Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-200-2014.pdf
PDF · 133.93 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/200/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: M.. M. W., bytom R. č. XXX, zastúpený JUDr. Alexandrom Endrödym, advokátom so sídlom v Nitre, Mostná 42, proti žalovanej: M. M., bytom E. nad Z. č. XXX, zastúpená Mgr. Dianou Šiagyovou, advokátkou so sídlom v Šali, Jánošíkova 2, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11. februára 2014 č. k. 14C/81/2012-144 a o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 16. novembra 2012 č. k. 14C/81/2012-37, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e .
V časti náhrady trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 935,75 eura do rúk právneho zástupcu žalobcu JUDr. Alexandra Endrödyho, advokáta so sídlom v Nitre, Mostná 42, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 83,87 eura do rúk právneho zástupcu žalobcu JUDr. Alexandra Endrödyho, advokáta so sídlom v Nitre, Mostná 42, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Napadnuté uznesenie Okresného súdu Nitra zo dňa 16. novembra 2012 č. k. 14C/81/2012-37 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 27. 10. 2010 medzi predávajúcou M. W., rod. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX/XX, G., občiankou Slovenskej republiky a kupujúcou M. M., rod. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. nad Z. č. XXX, občiankou Slovenskej republiky, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. J., parcela registra „C“, evidované na mape určeného operátu parc. č. 1248 - záhrady o výmere 574 m2, parc. č. 1249 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 246 m2 s domom súp. č. XXX, postavený na parc. č. 1249 v podiele 1/1; ďalej na LV č. XXXX kat. úz. R., parcela registra „E“ evidované na mape určeného operátu parc. č. 900/9 - orná pôda o výmere 8632 m2 v podiele 1-ica; ďalej na LV č. XXXX kat. úz. R., parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu parc. č. 875/10
- orná pôda o výmere 29924 m2, parc. č. 963/1 - orná pôda o výmere 12203 m2 v podiele 5/8-ín, je voči žalobcovi M.. M. W., rod. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX, občan SR, právne neúčinným právnym úkonom. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 988,57 eura do
rúk právneho zástupcu žalobcu JUDr. Alexandra Endrödyho, advokáta so sídlom v Nitre, Mostná 42, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 42a ods. 1 a 2, § 42b ods. 1, 2, 4 Občianskeho zákonníka, ako aj vykonaným dokazovaním. Predmetom konania v danej veci bola žaloba o určenie, že právny úkon - kúpna zmluva uzatvorená medzi dlžníčkou M. V. a žalovanou je voči žalobcovi právne neúčinná. V danej veci žalobca ako veriteľ v konaní jednoznačne a nespochybniteľne preukázal, že je veriteľom dlžníčky M. V., keďže uznesením OS Nitra sp. zn. D 1588/02, Dnot 138/2002 zo dňa 21. 03. 2005, právoplatným dňa 03. 10. 2005 v dedičskej veci po poručiteľovi Q. W. bola dlžníčka M. V. (vtedy W.) zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 222.500 Sk do 5 rokov odo dňa právoplatnosti uznesenia. Žalobca disponuje vymáhateľnou pohľadávkou voči dlžníčke M. V.. Dlžníčka, nerešpektujúc rozhodnutie súdu nevyplatila v súdom určenej lehote žalobcovi sumu, na ktorú bola zaviazaná. Po uplynutí lehoty splatnosti (ktorá nastala dňa 03. 10. 2010) dlžníčka dňa 27. 10. 2010 uzavrela kúpnu zmluvu so žalovanou, ktorou previedla vlastnícke právo k nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX kat. úz. J.. Prospech tohto úkonu mala jednoznačne žalovaná, ktorá je preto vo veci pasívne legitimovanou účastníčkou konania. Tento prospech spočíva v tom, že týmto právnym úkonom nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX kat. úz. J.. Tak dlžníčka, ako aj žalovaná v konaní tvrdili, že žalovaná zaplatila dlžníčke za prevod vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam sumu 2.200.000 Sk (73.026,62 eura), ktorú sumu však uložila na termínovaný účet na meno svojho syna. Potvrdila, že nemienila žalobcovi dlžnú sumu, na ktorú bola zaviazaná rozhodnutím súdu, vyplatiť a to z dôvodu, že s ním nebolo možné sa dohodnúť. Dlžníčka svoj záväzok voči žalobcovi v plnom rozsahu uznala s tým, že okamihom skončenia termínu na termínovanom vklade, ktorý je vedený na syna, čo bude v novembri 2013, dlžnú sumu žalobcovi vyplatí. Potvrdila, že v predmetnom dome vlastnícke právo, ktoré previedla na žalovanú kúpnou zmluvou zo dňa 27. 