Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-133-2012.pdf
PDF · 105.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-15C/133/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Zdenkou Kleimanovou v právnej veci navrhovateľky U. U., nar. XX.X.XXXX, bytom F., C. XX, zast. R.. Y. Q., advokátom so sídlom v F., F. XX, proti odporcovi Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., C. XX, zast. R.. M. V., CSc., advokátkou so sídlom v Bratislave, Košická 6, o zaplatenie 17.372,80 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 17.372,80 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 3.7.2012 do zaplatenia a trovy konania vo výške 3.851,29 EUR, z toho za súdny poplatok 1.042,- EUR a za trovy právneho zastúpenia 2.809,29 EUR, k rukám advokáta JUDr. Y. Q., všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku príslušenstva súd návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
Návrhom podaným na súd dňa 9.8.2012 sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi zaplatenia žalovanej sumy 17.372,80 EUR spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania od 3.9.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Dôvodila tým, že na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa X.X.XXXX č. XXD XXX/XXXX-XX, H. XX/XXXX spoločne so svojím F. Y. R. zdedila po svojom otcovi do podielového spoluvlastníctva byt č. XX v F. na ul. E. Y. č. XX, zapísaný na LV č. XXXX pre kat. územie C., každý v podiele X-ce. Na uvedenom byte bolo zriadené záložné právo v prospech U. úverovej banky, a.s., s ktorou uzavrel záložnú zmluvu ešte za svojho života ich nebohý otec. M. záložným právom boli zabezpečené dva úvery odporcu, ktoré odporcovi poskytol záložný veriteľ U. a.s. a to vo výške XXX.XXX,- Sk na základe zmluvy zo dňa X.XX.XXXX a XXX.XXX,- Sk na základe zmluvy zo dňa X.XX.XXXX.
W. sa spolu s bratom rozhodli, že zdedený byt predajú. V. bol ochotný kúpiť byt len vtedy, ak nadobudne byt do vlastníctva bez vyššieuvedeného záložného práva. A. záložného práva bol možný len tým, že buď budú banke predčasne splatené úvery odporcu, alebo sa tieto úvery zabezpečia v prospech banky iným nehnuteľným zálohom. W. odporca nemal v tom čase peňažné prostriedky na splatenie svojich úverov, ani iný nehnuteľný záloh, dohodla sa navrhovateľka s odporcom, že banke splatí úvery ona s tým, že odporca jej takto vynaložené peňažné prostriedky v celom rozsahu nahradí. I. úvery splatila banke tak, že kupujúci z jej časti kúpnej ceny bytu vo výške XX.XXX,- X., zaplatil časť vo výške XX.XXX,XX priamo banke na splatenie úverov a zvyšok kúpnej ceny vo výške XX.XXX,XX X. zaplatil kupujúci na jej bankový účet dňa X.X.XXXX. M. sa dohodli v článku U.. ods. X kúpnej zmluvy.
W. plnila banke za odporcu, čím vzniklo na strane odporcu bezdôvodné obohatenie v zmysle § 454 obč. zák. I. sa svojej povinnosti vydať jej toto bezdôvodné obohatenie vyhýbal, preto ho písomne listom zo
X.X.XXXX vyzvala na vydanie bezdôvodného obohatenia. I. jej listom zo dňa X.X.XXXX oznámil, že toto bezdôvodné obohatenie jej nemieni vydať.
I. v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX nenamietal, že navrhovateľka zaňho predčasne zaplatila dve flexihypotéky a to tak, že sa v kúpnej zmluve zo dňa XX.X.XXXX dohodla s kupujúcim, že časť kúpnej ceny za byt č. XX na E. Y. XX v F., kupujúci vo výške XX.XXX,XX poukázal priamo U. a.s. W. takto postupovala len zo zištných dôvodov, aby mohla spolu s bratom zdedený byt predať. V tomto byte mal odporca so súhlasom starého otca od dosiahnutia plnoletosti až do predaja bytu trvalý pobyt. L. otec mu chcel tento byt darovať, čo navrhovateľka vedela, predmetný byt však radšej predala tretej osobe.
