Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_19Cpr-3-2013.pdf
PDF · 127.61 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cpr/3/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v právnej veci navrhovateľky N.. U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., L. XX, proti odporcovi Slovak Business Agency (predtým Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania v SR), Miletičova 23, Bratislava, zastúpenému KUTAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Laurinská 18, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia, resp. trvania pracovného pomeru, náhradu mzdy, sprístupnenie pracoviska a pracovných prostriedkov, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi trovy konania a to trovy právneho zastúpenia v sume 3.285,42 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 20.05.2013 sa navrhovateľka domáhala určenia, že pracovný pomer navrhovateľky naďalej trvá podľa pracovnej zmluvy, ďalej uložiť odporcovi povinnosť bezodkladne jej sprístupniť pracovisko a o sprístupnení pracoviska ju obratom informovať, ako aj jej sprístupniť pôvodné pracovné prostriedky a umožniť jej naďalej vykonávať prácu na pozícii, minimálne ako za stavu pred odňatím, uložiť povinnosť odporcovi vyplácať jej mzdu aj s príslušenstvom, avšak vo výške bez zdanenia, pri základe minimálne ako doteraz a to až do sprístupnenia pracoviska.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 31.07.2013 upravila návrh tak, že žiadala, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým určí:
1. Že pracovný pomer navrhovateľky naďalej trvá podľa platnej pracovnej zmluvy z 02.01.2002, vedúci oddelenia Q. s priloženou pracovnou náplňou, predĺženej na dobu neurčitú 27.12.2002;
2. Že uloží odporcovi povinnosť sprístupniť navrhovateľke bezodkladne:
- buď (provizórne) pracovné miesto a zariadenú kanceláriu u zamestnávateľa, minimálne na úrovni ako pred vypudením 28.03.2013 a o ich sprístupnení navrhovateľku obratom elektronicky, resp. sms informovať;
- alebo pracovnú pozíciu a k nej náležiaciu zariadenú kanceláriu, podľa v. u. platnej pracovnej zmluvy a umožniť jej vykonávať prácu podľa nej, resp. analogicky, t. j. ako vedúci oddelenia Q., resp. prípadne ďalej analogicky, (čo sa doteraz nestalo);
- pôvodné pracovné prostriedky, t. j. minimálne L. S. XXXX XX*, monitor, myš, klávesnicu, kde sú originálne dokumenty vytvorené navrhovateľkou v čase od nástupu v apríli 2012 až do vypudenia 28.03.2013 a chránené jej autorskými právami.
3. Povinnosť odporcovi naďalej jej vyplácať mesačnú mzdu i s príslušenstvom t. j. odvody zamestnávateľa za zamestnanca do príslušných zákonných fondov, avšak vypočítané z mesačnej celkovej ceny práce podľa výplatnej pásky, t. j. btto - ntto, t. j. z výšky bez zdanenia a odrátaných odvodov, t. j. ntto = 975,30 € mesačne a to až do sprístupnenia pracovných pozícií, resp. pracovísk ako je vyššie uvedené a to s okamžitou účinnosťou, t. j. bezodkladne doplatiť doteraz nevyplatenú mzdu vo výške celkovej ceny práce, t. j. btto = ntto za čas od vypudenia dňa 28.03.2013, čo k 31.07.2013 vrátane činí 2925,90 € a mesačne vo výplatnom termíne ďalej vyplácať rovnako, t. j. á 975,30 € až do umožnenia ďalej vykonávať prácu u zamestnávateľa v zmysle bodu 2. petitu - ako náhradu mzdy, kde sa čiastočne zohľadnia nenáležité, až kriminálne komplikácie spôsobené odporcom navrhovateľke a jej rodine;
4. Povinnosť odporcovi mesačnú celkovú cenu práce btto = ntto doplatiť jej aj za obdobie od 14.01.2004, t. j. odo dňa, kedy došlo k prvému nezákonnému vytlačeniu navrhovateľky z pracoviska a zaplatiť za navrhovateľku povinné odvody za tento čas, až do času nástupu v apríli 2012, ako náhradu mzdy. Čiastka bola medzi stranami dohodnutá na pojednávaní Okresného súdu Bratislava II 20.05.2010 v rámci č. k. 18C/65/2004.
