Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9Cb-141-2012.pdf
PDF · 125.57 KB
Case nature
Area
Subarea
9Cb/141/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Marekom Kohútom v právnej veci žalobcu: M., J.. J. S..Z.., so sídlom Š. XX/XX, H., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: v 1. rade S. I. U., nar. X.X.XXXX, bytom Š. XXX/XX, J., v 2. rade E.. I. U., nar. X.X.XXXX, bytom Š. XXX/XX, J., obaja práv. zast. JUDr. Petrom Berníkom, advokátom, AK so sídlom Štúrova 101, Svit, v konaní o zaplatenie 2.222,96 eur s prísl., takto
rozhodol:
Konanie v časti požadovaného úroku z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 2.222,96 eur od 15.12.2008 do 30.12.2008 a v časti požadovaného úroku z omeškania vo výške nad 5 % ročne zo sumy 2.222,96 eur od 31.12.2008 do zaplatenia z a s t a v u j e.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania v celkovej výške 1.084,05 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 133,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 951,05 eur, ktoré je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade JUDr. Petra Berníka, advokáta, AK so sídlom Štúrova 101, Svit v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 9.12.2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.222,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 2.222,96 eur od 15.12.2008 až do zaplatenia ako aj nahradiť trovy konania.
Svoj návrh žalobca odôvodnil na tom skutkovom základe, že na základe ústnej objednávky bol žalovaným dodaný tovar a žalovaní tento tovar aj prevzali. Následne žalobca vystavil faktúru č. 90/2008 na sumu 5.569,82 eur, ktorá bola splatná dňa 14.12.2008. Žalovaní z fakturovanej sumy uhradili dňa 23.12.2008 čiastku 3.346,86 eur a zostatok fakturovanej sumy vo výške 2.222,96 eur žalovaní aj napriek výzve doposiaľ neuhradili.
Zároveň si žalobca uplatnil v súlade s ust. § 369 zák. č. 513/1991 Zb. úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne od 28.10.2008.
Súd rozhodol v skrátenom konaní platobným rozkazom č. k. 9Rob/6/2012-18 zo dňa 27.2.2012 voči ktorému podali žalovaní v zákonnej lehote odpor, ktorý odôvodnili tým, že nárok uplatnený žalobcov v tomto konaní neexistuje, keď predmetom právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nebola dodávka tovaru ako to uviedol žalobca v návrhu, ale vykonanie stavebných prác spočívajúcich v rekonštrukcii rodinného domu, preto je návrh žalobcu vo svojej podstate čo do právneho titulu nedôvodný. Zároveň žalovaní v odpore poukázali na skutočnosť, že dodacie listy priložené žalobcom
k návrhu nie sú podpísané žiadnym zo žalovaných ani ich zástupcov a ide o interný doklad žalobcu vystavený jeho organizačnou zložkou (predajňa stavebnín) inej organizačnej zložke (stavebné práce), preto podľa žalovaných nemôžu slúžiť ako dôkaz o tom, že žalobca predmetný materiál použil pri prácach na rodinnom dome žalovaných.
Zároveň mali žalovaný za to, že si riadne a včas splnili všetky svoje záväzky z neformálne uzavretej zmluvy o dielo vrátane záväzku zaplatiť zhotoviteľovi cenu diela vo výške, v ktorej žalobcovi na jej zaplatenie vznikol nárok. Pokiaľ žalobca vo svojich účtovných knihách eviduje neuhradenú pohľadávku voči žalovaným, žalovaní ju neuznávajú a trvali na tom, aby súd v riadnom konaní vykonal dokazovanie smerujúce k určeniu ceny prác vykonaných žalobcom ako zhotoviteľom pre žalovaných ako objednávateľov, ktorá je medzi stranami sporná.
S poukazom na uvedené preto žalovaní žiadali žalobu zamietnuť s uložením povinnosti žalobcovi nahradiť žalovaným trovy konania.
Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 12.9.2012 súdu uviedol, že stavebné práce na rekonštrukciu rodinného domu boli žalovaným fakturované faktúrou č. 281131 zo dňa 7.12.2008, ktorú žalovaní uhradili. Stavebné práce na uvedenej stavbe boli predčasne ukončené nakoľko sa žalovaní odmietli riadiť schváleným projektom prác, keď stavebný dozor na stavbe vykonával Ing. Peter Pribylinec - konateľ žalobcu. Okrem uvedenej faktúry si podľa žalobcu objednali žalovaní na stavbu tovar, ktorý im bol vyfakturovaný faktúrou č. 90/2008, ktorá je predmetom sporu. Podľa žalobcu bola predmetná faktúra so žalovanými prejednaná a odsúhlasená, pričom o tom, že svoj záväzok z uvedenej faktúry žalovaní uznávajú, predložil žalobca ako dôkaz výpis zo svojho účtu. Okrem uvedeného tovaru si žalovaní objednali aj vonkajšiu dlažbu v celkovej cene 2.912,24 eur, pričom táto faktúra bola dodávateľovi tovaru Prosbeton Nova, s.r.o. Olomouc zo strany žalobcu uhradená v plnej výške, avšak zo strany žalovaných nedošlo k prevzatiu uvedeného tovaru, a preto žalobca uvedenú faktúru stornoval. Nakoľko sa podľa žalobcu jedná o špecifickú dlažbu podľa želania konkrétneho zákazníka, tento tovar žalobcovi zbytočne zaťažil sklady a je ťažko predajný. Náhradu škody si však v tomto konaní žalobca neuplatňoval.
K uvedenému vyjadreniu žalobcu žalovaní následne písomne uviedli, že v zmysle neformálne uzavretej zmluvy o dielo so žalovanými ako objednávateľmi vykonal žalobca ako zhotoviteľ v mesiacoch október/november 2008 stavebné úpravy na rodinnom dome žalovaných. Stavebné práce neboli podľa žalovaných predčasne ukončené z dôvodu, že sa odmietli riadiť schváleným projektom prác ako to uvádzal žalobca, keď schválený projekt prác neexistoval, ale jednak pre nespokojnosť objednávateľa s kvalitou a jednak preto, že medzi stranami nedošlo k dohode o definitívnej cene diela, keď pri vzniku zmluvy boli dohodnuté iba jednotkové ceny a nie záväzný rozsah prác.
Žalobca následne dvoma osobitnými faktúrami vyfakturoval žalovaným cenu stavebného materiálu, a to faktúrou č. 90/2008 a cenu vykonaných stavebných prác faktúrou č. 281131. Žalovaní popreli tvrdenie žalobcu, podľa ktorého uhradili faktúru č. 281131 za stavebné práce, keď žalobca účtovne na úhradu tejto faktúry použil časť preddavku poskytnutého žalovanými vo výške 9.958,18 eur, keď celkovo poskytli žalovaní žalobcovi preddavok vo výške 13.277,57 eur, pričom časť tohto preddavku podľa žalovaných použil žalobca v rozpore s dojednaním na úhradu faktúry č. 281131, keď v zmysle dojednaní medzi stranami mala byť táto záloha započítaná na cenu vykonaných prác na základe dohody objednávateľa a zhotoviteľa. Obsah tohto neformálneho dojednania podľa žalovaných potvrdzuje aj článok II. bod 5 posledná veta písomného návrhu zmluvy o dielo predloženého žalobcom, ktorý žalovaní neprijali pre podstatné zvýšenie ceny diela oproti pôvodnému odhadu. Vzhľadom k uvedenému mali žalovaní za to, že nemohlo titulom započítania dôjsť k zániku záväzku žalovaných vo vzťahu k nimi neuznaným položkám faktúry.
Žalovaní reagovali na faktúry vystavené žalobcom listom zo dňa 16.12.2012 (zrejme omylom uviedli nesprávny dátum, keď správne malo byť zo dňa 16.12.2008), v ktorom sa vyjadrili k špecifikácii jednotlivých položiek tak, že oznámili, že neuznávajú fakturované položky v celkovej výške 67.994,90 Sk, pričom potvrdili uznanie ostatných fakturovaných položiek. Následne bezhotovostným prevodom zo dňa 22.12.2008 uhradili žalobcovi zostatok vo výške 827,50 Sk, ktorý predstavuje rozdiel medzi celkovou
sumou vyfakturovanou žalobcom a položkami, ktoré žalovaní neuznali, po odpočítaní poskytnutého preddavku vo výške 400.000,- Sk.
Podľa žalovaných, ako je z vyššie uvedeného zrejmé, žalovaní ako dlžníci listom zo dňa 16.12.2008 jednoznačne prejavili vôľu vo vzťahu k plneniu dlhu ako právnemu úkonu, t. j. je podľa žalovaných nepochybné, aké čiastkové záväzky bezhotovostným prevodom zo dňa 22.12.2008 zanikli, pričom je zároveň zrejmé, že ostatné fakturované položky ostali medzi stranami sporné a ich uplatňovanie na súde ostalo na rozhodnutí žalobcu.