T., pre ktorú si odporca zobral dve flexihypotéky vo U., a.s. a zriadil k nim so súhlasom starého otca dve záložné práva v prospech banky bola skutočnosť, že navrhovateľka spolu so svojím manželom dali odporcovi ústny prísľub, že stavba prístavby samostatnej bytovej jednotky k jestvujúcemu rodinnému domu súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXX/X v katastrálnom území R., bude v jeho vlastníctve. I. túto stavbu financoval najskôr sám, neskôr so súčasnou manželkou K.. A. U., pričom aj poskytnuté hypotéky použil na výstavbu prístavby. V. rozhodnutie bolo vydané dňa X.XX.XXXX na mená navrhovateľky a jej manžela. I. mal záujem vzniknutú situáciu riešiť. L. s navrhovateľkou navštívili v mesiaci marec XXXX dvakrát advokátsku kanceláriu R.. T. Y.. H. X.X.XXXX uzavrel odporca so súkromnou osobou zmluvu o pôžičke, na základe ktorej si požičal sumu XX.XXX X.. W. sumu XX.XXX,XX odporca za prítomnosti súčasnej manželky K.. A. U., síce bez písomného potvrdenia, navrhovateľke aj vyplatil. W. napriek tomu nemieni dodržať ústny prísľub, že existujúcu bytovú jednotku po kolaudácii prevedú do jeho vlastníctva, dňa XX.X.XXXX dostal aj so svojou manželkou od navrhovateľky a jej manžela výpoveď z nájmu, proti ktorej podali dňa X.XX.XXXX návrh na súd o určenie neplatnosti výpovede. T. prvej hypotéky na prístavbu rodinného domu v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľky a jej manžela sa navrhovateľka spolu s jej manželom na úkor odporcu bezdôvodne obohatila tým, že na neho nepreviedli samostatnú bytovú jednotku v tejto prístavbe a na základe druhej hypotéky sa zhodnotil byt, ktorý navrhovateľka spolu so svojím bratom predala tretej osobe. I. nárok navrhovateľky uplatnený v tomto návrhu v celom rozsahu neuznáva a navrhuje ho zamietnuť.
L. vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov M. E. M., U. U., Y. V., K.. A. U., T.. Y. V., X. F., oboznámením s listinami - najmä A. o prevode vlastníctva bytu (kúpna zmluva) zo dňa XX.X.XXXX, U. navrhovateľky na zaplatenie zo dňa X.X.XXXX, I. odporcu na výzvu zo dňa X.X.XXXX, A. o pôžičke zo dňa X.X.XXXX a ďalšími listinami tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
L. mal za preukázané, že dňa XX.X.XXXX bola uzavretá A. o prevode vlastníctva bytu (kúpna zmluva) medzi predávajúcimi 1. Y. R., predávajúcou 2. U. U. - navrhovateľkou a vedľajším účastníkom na strane predávajúcich Y. U. - odporcom a kupujúcim Y. U.. V T. v ods. 2. sa uvádza, že vedľajší účastník na strane predávajúcich je dlžníkom U. úverovej banky, a.s. z titulu dvoch úverových zmlúv, ktoré sú zabezpečené záložnými právami zriadenými na predmetných nehnuteľnostiach v prospech banky, špecifikované v článku VI ods. X písm. a) a b) tejto zmluvy.
T. článku U. ods. 3. A. strany s vedľajším účastníkom sa dohodli, aby zo zostávajúcej časti kúpnej ceny v sume XX.XXX X. bola časť kúpnej ceny (z podielu predávajúcej 2) prevedená na nesplatené časti úverov vedľajšieho účastníka zmluvy za účelom výmazu záložných práv špecifikovaných v článku VI ods. X písm. a) a b) tejto zmluvy podľa nasledujúcich ustanovení tohto článku zmluvy takto: a) časť kúpnej ceny v sume XX.XXX € bude uhradená v prospech predávajúceho 1. b) časť kúpnej ceny v sume XX.XXX,XX € bude uhradená v prospech predávajúcej 2. c) časť kúpnej ceny v sume XX.XXX,XX € bude uhradená v prospech vedľajšieho účastníka na úverové účty vo U. a.s. za účelom splatenia nesplatených častí úverov a výmazu záložných práv uvedených v článku VI ods. 2. písm. a) a b).
V ods. 4. článku U. sa o.i. uvádza, že kupujúci vyššieuvedenú kúpnu cenu poukáže nasledovne: a) sumu XX.XXX,XX € na bankový úverový účet vedľajšieho účastníka č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXXXXXX,
b) sumu X.XXX,XX € na bankový úverový účet vedľajšieho účastníka č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXXXXXX c) sumu XX.XXX € na bankový účet predávajúceho 1. ... d) sumu XX.XXX,XX € na bankový účet predávajúcej 2. ...