10. 2010 býva spolu s manželom a synom aj naďalej. Potvrdila, že iný majetok, ktorým by mohla uspokojiť pohľadávku žalobcu nemá. Z takto vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že dlžníčka M. V. právnym úkonom a to kúpnou zmluvou, uzatvorenou so žalovanou dňa 27. 10. 2010, jednoznačne ukrátila veriteľa na svojich právach, keď mu odmietla vyplatiť dlžnú sumu, napriek tomu, že podľa jej tvrdenia obdržala od žalovanej sumu 2.200.000 Sk. Týmto konaním dlžníčky bol preukázaný úmysel ukrátiť veriteľa na svojich právach, keďže iný majetok, ktorým by mohla uspokojiť pohľadávku veriteľa, nemá. Súd ďalej skúmal splnenie podmienky, či žalovanému bol známy úmysel dlžníčky ukrátiť veriteľa na jeho právach (§ 42a ods. 2 OZ). V danom konaní považoval za potrebné poukázať na skutočnosť, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa 27. 10. 2010 žalovaná a dlžníčka neboli v príbuzenskom pomere a neboli ani osoby blízke. Dlžníčka M. W. uzavrela manželstvo dňa 13. 07. 2012 s B. V., ktorý je bratom žalovanej. Z tohto dôvodu bolo potrebné zo strany žalobcu preukázať, že žalovaná o úmysle dlžníčky ukrátiť veriteľa vedela. Sama dlžníčka vo svojej výpovedi dňa 08. 04. 2013 potvrdila, že sa spolu stretávali u manželových rodičov. Za situácie, že žalovaná uzavrela dňa 27. 10. 2010 s dlžníčkou (v čase, kedy neboli v príbuzenskom pomere) kúpnu zmluvu na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vyplatila dlžníčke sumu 2.200.000 Sk a predmetnú nehnuteľnosť sústavne (aj v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, ako aj v súčasnej dobe) bez prerušenia užíva jej brat, t. j. manžel dlžníčky, dlžníčka a ich syn, pričom za toto užívanie žiadnu sumu žalovanej neplatia, je prinajmenej spochybnené tvrdením žalovanej, že o úmysle dlžníčky nevedela. Za takejto situácie sa skôr javí byť podozrivé, že kúpna zmluva bola uzavretá iba fiktívne, s úmyslom, aby dlžníčka nebola nútená (aj v rámci exekúcie, ktorú žalobca využil) túto nehnuteľnosť predať a uspokojiť žalobcovu pohľadávku. Minimálne však od 13. 07. 2012, kedy došlo k uzatvoreniu manželstva medzi bratom žalovanej a dlžníčkou, ktorí v tom čase nehnuteľnosť stále užívali a aj užívajú, muselo byť žalovanej zrejmé, že uzavretou kúpnou zmluvou sa dlžníčka snažila niečo obísť. Podozrieva ju už iba tá skutočnosť, že žalovaná, ktorá mala dlžníčke kúpnu cenu vyplatiť, nepovažovala za potrebné predmetnú nehnuteľnosť užívať, ani sa domáhať jej užívania, či platenia za užívanie jej vlastníctva majetku inými osobami. Jej tvrdenie, že nehnuteľnosť chcela kúpiť pre niektorú svoju dcéru do budúcnosti, pričom podľa jej výpovede obidve dcéry bývajú s ňou v spoločnej domácnosti, nakoľko chcú zostať bývať s nimi, možno za tejto situácie hodnotiť ako účelové. Súd spochybnil preto tvrdenie žalovanej, že o úmysle dlžníčky, t. j. jej švagrinej, nevedela, keď sama potvrdila, že sa stretávali u rodičov na spoločných oslavách, kde aj dohodli prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Súd spochybňuje i tvrdenie žalovanej ako dlžníčky, že na základe kúpnej zmluvy bola vyplatená kúpna cena 2.200.000 Sk, nakoľko dlžníčka na výzvu súdu, aby oznámila peňažný ústav, v ktorom má uložené finančné prostriedky na meno svojho syna, nereagovala a vzniesla námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni. Aj toto konanie dlžníčky spochybňuje tvrdenia o vyplatení kúpnej ceny a podporuje tvrdenie o tom, že kúpna zmluva bola uzatvorená iba fiktívne, za účelom, aby predmetná nehnuteľnosť nemohla byť
predmetom exekučného konania a následne speňaženia v rámci tohto exekučného konania. Všetky tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že kúpna zmluva medzi dlžníčkou a žalovanou bola uzatvorená fiktívne, za účelom, aby nebola predmetom exekučného konania a aby dlžníčka nebola povinná vyplatiť žalobcovi vymáhanú pohľadávku voči nej. Keďže súd je povinný úmysel veriteľa posudzovať v celom kontexte okolnosti, za ktorých došlo k právnemu úkonu, súd v danej veci konštatoval, že žalovaná o úmysle dlžníčky ukrátiť veriteľa za vyššie uvedených okolností vedela, resp. musela vedieť a súd mal tento úmysel za preukázaný. Rovnako bola splnená 3-ročná lehota na úspešné uplatnenie odporovateľnosti právneho úkonu, keď splatnosť pohľadávky veriteľa nastala dňom 03. 10. 2010 a k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo dňa 27. 10. 