Skutočnosť, že bezhotovostný prevod z 22.12.2008 bol realizovaný s variabilným symbolom zhodným s označením faktúry č. 281131 (stavebné práce) je v tomto kontexte podľa žalovaných irelevantná a v žiadnom prípade nemôže byť interpretovaná ako konkludentné uznanie záväzku žalovaných z celej faktúry čiastočným plnením, a to predovšetkým k existencii obsahovo odlišného písomného prejavu vôle žalovaných, ktorým jednoznačne určili, na ktoré položky sa ich plnenie započítava a výslovne neuznali ostatné položky, ďalej vzhľadom k tomu, že občianskoprávna úprava, ktorou sa vzťah medzi stranami riadi, konkludentné uznanie dlhu čiastočným plnením nepozná. Žalovaní v tejto súvislosti podotkli, že medzi stranami nebola dohodnutá oddelená fakturácia stavebných prác a stavebného materiálu a cena diela predstavuje jednotný záväzok žalovaných voči žalobcovi, pričom predmetom sporu medzi stranami je zjavne jej konečná výška. Žalovaní mali za to, že žalobca tak ako je v danom okamihu predmetom tohto konania, keď žalobca sa domáha zaplatenia ceny stavebného materiálu, ktorý žalovaní s výnimkou 7 ks z položky 686 a 6 ks z položky 683 v hodnote 1.980,60 Sk uznali a zaplatili bezhotovostným prevodom z 22.12.2008 je v samotnej podstate čo do právneho dôvodu nedôvodná s výnimkou uvedenej položky, ktorej opodstatnenosť týmto žalovaní opakovane neuznávajú, keďže predmetný materiál nebol použitý na stavbe, ale po ukončení stavebných prác spätne odobraný žalobcom.
Prvostupňový súd rozsudkom č. k. 9Cb/141/2012-57 zo dňa 13.12.2012 žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovaným trovy konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca neuniesol vo veci dôkazné bremeno, keď nepreukázal správnosť a opodstatnenosť namietaných položiek vo faktúre č. 90/2008 a zároveň položiek vo faktúre č. 281131.
Krajský súd v Prešove po odvolaní žalobcu voči vyššie uvedenému rozsudku zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom upriamil pozornosť na to, že žalovaní, ako aj žalobca netvrdili uzavretie písomnej zmluvy o rekonštrukcii rodinného domu. V spise sa nachádza nepodpísaná zmluva č. 0210/2008 o zhotovení stavebného diela uzavretá podľa § 536 až 565 Obchodného zákonníka, kde predmetom má byť stavebné dielo - rodinný dom a jeho zateplenie, prekrytie chodníka, prekrytie vjazdu do garáže, balkón, oplotenie podľa projektovej dokumentácie a odsúhlasenej cenovej ponuky. Odvolací súd poukázal na to, že prvostupňový súd neskúmal ani právne nehodnotil základný zmluvný vzťah účastníkov pri rekonštrukcii rodinného domu, ale podľa samotnej žaloby na základe ústnej objednávky bol žalovaným dodaný tovar a žalovaní tento tovar aj prevzali. Súd prvého stupňa neodôvodnil, prečo zmluvný vzťah účastníkov z rekonštrukcie rodinného domu posudzuje podľa Obchodného zákonníka, ak nie je predložená písomná zmluva. Nevyvodil ani právne hodnotenie nároku žalobcu, či sa jedná o kúpnu zmluvu podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka a taktiež nevykonal právne zhodnotenie nároku žalobcu, či dodávka tovaru bola samostatná zmluva alebo či dodávka tovaru bola na rekonštrukciu rodinného domu, ku ktorej sa mal zaviazať žalobca.
Odvolací súd mal za to, že ak súd prvého stupňa nevykonal právne zhodnotenie nároku žalobcu v tom zmysle, že posudzuje sa nárok žalobcu z kúpnej zmluvy alebo zo zmluvy o rekonštrukcii rodinného domu, tak podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Taktiež odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa nevykonal zistenia na právny dôvod dodania tohto materiálu a rovnako nebolo vykonané zistenie, či skutočne žalovaní prevzali tento tovar a že ho dokonca objednali od žalobcu, pričom nie je jasné ani to, či tento tovar bol spotrebovaný na stavbe a bol zabudovaný. Druhostupňový súd uviedol, že nebola preskúmaná námietka žalovaných, že práce vykonané žalobcom boli už zaplatené zloženou zálohou. Pre tento nedostatočne zistený skutkový stav a nevykonané právne zhodnotenie nároku žalobcu, bolo podľa odvolacieho súdu potrebné zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie v naznačenom smere.