V ods. XX. článku U. T. súhlasia s výškou a spôsobom úhrady dojednanej kúpnej ceny podľa ustanovení tohto článku, čo potvrdzujú svojimi podpismi na tejto kúpnej zmluve. I. právne vzťahy vzniknuté medzi predávajúcou 2. a vedľajším účastníkom z právnych úkonov uskutočnených podľa tejto kúpnej zmluvy, resp. ich vzájomné vysporiadanie bude riešené výlučne mimo ustanovení tejto kúpnej zmluvy.
W. na pojednávaní osobne aj prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zotrvala na návrhu tak, ako ho podala písomne. U., že byt, ktorý s bratom zdedili po otcovi predávali z toho dôvodu, že brat si uplatňoval vyplatenie svojho dedičského podielu. I., ktorý bol vedľajším účastníkom kúpnej zmluvy, bol od začiatku uzrozumený s tým, že ona zo svojho podielu kúpnej ceny vyplatí banke zostatky jeho úverov aj s tým, že tieto čiastky jej bude musieť vrátiť. S odporcom sa viackrát dohadovali o vrátení dlhu, v marci XXXX spoločne navštívili právnika za účelom mimosúdnej dohody, avšak k uzavretiu žiadnej dohody nedošlo. I. viackrát osobne upomínala na zaplatenie dlhu, bola ochotná pristúpiť na akékoľvek, aj minimálne splátky. T. ho upomínala listom zo dňa X.X.XXXX a L.-kou dňa XX.X.XXXX, na čo však nijako nereagoval. U. medzi účastníkmi sa vážne narušili po kolaudácii X.XX.XXXX, odvtedy sa s odporcom nenavštevujú, nerozprávajú. T. odmietavý postoj odporcu k splneniu dlhu bola nútená podať žalobu najmä z obavy z premlčania dlhu. W. absolútne popierala, že by jej syn vrátil žalovanú sumu v máji XXXX z pôžičky od tretej osoby, jeho vyjadrenie k návrhu je nepravdivé. M. obranu odporca prvýkrát zvolil v konaní č. XXC XXX/XX začatom XX.XX.XXXX, v ktorom sa odporca spolu s manželkou domáha voči navrhovateľke a jej manželovi zaplatenia XXX.XXX,XX X. s prísl. titulom vložených prostriedkov do výstavby prístavby rodinného domu navrhovateľky. W. tvrdí, že zmluva o pôžičke zo dňa X.X.XXXX je fiktívna a vypracované len pre účely tohto konania a že k žiadnej pôžičke medzi odporcom a treťou osobou nedošlo.
I. na pojednávaní uvádzal, že v marci XXXX boli spolu s navrhovateľkou u právnika pána Y., kde sa mali dohodnúť na tom, že rodičia prevedú prístavbu rodinného domu naňho. S matkou - navrhovateľkou sa dohodli, že ak jej peniaze vráti, prístavbu na neho prepíše. W. si potom požičal od pána M. sumu XX.XXX X., dňa X.X.XXXX spísal s ním zmluvu o pôžičke a v ten istý deň okolo XX-tej hodiny matke celú sumu dlhu vrátil. H. predtým prišla k ním matka do prístavby, kde jej povedal, že si berie pôžičku a na druhý deň jej dlh vráti. T. jej odovzdal v chodbičke prístavby na botníku, matka si ich prepočítala a odišla. T. o vrátení peňazí od matky nežiadal, veril jej a aj naďalej jej verí, že prístavbu naňho prepíše. T. vracaní pôžičky bola prítomná jeho terajšia manželka
L. M. E. M. vypovedal, že odporca ho oslovil so žiadosťou o pôžičku s tým, že musí vrátiť peniaze svojej matke ako dlh z bytu svojho dedka. F. to asi týždeň alebo dva predtým, ako mu peniaze požičal. L. niekto vrátil väčšiu sumu peňazí, preto mu peniaze mohol požičať. H. X.X.XXXX vo svojom byte na V. v dopoludňajších hodinách odporcovi odovzdal XX.XXX X. v hotovosti v XXX-eurových bankovkách. V ten istý deň spísali aj zmluvu o pôžičke, ktorú svedok pripravil deň predtým v práci. W. za potrebné uvádzať v zmluve účel pôžičky.