Svoj návrh odôvodnila tým, že po tom, ako v januári 2004 sa odporca pokúsil s ňou rozviazať pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru, žalobou podanou na Okresný súd Bratislava II sa domáhala určenia, že jej pracovný pomer trvá podľa platnej pracovnej zmluvy, vo veci bol vynesený medzitýmny rozsudok a súd určil, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu (jeho právneho predchodcu) naďalej trvá a navrhovateľka mala byť zaradená na pracovnú pozíciu čo najadekvátnejšiu tej - vzhľadom na vplyv času - z ktorej bola preradená. Súd vo veci v tomto konaní už len rieši náhradu mzdy a na pojednávaní v apríli 2012 prevzala od zamestnávateľa výzvu na nástup na pracovisko do 3 dní. Pri nástupe do práce okamžite požiadala zamestnávateľa o voľno 3 dni v súvislosti s tým, že mala mať o dva dni štátnu skúšku z prekladateľstva v taliančine, žiadala túto skutočnosť zohľadniť, nakoľko skúšku už mala zaplatenú z požičaných peňazí a mala byť vyvrcholením
špeciálneho kurzu, ktorý absolvovala v čase súdneho sporu. Zamestnávateľ jej toto požadované voľno neposkytol, skúšky sa však aj tak chcela zúčastniť, preto nechala vo dverách určeného nadriadeného pani I. vypísanú priepustku a na skúšku išla. Hneď po návrate stratený čas odpracovala, šlo o 4 hodiny. Ďalej uviedla, že podľa pracovnej náplne mala riadiť oddelenie, ktoré bolo súčasťou siete Európskej komisie tzv. Q., ako nástupcu siete Q., v ktorej predtým pôsobila. V skutočnosti nastúpila na Oddelenie služieb pre T., nemala žiadnych podriadených pracovníkov, nebolo súčasťou siete Q.. Vzhľadom k svojej prvotnej nezorientovanosti predpokladala, že ide len o dočasný stav a časom sa všetko usporiada. Prostredníctvom jej nadriadenej pani I. jej riaditeľ sekcie pre finančné veci pridelil úlohu, podľa ktorej mala za dva mesiace zmonitorovať webové stránky 8 krajín a nájsť nástroje na podporu malých a stredných podnikateľov v týchto krajinách, urobiť analýzu a navrhnúť nástroje pre zlepšenie podnikateľského prostredia na Slovensku. Materiál po jeho spracovaní prevzala jej nadriadená. Po dohode s nadriadenou pracovala ďalej na materiáloch, ktoré pracovne nazvala obchodnícka geografia. Spracovala novým spôsobom profily dovtedy 13 krajín a 4 mala rozpracované. V decembri 2012 jej zamestnávateľ ústne oznámil, že s ňou rozväzuje pracovný pomer pre nadbytočnosť, súčasne jej chcel podať nejaký dokument, zrejme výpoveď, nakoľko nevidela na text, odmietla dokument prijať. Po tento udalosti naďalej pracovala na rozpracovaných profiloch v dobrej viere, že k rozviazaniu jej pracovného pomeru nedošlo. Tiež uviedla, že dva dni pred koncom marca 2013 dostala e-mail, v ktorom jej zamestnávateľ oznámil, že 28.03.2013 má odísť, preto dňa 28.03.2013 odovzdala kľúče od kancelárie a L. S. XXXX XX, v ktorom zostali dokumenty s jej autorskými právami. Listom zo dňa 30.03.2013 zamestnávateľovi zaslaným poštou, žiadala zamestnávateľa o sprístupnenie pracoviska a vrátenie pracovných prostriedkov, súčasne zamestnávateľovi oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní a vyplácaní mzdy a príslušenstva. Keďže mala za to, že jej pracovný pomer i naďalej trvá, neprihlásila sa ani ako nezamestnaná a "nadbytočnosť" sa nemala týkať jej, ale pani, ktorá bola na jej pracovnej pozícii počas obdobia, kým fyzicky cca rok pracovala u odporcu.