2010. S poukazom na vyššie uvedené súd konštatoval, že boli splnené všetky podmienky pre úspešné odporovanie právneho úkonu tvoreného medzi žalovanou a dlžníčkou dňa 27. 10. 2010, a preto určil, že táto kúpna zmluva je voči žalobcovi neúčinná a žalobe vyhovel. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi v konaní priznal náhradu trov konania v celkovej sume 988,57 eura, z čoho zaplatený súdny poplatok predstavuje sumu 99,50 eura a suma 889,07 eura náhrada trov právneho zastúpenia.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná, ktorá sa domáhala jeho zmeny podľa § 220 OSP a zamietnutia žaloby v celom rozsahu, ako aj priznania nároku na náhradu trov konania. Uznala, že zodpovedá skutočnosti, že medzi predávajúcou a ňou došlo k uzatvoreniu písomného právneho úkonu a to kúpnej zmluvy zo dňa 27. 10. 2010, v zmysle ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva v kat. úz. J. a v kat. úz. R.. Predmetné nehnuteľnosti kúpila pre potreby svojej rodiny, nakoľko ponúkanú kúpnu považovala za vhodnú investíciu, najmä pre potreby svojej dcéry, ktorá študuje v G. a má úmysel ďalej zostať, žiť a zamestnať sa v G.. Vo svojich výpovediach uvádzala, že nemala žiadnu vedomosť o skutočnostiach, že predávajúca má záväzky voči svojmu bratovi alebo iné záväzky voči iným, tretím osobám. Poukázala na ust. § 42a ods. 2 OZ, v zmysle ktorého úspešná odporovateľnosť právneho úkonu vyžaduje kumulatívne splnenie viacerých zákonných predpokladov a to právny úkon dlžníka, ktorým dochádza k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, jeho učinenie v posledných troch rokoch a skutočnosť, že úkon musel byť urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy. Dokazovanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa a skutočnosť, že tento úmysel bol druhej strane známy, zaťažuje žalobcu, t. j. veriteľa. Namietala porušenie zásady kontradiktórnosti, keď žalobca bol v celom konaní absolútne pasívny, nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, podnet na dokazovanie vykonal v rozpore so zásadami súd, ktorý žiadal v konaní vypočuť žalovanú, ako aj M. W. ako predávajúcu, čo považujú za vážny zásah súdu do rovnosti v sporovom konaní. Uvedený postup súdu preto vníma ako rozporný so zásadou prerokovania rozhodnutia veci, nezaujato, neutrálne, bez nadržovania a objektivity. Za neprijateľný považuje aj dôkaz výsluchom svedkyne T. R., ktorý výsluch zrejme vykonal za jej neprítomnosti, pričom uvádza, že p. R. nie je žiadnou nevlastnou sestrou matky žalobcu a so sestrou žalobcu nikdy o predmetnom spore, ani o predmetných právach a povinnostiach nekomunikovala. Jednoznačne má za to, že v konaní nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané splnenie zákonného predpokladu úspešnosti odporovateľnosti právneho úkonu a to preukázanie, že jej musel byť známy úmysel dlžníčky ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa. Vyvodenie vedomosti o tomto úmysle zo skutočnosti, že prevedená nehnuteľnosť bola dočasne prenechaná na užívanie predávajúcej a že sa sama nedomáhala užívania svojho vlastníctva, je absurdné, nakoľko žalovaná ako vlastníčka mohla s predmetom svojho vlastníctva disponovať podľa svojho uváženia, a teda ju mohla prenechať na užívanie inej osobe. Závery súdu preto o preukázaní úmyslu a o preukazovaní vedomosti druhej strany o tomto úmysle sú chabé a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Nesprávny sa jej javí záver súdu i o nemožnosti uvažovať o prípadnom čiastočnom vyhovení návrhu, keď pohľadávku žalobcu by podľa jej názoru bolo možné uspokojiť i predajom nehnuteľnosti - ornej pôdy v kat. úz. R., o ktorý predaj sa snažila s úmyslom usporiadať spor, pričom samotnému žalobcovi navrhla, že mu prevedie do vlastníctva na uspokojenie jeho pohľadávky svoje podiely na týchto nehnuteľnostiach, ktoré riešenie však žalobca odmietol. Každá nehnuteľnosť špecifikovaná parcelným číslom, druhom a výmerou je samostatným predmetom práva, z ktorého dôvodu nie je problém uvažovať aj o čiastočnom vyhovení návrhu. Napokon namietala i nesprávne vyčíslenie trov právneho zastúpenia na strane žalobcu, nakoľko pojednávania dňa 30. 10. 2012 a 09. 12. 2013 boli odročené, z ktorého dôvodu právnemu zástupcovi patrí iba 1-ina úkonu. Rovnako tak podania zo dňa 30. 10. 2012 a 02. 01. 2013 zo strany právneho zástupcu žalobcu neboli zo strany súdu žiadané, neboli právnym vyjadrením vo veci samej a z tohto dôvodu ich možno považovať za účelové a neoprávnené.