L. Y. V., švagriná navrhovateľky a teta odporcu vypovedala, že od začiatku vedela o tom, že odporca dlhuje navrhovateľke peniaze z predaja bytu a tiež o tom, že navrhovateľka chcela, aby jej dlh vrátil v splátkach. L. je presvedčená, že synovec matke peniaze nevrátil, určite by ju o tom informoval. So synovcom bola v kontakte, hovoril jej o problémoch s dlhom, navštevoval ju a myslí si, že ak by peniaze matke vrátil, určite by svedkyni o tom povedal. L. matke peniaze nevrátil, ona by mu v živote neurobila to, že ak by jej dlh vrátil, že by ho zažalovala. L. vedela o narušených vzťahoch v rodine v dôsledku prístavby („nevesta sa so svokrou ani nezdravia“, „rodičia neboli ani na svadbe odporcu“). V. mali takýto spor v rodine, synovec mohol prísť za ňou a mohla byť svedkom vrátenia peňazí, čo sa však nestalo.
L. U. U., dcéra navrhovateľky a sestra odporcu uvádzala, že mama mala záujem, aby jej brat peniaze, ktoré zaplatila za jeho úvery splácal. F. aj spočiatku mal záujem peniaze splatiť. Z dôvodu, že mama sa bála premlčania, boli aj u právnika, aby spísali nejakú dohodu, toto sa však nestalo. Y. vyzývala brata na splatenie dlhu aj prostredníctvom právneho zástupcu, tiež bezvýsledne, preto podala žalobu. F. až
neskôr začal tvrdiť, že peniaze matke vrátil z pôžičky. G., že matka jej ukázala L., ktorú posielala bratovi XX.X.D., na čo mal brat povedať, že matke sa ozve jeho právnička, nepovedal ako a kedy peniaze matke vráti. M., že vzťahy medzi matkou a manželkou brata sú dlhodobo napäté, od kolaudácie v decembri XXXX spolu nekomunikujú, nezdravia sa. C. sú narušené aj vzťahy medzi svedkyňou a bratom a to pre salón v prístavbe. L. uvádzala, že brata nabádala, aby urobil vyúčtovanie nákladov, ktoré vložil do prístavby pre prípad, že sa bude dediť, vie však, že rodičia nemienia za svojho života deliť nehnuteľnosť medzi nich.
L. X. F., ktorá je tetou navrhovateľky vypovedala, že od začiatku vedela, že dedkov byt bol založený na úvery odporcu. F. z toho veľmi nešťastný, trápil sa, že z neho bude bezdomovec. V. neter byt predávala, vyrovnala úvery odporcu. U. o tom, že syn matke nič nevrátil, sama navrhovateľku nabádala, aby s tým niečo robila, aby sa jej to nepremlčalo. W. je povedala, že keby mala tých XX.XXX X. aj pre dcéru U., že by sa so synom nesúdila, ale že ona tieto peniaze pre druhé dieťa nemá. L. uvádzala, že sama dedka nabádala, aby svoj byt daroval buď Y. alebo U., avšak dedko bol zásadne proti tomu tvrdiac, že má aj iné deti a iných vnukov, teda nemal žiadnu vôľu darovať byt odporcovi. L. je presvedčená, že keby syn matke peniaze vrátil, ona by v žiadnom prípade neurobila to, aby vrátenie dlhu poprela.
L. K.. A. U., manželka odporcu, tvrdila, že bola prítomná pri tom, keď manžel matke dlh vyše XX.XXX X. vrátil. Y. podal matke zväzok bankoviek v chodbičke prístavby na botníku. M. peniaze v hotovosti dopoludnia priniesol od kamaráta a popoludní ich matke v hotovosti odovzdal asi o XX-tej hodine, keď svedkyňa už prišla z práce. Y. si od matky nepýtal potvrdenie o prevzatí peňazí, mali kvôli tomu konflikt, on však tvrdil, že je to jeho matka, že mu to nezaprie. L. nemala potrebu niekoho volať k odovzdávaniu peňazí, stalo sa tak na základe vzájomnej dohody medzi navrhovateľkou a manželom s tým, že boli dohodnutí, že keď jej peniaze vráti, prístavbu naňho prepíšu. L. uvádzala, že si dátum odovzdania peňazí pamätá preto, že si to poznamenala do svojho kalendára v priebehu dvoch dní. M. potvrdila, že vzťahy medzi ňou a matkou odporcu boli narušené, od decembra XXXX sa prestali rozprávať a zdraviť sa. W. si od odporcu začala dlh zo zaplatených úverov po kolaudácii, keď odmietla na syna prepísať prístavbu rodinného domu.