Odporca (pôvodne NARMSP Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, Miletičova 23, Bratislava, IČO 30 845 301) k veci uviedol, že navrhovateľka v návrhu uvádza skutočnosti ktoré sa týkajú predchádzajúcich súdnych sporov s odporcom ohľadom neplatnosti končenia pracovného pomeru, ku ktorému došlo v zmysle predchádzajúcich rozhodnutí súdov v roku 2001 a 2009, resp. k priebehu samotného trvania pracovného pomeru a k plneniu pracovných úloh počas roka 2012.
Vo vyjadrení uviedol, že navrhovateľka v podanom návrhu neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázala ňou tvrdenú neplatnosť skončenia pracovného pomeru zo strany odporcu a zároveň nepredložila ani neoznačila žiadny dôkazný prostriedok, ktorým by preukazovala ňou tvrdené neplatné skončenie pracovného pomeru. Navrhovateľka na základe čiastočného rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 04.05.2011, č. k. 16C/144/2009-771 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.11.2011, č. k. 4Co/349/2011-811 nastúpila dňa 16.04.2011 do práce u odporcu na funkciu Vedúca oddelenia služieb pre T.. Dňa 04.12.2012 sa uskutočnilo P. zasadnutie Správnej rady odporcu vo forme per rollam v rámci ktorého správna rada odporcu ako príslušný orgán odporcu schválila v rámci racionalizačných opatrení zmenu organizačnej štruktúry odporcu spočívajúcu okrem iného v tom, že bol zrušený sekretariát kancelárie generálneho riaditeľa, Oddelenie služieb pre MSP
a Odboru monitoringu a auditu podporných programov. V zmysle tohto rozhodnutia preto došlo v rámci zrušenia Oddelenia služieb pre T. k zrušeniu všetkých pracovných pozícií tohto oddelenia. Správna rada poverila generálneho riaditeľa vykonaním všetkých potrebných organizačných opatrení a pracovnoprávnych úkonov spojených so schválenými zmenami v organizačnej štruktúre odporcu, ktorý dňa 04.10.2012 vydal rozhodnutie o znížení počtu zamestnancov odporcu z dôvodu nadbytočnosti s cieľom zabezpečiť vyššiu efektivitu práce zamestnávateľa z vtedy aktuálneho počtu 47 zamestnancov na 39 zamestnancov, t. j. o 8 zamestnancov v termíne do 15.12.2012. Dňa 05.12.2012 bola navrhovateľka osobne oboznámená o organizačnej zmene a bolo jej doručené písomné Skončenie pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1, písm. b/ Zákonníka práce na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa odporcu o znížení počtu stavu zamestnancov za účelom racionalizačných opatrení a zabezpečenia efektívnosti zamestnávateľa. Navrhovateľka odmietla prevziať písomnú výpoveď, ktorá jej bola doručovaná na pracovisku za prítomnosti svedkov, ktorí boli prítomní pri jej doručovaní. Odmietnutie prevzatia výpovede zo dňa 05.12.2012 potvrdila aj samotná navrhovateľka vo svojom návrhu na začatie konania (strana 6/4, bod 18). Po odmietnutí prijatia písomnej výpovede sa zamestnávateľ pokúšal v rámci právnej istoty doručiť písomnú výpoveď na adresu jej trvalého bydliska a to doporučenou zásielkou určenou do vlastných rúk. Navrhovateľka si túto zásielku neprevzala v odbernej lehote a táto sa vrátila späť odporcovi. Odporca tiež uviedol, že okrem navrhovateľky ukončil pracovný pomer aj s ďalšími 7 zamestnancami, pričom so všetkými zamestnancami sa dohodol na skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodu uvedeného v ustanovení § 63 ods. 1, písm. b/ Zákonníka práce. Rovnaká dohoda bola ponúknutá aj navrhovateľke, pričom táto uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru odmietla, preto pristúpil k doručeniu výpovede. Odporca uviedol, že skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou výpoveďou zo dňa 05.12.2012 bolo v súlade s ustanoveniami zákonníka práce a jej pracovný pomer skončil platne, preto aj ostatné nároky uplatňované navrhovateľkou v rámci návrhu považuje za ničím nepodložené a nedôvodné a žiada návrh v celom rozsahu zamietnuť. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, listinnými dôkazmi a to životopisom navrhovateľky, zápisnicou z porady č. 1 zo dňa 09.03.2013, zo dňa 22.06.2012, fotokópiou rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 18C/65/2004-566, pracovnou zmluvou zo dňa 02.01.2002, fotokópiami zápisníc z pojednávaní vedených na tunajšom súde z konania 18C/65/2004, fotokópiou rozsudku tunajšieho súdu č. k. 16C/144/2009-771, upozornením na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a upozornenie na možnosť výpovede, pracovnou náplňou navrhovateľky, žiadosťou o odovzdanie pracovných pomôcok, výstupným listom zo dňa 28.03.2012, žiadosťou o sprístupnenie pracoviska a podacím lístkom, stanovami záujmového združenia právnických osôb, aktuálnym výpisom z registra záujmových združení právnických osôb Okresného úradu Bratislava, ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento stav vo veci:
Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že u odporcu začala pracovať od roku 2002, mala uzavretú pracovnú zmluvu na dobu určitú na jeden rok. Následne bola jej pracovná zmluva zmenená na dobu neurčitú. Bola prijatá na pracovnú pozíciu vedúca euroinfocentra. Po
predĺžení pracovnej zmluvy na dobu neurčitú sa jej pracovné zaradenie nezmenilo. Rozsudkami Okresného súdu Bratislava II, č. k. 18C/65/2004 bolo určené, že pracovný pomer bol s ňou 13.01.2004 skončený neplatne a rozsudkom č. k. 16C/144/2009 bolo opätovne súdom určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru s ňou urobené listom z 28.04.2009 je neplatné a jej pracovný pomer trvá u odporcu naďalej. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 12.01.2012 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave 4Co/349/2011-811. V apríli 2012 ju zamestnávateľ vyzval na nástup do práce, nastúpila do práce 16.04.2012, zamestnávateľ ju zaradil na Oddelenie služieb pre malých a stredných podnikateľov. Nastúpila v dobrej viere, že nastupuje na svoje pôvodné pracovné miesto a to bolo riaditeľ alebo vedúci Q.. Hneď ako nastúpila požiadala zamestnávateľa o poskytnutie dovolenky, lebo sa chcela zúčastniť skúšky, robila si kurz taliančiny - prekladateľstvo, ktorá mala byť asi 2 dni po jej nástupe do práce a mala ju zaplatenú. Zamestnávateľ jej neumožnil čerpanie dovolenky a riešila to tak, že šla na priepustku, ktorú jej však nadriadená nepodpísala a nechala ju len na dverách. Asi po 4 hodinách sa vrátila a ešte v ten deň si aj tieto 4 hodiny nadpracovala. Skúšku však nespravila. Reakciou na jej odchod z práce bolo napomenutie, ktoré jej bolo doručené 18.04.2012 na pracovisku, ktorým ju zamestnávateľ upozornil na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a upozornil ju na možnosť výpovede ak sa to bude opakovať, ktorá sa týkala môjho odchodu z pracoviska 17.04.2012. Pri prevzatí na upozornenie napísala, že s ním nesúhlasí. Zhruba 2 týždne po tom