K podanému odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a žiadal priznať trovy odvolacieho konania vo výške 83,87 eura (1 úkon 61,85 eura, režijný paušál 8,04 eura spolu s DPH). Uviedol, že M. V. v čase, keď bola v omeškaní s plnením svojho splatného peňažného záväzku voči M. W. na základe uznesenia OS Nitra sp. zn. D 1588/02, Dnot 138/02 zo dňa 21. 03. 2005 previedla v celosti dňa 27. 10. 2010 kúpnou zmluvou nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. úz. J., ako aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. úz. R. a na LV č. XXXX kat. úz. R. na kupujúcu M. M., rod. V. (žalovanú). Podľa výpovede M. V. na pojednávaní kúpna cena za tieto nehnuteľnosti uvedená v kúpnej zmluve vo výške 2.200.000 Sk jej skutočne bola vyplatená, aj napriek tomu si svoju povinnosť vyplatiť spoludediča nesplnila. Poukázal na výklad ust. § 42a ods. 2 OZ a vychádzajúc z ustálenej judikatúry slovenských a českých súdov v prípade, že žalovaná, zastúpená advokátkou, nevedela v celom konaní vyprodukovať jediný dôkaz o svojej aktivite v zmysle požiadaviek vyplývajúcich z citovaného ustanovenia, nemôže súd právne uzatvoriť vec inak, než takéto skutočnosti na strane žalovanej, že neexistovali a o úmysle dlžníčky ukrátiť svojho veriteľa v čase uzatvorenia právneho úkonu vedela. Súd preto pri posudzovaní splnenia predpokladov na úspešné odporovanie právneho úkonu musel vychádzať z hmotno-právnej domnienky, ktorú žalovaná v konaní nevyvrátila. Na uvedenej skutočnosti nemení nič ani mylná predstava žalovanej, že dôkazné bremeno v konaní nesie žalobca. Úvahy o nezákonnosti dokazovania a chybných skutkových a právnych záveroch súdu preto považuje za bezdôvodné. Pokiaľ ide o samotné dokazovanie, pred súdom boli vypočutí: žalovaná, druhá účastníčka odporovaného právneho úkonu - dlžníčka, manžel žalovanej (ktorý odmietol výpoveď), spoločná príbuzná veriteľa a dlžníčky (na návrh právneho zástupcu žalobcu). Ďalej boli oboznámené listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise, pričom na takomto postupe v dokazovaní nevidí nič, čo by narúšalo kontradiktórnosť konania. Podaná námietka zaujatosti bez racionálneho odôvodnenia slúžila iba k umelému predĺženiu súdneho sporu. Argumentáciu žalovanej, že jeho pohľadávku by uspokojil i predaj nehnuteľnosti - ornej pôdy, považoval za irelevantnú. Podľa jeho názoru dlžníčka, ako aj žalovaná mali dostatok času na to, aby pozemky speňažili a vyplatili splatnú peňažnú pohľadávku spolu s príslušenstvom veriteľovi. Nedomáha sa ničoho iného, len zaplatenia pohľadávky a zvolený prostriedok odporovacej žaloby je plne legitímny v danej situácii, nakoľko odporovateľným právnym úkonom jednoznačne došlo k ukráteniu jeho práv. Ak žalovaná poukazuje na neoprávnený zásah do jej vlastníckeho práva, garantovaných Ústavou SR, potom by sa mala rovnako zamyslieť, či svojim zámerným konaním v zhode s dlžníčkou nezasiahla do jeho majetkových práv, ktoré sú rovnako garantované Ústavou SR. Pokiaľ ide o námietky voči trovám konania, podanie zo dňa 30. 10. 2012 bol návrh v zmysle § 147a ods. 6 OSP, pričom išlo o riadne podanie na súd, ktorým si uplatnil svoje právo v zmysle § 147a ods. 2 OSP voči odporkyni a rovnako podanie zo dňa 02. 01. 2013 bolo vyjadrením k odvolaniu odporkyne zo dňa 14. 12. 2012, na ktoré bol vyzvaný súdom. Nešlo teda o účelové a neoprávnené podania.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania pri splnení si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť ako vecne správne a v časti náhrady trov konania podľa § 220 OSP zmeniť.
