Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-5C/61/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňa JUDr. Helena Loduhová, v právnej veci navrhovateľa C. D., bytom V. XXX, N. D., právne zastúpeného JUDr. Ondrejom Polákom, advokátom, Advokátska kancelária Železničná 90/12, Považská Bystrica, proti odporkyni U. D., bytom Š. XXX/XXX, N. D., právne zastúpenej Mgr. Richardom Karkóm, advokátom, Advokátska kancelária D. Dlabača 35, Žilina, v konaní o zaplatenie 15.257,- € s prísl. takto

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 1 556,90 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 15.527,- € spolu s 9% ročným úrokom z omeškania odo dňa podania návrhu do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré odporkyňa získala tým, že navrhovateľ zhodnotil jej vlastníctvo zo svojich vlastných peňažných prostriedkov získaných z dedičstva. Uviedol, že s odporkyňou boli od roku 1985 manželia. Ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 4.10.2010. Odporkyňa nadobudla vlastníctvo v r. 1992 darom od svojich rodičov. V priebehu trvania manželstva sa dohodli na dokončení rodinného domu, pričom do dokončenia vložil žalovanú sumu, ktorú odporkyňa neuznáva a nechce mu ju vrátiť.

Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť. Potvrdila, že počas trvania manželstva bola nehnuteľnosť zhodnotená, avšak popierala akékoľvek bezdôvodné obohatenie. Tvrdila, že na dobudovanie nehnuteľnosti boli použité výlučne prostriedky z úveru, ktorý bol poskytnutý vo výške 390 000,- Sk a nenávratného príspevku z Fondu rozvoja bývania vo výške 119 000,- Sk a tiež z predaja bytu a záhrady, za čo obdržali sumu 770 000,- Sk. Uviedla, že rekonštrukcia domu bola dokončená a dom skolaudovaný v r. 1999, pričom navrhovateľ prostriedky z dedičstva získal až v r. 2006.

Po vykonanom dokazovaní tunajší súd rozsudkom zo dňa 20. 5. 2013 návrh navrhovateľa zamietol. Mal za to, že v danom prípade ide o vyporiadanie podľa § 150 Obč. zák., teda o vyporiadanie BSM, pričom BSM treba vyporiadať celé a zaujal stanovisko, že nie je to možné čiastočne.

Krajský súd uznesením zo dňa 27. 11. 2013 prvostupňový rozsudok súdu zrušil a vec súdu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na to, že manželia majú nielen BSM, ale tiež oddelené vlastníctva a oddelený majetok a takéto vzťahy nie je možné posudzovať podľa ustanovenia § 150 Obč. zák.

V súlade s právnym názorom krajského súdu súd doplnil dokazovanie opätovným výsluchom účastníkov konania, vypočul svedkov Ing. O. D., I. T., W. H., Mgr. K. Č., oboznámil sa s výpismi z účtu navrhovateľa a s prihliadnutím na už predtým vykonané dokazovanie zistil nasledovné:

Účastníci konania uzavreli manželstvo v r. 1985 a právoplatne bolo rozvedené dňa 4. 10. 2010. Na základe darovacej zmluvy zo dňa 1. 12. 1992 nadobudla odporkyňa od svojich rodičov S. D. a N. D. nedokončenú stavbu rodinného domu na parc. č. XXXX/X a parcelu XXXX/X zastavané plochy a nádvoria v kat. úz. Považská Bystrica. V čase, keď bola nehnuteľnosť darovaná bola jej hodnota vyčíslené na 380 420,- Sk. Medzi účastníkmi konania je nesporné, že počas trvania manželstva bol dom dokončený a skolaudovaný.

V dedičskom konaní, ktoré sa viedlo na tunajšom súde pod č. navrhovateľ zdedil po svojom nebohom otcovi O. D. štvrtinu rodinného domu súp. č. XXXX a štvrtinu parc. KNC XXXX/XX zapísaných na LV č. XXXX v kat. úz. Považská Bystrica. Tento zdedený podiel previedol kúpnou zmluvou zo dňa 12. 9. 2006 na svojho brata za kúpnu cenu 580 000,- Sk. Podľa tvrdenia navrhovateľa mu túto kúpnu cenu vyplácal v splátkach, pričom do zániku manželstva mu vyplatil celkovo 17 257,- €.

Medzi účastníkmi konania zostalo sporné na čo táto čiastka, ktorú nadobudol navrhovateľ do zániku manželstva bola použitá. Podľa tvrdenia navrhovateľa okrem sumy 2 000,- €, ktoré použil na zakúpenie skútru a štvorkolky, bola zvyšná suma investovaná do nehnuteľného majetku odporkyne v súvislosti s dostavbou jej rodinného domu.

