Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/32/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému I. H. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák., prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 15. mája 2014 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Považská Bystrica podané v neprospech obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 17. septembra 2013, sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 17. septembra 2013, sp. zn. , bol obžalovaný I. H. podľa § 285 písm. c/ Tr.por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Považská Bystrica zo dňa 24.10.2011 pod č. k. -33 pre skutok kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák., prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že

dňa 7. augusta 2010 asi o 4.20 hod. v C. H., v parku pred železničnou stanicou, keď prechádzal okolo idúcej Z. I., nar. X.X.XXXX, bytom C. Bystrica, U. XXX/XX, vytrhol jej z pravej ruky igelitovú tašku, v ktorej mala modrú vreckovku a päťeurovú bankovku, následne ju udrel jedenkrát päsťou do tváre do oblasti oka, po čom spadla na zem a keď začala kričať o pomoc, udrel ju päsťou opäť do tváre a ušiel, čím jej takto spôsobil otras mozgu ľahšieho stupňa, trieštivú zlomeninu nosa, zlomeninu očnice vpravo a vľavo bez posunu, zlomeninu prednej steny čeľuste, zlomeninu čelovej kosti s vpáčením, zmliaždené rany na nose a čele, pričom podľa znaleckého posudku znalca z odvetvia chirurgie by v tomto prípade práceneschopnosť trvala 60 dní a doba liečby 70 dní od úrazu, pokiaľ by nenastali komplikácie a vzhľadom na charakter zranenia mala poškodená obmedzené možnosti pri prijímaní potravy, dodržiavaní hygieny, sťažené videnie a dýchanie.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení včas podaným odvolaním napadol v neprospech obžalovaného prokurátor pre nesprávnosť výroku o oslobodení obžalovaného I. H. t. j. výrokov o vine a treste. Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania namietal správnosť výroku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby s poukazom na to, že podľa jeho názoru z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom je zrejmé, že poškodená Z. I. po vstupe do pojednávacej miestnosti hneď vyhlásila „I. H. to nebol“, pričom aj ostatní svedkovia V. N., D. H. a P. H. sa snažili svojou výpoveďou pomôcť obžalovanému, nakoľko mu hrozí vysoký trest, čo podľa názoru prokurátora dokazuje aj to, že hneď po zadržaní sa ku skutku priznal a dňa 11.8.2010 pred výsluchom obvineného uviedol, že sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 11.8.2010 si nepodáva a výslovne sa jej vzdáva a až po zvolení obhajcu si podal sťažnosť a začal popierať svoju

trestnú činnosť. Podľa prokurátora okresný súd vôbec nebral do úvahy výpoveď svedkyne D. N., ktorá uviedla, že obžalovaný I. H. jej povedal, že v noci prepadli s N. H. nejakú babku a výpoveď J. K., ktorá podľa prokurátora potvrdila na hlavnom pojednávaní, že D. N. jej povedala, že obžalovaný I. H., keď ráno prišiel na chalupu, kde prespávali, jej povedal, že prepadol nejakú babku. Pokiaľ okresný súd pri rozhodovaní vychádzal hlavne z výpovede poškodenej Z. I. z dôvodu, že nemal žiadny priamy ani nepriamy dôkaz o vine obžalovaného, nevysporiadal sa podľa prokurátora ani s tou skutočnosťou, že poškodená Z. I. v prípravnom konaní uviedla, že bola napadnutá mužom, ktorému nevidela do tváre, hoci pri vstupe do pojednávacej miestnosti poškodená Z. I. sa ihneď vyjadrila, že obžalovaný I. H. to nebol. Podľa názoru prokurátora skutočnosti zistené v priebehu trestného konania dostatočne preukázali, že obžalovaný I. H. spáchal skutok, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba a že tento skutok napĺňa znaky zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák., prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný I. H. prostredníctvom obhajcu i sám na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť s poukazom na to, že v konaní pred súdom nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by ho usvedčoval zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a preto postup okresného súdu, ktorým ho oslobodil spod obžaloby je vecne správny a v súlade so zákonom.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 23. apríla 2014, vykonal dňa 15. mája 2014 verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom napadnutého výroku rozsudku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby (o vine a treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne a v súlade so zásadou „ v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v § 2 ods. 4 Tr. por. vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Pritom v súlade s vykonanými dôkazmi presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti a dôkazy oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného I. H. spod obžaloby a pre ktoré dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného súdu, založené na zásadách logického konania a uvažovania, sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje.