Zároveň poukázal na správnu úvahu okresného súdu v tom, že ak je uplatnený nárok, je na žalobcovi, aby uniesol dôkazné bremeno, pričom bez právneho zhodnotenia prípadu ale nie je možné rozhodovať o nároku žalobcu, ak nie je zistené o aký zmluvný vzťah účastníkov sa jedná a podľa akého právneho predpisu bude posudzovaný nárok žalobcu. Žalobca v konaní vychádzal z dodávky tovaru a kúpnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka ale nebola súdom prvého stupňa riešená otázka dodacích listov, kto vlastne objednával tovar, na akú potrebu, k čomu bol v skutočnosti použitý a či jeho cena už nie je zaplatená žalovanými zo zloženej zálohy. Až po posúdení nároku žalobcu, či je to občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah, je možné nanovo rozhodnúť vo veci.
Po vrátení veci odvolacím súdom súd prvého stupňa nanovo vec prejednal a zistil nasledovný skutkový stav:
Právny zástupca žalovaných na pojednávaní poukázal na skutočnosť, že žalovaní uhradili v štyroch splátkach zálohu vo výške 13.277,57 eur a naviac ešte dňa 22.12.2008 uhradili sumu 27,47 eur, preto mali za to, že bola uhradená celá cena diela vrátane materiálu a prác. K súpisu vykonaných prác, ktoré predložil žalobca sa žalovaní vyjadrili svojím vyjadrením k špecifikácii položiek faktúry č. 281131, v ktorom uviedli, ktoré práce a materiály uznávajú a ktoré neuznávajú, pričom tento list žalovaných reagoval aj na tovarovú faktúru č. 90/2008 vo výške 5.569,82 eur a aj na faktúru za vykonané práce č. 281131, ktorá bola v celkovej výške vrátane DPH v sume 9.992,23 eur, celkovo teda žalobca vyfakturoval žalovaným 15.562,06 eur, z čoho žalovaní uhradili 13.305,04 eur a rozdiel vo výške 2.257,02 eur žalovaní neuhradili. Podľa právneho zástupcu žalovaných sa žalobca svojvoľne rozhodol uplatniť nárok voči žalovaným z tovarovej faktúry č. 90/2008 na sumu 5.569,82 eur, na ktorú si zarátal zo zloženej zálohy žalovanými sumu 3.346,86 eur, pričom toto započítanie poskytnutej zálohy na úhradu faktúry za vykonané práce č. 281131 bolo zo strany žalobcu svojvoľné a účelové a naviac v rozpore s dohodou medzi stranami, na základe ktorej sa mala záloha konzumovať po dohode oboch zmluvných strán na základe odsúhlasených prác, čo zodpovedá účelu preddavku podľa zmluvy o dielo v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorá by mala primárne slúžiť na úhradu nákladov zhotoviteľa predovšetkým na nákup materiálu. Sprievodný list zo dňa 16.12.2008 predstavuje podľa žalovaných prejav vôle dlžníka na úhradu ktorých jeho záväzkov sa má nadväzujúca platba zo dňa 22.12.2008 vo výške 27,47 eur započítať.
S poukazom na uvedené mali žalovaní za to, že tovarová faktúra, ktorá je v tomto konaní uplatnená, je v celom rozsahu zaplatená s výnimkou položiek č. 686 a 683 spolu v hodnote 65,74 eur, ktorý materiál nebol podľa žalovaných použitý na ich stavbe a bol odvezený naspäť žalobcovi. Žalovaní vyjadrili presvedčenie, že cena diela, tak ako na ňu vznikol nárok žalobcovi, bola v celom rozsahu zaplatená, pričom pokiaľ žalobca s týmto názorom nesúhlasí, zaťažuje dôkazné bremeno žalobcu, že žalovaní materiál resp. práce prevzali a nezaplatili, a to aj napriek tomu, že ich žalobca vykonal resp. tento materiál poskytol žalovaným.
