolo vidieť, že je zranený a taktiež neuvádzal, že mu bolo spôsobené také zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie.
Svedok T. Š. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní i v prípravnom konaní uviedol, že niekedy v lete 2008 bol spolu s kamarátmi T. V. a obžalovaným na zábave na C. v obci Ľ., kde sedel aj poškodený, ktorý hovoril, že mu oni ukradli doklady. Keď to počul obžalovaný, pristúpil k poškodenému a následne sa pohádali a dali si po facke. Na hlavnom pojednávaní svedok ďalej uviedol, že čo sa týka faciek, ktoré dostal poškodený od obžalovaného, tieto neboli silné a nevidel, že by po nich bol poškodený spadol na zem. Obžalovaný žiaden predmet v ruke nemal. On sám vypil asi 4 až 5 vodiek 40% a k tomu asi 2 pivá. Po celý čas bol s obžalovaným. Pred policajným autom odišli preto, lebo sa báli, vzhľadom na facky, ktoré obžalovaný dal poškodenému. On sám nevidel, že by obžalovaný udrel palicou poškodeného. Poškodený bol podľa neho veľmi opitý, chodil normálne na cestu telefonovať.
Zo záverov znaleckého posudku znalca K.. Y. N., znalca v odbore kriminalistika, odvetvie fonoskopia zo dňa 29.7.2009, predmetom ktorého bolo skúmanie telefónneho hovoru medzi oznamovateľom H. Š. a operačným dôstojníkom na operačnom stredisku vyplýva, že počet osôb, ktoré sa zvukovo prejavili v nahrávke okrem oznamovateľa a pracovníka operačného strediska, je možné vzhľadom na nízku kvalitu nahrávky odhadovať iba orientačne, na dvoch až troch hovoriacich. Na nahrávke sa nachádzajú zvuky úderov, ide o cca 8 ťapnutí, pričom zreteľných je 5 ťapnutí. Ostatné údery sú prekryté inými zvukmi. Z charakteru zvuku úderov, znalec tipoval, že ide o slabé údery - „ťapnutia“, skôr simulácie ako skutočné údery. Na hlavnom pojednávaní dňa 24.5.2010 znalec vypovedal, že „ťapnutia“, ktoré zachytil
v predmetnom zázname považoval za simulácie vzhľadom na vyhodnotenie celkovej komunikačnej situácie, keďže mu tam chýbali nejaké akustické reakcie na údery a naviac v hlase toho, kto udieral sa neprejavila námaha spojená s vydávaním, alebo podávaním nejakého výkonu. Vzal do úvahy aj oneskorenie, ktoré vzniká medzi fyzickým rozohnaním sa a úderom, čo, ako vyplýva z nahrávky, bolo toto oneskorenie minimálne, preto tieto údery vyhodnotil ako slabé údery, ťapnutia, než skutočné údery. Zdôraznil tú skutočnosť, že ide o len o jeho tipovanie a nie exaktné určenie pôvodu, resp. reálnosti počuteľných úderov.
Svedok Y.. R. Z., ošetrujúci lekár poškodeného vypovedal, že poškodený L. F. bol ošetrený dňa 18.08.2008 o 09.25 hod. K tomu, či v oblasti ľavého členka mal poškodený F. aj krvnú podliatinu sa pre odstup času a množstvo ďalších odvtedy ošetrených pacientov nevedel vyjadriť. K tomu, či v prípade, ak by na mieste zistenej zlomeniny bola viditeľná krvná podliatina, by túto skutočnosť uviedol do lekárskej správy svedok uviedol, že niekedy áno, niekedy nie, nakoľko pre neho ako ošetrujúceho lekára to nie je taká podstatná skutočnosť, ktorú by považoval vždy za potrebnú zaznamenať do lekárskej správy. Svedok ďalej uviedol, že sa pokúsil zabezpečiť RTG snímky, ktoré v tejto veci boli vyhotovené, avšak v súkromnej spoločnosti, ktorá ich vyhotovovala ich už nenašli, nakoľko tieto uchovávajú po dobu 3-4 rokov, ako mu to sami uviedli. Len na vysvetlenie doplnil, že v tomto prípade išlo o rutinné vyšetrenie, kde pacient povedal len toľko, že bol napadnutý neznámymi osobami, preto nepopisoval poranenie úplne podrobne. Iná situácia by bola, ak pacient chce udalosť oznámiť na polícii, v takom prípade popisuje každý škrabanec, každý hematóm, podliatinu. V tomto prípade však pacient nič podobné neuvádzal.
Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedeným spôsobom, doplnil ho o dokazovanie nariadené odvolacím súdom a vyhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a že ho spáchal obžalovaný.
Podľa názoru súdu je nepochybné, že sa obžalovaný dopustil protiprávneho konania, ktoré mu je kladené za vinu, teda že inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že poškodeného udrel do oblasti členku ľavej nohy v dôsledku čoho tento spadol cez lavičku na zem, čím takto svojím konaním mu spôsobil zranenia, a to: špirálovitú zlomeninu ľavej ihlice nad členkom a zlomeninu zadného okraja dolného konca ľavej píšťaly, liečenie ktorých si vyžiadalo práceneschopnosť v trvaní najmenej 90 dní. Súd k uvedenému záveru dospel najmä na základe výpovede poškodeného Š. F. a svedka H. Š., ktorý bol prítomný pri vyššie uvedenom skutku spáchanom obžalovaným, a to aj napriek nezrovnalostiam vo výpovediach v príprav-nom konaní, ktoré boli na hlavnom pojednávaní odstránené. Rovnako svedkyňa T.M.C. C. opísala chlapca s rovnakým oblečením ako mal v čase skutku obžalovaný, a ktorý držal v ruke palicu a hľadal H., resp. H.. Znalec Y.. Y. V. potvrdil a odborne odôvodnil z medicínskeho hľadiska mechanizmus vzniku poranenia poškodeného a podľa súdu dostatočne presvedčivo odôvodnil aj skutočnosť, že poškodený vzhľadom na prítomnosť alkoholu mohol ešte nejaký čas obmedzene poškodenú nohu pri chôdzi používať. Uvedená skutočnosť je potvrdzovaná aj výpoveďami svedkov Š. F.C.L. E. X. F.. Odvolacím súdom spochybňovaná odbornosť znalca nebola doplneným dokazovaním preukázaná. Svedectvá príslušníkov I. T. L. T. C., L. U., R. Q. zároveň nevylúčili prítomnosť zranenia poškodeného v čase, kedy boli nimi vykonávané služobné úkony. Svedkyňa T. Č. nevidela skutok, ktorý je predmetom obžaloby, potvrdila však predchádzajúci konflikt medzi obžalovaným a jeho kamarátmi a poškodeným a H. Š., ktorý sa udial vo vnútri baru C. U. Ľ.. Zo znaleckého posudku K.. N.Č. mal súd potvrdené, že k fyzickému útoku na poškodeného v inkriminovanom čase došlo. Súd výpovede kamarátov obžalovaného T. V. E. T. Š. vyhodnotil ako účelové, vedené zjavnou snahou pomôcť obžalovanému, ako svojmu kamarátovi, keďže sú v zjavnom nesúlade s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi.
Obžalovaný týmto svojim konaním po objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákon v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. Svojím konaním porušil záujem na ochrane ľudského zdravia a ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnými útokmi narúšajúcimi verejný pokoj a poriadok.
Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná formou nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Tr. zákona, pretože z preukázaného správania obžalovaného počas skutku je dostatočne preukázaný
záver, že vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, t.j. záujem štátu na ochrane zdravia, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Toto uzrozumenie mal súd u obžalovaného z dôkazného hľadiska preukázané z povahy použitej zbrane, ktorou bola palica. Ďalej tiež z okolností, ktoré predchádzali násilnému konaniu páchateľa, teda hádky obžalovaného s poškodeným sprevádzanej opakovanými fackami obžalovaného a zo spôsobu vykonania útoku na poškodeného v spojení s intenzitou sily potrebnej k spôsobeniu špirálovitej zlomeniny ľavej ihlice nad členkom a zlomeniny zadného okraja dolného konca ľavej píšťaly, a to jediným úderom, liečenie ktorých si vyžiadalo u poškodeného práceneschopnosť v trvaní najmenej 90 dní.