Ako vyplýva z kolaudačného rozhodnutia zo dňa 16. 12. 1999 Okresný úrad Považská Bystrica povolil užívanie samostatne stojaceho rodinného domu na pozemku KN XXXX/X v kat. úz. Považská Bystrica, pričom konštatuje, že ide o rodinný poschodový 2-úrovňový objekt so sedlovou strechovou orientovanou štítom k prístupovej komunikácii. Ako vyplýva zo záložnej zmluvy č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 20. 10. 2009 Štátny fond rozvoja bývania sa stal záložným veriteľom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v kat. úz. Pov. Bystrica - rodinného domu č. XXX na parc. KNC XXXX/X a tejto parcele, ktorých hodnota bola v tom čase 149 000,- €. Odporkyňa a navrhovateľ uzavreli zmluvu so Štátnym fondom rozvoja bývania, podľa ktorej ŠFRB ako veriteľ poskytol prostredníctvom Investičnej a rozvojovej banky a. s. Bratislava podporu formou úveru vo výške 397 000,- Sk a nenávratného príspevku vo výške 119 000,- Sk, ktorí boli účastníci konania oprávnení čerpať len na určený účel - dostavbu rodinného domu v Pov. Bystrici, ktorý patril odporkyni. Z výpisu z účtov navrhovateľa sa stalo nesporné, že postupne mu na základe zmluvy o odpredaní spoluvlastníckeho podielu poukázal jeho brat kúpnu cenu tohto podielu spolu vo výške 17 257,- €. Tak, ako uviedol navrhovateľ, sporná zostala čiastka 15 257,- €, ktoré mali byť použité do zhodnotenia nehnuteľností odporkyne.

Medzi účastníkmi konania je ďalej nesporné, že za odpredaj bytu a záhrady obdržali sumu 770 000,- Sk, ktoré boli použité podľa tvrdenia odporkyne do rekonštrukcie rodinného domu.

Z výsluchu svedka Ing. O. D. súd zistil, že po smrti jeho rodičov a rodičov navrhovateľa sa s navrhovateľom dohodli, že prevezme rodičovský dom a že mu vyplatí sumu 580 000,- Sk. Po spísaní kúpno-predajnej zmluvy sa zaviazal, že čiastku 300 000,- Sk mu vyplatí naraz a zvyšnú čiastku mu bude splácať v splátkach najmenej po 2 000,- Sk mesačne. Svedok uviedol, že súčasťou dohody bolo, že mu tieto peniaze vloží na jeho účet, pričom keď mu vyplatil 100 000,- Sk navrhovateľ povedal, že ide za to kúpiť vymývanú dlažbu do Baumaxu v Žiline. Tvrdil, že navrhovateľ ju tam aj zakúpil a následne mu svedok vyplatil ďalších 200 000,- Sk. Svedok tvrdil, že z týchto peňazí boli financované prístupové schody k nehnuteľnosti, terénne úpravy, celé oplotenie, vonkajší obklad. Okrem toho robili aj prístrešok. Tvrdil, že okrem toho vybudovali aj lapače snehu a svedok sa domnieval, že v dome sa prerábalo aj kúrenie pomocou napojenia krbových kachiel. Tiež v dome vymieňali termosklá v oknách a vnútornú garáž prebudovali na ďalšiu izbu.

Svedok I. T. uviedol, že oboch účastníkov pozná asi 20 rokov. Bol s nimi v kontakte, keď sa robili práce na dome a vie, že vo vnútri domu sekali vaňu, vonku robili soklový obklad, schody, chodníky okolo domu, vybudovalo sa oplotenie s veľkou zasúvacou bránou, robila sa rekonštrukcia okien tak, že do starých sa vkladalo izolačné dvojsklo a robili náter strechy. Tiež bol vybudovaný prístrešok pre auto a posedenie, na pravej strane robili oporný múrik. Robili tiež izoláciu na ľavej strane chalupy, pretože tam zatekalo a vymieňali tepelnú izoláciu. Svedok tvrdil, že tieto práce sa robili asi v r. 2006, 2007 a že materiál chodil vyplácať navrhovateľ. Aké prostriedky na to použil sa svedok nevedel vyjadriť.

Svedok W. H. uviedol, že na dostavbe rodinného domu robil stavebný dozor. Uviedol, že v čase kolaudácie neboli urobené vonkajšie úpravy, vo vnútri neboli dorobené podlahy a krb. Terénne úpravy neboli urobené vôbec a na pozemku boli ešte kopy stavebného materiálu.

Svedok K. Č. uviedol, že pomáhal budovať vonkajšie schodisko smerom na hlavnú cestu. Navrhovateľ mu ukazoval, že vybudoval kôlňu na drevo a prerobil garáž. On osobne mu pomáhal pri prácach so schodišťom. O ostatných prácach vie z rozprávania navrhovateľa. Uviedol, že keď sa spoznali, dom nebol dokončený, neboli urobené vonkajšie úpravy a nevedel sa vyjadriť v akom stave bol vnútrajšok domu. Svedok sa nevedel vyjadriť kto tieto investície financoval, resp. z akých prostriedkov boli robené.