dostala od zamestnávateľa prácu a to zmonitorovať 8 alebo 9 európskych štátov pre účely zistenia, aké majú nástroje pre pomoc malých a stredných podnikateľov. Prácu odovzdala svojej nadriadenej N.. I. 30.06.2012. Potom chvíľu pracovala na správe T. T., ktorá sa týkala podnikania v Európe a potom po dohode so svojou nadriadenou sa vrátila k projektu, ktorý sa ešte robil v roku 2003 a to pri rozširovaní EÚ, ktorého bola líderkou a výstupom z nich sú obchodno-geografické profily na pomoc malého a stredného podnikania, ktoré doručovala aj súdu do súdneho spisu. O skutočnosti, že zamestnávateľ plánuje urobiť organizačnú zmenu a znížiť počty zamestnancom sa navrhovateľka dozvedela potom čo v apríli nastúpila, zmenili sa traja generálni riaditelia, navrhovateľka nastúpila v apríli 2012 za vedenia N.. Š. a posledným generálnym riaditeľom bol pán Š.. Tiež uviedla, že niekedy v novembri sa začalo hovoriť o znižovaní poctu zamestnancov, boli to len neoficiálne informácie, o ktorých sa dozvedela na sekretariáte. V decembri 2013 si ju zavolal generálny riaditeľ pán Š. a podával jej listinu, ktorú mal na stole a povedal jej, že je to výpoveď z nadbytočnosti, aby si ju prevzala. Bol tam prítomný aj N.. I. a N.. J. a právnik. Ona túto listinu neprevzala preto čo jej generálny riaditeľ povedal, povedal že ide o výpoveď pre nadbytočnosť, čo nemohla akceptovať, lebo nebola pracovne zaradená na pozícii, ktorá je mala náležať. Mala za to, že jej nesúhlas zamestnávateľ akceptoval a ďalej si robila svoju prácu a odovzdávala ju svojej nadriadenej. K fyzickému vypudeniu z pracoviska prišlo 28.03.2013, bolo to pred veľkou nocou, bola vyzvaná opustiť pracovisko, pričom aj výstupný list jej vtedy asi dvaja zamestnanci nepodpísali. Odišla z pracoviska 28.03.2013 a už som sa viac nepokúšala dostať na pracovisko, len sa snažila emailovou komunikáciou a predtým aj listom z 29.03.2013, ktorý dala na poštu 30.03.2013 oznámiť zamestnávateľovi, že žiada, aby jej sprístupnil pracovisko.
Z pracovnej zmluvy zo dňa 02.01.2002 súd zistil, že navrhovateľka uzavrela s právnym predchodcom odporcu pracovný pomer od 01.01.2002, na dobu určitú - 1 rok.
Navrhovateľka bola prijatá na pozíciu odborný pracovník Odboru informácií a zahraničných aktivít. Dňa 27.12.2002 uzavrela navrhovateľka so zamestnávateľom novú pracovnú zmluvu s tým istým dojednaným druhom práce na dobu od 01.01.2003 na dobu neurčitú.
Z pracovnej náplne zo dňa 02.01.2002 súd zistil, že navrhovateľka bola zaradená na odbore informácií a zahraničných aktivít, s pracovným zaradením odborný pracovník, pričom z popisu pracovnej činnosti pod bodni 1 - 10 vyplýva, že riadi a zodpovedá za činnosť Q. U. X., zabezpečuje poradensko- informačné akcie Q. pre potreby malých a stredných podnikov na Slovensku, vytvára a aktívne využíva databázovú základňu malých a stredných podnikov v SR pre potreby činnosti odboru, zabezpečuje bilaterálne projekty a kooperačné vzťahy so zahraničnými partnermi, organizuje aktivity v rámci systému X., realizuje komunikáciu v rámci systému P., vyvíja aktívnu a koordinačnú činnosť pri publikačných aktivitách odboru, monitoruje politiku podpory malého a stredného podnikania v iných krajinách a návrhy pre aplikáciu pre podmienky v SR, zúčastňuje sa školení a praktickej aplikácie poznatkov zo školení organizovaných inštitúciami Ú a NARMSP pre pracovníkov Q..
