Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_3To-41-2014.pdf
PDF · 68.52 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/41/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Senát Krajského súdu v Žiline, zložený z predsedu senátu Juraja Krupu a sudcov JUDr. Milana Repáňa a JUDr. Vladimíra Sučika, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.5.2014 v Žiline, o odvolaní obžalovaného K. J. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 4T/55/2013-97 zo dňa 14.11.2013
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok sa z r u š u j e vo výroku o uložení ochranného opatrenia.
Rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por., podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. obžalovanému K. J., nar. XX.X.XXXX, bytom C. R. V., N. XX,
u k l a d á ochranné ambulantné protialkoholické liečenie.
odôvodnenie:
Citovaným rozsudkom Okresný súd Námestovo uznal obžalovaného K. J. za vinného z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. Skutkovým základom tohto rozsudku bolo zistenie súdu prvého stupňa, že obžalovaný dňa 18.3.2013 v čase okolo 14.46 hod. po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov viedol osobné motorové vozidlo značky Škoda Favorit, ev.č. TS 588 AJ po ceste číslo II/520 v smere od mesta Tvrdošín na mesto Námestovo, pričom v obci C. R. V., asi 50 m za križovatkou, v ktorej sa odbočuje do obce C. R. V., okres Tvrdošín, bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Tvrdošín a vykonanou dychovou skúškou mu bolo dňa 18.3.2013 v čase o 14.46 hod. zistené 0,97 mg/l alkoholu v dychu.
Za to bol obžalovaný odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 12 mesiacov, a na trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 30 mesiacov (§§ 289 ods. 1, 38 ods. 3, 36 písm. j), l), 49 ods. 1 písm. a), 50 ods. 1, 61 ods. 1, 2 Tr. zák.).
Okrem trestu uložil súd obžalovanému aj ochranné opatrenie, podľa § 73 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. ochrannú ústavnú protialkoholickú liečbu.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie, a to prostredníctvom obhajcu proti výroku o treste a výroku o ochrannom opatrení. Domáha sa miernejšieho trestu zákazu činnosti a uloženia ochranného liečenia v ambulantnej forme. Ohľadom liečby predložil súdu tiež nové vyjadrenie odborného lekára.
Keď odvolací súd nerozhodol o odvolaní podľa § 316 ods. 1 Tr. por., podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Zistil tak, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.
Podľa § 257 ods. 7 Tr. por. súd po vyhlásení obžalovaného podľa odseku 5 rozhodol uznesením, že toto vyhlásenie obžalovaného prijíma. Zároveň súd vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste a uložení ochranného opatrenia. Podľa § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por. rozsudok môže odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný (...).
Z uvedeného plynie, že obžalovaný mohol podať odvolanie iba voči výroku o trestoch a výroku o ochrannom opatrení.
* * *
Pri úvahách o uložených trestoch krajský súd vychádzal zo zásad ukladania trestov. Tak podľa § 34 ods. 1,4 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V konkrétnom prípade zohľadnil odvolací súd najmä stupeň alkoholického opojenia obžalovaného (okolo 2 promile alkoholu v krvi) a náchylnosť obžalovaného k nadmernému požívaniu alkoholických nápojov. Zvážiac tieto faktory dospel odvolací súd k presvedčeniu, že uložené tresty majú všetky predpoklady na splnenie svojho účelu.
Iná situácia nastala pri posudzovaní uloženého ochranného opatrenia. Znalec i ošetrujúci lekár sa zhodli na tom, že u obžalovaného ide o závislosť na alkohole už vyššieho vývojového štádia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. súd tak môže urobiť (uložiť ochranné liečenie) aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.
Kým znalec po vyšetrení obžalovaného v apríli 2013 vyslovil presvedčenie, že je u neho indikovaná protialkoholická liečba ústavnou formou, ošetrujúci lekár v máji 2014 oznámil súdu, že pacient dlhodobo abstinuje, dobre spolupracuje a zlepšila sa jeho kritickosť k predošlému spôsobu života, a tak ústavná forma liečby už nie je nutná.
Vzhľadom na takto zmenenú situáciu krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o uložení ochranného opatrenia a podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie, no iba v ambulantnej forme. Obžalovaný je povinný liečbu vykonávať, kým súd nerozhodne o prepustení z nej, alebo o jej ukončení. Marením výkonu ochranného liečenia vystavil by sa obžalovaný nebezpečenstvu trestného stíhania pre trestný čin podľa § 348 Tr. zák.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.