Konateľka žalobcu O.. R. H. po zrušení veci na pojednávaní dňa 12.2.2014 súdu uviedla, že žalobca vystavil žalovaným celkovo tri faktúry, t. j. fa. č. 281131 na sumu 301.026,- Sk za stavebné práce, z ktorej žalovaní neuhradili sumu 34,- eur (1.026,- Sk). Druhá faktúra za dodávku materiálu č. 90/2008 na sumu 167.796,50 Sk, z ktorej žalovaní uhradili sumu 100.000,- Sk, to znamená, že sú povinní uhradiť 67.796,50 Sk (t. j. 2.250,43 eur). Z tejto faktúry však žalovaní následne uhradili sumu 827,50 Sk (t. j. 27,47 eur), to znamená, že žalovaní sú povinní z tejto faktúry uhradiť sumu 2.222,96 eur. Ďalšia faktúra bola fa. č. 92/2008, ktorá však bola stornovaná, nakoľko si žalovaní neprevzali dodaný tovar v zmysle tejto faktúry, pričom táto faktúra nie je predmetom tohto konania.
Právny režim podľa žalobcu spadá pod Občiansky zákonník, keď podľa § 631 a nasl. Obč. zák. ako aj § 650 Obč. zák. objednávateľ je povinný prevziať vec najneskôr do 1 mesiaca od zhotovenia veci. Dátum plnenia faktúry za práce bol 30.11.2008, to zn. že najneskôr do 30.12.2008 sa berie ako dielo objednávateľom prevzaté. Podľa § 649 Obč. zák. zodpovednosť za vady sa musí uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe, inak práva zaniknú. Záručná doba podľa Obč. zák. je tri roky. K prevzatiu diela podľa žalobcu došlo spôsobom podľa ust. § 650 Obč. zák. t. j. uplynutím jedného mesiaca od zhotovenia diela, t.j. 30.12.2008. Vzhľadom na ust. § 517 Obč. zák. požaduje žalobca aj úrok z omeškania vo výške 5 % z dlžnej sumy, teda vo výške 5 % ročne zo sumy 2.222,96 eur od 31.12.2008 do zaplatenia, preto žalobca
zobral svoj návrh čiastočne späť v časti príslušenstva, t. j. žiadal konanie v časti požadovaného úroku z omeškania 14,25 % ročne zo sumy 2.222,96 eur od 15.12.2008 do 30.12.2008 zastaviť a zo sumy 2.222,96 eur od 31.12.2008 do zaplatenia žiadal úrok z omeškania vo výške 5 % ročne.
Na tom istom pojednávaní žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu s čiastočným späťvzatím žaloby v časti príslušenstva pohľadávky súhlasili, preto súd v súlade s ust. § 96 ods. 1, 2 O.s.p. prvou výrokovou časťou rozsudku konanie v tejto časti zastavil.
K tomuto právny zástupca žalovaných na pojednávaní dňa 12.2.2014 uviedol, že za reklamáciu treba považovať list žalovaných zo dňa 12.6.2008, ktorým reagovali na fakturáciu žalobcu, pričom sa nejedná o vady diela ale ide o rozsah vykonaného diela, kde stanoviskom žalovaných je to, že toto dielo bolo vykonané len v takom rozsahu, aký bol žalovanými uhradený. Pokiaľ žalobca tvrdí, že rozsah diela bol väčší, musí preukázať dodanie všetkých položiek, ktoré žalovaní neuznali a nezaplatili, pričom dôkazné bremeno je na žalobcovi. Ďalej poukázal na to, že medzi účastníkmi nebola dohodnutá oddelená fakturácia stavebných prác a materiálu. Žalobcom uvádzané ust. § 650 Obč. zák. je systematicky zaradené v časti o zhotovení veci na zákazku, a preto sa nevzťahuje na opravu a úpravu veci, ktorá je predmetom žaloby. Po právnej stránke žalovaní kvalifikovali právny vzťah ako Zmluvu o dielo podľa Obč. zák., ktorá bola uzatvorená neformálnym spôsobom a ktorej predmetom bola rekonštrukcia rodinného domu. Nie je žiaden dôvod, aby sa tento zmluvný vzťah považoval za dva zmluvné vzťahy, a to zmluvný vzťah z kúpnej zmluvy a zmluvný vzťah zo zmluvy o dielo, nakoľko ide o prípad, keď rekonštrukcia nehnuteľnosti vyžaduje obstaranie materiálu, na ktorý je povinný zhotoviteľ, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodli inak. Pokiaľ ide o dodacie listy, podľa žalovaných sa jedná o interný účtovný doklad, ktorý slúžil na vyskladnenie materiálu zo skladu a v žiadnom prípade sa nedá použiť na preukázanie toho, že tento materiál bol žalovanými prevzatý v rámci realizácie diela, pričom jeho použitie za účelom realizácie diela je povinný preukázať žalobca.
Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že nakoľko osobne poznal oboch konateľov žalobcu, požiadal žalobcu o vykonanie čiastočnej rekonštrukcie svojho rodinného domu. So žalobcom neuzavrel zmluvu o dielo, pretože keď žalobca predložil žalovaným rozpočet diela, tento bol na vyššiu sumu, ako sa predtým ústne dohodli. Pôvodný odhad diela bol 700.000,- Sk pričom rozpočet žalobcu vychádzal na viac ako 2.000.000,- Sk. Konkrétne sa malo jednať o odstránenie plota a chodníkov a ich nahradenie novými, zateplenie rodinného domu a prekrytie chodníka strieškou, ktorá mala byť namontovaná na stene rodinného domu. Podľa vyjadrenia žalovaného v 1. rade tento predložil žalobcovi projekt, ako by mala táto prestavba vyzerať a s konateľmi žalobcu sa dohodol, že žalovaní zložia zálohu vo výške 400.000,- Sk a z tejto zálohy bude možné po vzájomnej dohode čerpať podľa použitého materiálu a vykonaných prác. Prvé rozpory podľa žalovaného v 1. rade nastali, keď zo strany žalobcu bola žalovaným predložená faktúra č. 281131, keď v rámci krycieho listu čerpania resp. súpisu vykonaných prác boli fakturované aj práce, ktoré vykonané neboli, resp. niektoré práce boli fakturované duplicitne. Žalobca odstúpil od diela s čím žalovaný v 1. rade súhlasil, nakoľko sa toto dielo nedalo vykonávať za takých podmienok, aby musel žalovaný v 1. rade byť na stavbe vždy osobne prítomný, pričom si žalobca vyfakturoval aj stavebný dozor v osobe konateľa žalobcu - Ing. Pribylinca, ktorý tam prítomný nebol, prišiel tam pozrieť raz za dva dni na 5 až 10 minút, čo podľa žalovaného v 1. rade nemožno označiť za stavebný dozor. Žalovaný v 1. rade v tejto súvislosti poukázal tiež na to, že v čase realizácie predmetného diela bol konateľ žalobcu dva týždne na dovolenke v Chorvátsku, z čoho je zrejmé, že nemohol vykonávať stavebný dozor. Žalovaný v 1. rade ďalej súdu uviedol, že sa chcel so žalobcom dohodnúť o fakturácii, ale štatutári žalobcu s ním prestali komunikovať, nezdvíhali mu telefón a zatajovali sa a listy, ktoré im zasielal doporučene niektoré neprevzali. Z toho dôvodu považoval žalovaný v 1. rade vec za uzavretú a vybavenú a zostal prekvapený, že takmer po štyroch rokoch žalobca podal žalobu na súd. Žalovaný v 1. rade tiež uviedol, že predmetné dielo dokončil svojpomocne, resp. na niektoré práce si zavolal živnostníkov.
Žalovaná v 2. rade na tom istom pojednávaní súdu uviedla, že táto súhlasila so spoluprácou so žalobcom len na základe toho, že konateľ žalobcu - Ing. Pribylinec sľúbil žalovaným, že na stavbe bude pracovať väčší počet ľudí, čím sa rekonštrukcia urýchli, čo však vôbec nedodržal, pretože na stavbe pracovali tri až štyri osoby rómskej národnosti, aj to nie každý deň a nie celý deň. Podľa žalovanej v 2. rade táto osobne volala Ing. Pribylincovi, ktorí jej nezdvíhal telefón a keď sa s ním napokon spojila, bol voči nej
arogantný a povedal jej, čo mi do toho, že ona s ním nejedná, ale jedná s ním jej manžel - žalovaný v 1. rade. Žalovaná v 1. rade potvrdila, že je pravdou, že jednaní so žalobcom sa zúčastňoval žalovaný v 1. rade a spoločne s dcérou žalovaných, ktorá je spolumajiteľkou diela a ktorá žalovaným poskytla peniaze na prestavbu čiastočne zo svojej pôžičky. Žalovaná v 2. rade tiež poukázala na to, že konateľka žalobcu
- O.. H. obvinila žalovaných z krádeže drobnej stavebnej techniky, o aký predmet konkrétne nevedela uviesť, avšak túto techniku si podľa žalovanej v 2. rade z garáže žalovaných odniesol zamestnanec žalobcu na príkaz Ing. Pribylinca. Žalovaná v 2. rade podotkla, že konatelia žalobcu na každú ich výhradu k prácam resp. použitému materiálu odpovedali arogantne a ďalšími výhradami.