Z upozornenia na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a upozornenie na možnosť výpovede zo dňa 18.04.2012, č. XX/KGR/XXXX súd zistil, že navrhovateľka sa dňa a17.04.2012 nedostavila na pracovisko do začiatku pracovného času (najneskôr do 9.00 hod), čo zamestnávateľ považuje za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, na ktoré ju týmto listom upozornili. Neprítomnosť navrhovateľky
na pracovisku bola zistená po začiatku pracovného času na základe výstupu z identifikačného dochádzkového systému a na základe fyzickej kontroly prítomnosti zamestnanca na pracovisku, ktorá bola vykonaná o 10.00 hodine a opakovane o 12.00 hodine. Podľa výstupu z identifikačného dochádzkového systému sa mala navrhovateľka dostaviť na pracovisko až o 13.13 hod., t. j. viac ako 4 hodiny po začiatku pracovnej doby (9.00 hod). Za uvedenú skutočnosť mal byť voči navrhovateľke vyvodený postih a to krátenie variabilnej zložky mzdy. Navrhovateľka prevzala upozornenie dňa 18.04.2012 na pracovisku.
Zo žiadosti o odovzdanie pracovných pomôcok a pracovnej agendy o dňa 18.03.2013, č. XX/KGR/XXXX súd zistil, že zamestnávateľ vyzval navrhovateľku, aby v súvislosti so skončením jej pracovného pomeru k 31.03.2013 najneskôr k poslednému pracovnému dňu plynutia výpovednej lehoty, t. j. k 28.03.2013 odovzdala všetky pracovné pomôcky a pracovnú agendu príslušným zodpovedným zamestnancom, ktorých v liste presne špecifikoval. Navrhovateľka potvrdila prevzatie listu osobne na pracovisku vo svojej kancelárii dňa 18.03.2013 o 9.15 hod, za prítomnosti svedkov Y.. T. Y., N.. X. I. H. Y. T..
Z výstupného listu súd zistil, že dňa 28.03.2013 navrhovateľke v súvislosti so skončením pracovného pomeru k 31.03.2013 potvrdili zamestnanci IT oddelenia, knižnice, odboru ekonomiky správy, hospodárskej správy, mzdovej učtárne a OĽZ, že nemá voči zamestnávateľovi žiadne záväzky. Pri podpisoch jednotlivých pracovníkov je ich rukou uvedené, že "bez nátlaku na p. X.".
Zo žiadosti o sprístupnenie pracoviska, atď. zo dňa 29.03.2013, daným na poštovú prepravu dňa 30.03.2013 žiadala zamestnávateľa, aby je sprístupnil pracovisko.
Z výpisu z registra združení záujmových združení právnických osôb vedeného Okresným úradom Bratislava, pod č. C.-X.-C.-XXXX/XXXXX, zo dňa 04.03.2014 súd zistil, že odporca zmenil názov na Slovak Business Agency.
Z rozsudku tunajšieho súdu č. k. 18C/65/2004-566 zo dňa 25.05.2007 súd zistil, že súd medzitýmnym rozsudkom návrhu vyhovel a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 13.01.2004 ne neplatné a pracovný pomer navrhovateľky založený pracovnou zmluvou zo dňa 27.12.2002 trvá naďalej. Vo veci žiadala navrhovateľka okrem iného priznať aj náhradu mzdy za obdobie od 16.01.2004 do umožnenia pokračovať v práci u odporcu. Medzitýmny rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.01.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č. k. 8Co/434/2007-712.
Z rozsudku tunajšieho súdu č. k. 16C/144/2009-771 zo dňa 04.05.2011 súd zistil, že navrhovateľke vyhovel a čiastočným rozsudkom určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľke listom zo dňa 28.04.2009 pod zn. 197/KGR/2009 podľa § 68 ods. 1, písm. b/ Zákonníka práca je neplatné a pracovný pomer navrhovateľky u zamestnávateľa trvá naďalej. O uplatnenej náhrade mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru za obdobie od 20.05.2009 do umožnenia navrhovateľke pracovať, ktorú žiadala priznať v sume 909,94 € mesačne mal súd rozhodnúť po právoplatnosti čiastočného rozsudku.