Predmetom konania bolo určenie, že kúpna zmluva zo dňa 27. 10. 2010, uzatvorená medzi predávajúcou M. W., rod. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom G.-J., B. XXX/XX a kupujúcou M. M., rod. V., nar, XX. XX. XXXX, bytom E. nad Z. č. XXX, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností evidovaných v katastri nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. J., parcely registra „C“ evidované na mape určeného operátu, parč. č. 1248 - záhrady o výmere 584 m2, parc. č. 1249 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 246 m2 s domom súp. č. XXX, postavený na parc. č. 1249 v podiele 1/1-ina; ďalej na LV č. XXXX kat. úz. R., parcela registra „E“ evidované na mape určeného operátu parc. č. 900/9 - orná pôda o výmere 8632 m2 v podiele 1-ica; ďalej na LV č. XXXX kat. úz. R., parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu parc. č. 875/10 - orná pôda o výmere 29924 m2, parc. č. 963/1 - orná pôda o výmere 12203 m2 v podiele 5/8-ín, je voči žalobcovi M.. M. W., rod. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX, občan SR, právne neúčinným právnym úkonom. Žalobca svoj nárok odôvodňoval tým, že je veriteľom dlžníčky M. V. keď uznesením OS Nitra sp. zn. D 1588/02, Dnot 138/2002 zo dňa 21. 03. 2005, právoplatným dňa 03. 10. 2005 v dedičskej veci po poručiteľovi Q. W. bola dlžníčka M. V. zaviazaná mu vyplatiť sumu 222.500 Sk do 5 rokov odo dňa právoplatnosti uznesenia. Po uplynutí lehoty splatnosti (03. 10. 2010) dlžníčka dňa 27. 10. 2010 uzatvorila kúpnu zmluvu so žalovanou, ktorou previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat. úz. J., zapísaných na LV č. XXXX, ako aj k nehnuteľnostiam zapísaných na LV
č. XXXX kat. úz. R. v podiele 1-ica a na LV č. XXXX kat. úz. R. v podiele 5/8-ín na kupujúcu M. M. - žalovanú. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy (27. 10. 2010) žalovaná a dlžníčka neboli v príbuzenskom pomere, ani neboli osoby blízke, až následne dňa 13. 07. 2012 uzavrela dlžníčka M. W. manželstvo s B. V., bratom žalovanej.
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobe vyhovel a určil, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 27. 10. 2010 medzi predávajúcou M. W., rod. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX/XX, G., občiankou Slovenskej republiky a kupujúcou M. M., rod. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. nad Z. č. XXX, občiankou Slovenskej republiky, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. J., parcela registra „C“, evidované na mape určeného operátu parc. č. 1248 - záhrady o výmere 574 m2, parc. č. 1249 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 246 m2 s domom súp. č. XXX, postavený na parc. č. 1249 v podiele 1:1; ďalej na LV č. XXXX kat. úz. R., parcela registra „E“ evidované na mape určeného operátu parc. č. 900/9 - orná pôda o výmere 8632 m2 v podiele 1- ica; ďalej na LV č. XXXX kat. úz. R., parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu parc. č. 875/10 - orná pôda o výmere 29924 m2, parc. č. 963/1 - orná pôda o výmere 12203 m2 v podiele 5/8- ín, je právnej neúčinným právnym úkonom voči žalobcovi.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 OSP) - tzv. skrátená forma rozhodnutia.
Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdom prvého stupňa vo veci samej dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil (§ 132 OSP), na ich základe dospel k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ako aj s jeho odôvodnením vo veci samej, ktoré je v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP, na ktoré v podrobnostiach poukazuje, a preto v súlade s ust. § 219 ods. 2 OSP podrobné dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa odvolací súd už neopakuje.
Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza, že zmyslom žaloby podľa ust. § 42 OZ (odporovacie žaloby) je uvažované z pohľadu žalujúceho veriteľa dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že sú voči nemu neúčinné dlžníkom vykonané právne úkony, ktorými skracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, tak predstavuje podklad k tomu, aby sa veriteľ mohol na základe titulu spôsobilého k výkonu rozhodnutia (exekučného titulu) vydaného proti dlžníkovi domáhať nariadenia výkonu rozhodnutia (exekúcie) postihnutím toho, čo odporovateľným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. S dlžníkom veriteľa je potrebné v zmysle ust. § 42 OZ rozumieť nielen osobu, ktorá je zaviazaná splniť veriteľovi dlh, ale i ďalšie osoby, napr. ručiteľ a iné osoby z dôvodu akcesorickej alebo subsidiárnej povinnosti zákonom zaviazanej uspokojiť pohľadávku veriteľa. Odporovateľným je taký právny úkon dlžníka, ktorý urobil v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, pričom musel byť tento úmysel druhej strane známy; dôkazné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v tomto smere nesie veriteľ. Preukázanie úmyslu dlžníka nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou sú osoby blízke dlžníkovi (osoby uvedené v ust. § 116 OZ); úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa v takomto prípade zákon predpokladá a je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa vtedy (doba právneho úkonu) nemohol i pri náležitej starostlivosti poznať. V konaní nebolo sporu o tom, že žalobca mal vymáhateľnú pohľadávku voči svojej dlžníčke M. V., ktorá svoj záväzok voči žalobcovi v plnom rozsahu uznala, hoci uviedla, že s týmto záväzkom nesúhlasí. Rovnako potvrdila nespornú skutočnosť, že so žalovanou uzatvorila dňa 27. 10. 2010 kúpnu zmluvu, ktorou odpredala žalovanej nehnuteľnosti na J. a to záhradu a dom, v ktorom v súčasnej dobe býva a za predaj ktorých nehnuteľností obdržala od žalovanej sumu 2.200.000 Sk. Žalovaná v konaní potvrdila, že kúpila nehnuteľnosti od M. V., pretože mala voľné finančné prostriedky, ktoré chcela investovať, a tak kúpila dom za kúpnu cenu 2,2 mil. Sk. Predávajúca M. V. žila s jej bratom a vídavala sa s ňou u rodičov, pričom dlžníčka M. V., t. č. W.
