Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-98-2013.pdf
PDF · 99.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-15C/98/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 proti odporkyni: Z. L., X.. XX.XX.XXXX, L. V. XX , XXX XX P., o zaplatenie 281,98 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 165,87 eura spolu s úrokmi z omeškania:
- vo výške 6,5 % ročne zo sumy 23,62 eura od 19.11.2008 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 25,28 eura od 20.12.2008 do zaplatenia,
- vo výške 10,5 % ročne zo sumy 23,62 eura od 19.1.2009 do zaplatenia,
- vo výške 10 % ročne zo sumy 23,61 eura od 20.2.2009 do zaplatenia,
- vo výške 9,5 % ročne zo sumy 69,74 eura od 19.3.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
-
Vo zvyšku návrh z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 281,98 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 23,62 eura od 19.11.2008 do zaplatenia, vo výške 14,25 % ročne zo sumy 25,28 eura od 20.12.2008 do zaplatenia, vo výške 10,5 % ročne zo sumy 23,62 eura od 19.1.2009 do zaplatenia, vo výške 10 % ročne zo sumy 23,61 eura od 20.2.2009 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 69,74 eura od 19.3.2009 do zaplatenia, pričom sumy 116,11 € sa domáhal z titulu nezaplatenia zmluvnej pokuty a sumy 165,87 € z titulu poskytnutých elektronických komunikačných služieb. Návrh odôvodnil tým, že odporkyňa ako záujemca uzavrela s právnym predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom v zmysle § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby a odporkyňa sa zaviazala riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v cenníku.
Odporkyňa sa k doručenému návrhu nevyjadrila.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Súd prejednal vec v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o drobný spor a z listinných dôkazov: faktúr právneho predchodcu navrhovateľa, zmluvy o pripojení zo dňa 21.8.2007, ostatného spisového materiálu zistil tento skutkový stav veci:
Spoločnosť R. V., C.. R.. sa dňa 01.07.2010 sa stala univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti V.- H. R., C..R.., ktorá v dôsledku zlúčenia spoločností zanikla ku dňu 30.06.2010. Spoločnosť R. V., C..R.. F.S. XX, L., A.: XX XXX XXX ako postupca uzatvoril dňa 6.12.2011 Zmluvu o postúpení pohľadávok so spoločnosťou BL Telecom debt, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108 ako postupníkom, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok a medzi inými i pohľadávka odporkyne. Predmetná zmluva je evidovaná na tunajšom súde pod Spr. 100/12.
Zmluvou o postúpení pohľadávok navrhovateľ preukázal svoje právne nástupníctvo vo veci.
Zo zmluvy o pripojení zo dňa 21.8.2007 jednoznačne vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzatvorili zmluvu o pripojení a následne vyššie uvedenými faktúrami vyfakturoval právny predchodca navrhovateľa odporkyni k úhrade istinu 281,98 € s príslušenstvom.
Podľa § 43 ods. 1, 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku k zmluve o pripojení (ďalej len Zákon o elektronických telekomunikáciách), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) Zákona o elektronických telekomunikáciách, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku k zmluve o pripojení, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku k zmluve o pripojení (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa článku 2 písm. a) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
Podľa článku 3 odseku 1. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa článku 3 odseku 2. smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa článku 3 bodu 3. citovanej smernice, príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa bodu 1. písmena e) tejto prílohy je takouto podmienkou aj požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.
Podľa čl. 6 ods. 1 smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V predmetnej veci je nepochybné, že čiastočne predmetom konania je zaplatenie faktúr za telekomunikačné služby na základe uzavretej zmluvy o pripojení. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zmysle § 43 Zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a zároveň o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 OZ. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k tejto zmluve, čiastočne okrem faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej 18.3.2009 na sumu 185,85 € je preukázané, že odporkyňa si nesplnila svoju zákonnú povinnosť zo zmluvy a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb, preto v časti v ktorej súd návrhu vyhovel sa navrhovateľ dôvodne domáhal súdnej ochrany. Je preukázané, že odporkyňa za uvedené obdobia nezaplatila cenu poskytnutých služieb, preto v tejto časti súd návrhu vyhovel a s poukazom na § 517 ods. 2 OZ priznal navrhovateľovi z tejto sumy aj úroky z omeškania vo výške určenej v § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu, kedy sa odporkyňa dostala do omeškania. Pri pohľadávke vyplývajúcej z faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 18.1.2009 na sumu 23,62 € ako i z faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 19.12.2008 na sumu 25,28 € súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva (záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, a teda možno priznať úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva), a to v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z, teda vo výške platnej k prvému dňu omeškania s plnením, odkedy bola odporkyňa v omeškaní s platením tohto dlhu. Vo zvyšku úroku z omeškania, teda nad 14,25 % ročne z vyššie uvedených súm súd návrh zamietol.
Za nedôvodný však považoval súd nárok navrhovateľa v časti o zaplatenie istiny 116,11 € s príslušenstvom, ktorý bol vyfakturovaný faktúrou č. XXXXXXXXXX. Z doloženej faktúry právny predchodca navrhovateľa vyfakturoval zmluvnú pokutu 4G internet Plus viaz. 18 m vo výške 116,11 €. Je nepochybné, že navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíjal od spotrebiteľskej zmluvy, ktorú uzatvoril jeho právny predchodca. Táto zmluva ako typová zmluva bola uzatváraná vo viacerých prípadoch a bolo obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvnil. Nejedná sa teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 OZ). Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporkyňou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednal, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách právnym predchodcom navrhovateľa uzatváraných. Zmluva o pripojení v zmysle § 43 Zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je svojim charakterom občiansko-právnou zmluvou, hoci v OZ nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená (uvedené platí tak za znenia § 52 ods. 1 OZ pred novelou č. 568/2007 Z.z. ako aj po novele s účinnosťou od 01.01.2008).
Je nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a odporkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Vzťah medzi účastníkmi na základe zmluvy vznikol v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku smernice Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľ. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.
Podľa ust. § 53 ods. 1,2 OZ v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné podmienky). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Zmluva o pripojení, ktorá bola doložená ako listinný dôkaz neobsahuje žiadne jednorázové poplatky, ktoré si navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje, uvedená zmluva len odkazuje na Tarifu právneho predchodcu navrhovateľa. Súd považuje za neprimeranú sankciu s poukazom na viaceré aspekty z hľadiska času, dodávateľ teda právny predchodca navrhovateľa vôbec nerozlišoval situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde
k ukončeniu zmluvy napr. jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako bez akéhokoľvek významu je aj to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí t.j. či nezaplatí len cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľko násobne vyššiu.
Vzhľadom na túto skutočnosť súd návrh čo do zaplatenia istiny 116,11 € s príslušenstvom
zamietol.
Súd podotýka, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane.
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a to vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľa.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.)