Súd v konečnom rozsudku 16C/144/2009-859 zo dňa 02.05.2012 priznal navrhovateľke náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru za dobu 12 mesiacov (od 23.09.2009 do 23.09.2010) v sume 10.919,28 €, súc viazaný návrhom navrhovateľky, ktorá si uplatnila návrhom náhradu mzdy 909,94 € mesačne a vo zvyšku (za dobu od 24.09.2010 do 12.01.2012) návrh navrhovateľky na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru ako nedôvodný zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.06.2012.
Podľa § 38 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú zásielku.
Písomnosti doručované poštou zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk".
Písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku, zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku.
Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:
a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto),
c) deň nástupu do práce,
d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Podľa § 47 ods. 1 Zákonníka práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer,
a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou,
b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
Podľa § 63 ods. 2, písm. a/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce.
Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu naďalej trval podľa platnej pracovnej zmluvy z 02.01.2002 a v čase od 16.04.2012
s pracovným zaradením odborný pracovník, zamestnávateľ ju zaradil na Oddelenie služieb pre malých a stredných podnikateľov, pričom pred organizačnou zmenou a doručením výpovede po dohode so svojou nadriadenou sa vrátila k práci na projekte, ktorý sa ešte robil v roku 2003 a to pri rozširovaní EÚ, ktorého bola líderkou a výstupom z nich sú obchodno-geografické profily na pomoc malého a stredného podnikania. Uvedená práca zodpovedala pracovnej náplni zo dňa 02.01.2002. Rovnako mal súd preukázané, že dňa 04.12.2012 prijala správna rada odporcu ako príslušný orgán rozhodnutie o zmene organizačnej štruktúry odporcu, na základe ktorého vydal generálny riaditeľ odporcu dňa 04.12.2012 rozhodnutie o znížení počtu zamestnancov zo 47 na 39 v rámci racionalizačných opatrení. Zmena organizačnej štruktúry odporcu spočívala okrem iného aj v zrušení sekretariátu kancelárie generálneho riaditeľa, oddelenia služieb pre T. na ktorom bola zaradená navrhovateľka, odboru monitoringu a auditu podporných programov. Navrhovateľka po tom, ako jej bolo oznámené zrušenie jej oddelenia na ktorom bola zaradená odmietla prevziať výpoveď, ktorá jej bola doručovaná, pričom nastali účinky doručenia v súlade s ustanovením § 38 Zákonníka práce. Výpovedná lehota začala navrhovateľke plynúť od 01.01.2013 a jej pracovný pomer u odporcu skončil 30.03.2013. S poukazom na tieto skutočnosti má súd za to, že návrhu navrhovateľky v časti určenia, že jej pracovný pomer u odporcu trvá podľa platnej pracovnej zmluvy z 02.01.2002 aj v čase po 16.04.2012 - s poukazom na jeho platné ukončenie výpoveďou k 30.03.2013, ktorého neplatnosť navrhovateľka návrhom nenapadla, nie je možné vyhovieť a preto návrh zamietol.
S poukazom na skutočnosť, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu bol ukončený 30.03.2013, v časti žaloby, ktorou žiadala navrhovateľka uložiť odporcovi povinnosť sprístupniť navrhovateľke bezodkladne: buď (provizórne) pracovné miesto a zariadenú kanceláriu u zamestnávateľa, minimálne na úrovni ako pred vypudením 28.03.2013 a o ich sprístupnení navrhovateľku obratom elektronicky, resp. sms informovať; alebo pracovnú pozíciu a k nej náležiaciu zariadenú kanceláriu, podľa v. u. platnej pracovnej zmluvy a umožniť jej vykonávať prácu podľa nej, resp. analogicky, t. j. ako vedúci oddelenia Q., resp. prípadne ďalej analogicky, (čo sa doteraz nestalo); pôvodné pracovné prostriedky, t. j. minimálne L. S. XXXX XX*, monitor, myš, klávesnicu, kde sú originálne dokumenty vytvorené navrhovateľkou v čase od nástupu v apríli 2012 až do vypudenia 28.03.2013 a chránené jej autorskými právami, nebolo možné vyhovieť s poukazom na riadne ukončený pracovný pomeru navrhovateľky u odporcu, preto súd aj v tejto časti z dôvodu ukončenia pracovného pomeru návrh ako nedôvodný zamietol.