uzatvorila s jej bratom B. V. dňa 13. 07. 2012 manželstvo. Súd prvého stupňa správne poukázal na preukázané okolnosti prípadu, z ktorých vyplynulo, že napriek prevodu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na žalovanú k predmetnej domovej nehnuteľnosti naďalej býva dlžníčka, jej manžel a syn dlžníčky, pričom za užívanie tejto nehnuteľnosti neplatia vlastníčke nehnuteľnosti (žalovanej) žiadnu sumu. Rovnako správne prihliadol na skutočnosť, že tak žalovaná, ako aj dlžníčka, tvrdili, že na základe kúpnej zmluvy bola vyplatená kúpna cena 2.200.000 Sk. Napriek výzve súdu, aby uviedla meno a banku, v ktorej je vedený termínovaný účet, na ktorý mala byť vložená časť kúpnej ceny za predaj nehnuteľnosti, na takúto výzvu súdu dlžníčka nereagovala a číslo účtu a banky súdu neoznámila. Následne vo veci zo strany žalovanej bola vznesená námietka zaujatosti voči vec prejednávajúcej sudkyni. Súd prvého stupňa správne prihliadol na všetky okolnosti prípadu, na dôkazy, ktoré vyšli v konaní najavo, ktoré správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a dospel k správnemu právnemu názoru, že v danom prípade bol vzťah žalovanej a dlžníčky viac ako nadštandardný, bol osobný, stretávali sa na rodinných oslavách, neskôr sa tento vzťah stal príbuzenským a všetky okolnosti, ktoré boli v konaní preukázané, nasvedčujú tomu, že kúpna zmluva medzi dlžníčkou a žalovanou bola uzatvorená fiktívne za účelom ukrátenia uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Súd správne uzavrel, že žalovanej musel byť úmysel druhej strany známy, a preto dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal úmysel dlžníčky ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu a to právnym úkonom, o ktorom súd prvého stupňa rozhodol, že je voči žalobcovi právne neúčinný.
Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovanej, že v konaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov v konaní. Žalobca za účelom splnenia dôkazného bremena navrhol vypočuť svedka B. V. a to k spôsobu vyplatenia kúpnej ceny za predaj nehnuteľností, ďalej navrhol vypočuť ako svedkyňu T. R.. Pokiaľ súd vypočul M. V. ako svedkyňu, treba mať za to, že vykonanie takéhoto dôkazu považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V súlade s ust. § 120 OSP je nesporné, že súd vždy rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a prípadne výnimočne vykoná aj iné dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. Odvolací súd z uvedených dôvodov nevzhliadol porušenie rovnosti účastníkov v konaní, ktoré by malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.
Z vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd v celom rozsahu s rozsudkom súdu prvého stupňa stotožňuje, a preto jeho rozhodnutie vo veci samej v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Pokiaľ žalovaná namietala rozsudok súdu prvého stupňa i v časti priznania náhrady trov konania, v tejto časti bolo jej odvolanie čiastočne dôvodné, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania podľa § 220 OSP zmenil.
Súd prvého stupňa priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v celkovej sume 988,57 eura, z ktorej sumy predstavuje zaplatený súdny poplatok 99,50 eura a trovy právneho zastúpenia 889,07 eura. Žalovaná namietala nesprávne priznané trovy právneho zastúpenia na strane žalobcu a to za pojednávania dňa 30. 10. 2012, ako aj 09. 12. 2013, ktoré pojednávania boli odročené a mala za to, že z tohto dôvodu patrí právnemu zástupcovi žalobcu odmena iba vo výške 1-iny úkonu a rovnako podania zo dňa 30. 10. 2012 a 02. 01. 2013 neboli zo súdu žiadané, a preto ich nemožno považovať za účelné.
Odvolací súd zistil, že dôvodná je námietka, pokiaľ ide o priznaný úkon za pojednávanie dňa 30. 10. 2012, ktoré pojednávanie bolo odročené bez pojednávania, a preto súd prvého stupňa mal v súlade s ust. § 14 ods. 5 písm. b) zák. č. 655/2004 Z. z., platného do 30. 06. 2013 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, priznať právnemu zástupcovi žalobcu iba 1-inu základnej sadzby, keďže došlo k odročeniu pojednávania bez prejednanej veci, t. j. 14,67 eura, čo predstavuje 1-inu zo základnej sadzby tarifnej odmeny - zo sumy 58,69 eura + 20% DPH 2,93 eura. Celkovo tak žalobcovi z titulu trov právneho zastúpenia za odročené pojednávanie za deň 30. 10. 2012 prináleží odmena vo výške 14,67 eura, režijný paušál 7,63 eura + 20% DPH, spolu 26,76 eura.