V danom prípade súd mal preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k neformálne - ústnemu uzavretiu zmluvy o dielo, v zmysle ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre žalovaných ako objednávateľov vykonať rekonštrukciu ich rodinného domu a príslušenstva (zateplenia rodinného domu, odstránenia plota a chodníkov a ich nahradenia novými, a prekrytie chodníka strieškou). Za týmto účelom sa účastníci dohodli, že zo strany žalovaných bude žalobcovi poskytnutá záloha vo výške 400.000,- Sk, a z tejto zálohy bude možné po vzájomnej dohode čerpať podľa použitého materiálu a vykonaných prác. Zo strany žalovaných na základe uvedenej dohody došlo pre účely vykonania diela k zloženiu preddavku vo výške 13.277,56 eur.
Podľa ust. § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
Podľa ust. § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme.
Ustanovenie ukladá zhotoviteľovi povinnosť dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Vykonať dielo podľa zmluvy znamená dielo vykonať takým spôsobom, na akom sa zmluvné strany dohodli. Za riadne vykonanie diela sa považuje také vykonanie, ktoré zodpovedá podmienkam dohodnutým v zmluve, a ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, ak zodpovedá aspoň tejto norme (pokiaľ napr. dohoda neurčuje prísnejšie kritériá na kvalitu diela). Dielo je vykonané včas, ak sa tak stalo v dohodnutom čase.
Podľa ust. § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu.
Podľa ust. 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky.
Podľa ust. § 635 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa zvýšiť. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil objednávateľ písomne alebo ak práce dodatočne písomne objednal.
Po vrátení veci a doplnení dokazovania mal súd za preukázané, že právny vzťah účastníkov, nakoľko obaja žalovaní ako objednávatelia boli fyzické osoby nepodnikatelia sa riadi Občianskym zákonníkom, pričom bolo na žalobcovi preukázať, že okrem zmluvy o dielo bola medzi účastníkmi uzavretá aj kúpna zmluva na dodávku materiálu použitého za účelom jeho realizácie. V danom prípade však túto skutočnosť žalobca nepreukázal, preto tento použitý stavebný materiál treba zahrnúť do ceny diela ako jeho súčasť a nie ako samostatný nárok žalobcu z titulu kúpnej zmluvy.
Žalobca za vykonané stavebné práce na stavbe žalovaných vystavil žalovaným faktúru č. 281131 zo dňa 7.12.2008 s dátumom splatnosti 17.12.2008 a dátumom plnenia 30.11.2008 na sumu 301.026,- Sk t.j.
9.992,- eur. Dňa 30.11.2008 bola zo strany žalobcu vystavená žalovaným faktúra za dodávku materiálu v sume 5.569,82 eur s dátumom splatnosti 14.12.2008.
Listom zo dňa 16.12.2008 žalovaní reagovali na žalobcom vystavené faktúry a neuznali vyfakturované položky v rozsahu: Rezerva 33.300,- Sk, VRN pol. 14 v sume 1.072,-Sk, VRN pol. 15 v sume 2.143,- Sk, VRN pol. 16 v sume 2.143,- Sk, tvárnice navyše v sume 1.980,60 Sk, neoprávnené náklady v sume 16.500,-Sk spolu vo výške 57.138,60 Sk + DPH 10.856,30 Sk t.j. spolu v sume 67.994,90 Sk t.j. 2.257,- eur. Zo strany žalobcu však došlo účtovne na úhrade faktúry za vykonané stavebné práce k použitiu časti preddavku poskytnutého žalovanými vo výške 300.000,- Sk a to v rozpore s dojednaním, že poskytnutá záloha bude započítavaná na cenu vykonaných prác na základe dohody objednávateľa a zhotoviteľa. Nakoľko žalovaní neuznali položky v celkovej výške 2.257,- eur, poskytnutá záloha vo výške 400.000,- Sk t. j. 13.277,56 eur pokryla faktúru č. 90/2008 za dodaný tovar a čiastočne faktúru za vykonanie prác v sume 7.735,- eur. Zostatková časť neuhradenej faktúry vo výške 27,26 eur bola zo strany žalovaných žalobcovi uhradená dňa 22.12.2008.
Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 153 ods. 1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Po vykonaní predložených dôkazov uvedených vyššie a samotnej žaloby, má súd za to, že žalobca vo veci žalobné bremeno neuniesol. Žalobca nepreukázal správnosť a opodstatnenosť namietaných položiek č. 686 a 683 vo faktúre č. 90/2008 ani správnosť a opodstatnenosť položiek obsiahnutých vo faktúre č. 281131 v rozsahu rezerva, VRN pol. 14, 15, 16 a nákladov 16.500,- Sk v celkovej výške 2.257,- eur. Zároveň bolo jeho povinnosťou preukázať, že všetok fakturovaný materiál bol na toto dielo dodaný, resp. bol použitý za účelom realizácie diela pre žalovaných, keď žalobca v tomto smere nenavrhol doplniť dokazovanie napr. nariadením znaleckého dokazovania za účelom preukázania druhu, množstva a rozsahu dodaných stavebných materiálov na dielo, pričom žiadnymi listinnými dôkazmi nepodoprel svoje tvrdenie, že si tento materiál použitý na dielo prípadne tovar, ak sa malo podľa žalobcu jednať o kúpnu zmluvu, žalovaní akokoľvek prevzali a už vôbec súdu nepreukázal, pokiaľ by sa jednalo o žalobcom uvádzanú kúpnu cenu za predaný tovar, že si žalovaní dodávku tohto tovaru u žalobcu objednali. Možno sa prikloniť k názoru žalovaných, že samotné dodacie listy bez ich podpisu žalovanými sú len interným účtovným dokladom slúžiacim potrebe žalobcu a v žiadnom prípade nemožno bez ich verifikovania žalovanými alebo bez preukázania, že tovar, ktorý bol vyskladnený týmito dodacími listami bol zabudovaný do diela vykonaného žalobcom pre žalovaných, považovať tieto dodacie listy za doklad o kúpe tovaru žalovanými.
Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného § 120 ods. 1 O.s.p., ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania uvedenou v ustanovení § 18 ods. 1 O.s.p..
Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom konaní založené na prejednacej zásade, ktorá je vyjadrená v citovanom ustanovení § 120 ods. 1 prvá veta O.s.p. Sporové konanie ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou účastníkov. Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov.
Aby mohol žalobca v sporovom konaní uspieť, musí preto ku svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru, že žalobca má právo, ktorého uspokojenia sa vo veci domáha. Pri zisťovaní skutkového stavu, súd v zásade (s výnimkou ust. §
120 ods. 1 tretia veta OSP) vždy vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh účastníkov vykonané. Ak žalobca potrebné dôkazy nepredloží, znamená to, že neuniesol dôkazné bremeno, následkom čoho súd nemôže žalobe vyhovieť.
Z uvedených dôvodov súd podľa ustanovenia § 153 ods. 1 OSP rozhodoval podľa skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, pričom dospel k záveru, že dôkazy predložené žalobcom nie sú postačujúce na to, aby preukázali jeho tvrdenia uvedené v žalobe. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a priznal žalovaným ako úspešným účastníkom konania, nakoľko žalobca jednak zavinil svojím čiastočným späťvzatím zastavenie konania v časti príslušenstva pohľadávky a prevyšujúcej časti bol plne neúspešný, právo na náhradu trov konania v celkovej výške 1.084,05 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 133,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 951,05 eur, ktoré trovy pozostávajú 8 úkonov právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie odporu proti platobnému rozkazu, účasť na pojednávaní dňa 14.11.2012, vyjadrenie k žalobe, vyjadrenie k odvolaniu, vyjadrenie k dokazovaniu, účasť na pojednávaní dňa 12.2.2014, účasť na pojednávaní dňa 15.5.2014). Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v súlade s ust. § 10 ods. 1 a ust. § 14 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. predstavuje sumu 91,29 eur x 8 úkonov právnej pomoci spolu 730,32 eur + 4 x režijný paušál á 7,63 eur za úkony vykonané v roku 2012 + 2 x režijný paušál á 7,81 za úkony vykonané v roku 2013 + 2 x režijný paušál á 8,04 eur za úkony vykonané v roku 2014 spolu RP 62,22 eur + 20 % DPH vo výške 158,51 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) Občianskeho súdneho poriadku uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.