Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Sd-12-2014.pdf
PDF · 78.31 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sd/12/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa D.. P. X., nar. X. G. XXXX, bytom O. K. č. XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 15. novembra 2013 o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 15. novembra 2013 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 1.februára 1995 s poukazom na ust. § 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ust. § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zákona o sociálnom poistení.
V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že navrhovateľovi bol od 1. júna 1994 priznaný podľa § 33 zákona č. 76/1995 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov priznaný výsluhový príspevok, pre účely ktorého mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby, ďalšej služby a služby od 1. januára 1957 do 24. februára 1983 a od 1. januára 1993 do 31. mája 1994 v I. kategórii funkcií a doba služby od 25. februára 1983 do 31. decembra 1992 v II. kategórií funkcií. Z toho vyvodila, že navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania v služobnom pomere a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, preto mu vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení od 1. februára 1995. V dôsledku uvedeného nie je o ním uplatnenom nároku na starobný dôchodok príslušná rozhodnúť, pretože o dávke dôchodkového zabezpečenia vojaka rozhoduje Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, keďže jeho nárok na starobný dôchodok vznikol podľa predpisov účinných pred 1.januárom 2004. Zároveň svoju príslušnosť vo veci konať a rozhodnúť odporkyňa vylúčila aj s odôvodnením, že navrhovateľ po vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2003 nesplnil podmienku nepretržitého trvania zamestnania.
Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal s vyjadrením presvedčenia, že mu nárok na starobný dôchodok vznikol, pretože vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia získal potrebné obdobie dôchodkového poistenia.
Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní i jeho dôvodoch. Zdôraznil, že v civilnom zamestnaní získal obdobie dôchodkového poistenia v trvaní minimálne 10 rokov, preto podľa obdobných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky mu patrí starobný dôchodok aj zo všeobecného systému dôchodkového poistenia. Pre účely priznania výsluhového príspevku mu nebolo
nijakým spôsobom zohľadnené získané obdobie dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme ani odvody, ktoré na dôchodkové poistenie v tomto systéme platil. Tiež mu nebolo zohľadnené obdobie štúdia na strednej škole, jeho výkon funkcie starostu ani jeho podnikateľská činnosť.
Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne s dôrazom na vecnú nepríslušnosť rozhodnúť o uplatnenom nároku navrhovateľa.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods.1 O. s. p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia a dôchodkového poistenia navrhovateľa, s potvrdením o trvaní jeho služobného pomeru vydaným Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia z 19. augusta 2013, s rozhodnutím o priznaní výsluhového príspevku zo 16. júna 2014 a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku. Podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.
Z ust. § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vyplýva, že v konaniach o nárokoch na dávky a výplatu dávok z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.
Podľa § 261 ods. 1 prvej až tretej vety zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienku nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, určí podľa tohto zákona.
Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.
Podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.
Podľa § 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení o dávkach sociálneho zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ ide o vojakov z povolania Československej armády, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 1. februára 1995, tj. od dosiahnutia jeho fyzického veku 55 rokov žiadosťou z 11. októbra 2013. V období od 1. januára 1957 do 31. decembra 1958 vykonával základnú vojenskú službu, od 1. januára 1959 do 31. augusta 1959 ďalšiu službu, v období od 1. septembra 1959 do 31. mája 1994 bol vojakom z povolania, od 1. decembra 1994 do 15. januára 1999 vykonával funkciu starostu H. E., od 1. mája 1999 do 31. augusta 1999 pracoval v Q. V. O. J. v B. a od 1. júla 2005 do 20. januára 2009 bol samostatne zárobkovo činnou osobou. Ďalšie obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa, ani nepretržité trvanie jeho zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok, tj. po 1. februári 1995 až do 31. decembra 2003 preukázané nebolo. Rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava č. 65201006581703 zo 16. júna 2004 bol navrhovateľovi priznaný výsluhový príspevok od 1. júna 1994 s tým, že službu v ozbrojených silách vykonával 37 rokov a 5 mesiacov. Podľa potvrdenia o služobnom pomere vydaného tým istým subjektom 19. augusta 2013 mu pre nárok na výsluhový príspevok bolo zhodnotené obdobie poistenia od 1. januára 1957 do 24. februára 1983 a od 1. januára 1993 do 31. mája 1994 v I. kategórii funkcií a obdobie od 25. februára 1983 do 31. decembra 1992 v II. kategórii funkcií. Tiež v ňom bolo uvedené, že podľa § 89 ods. 3 zákona č. 114/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vojakov a podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov s účinnosťou od 1. mája 1998 sa jeho výsluhový príspevok považuje naďalej za výsluhový dôchodok. Ku dňu priznania bol jeho výsluhový príspevok vymeraný sumou 4 350,- Sk mesačne.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok vo veku 55 rokov, pretože ako vojak z povolania bol zamestnaný najmenej 25 rokov a službu zaradenú do I. kategórie funkcií vykonával najmenej 20 rokov. Nárok na starobný dôchodok mu vznikol dňom dovŕšenia fyzického veku 55 rokov, t.j. 1. februára 1995 podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003, pretože podľa § 94 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených zákonom a nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Po vzniku nároku na starobný dôchodok, po 1. februári 1995 bol navrhovateľ zamestnaný, vykonával funkciu starostu obce a bol tiež samostatne zárobkovo činnou osobou, nie však nepretržite k 31. decembru 2003, preto nebolo možné jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku posúdiť podľa § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa evidenčných podkladov odporkyne nebolo trvanie zamestnania navrhovateľa preukázané v období od 31. augusta 1999 do 1. júla 2005.
Nárok na starobný dôchodok navrhovateľa vznikol s poukazom na vyššie zistený skutkový stav veci a citovanú právnu úpravu dňom dovŕšenia 55 rokov veku, 1. februára 1995, preto o tejto dávke dôchodkového zabezpečenia môže na základe vecnej príslušnosti upravenej v § 142 ods. 4 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení rozhodnúť len Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
Nedostatok vecnej príslušnosti na konanie a rozhodnutie o uplatnenom nároku dôchodkového zabezpečenia je neodstrániteľnou prekážkou postupu v konaní, ktorá vylučuje možnosť konania a rozhodnutia vecne nepríslušného orgánu. Rozhodnutie o zamietnutí uplatneného nároku je vecným hmotno-právnym rozhodnutím, ktoré nemôže vecne nepríslušný orgán vydať a ak tak urobí, jeho rozhodnutie nevyvoláva inak predpokladané hmotno-právne následky. Riešenie vzniknutej procesnej situácie v súlade s právom je v postúpení veci na rozhodnutie vecne príslušnému orgánu.
Hoci uvedený postup zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý je v konaní z hľadiska procesných noriem potrebné aplikovať neupravuje, a zároveň vylučuje aplikovateľnosť všeobecného predpisu o správnom konaní (§ 172 ods. 1), postupovala odporkyňa nesprávne, keď o uplatnenom nároku navrhovateľa vecne hmotno-právne rozhodla, pretože na také rozhodnutie jej nebola zákonom zverená právomoc (vecná príslušnosť), z dôvodov, ktoré sú ozrejmené vyššie. Správne sa mala riadiť všeobecnými procesnými postupmi, ktoré riešia otázku vecnej nepríslušnosti a v súlade so zákonom dovolenou analógiou legis ich mala pri absencii vlastnej právnej úpravy v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení aplikovať (napr. § 20 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní...).
Hoci odporkyňa správne zistila skutkový stav veci i vecne príslušný orgán na rozhodnutie o starobnom dôchodku navrhovateľa, rozhodla nesprávne, keď žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku zamietla, čo bolo dôvodom na zrušenie jej rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku. V ďalšom konaní žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku postúpi vecne príslušnému orgánu na konanie a rozhodnutie, tj. Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, ktorý jediný je podľa cit. právnej úpravy § 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení oprávnený posúdiť naplnenie zákonných predpokladov pre možnosť priznania uplatnenej dôchodkovej dávky a určenie jeho výšky.
Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľovi nepriznal, napriek jeho úspechu v konaní pred súdom, pretože si žiadne trovy neuplatnil, rozhodujúc v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.