Ďalšie odvolacie dôvody ohľadne nesprávne priznanej náhrady trov právneho zastúpenia za pojednávanie dňa 09. 12. 2013 neboli dôvodné, pretože pojednávanie v uvedený deň riadne prebehlo, vypočutá bola svedkyňa T. R., a preto za toto pojednávanie súd prvého stupňa správne priznal náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky vo výške 60,07 eura.
Rovnako neboli dôvodné námietky ohľadne priznania úkonov za podanie zo dňa 30. 10. 2012, ktorým právny zástupca žalobcu podal návrh v zmysle § 147a ods. 6 OSP a ďalšie namietané podanie zo dňa 02. 01. 2013 bolo podané zo strany právneho zástupcu žalobcu na výzvu súdu.
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania zmenil a z priznaných trov právneho zastúpenia vo výške 889,07 eura odpočítal celý úkon za pojednávanie dňa 30. 10. 2012 vo výške 58,69 eura - RP 7,63 eura - 20% DPH a priznal za odročené pojednávanie dňa 30. 10. 2012 1- inový úkon 14,67 eura spolu s režijným paušálom 7,63 eura a 20% DPH v celkovej sume 26,76 eura. Náhrada trov právneho zastúpenia tak predstavuje 836,25 eura + 99,50 eura súdny poplatok a spolu trovy konania, ktoré je povinná zaplatiť žalovaná žalobcovi predstavujú sumu 935,75 eura, ktoré je povinná zaplatiť žalovaná žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Alexandra Endrödyho do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci
- § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. - 61,85 eura za podané vyjadrenie k odvolaniu, 1x režijný paušál 8,04 eura - § 16 ods. 3, 20% DPH 13,97, spolu 83,97 eura. Trovy odvolacieho konania v celkovej sume 83,97 eura je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu.
Žalovaná napadla v zákonnej lehote odvolaním i uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 16. 11. 2012 č. k. 14C/81/2012-37, ktorým súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 100 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 147a ods. 1 až 3 OSP. Uviedol, že právny zástupca žalovanej sa nedostavil na pojednávanie a svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil najneskôr 3 dni pred termínom pojednávania. Súdu bolo doručené podanie, ktorého obsahom je ospravedlnenie právneho zástupcu žalovanej za neúčasť na pojednávaní jeden deň pred pojednávaním. Možno teda konštatovať, že právny zástupca žalovanej sa nedostavil na pojednávanie a svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil najneskôr 3 dni pred termínom pojednávania. Dôvodom ospravedlnenia právneho zástupcu žalovanej sa tak súd nezaoberal. Konaním právneho zástupcu žalovanej bola splnená skutková podstata uvedená v ust. § 147a ods. 2 OSP a § 147a ods. 3 OSP, a preto súd uložil žalovanej povinnosť 100 eur, ktoré zodpovedá právu žalobcu na túto sumu.
Uznesenie súdu prvého stupňa napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná, ktorá sa domáhala jeho zrušenia. Podľa jej názoru nebolo zo strany súdu zachované právo účastníka na spravodlivý súdny proces tým, že predvolanie na pojednávanie nebolo doručené právnemu zástupcovi v rozpore s ust. § 49 OSP. Oznámenie o prevzatí zastúpenia bolo súdu doručované dňa 29. 09. 2012, kedy do termínu pojednávania 30. 10. 2012 mal súd dostatok času, aby predvolanie na pojednávanie vyexpedoval aj právnemu zástupcovi žalovanej riadne a včas, aby boli splnené podmienky ust. § 49 OSP v spojení s § 114 a § 115 OSP. Z uvedeného je zrejmé, že si riadne a včas splnil svoju povinnosť v zmysle § 119, ako aj ust. § 147a OSP, t. j. že ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávanie bolo súdu doručené bezprostredne po zistení prekážky, o ktorej skutočnosti bol oboznámený aj právny zástupca žalobcu, preto jeho prítomnosť na pojednávaní bola zbytočná a uplatnenie nároku preto považuje za nekolegiálne a v rozpore s dobrými mravmi.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť.
Podľa § 147a ods. 1 OSP, ak súd rozhodol o odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil alebo je výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila, má účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo od neho požadovať sumu 15 eur.
Účastník zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bolo odročené z dôvodu podľa odseku 1 na strane zástupcu protistrany, ktorý je advokátom, má právo od účastníka ním zastúpeného požadovať sumu 100 eur. (ods. 2 citovaného §-u)
Právo podľa odsekov 1 a 2 nevznikne, ak účastník alebo zástupca splnil povinnosť podľa § 119 ods. 2 OSP a žiadosť o odročenie bola doručená súdu najneskôr 3 dni pred termínom pojednávania (ods. 4 citovaného §-u).