Po výsluchu svedkov odporkyňa tvrdila, že ani jedna z týchto investícií nebola vynaložená z navrhovateľových prostriedkov a uznala, že to bolo okrem strechy a kúpy strešných lapačov, inak boli práce a materiál financované z prostriedkov, ktoré zarobila v Rakúsku. Tiež poukázala na to, že dom bol oplotený z peňazí, ktoré zohnali ako pôžičku, ktorá im bola poskytnutá dňa 23. 11. 2000 vo výške 30 000,- Sk. Tiež tvrdila, že navrhovateľ si z dedičstva kúpil za 50 000,- Sk štvorkolku a skúter. Vlastné peniaze do stavby nedával, chodil na výlety, kupoval si nové veci, mal mimomanželské známosti.

Navrhovateľ predložil súdu zoznam, ktorý vypracoval z výpisov zo svojho účtu poukazujúc na to, že z jeho účtu bol zakúpený materiál spolu vo výške 1 556,9 € + dlažba za 1 491,41 €, spolu vo výške 3 048,31 €.

Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že účastníci konania počas trvania manželstva dohotovili rodinný dom odporkyne, ktorý získala darom od svojich rodičov. Je tiež nesporné, že dohotovenie domu bolo financované z úveru z nenávratného príspevku z Fondu rozvoja bývania, z odpredaju nehnuteľností patriacich účastníkom konania a z pôžičky vo výške 30 000,- Sk. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že prostriedky, ktoré získal z dedičstva boli v žalovanej výške použité taktiež na jeho dohotovenie.

Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Krajský súd v zrušujúcom uznesením konštatoval, že pokiaľ súd zamietol návrh navrhovateľa z dôvodu, že je potrebné vyporiadať BSM podľa § 150 Obč. zák. takéto majetko-právne vzťahy nemajú nič spoločné s ustanovením § 150 Obč. zák. V takom prípade teda súd posúdil nárok navrhovateľa ako bezdôvodné obohatenie, ktoré odporkyňa získala plnením bez právneho dôvodu.

Z vykonaného dokazovania súd tiež zistil, že rekonštrukcia, resp. dostavba rodinného domu bola vykonaná najmä do r. 1999, kedy bolo vydané kolaudačné rozhodnutie a následne boli vykonávané ďalšie práce, ktoré podľa svedkov boli vykonané v období rokov 2006, 2007, kedy navrhovateľ disponoval s prostriedkami z kúpno-predajnej zmluvy. Z výsluchu svedkov súd zistil, že v tomto období boli urobené v dome vonkajšie úpravy, oplotenie a ďalšie práce, pričom súd zameral dokazovanie

na skutočnosť, či tieto práce boli vykonané za prostriedky, ktoré patrili výlučne navrhovateľovi. Súd zistil, že v tom čase účastníci konania mali oddelené účty, ktoré používali oddelene, pričom odporkyňa taktiež pracovala v Rakúsku a svedkovia zhodne potvrdili, že v tomto období účastníci konania spoločne svojpomocne vybudovali vonkajšie schodište, menili dispozícii garáže a krbu. V čase kolaudácie neboli dorobené podlahy, avšak nebolo jednoznačne preukázané v akom období sa tieto dorábky na dome robili. Súd pri určovaní rozsahu použitých finančných prostriedkov, ktoré patrili výlučne navrhovateľovi teda vychádzal z výpisu z jeho účtov, pričom z týchto výpisov vyplýva, že platil zo svojho účtu nákupy materiálu, spolu vo výške 1 556,9 €. Nebolo preukázané, že by zo svojho účtu platil dlažbu v predajni Baumax a túto skutočnosť časovo nepreukázali ani vypočutí svedkovia. Súd pri rozhodovaní teda vychádzal zo skutočností, že v čase, keď boli navrhovateľovi prostriedky vyplatené bola už stavba rodinného domu dokončená a v priebehu r. 2006 - 2011 sa robili už len čiastočné úpravy, pričom celé dohotovenie domu bolo financované z úveru z odpredaja nehnuteľností z nenávratného príspevku a pôžičky. Tieto ďalšie úpravy od r. 2006 teda boli financované jednak zo spoločných prostriedkov účastníkov konania, ale súd dospel k záveru, že aj z výlučných prostriedkov navrhovateľa a to vo výške 1 556,9 €. Pokiaľ tvrdil navrhovateľ, že z vlastných prostriedkov financoval aj dlažbu za 1 491,40 €, neuvádzal, kedy táto dlažba bola zakupovaná. Takáto platba nie je zaevidovaná z jeho účtu, ale ani výber v hotovosti, preto v tejto časti použitie finančných prostriedkov navrhovateľa súd neuznal. Súd teda dospel k záveru, že zo svojich výlučných prostriedkov použil navrhovateľ na dostavbu domu odporkyne 1 556,9 €, čo je preukázané výpismi z jeho účtu. Naviac, takáto suma zodpovedá rozsahu vykonaných prác v tomto období, teda v čase, keď navrhovateľ disponoval s týmito prostriedkami, pričom hodnotu prác nie je možné v tomto konaní započítať v prospech navrhovateľa, pretože tieto práce boli vykonávané svojpomocne. Preto súd vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami.

Podľa musí obsahovať označenie rozhodnutia proti ktorému odvolanie smeruje, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 alebo tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností alebo tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) alebo tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.