Okresný súd na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, správne zistil, že vykonané dôkazy pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa vylučujúce verzie (možnosti) skutkového riešenia. Podľa jednej, prezentovanej obžalobou na podklade prvotnej priznávajúcej výpovede obžalovaného I. H. zo dňa 11.8.2010 a svedeckých výpovedí v prípravnom konaní predovšetkým D. N. a J. K., mohol obžalovaný spáchať žalovaný skutok spôsobom uvedeným v obžalobe. Avšak podľa druhej, prezentovanej popierajúcimi výpoveďami obžalovaného I. H. v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom, vrátane nie nedôvodného obhajobného tvrdenia, že pred priznávajúcou výpoveďou z 11.8.2010 bolo voči nemu zo strany orgánov činných v trestnom konaní použité násilie, ktoré je podopreté obžalovaným doloženou fotodokumentáciou, tiež znaleckým posudkom a napokon aj skutočnosťou, že pri previerke jeho priznávajúcej výpovede ukázal iné miesto údajného útoku na poškodenú, než aké bolo zistené nálezom krvných stôp pri ohliadke miesta činu (fotodokumentácia z predmetných procesných úkonov), a potvrdzovanej nielen svedkami S. H. st., René H., S. H. ml., I. G., Z. D. a D. H., vrátane spochybňujúcich tvrdení vo vzťahu k pravdovravnosti a vierohodnosti svedkyne D. N., ale predovšetkým svedeckou

výpoveďou poškodenej Z. I. na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa, skutok uvedený v obžalobnom návrhu tam uvedeným spôsobom obžalovaný I. H. nespáchal. Vykonané dôkazy pritom nielenže pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa vylučujúce verzie (možnosti) skutkového riešenia, ale zároveň nepostačujú na to, aby bolo možné spoľahlivo vyvodiť jednoznačný a nepochybný záver o tejto podstatnej skutkovej otázke, teda o tom, ktorá z uvedených dvoch verzií (možností) zodpovedá skutočnosti. Záver o vine musí byť totiž založený na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných faktoch a nie na domnienkach založených na pravdepodobnosti. Takýto záver nemožno preto vyvodiť len na podklade dôkazov, na ktoré poukazoval v odvolaní prokurátor, keď tieto dôkazy i ďalšie vo veci okresným súdom vykonané dôkazy a z nich predovšetkým obhajobné tvrdenia obžalovaného i výpovede vyššie uvedených svedkov na hlavnom pojednávaní pripúšťajú aj druhú, protichodnú a vylučujúcu verziu (možnosť), podľa ktorej tento skutok obžalovaný I. H. nespáchal. Dôkazy, na ktoré poukazoval v odvolaní prokurátor, umožňovali vyvodzovať len podozrenie, že žalovaný skutok sa mohol stať spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu a že ho obžalovaný mohol spáchať, ale zároveň, najmä keď vykonané dôkazy pripúšťajú záver aj o druhej možnosti skutkového riešenia, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a keď nevylučujú jeho obhajobu, že nekonal spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu, nepostačujú na jednoznačný a nepochybný záver o jeho vine. Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva nielen zásada „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale aj to, že obvinenému musí byť vina preukázaná. Vzhľadom na to, že nebolo možné jednoznačne a bez pochybností určiť, ktorá z dvoch možností skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, okresný súd správne zvolil tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a podľa § 285 písm. c/ Tr.por. ho spod obžaloby oslobodil. Použitie zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por. prichádza do úvahy práve vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o niektorej skutočnosti, trvajú, a tak je tomu aj v posudzovanom prípade, aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných a potrebných dôkazov na náležité zistenie skutkového stavu. Okresný súd takto postupoval, preto jeho záver o oslobodení obžalovaného I. H. zodpovedá stavu veci a zákonu.

Odvolací súd po preskúmaní veci, vzhľadom na už uvedené dôvody, dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol vyhodnotiť inak, než urobil okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa, k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, okresný súd v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne a podrobne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolanie prokurátora v neprospech obžalovaného za dôvodné, preto jeho odvolanie podľa § 319 Tr.por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.