Pokiaľ sa návrhom navrhovateľka domáhala uloženia povinnosti odporcovi naďalej jej vyplácať mesačnú mzdu i s príslušenstvom t. j. odvody zamestnávateľa za zamestnanca do príslušných zákonných fondov, avšak vypočítané z mesačnej celkovej ceny práce podľa výplatnej pásky, t. j. btto - ntto, t. j. z výšky bez zdanenia a odrátaných odvodov, t. j. ntto = 975,30 € mesačne a to až do sprístupnenia pracovných pozícií, resp. pracovísk ako je vyššie uvedené a to s okamžitou účinnosťou, t. j. bezodkladne doplatiť doteraz nevyplatenú mzdu vo výške celkovej ceny práce, t. j. btto = ntto za čas od dňa 28.03.2013 do 31.07.2013 vrátane v sume 2.925,90 € a ďalej mesačne vo výplatnom termíne jej ďalej vyplácať rovnako, t. j. á 975,30 € až do umožnenia ďalej vykonávať prácu u zamestnávateľa v zmysle bodu 2. petitu -
ako náhradu mzdy, kde sa čiastočne zohľadnia nenáležité, až kriminálne komplikácie spôsobené odporcom navrhovateľke a jej rodine súd má za to, že skončením pracovného pomeru k 30.03.2013 zanikla zamestnávateľovi platiť navrhovateľke mzdu, preto v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol.
Požiadavka navrhovateľky uložiť povinnosť odporcovi platiť jej mesačnú celkovú cenu práce btto = ntto doplatiť jej aj za obdobie od 14.01.2004, t. j. odo dňa, kedy došlo k prvému nezákonnému vytlačeniu navrhovateľky z pracoviska a zaplatiť za navrhovateľku povinné odvody za tento čas, až do času nástupu do 16. apríla 2012, ako náhradu mzdy, súd zamietol s poukazom na skutočnosť, že náhrada mzdy za toto
obdobie bola medzi stranami dohodnutá na pojednávaní Okresného súdu Bratislava II, dňa 20.05.2010 v rámci konania vedeného pod č. k. 18C/65/2004.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľka v konaní nebola úspešná, odporca si uplatnil náhradu trov konania, ktorú mu súd priznal nasledovne:
V časti určenia trvania pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu - sadzba tarifnej odmeny je určená v zmysle § 11 os. 1 písm. a/ Vyhlášky č. 655/2004 Zb. v sume 60,08 € za rok 2013, v sume 61,85 € za rok 2014. V časti priznania náhrady mzdy v sume 975,30 € mesačne za obdobie od 14.01.2004 do rozhodnutia, bola sadzba tarifnej odmeny určená podľa § 10, ods. 1 a § 10 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Zb. zo súčtu hodnôt pravidelne sa opakujúcich plnení mesačnej náhrady mzdy a maximálneho päťnásobku ročného plnenia v sume 539,41 € za úkony:
- 14.10.2013 prevzatie a príprava zastúpenia + režijný paušál 7,81 €, + 20% DPH v sume 728,76 €;
- 14.10.2013 vyjadrenie k návrhu, režijný paušál 7,81 €, + 20% DPH v sume 728,76 €;
- 21.01.2014 - pojednávanie, odročené v ?, režijný paušál 8,04 €, + 20% DPH, v sume 182,79 €;
- 18.03.2014 - pojednávanie, odročené v ?, režijný paušál 8,04 €, + 20% DPH, v sume 182,79 €;
- 09.05.2014 - porada s klientom k dôkazným prostriedkom, režijný paušál 8,04 €, +20% DPH v sume 721,16 €;
- 15.05.2014 - účasť na pojednávaní, režijný paušál 8,04 €, + 20% DPH v sume 731,16 €, spolu v sume 3.285,42 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).