L. T.. Y. V., svokra odporcu a matka jeho manželky vypovedala, že vedela o tom, že navrhovateľka zaplatila úvery, na ktoré bol založený byt dedka odporcu. I. U. noci v roku XXXX sa na ňu odporca aj s dcérou obrátili so žiadosťou o pôžičku okolo XX.XXX X.. I. vtedy takúto hotovosť nemala, následne odcestovala. V. sa vrátila, deti jej povedali, že peniaze si už zabezpečili od rodiny M. a že matke odporcu tieto peniaze začiatkom mája vrátili. W. M. poďakovala za pôžičku poskytnutú zaťovi. L. uvádzala, že vzťahy medzi jej dcérou a navrhovateľkou sú veľmi zlé minimálne X rokov, teda od času, keď sa začali zbierať doklady na kolaudáciu. I. s navrhovateľkou nemá žiaden vzťah, od kolaudácie sa s ňou nestretáva, nestretávali sa ani predtým. T. ona prišla na stavbu, navrhovateľka ani nevyšla na dvor, svedkyňa ju nevyhľadáva. C. na svadbe syna neboli, neboli pozvaní, keď predtým neboli deti pozvané na oslavu XX-tky navrhovateľky.
Y. časť F. - R. vydala dňa X.XX.XXXX kolaudačné rozhodnutie, ktorým povoľuje užívanie stavby „T. samostatnej bytovej jednotky k jestvujúcemu rodinnému domu“ na pozemku parc. č. XXX/X v katastrálnom území R..
H. X.X.XXXX U. M. E. M. a dlžník Y. U. uzatvorili A. o pôžičke, predmetom ktorej je pôžička XX.XXX,- X. s dohodnutou dobou splatnosti do X rokov od podpisu zmluvy. D. pôžičky v zmluve uvedený nie je. H. XX.X.XXXX títo účastníci uzatvorili H. č. X k zmluve o pôžičke, v ktorom si dohodli splatnosť pôžičky do X rokov od podpísania dodatku.
T. § 451 I. zákonníka (OZ) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. F. obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
T. § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
T. § 456 veta prvá OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
T. § X20 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. L. rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. L. môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
T. § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
L. po vyhodnotení rozsiahleho dokazovania dospel k záveru, že návrhu je potrebné vyhovieť:
F. nesporne preukázané - zhodnými výpoveďami účastníkov, svedkov aj listinami, že navrhovateľka za odporcu zaplatila nesplatenú časť dvoch jeho úverov v celkovej výške XX.XXX,XX X., teda za odporcu ako dlžníka splatila jeho dlh veriteľovi U. a.s. M. splnenie dlhu navrhovateľkou za odporcu je v zmysle § 454 OZ bezdôvodným obohatením na strane odporcu získaného na úkor navrhovateľky a takéto bezdôvodné obohatenie je povinný navrhovateľke vydať.
U. účastníkov aj všetkých vypočutých svedkov bolo preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi boli dlhodobo narušené a od kolaudácie v decembri XXXX boli takmer úplne prerušené, nerozprávali sa spolu, nenavštevovali sa. T. tohto konfliktu bola skutočnosť, že rodičia po kolaudácii nepreviedli skolaudovanú prístavbu ich rodinného domu do vlastníctva odporcu. I. účastníci tvrdili, že v marci XXXX sa návštevou u právnika snažili o usporiadanie vecí, pričom odporca po celý čas konania (rovnako ako jeho manželka) zotrval na tvrdení, že podmienkou prevedenia prístavby do jeho vlastníctva je splatenie dlhu vo výške XX.XXX,XX X..