Podľa § 34 ods.1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods.4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa správy o rodinných a výchovných pomeroch obžalovaný M. L. pochádza z manželstva rodičov T. L. E. Ľ. L.. Býva u rodičov v novostavbe rodinného domu. Rodičia zabezpečujú riadnu starostlivosť o výchovu, výživu a všestranný vývin svojich troch maloletých detí, vrátane všetkých potrieb pre dospelého obžalovaného. Obžalovaný podľa správy svojich rodičov rešpektuje, pomáha v domácnosti pri starostlivosti o mladších súrodencov a na stavbe rodinného domu u príbuzných. V čase skutku bol študentom L. I. Š.V., G.. L. XX, L., pričom z posudku školy vyplýva, že jeho študijné výsledky sú slabé s mimoriadne vysokým počtom neospravedlnených hodín. Riaditeľ obžalovaného charakterizoval ako problémového a konfliktného študenta, ktorý robil rozbroje medzi spolužiakmi. Z výpisu z evidencie OÚ T., odboru všeobecnej vnútornej správy vyplýva, že obžalovaný sa od roku 2006 šesť krát dopustil priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu drobným ublížením na zdraví a priestupkov proti majetku. Súdne trestaný pred spáchaním skutku nebol.
Za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.1 Tr. zákona umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody v trvaní štyri až desať rokov.
Za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona umožňuje zákon uložiť páchateľovi trest odňatia slobody až v trvaní troch rokov.
Pri zvažovaní pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností súd prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný síce spáchal viac trestných činov, avšak ide o konanie v jednočinnom súbehu, ktoré nezvyšuje nebezpečnosť konania obžalovaného do tej miery, aby túto skutočnosť súd podľa § 36 písm. h) Tr. zákona považoval za priťažujúcu. Poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného súd nezistil. Podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Podľa § 117 ods.1 Tr. zákona trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákona sa u mladistvých znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona, súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako.
Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona ak súd mladistvému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odloží na skúšobnú dobu alebo mu trest odňatia slobody podmienečne odloží na skúšobnú dobu s probačným dohľadom, zároveň určí skúšobnú dobu na jeden rok až tri roky.
Súd pri rozhodovaní o úhrnnom treste za jednočinný súbeh zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, dospel k záveru, že na prevýchovu obžalovaného nie je nevyhnutne potrebné uložiť trest, ktorý by bol spojený s obmedzením jeho osobnej slobody. Súd je zároveň toho názoru, že vzhľadom na vek obžalovaného, stabilné rodinné prostredie, z ktorého pochádza a jeho doterajšiu beztrestnosť, by bolo ukladanie trestu hoc i na dolnej hranici zo zákona zníženej trestnej sadzby v trvaní dvoch rokov neprimerane prísne a pre dosiahnutie účelu trestu nepotrebné. Preto súd využijúc ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona znížil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 17 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na dlhú skúšobnú dobu 24 mesiacov. Takúto dlhú skúšobnú dobu považoval súd za potrebnú vzhľadom na priestupkovú minulosť obžalovaného, ktorá podľa názoru súdu zakladá potrebu dlhšej kontroly na správaním sa obžalovaného v budúcnosti. Počas tejto skúšobnej doby je obžalovaný povinný žiť riadnym spôsobom života, pod hrozbou premeny podmienečne odloženého trestu na nepodmienečný. Len tak preukáže, že v jeho prípade aj hrozba trestu postačí nato, aby sa do budúcna vyvaroval akéhokoľvek protiprávneho konania. V opačnom prípade súd, a to i počas plynutia skúšobnej doby, nariadi výkon takto odloženého trestu.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku, prvá veta, ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Vzhľadom k tomu, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, kto odcudzil poškodenému mobilný telefón spolu s peňaženkou a dokladmi, nebolo preto možné v tomto konaní rozhodnúť o náhrade uplatnenej škody, vrátane náhrady škody spočívajúcej v nákladoch na zablokovanie telefónnej a nákladoch na vybavenie dokladov. Rovnako dokazovanie súdu vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody spočívajúcej v odhlásení zájazdu a ušlej mzdy by presahovalo potreby trestného stíhania a neúmerne by mohlo predĺžiť trestné konanie. Súd preto odkázal poškodeného L. F. s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 ( pätnástich ) dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súd Prešov.