Zákonodarca v rámci opatrení na zrýchlenie súdneho konania pristúpil k zavedeniu nového ustanovenia § 147a OSP v kontexte špecifikácie dôvodov a režimu žiadosti o odročenie pojednávania a jej procesného uplatnenia zákonodarca ustanovil, že ak súd rozhodne o odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti účastníka z dôležitého dôvodu na strane, ktorý zaviní, príp. bude výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila, bude mať účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa na pojednávanie dostavil, právo od neho požadovať sumu 15 eur. Táto povinnosť účastníkovi konania nevznikne, ak účastník alebo jeho zástupca splní povinnosť informovať súd včas. Návrh na odročenie bude obsahovať požadované náležitosti a zároveň žiadosť o odročenie bude súdu doručená najneskôr 3 dni pred termínom pojednávania. Pokiaľ ide o prípady, keď je účastník zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní a dôjde k odročeniu pojednávania z dôvodov podľa § 147a ods. 1 OSP na strane zástupcu protistrany z radov advokátov bude mať právo účastník od účastníka zastúpeného advokátom, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, požadovať sumu 100 eur. Toto právo vznikne účastníkovi zastúpenému advokátom, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia bude neospravedlnená neprítomnosť zástupcu z radov advokátov účastníka vystupujúceho v konaní ako protistrana. V danej veci súd prvého stupňa vytýčil termín pojednávania na deň 30. októbra 2012 o 8.30 hod. na č. dv. 1-prízemia budovy Okresného súdu Nitra, pričom predvolanie na pojednávanie
doručil právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanej. Žalovaná si prevzala termín nariadeného pojednávania dňa 01. 10. 2012. Termín pojednávania bol expedovaný dňa 21. 09. 2012. Dňa 24. 09. 2012 došlo súdu oznámenie o prevzatí zastúpenia žalovanej Mgr. Dianou Šiagyovou, advokátkou so sídlom Šaľa, Štúrova 2 a so žiadosťou o predĺženie lehoty na vyjadrenie k podanému návrhu. Dňa 29. 10. 2012 bola súdu prvého stupňa doručená žiadosť právnej zástupkyni žalovanej o ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní vytýčenom na deň 30. 10. 2012 so žiadosťou o odročenie pojednávania. Zároveň bolo faxovým podaním zo dňa 29. 10. 2012 doručené súdu plnomocenstvo žalovanej pre právnu zástupkyňu Mgr. Šiagyovú, s. r. o. ku všetkým právnym úkonom vo veci vedenej na OS Nitra pod sp. zn. 14C/81/2012. Na pojednávanie vytýčené na deň 30. 10. 2012 sa žalovaná, ani jej právna zástupkyňa nedostavili. Zo zápisnice o odročenom pojednávaní vyplýva, že právny zástupca žalobcu zobral termín pojednávania na vedomie, pričom právnej zástupkyni odporkyne bolo uložené predloženie originálnej plnej moci na zastupovanie. Následne právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 30. 10. 2012 podal súdu návrh v zmysle § 147a ods. 6 OSP, aby súd zaviazal zaplatiť žalovanú do troch dní od právoplatnosti uznesenia žalobcovi sumu 100 eur. Právna zástupkyňa žalovanej doručila súdu prvého stupňa rovnopis udelenej plnej moci zo dňa 19. 09. 2012 až dňa 06. 11. 2012.
Podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ súd prvého stupňa vyhovel návrhu žalobcu v zmysle § 147a OSP a uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 100 eur, je jeho rozhodnutie vecne správne. Žalovaná prevzala termín pojednávania vytýčeného na deň 30. 10. 2012 dňa 01. 10. 2012. Žiadosť o odročenie pojednávania s ospravedlnením neprítomnosti bola doručená súdu prvého stupňa dňa 29. 10. 2012, pričom k tejto žiadosti bolo pripojené plnomocenstvo vo faxovom podaní zo dňa 19. 09. 2012. Keďže v čase vytýčenia pojednávania na deň 30. 10. 2012 súd prvého stupňa nemal vedomosť o zastúpení žalovanej Mgr. Šiagyovou, s. r. o., ani nemal originál plnej moci udelenej advokátke, žalovaná mala svoju ustanovenú právnu zástupkyňu upovedomiť o vytýčenom termíne pojednávania včas a to tak, aby právna zástupkyňa si mohla splniť svoju povinnosť podľa § 119 ods. 2 OSP a doručiť žiadosť o odročenie pojednávania najneskôr 3 dni pred termínom pojednávania. Keďže právna zástupkyňa žalovanej, ani samotná žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili najneskôr 3 dni pred termínom pojednávania, ale deň pred vytýčeným termínom pojednávania, súd prvého stupňa potom
správne postupoval, keď v zmysle ust. § 147a ods. 1, 2 a 4 OSP uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi 100 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.