V spojení s vyššieuvedenými vykonanými dôkazmi odporca nepresvedčil súd, že navrhovateľke dlh zaplatil dňa X.X.XXXX. Ak malo byť splatenie tohto dlhu podmienkou pre prevedenie prístavby do jeho vlastníctva, pričom rodičia nesplnili ústny prísľub, ktorý mali dať odporcovi, bolo v jeho prvoradom záujme, aby mal dôkaz o zaplatení tohto dlhu, napr. potvrdením navrhovateľky o prevzatí peňazí, potvrdením nestranného svedka prítomného pri odovzdávaní peňazí, prípadne zaplatením dlhu na bankový účet navrhovateľky. L. tohto splnenia mala byť len jeho manželka, ktorá vypovedala, že dátum splatenia dlhu si pamätá, lebo si ho poznačila do svojho kalendára. Ak by však existovala zmluva o pôžičke zo dňa X.X.XXXX, pričom v tento deň odporca získal pôžičku a v tento deň mal matke dlh zaplatiť, svedkyňa by sa ihneď odvolala na túto písomnú zmluvu a nie na záznam vo svojom kalendári. L. tak výpoveď svedkyne považoval za účelovú, navyše keď o takejto zmluve sa nič nehovorí ani vo vyjadrení zo dňa X.X.XXXX, ktoré zaslala spolu s odporcom navrhovateľke ako reakciu na jej výzvu zo dňa X.X.XXXX. L. M. síce tvrdil, že pôžičku poskytoval odporcovi na splatenie dlhu matke, avšak tento dôvod v písomnej zmluve neuviedol a ani nebol prítomný pri odovzdávaní peňazí navrhovateľke. M., ak táto pôžička aj existovala, nepreukazuje sama osebe, že ňou bol splnený dlh navrhovateľke. C. aj svedkyňa V. nepreukázala, že pôžička bola použitá na dlh navrhovateľke. L. len od odporcu a dcéry vedela sprostredkovane, že pán M. mal požičať odporcovi peniaze a že odporca mal dlh matke zaplatiť.
V konaní odporca nepreukázal, že by navrhovateľka prevzala zaňho dlh v zmysle § 531 OZ a neuniesol dôkazné bremeno o tvrdení, že navrhovateľke dlh splatil, na rozdiel od navrhovateľky, ktorá bremeno svojho tvrdenia o nezaplatení dlhu preukázala výpoveďami svedkov, blízkych príbuzných oboch účastníkov, voči odporcovi nezaujatých.
V zmysle § 451 OZ preto súd zaviazal odporcu titulom vydania bezdôvodného obohatenia zaplatiť navrhovateľke sumu bezdôvodného obohatenia získaného vo výške XX.XXX,XX X. tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
T. § 517 ods. X I. zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ktorých výška je určená v súlade s § 3 ods. X nar. vlády č. XX/XXXX Z.z. v znení účinnom od X.X.XXXX vo výške základnej úrokovej sadzby X. zvýšenej o X percentuálnych bodov. W. žiadala úrok z omeškania od X.X.XXXX, teda deň po tom, ako jej bol zvyšok kúpnej ceny pripísaný na bankový účet. Z kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že splatené úvery budú medzi účastníkmi vyporiadané neskôr. W. preukázateľne vyzvala odporcu na splnenie dlhu prvýkrát
v písomnej výzve zo dňa X.X.XXXX. L. dospel k záveru, že odporca sa dostal do omeškania po márnom uplynutí XX-dňovej lehoty určenej vo výzve, ktorú odporca prevzal dňa XX.X.XXXX, t.j. dňom X.X.XXXX. V tento deň bola základná úroková sadzba určená vo výške X %, súd ho preto navrhovateľke priznal vo výške X % od X.X.XXXX až do zaplatenia dlhu a odporcu na zaplatenie tohto úroku z omeškania zaviazal. Vo zvyšku uplatneného príslušenstva súd návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § X42 ods. l a XXX ods. 1 O.s.p. W. priznal náhradu trov za zaplatený súdny poplatok X.XXX,- X. a za trovy právneho zastúpenia vo výške X.XXX,XX X.. E. má nárok na odmenu v zmysle vyhl. č. XXX/XXXX Z.z. za X úkonov právnej služby v základnej sadzbe tarifnej odmeny po XXX,XX X. (prevzatie a príprava zastúpenia X.X.XXXX, písomné podanie na súd - návrh dňa X.X.XXXX, účasť na pojednávaní dňa X.X.XXXX a dňa XX.XX.XXXX vo výške X - 2x po XX,XX X., účasť na pojednávaní XX.X.XXXX v trvaní X hod. XX min. - XXX,XX X., písomné vyjadrenie vo veci samej XX.X.XXXX, účasť na pojednávaní dňa XX.X.XXXX) odmena spolu X.XXX,XX X., + 2x režijný paušál po X,XX X., 2x po X,XX X. a 4x X,XX X. - RP XX,XX X.. I. a RP spolu X.XXX,XX X. sa zvyšujú o 20 % DPH, t.j. o 468,21 X.. Odporca je povinný trovy konania navrhovateľky spolu vo výške 3.851,29 EUR zaplatiť jej advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho do- ručenia cestou podpísaného súdu Krajskému súdu v Bratislave, dvojmo. V odvolaní okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 42 ods. 3 O.s.p. sa musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 202 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca - povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).