Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-289-2010.pdf
PDF · 108.4 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/289/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v právnej veci žalobcu: CHOFAM, s.r.o., Buzulucká č. 1, Košice, IČO: 36 180 254, zastúpeného JUDr. Vladimírom Zeleňákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Letná č. 47, proti žalovaným: 1) X.. W. H., nar. X. XX. XXXX, bytom v J.X., D. Č.. XX, 2) X.. I. H., nar. X. X. XXXX, bytom v J., D. Č.. XX, o zaplatenie 3 500,- Eur s príslušenstvom
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania vo výške 603,11 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 30. 8. 2010 domáhal proti žalovaným zaplatenia sumy 3 500,- Eur a náhrady trov konania. Žalobca v žalobe uviedol, že do 7/2008 bol nájomcom objektu sklad s pivnicou, nachádzajúceho sa na hospodárskom dvore bývalého Poľnohospodárskeho družstva v Chrastnom, ktorý bol v tom čase vo vlastníctve obce Chrastné. Predmetný objekt odpredal vlastník - obec Chrastné žalovaným v druhej polovici roka 2008. Pred odkúpením objektu žalovanými došlo medzi obcou Chrastné a žalobcom k ukončeniu nájmu. Žalovaní ako noví vlastníci objektu rozhodli o jeho likvidácii a vtedy medzi žalobcom a žalovanými došlo k dohode o vykonaní búracích prác objektu a odvozu sute. Za tieto práce strany dohodli cenu v celkovej výške 109 650,- Sk, ktorú sumu sa zaviazali zaplatiť žalobcovi. Časť dohodnutej ceny bola žalobcom započítaná za ním odobratý materiál vo výške 28 620,- Sk a k úhrade zo strany žalovaných ostala suma 81 030,- Sk. Žalovaní sa dohodli so žalobcom, že demontážou objektu získaný tovar odpredajú žalobcovi za kúpnu cenu 185 000,- Sk. Tým došlo medzi stranami k dohode o obsahu kúpnej zmluvy. Dlh žalovaných vo výške 81 030,- Sk za vykonané práce strany započítali s kúpnou cenou za zdemontovanú halu. Za rozdiel vo výške 103 970,- Sk sa dohodol žalobca na požiadanie žalovaných poskytnúť pre žalovaných práce s dvoma traktormi v objekte hospodárskeho dvora v rozsahu 10 dní, čím mali byť vzájomné záväzky a pohľadávky vysporiadané. Uvedené práce žalobca poskytol a žalovaní toto plnenie prijali. Z dôvodu zastavenia ďalších demolačných prác zo strany žalovaných na hospodárskom dvore ostali na objekte haly nezdemontované stĺpy a väzníky, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy a tieto stĺpy a väzníky dali žalovaní koncom roka 2009 zdemontovať tretej osobe. Listom zo dňa 14. 12. 2009 vyzval žalobca žalovaných na vydanie zdemontovaných väzníkov a na úhradu škody vo výške 3 500,- Eur. Žalovaní na výzvu nereagovali, stĺpy a väzníky nevydali. Ak by sa v konaní nepreukázalo, že medzi žalobcom a žalovanými došlo k dohode o obsahu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom mali byť stĺpy a väzníky zo zdemolovanej haly, žalovaným tým v tomto rozsahu vzniklo bezdôvodné obohatenie zodpovedajúce zrealizovaním prác žalobcom v objekte hospodárskeho dvora v dohodnutej sume 103 970,- Sk v prospech žalovaných.
Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 23. 11. 2010 (č.l. 15 - 16) žiadali žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaní vo vyjadrení uviedli, že dňa 7. 5. 2008 uzatvorili s obcou Chrastné ako kupujúci kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností, na základe ktorej nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území obce Chrastné vrátane stavby - skladu s pivnicou - sýpka nachádzajúcej sa na pozemku registra „C“ parcela č. XXX. Právo žalobcu užívať nehnuteľnosť zaniklo ukončením nájmu žalobcu s pôvodným vlastníkom, t.j. 31. 7. 2008. Žalovaní v priebehu mesiacov máj, jún, júl 2008 nadobudli vlastnícke právo k pozemkom (parcela „E“ č. XXX, XXX, XXX O. XXX) ležiacim pod už skôr nadobudnutými nehnuteľnosťami - stavbami a pristúpili k odstraňovaniu stavieb na nich sa nachádzajúcich, pričom v tomto konaní im bránil žalobca, ktorý svojvoľne vo svoj prospech a nezákonne do výkonu týchto prác zasahoval, bránil žalovaným nakladaniu s ich vlastným majetkom, ako aj v pohybe po ich vlastnom pozemku, ktorá skutočnosť napokon vyústila do riešenia situácie prostredníctvom polície a tiež v priestupkovom konaní. Žalovaní žiadali, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu, nakoľko skutočnosti uvedené v žalobe sú nepravdivé a nemajú oporu v dôkazoch predložených žalobcom.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu, žalovaných, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:
Štatutárny zástupca žalobcu X.. P. vo výpovedi uviedol, že s obcou Chrastné mala jeho spoločnosť CHOFAM, s.r.o., ktorej bol konateľom, uzatvorenú písomnú zmluvu o nájme skladu s pivnicou. Medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade došlo k ústnej dohode o vykonaní búracích prác objektu a odvozu sute z pozemku.
Žalovaný v 1. rade vo výpovedi uviedol, že žiadna ústna ani písomná dohoda o vykonaní búracích prác objektu a odvozu sute ani dohoda o kúpnej zmluve medzi žalobcom a žalovanými neexistovala. Ak žalobca vykonával akékoľvek práce na ich pozemkoch, tieto boli vykonávané svojvoľne bez súhlasu žalovaných. Dňa 24. 11. 2009 bránil štatutárny zástupca žalobcu žalovaným v nakladaní s vlastnými nehnuteľnosťami, preto boli nútení privolať príslušníkov polície. Po 3. 7. 2008, kedy nadobudlo rozhodnutie obce o búračskom povolení právoplatnosť, im búracie práce na pozemkoch vykonávali firmy so svojimi mechanizmami.
Žalovaná v 2. rade vo výpovedi uviedla, že po nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam spolu s manželom trpeli všetky konania robené žalobcom bez ich súhlasu. Niekoľkokrát osobne vyzývala štatutárneho zástupcu žalobcu, aby si svoje záležitosti dal do poriadku a on stále žiadal žalovaných, aby mohol nechať svoje stroje na ich pozemkoch. Žalobca nevypratal priestor po skončení nájmu s obcou, budovu, ktorá stála na pozemkoch, nemohli likvidovať tak, ako likvidovali postupne ostatné objekty. Žiadna ústna ani písomná dohoda týkajúca sa búračských prác ani kúpna zmluva so žalobcom uzatvorená nebola. Žalobca si z pozemku bezdôvodne zobral tehly, plechy, kvádre aj oplotenie.
Dňa 7. 5. 2008 bola medzi obcou Chrastné ako predávajúcim a žalovanými ako kupujúcimi uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Chrastné (č.l. 66).
Svedok I. T., zamestnanec žalobcu, vo výpovedi uviedol, že v čase okolo 20. 5. 2008 sa začalo s búracími prácami, sám sa na týchto búracích prácach podieľal. Najprv sa búrali maštale a potom sa vyvážal odpad. V zimnom období november - december 2008 sa uskutočnili búracie práce skladu s pivnicou. Na žiadnej dohode o búracích prácach ani na uzatvorení kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanými sa nezúčastnil.
Svedok K. T., poslanec Obecného zastupiteľstva v Chrastnom, vo výpovedi uviedol, že na obecnom zastupiteľstve sa prejednávali veci týkajúce sa objektu skladu s pivnicou na hospodárskom dvore v Chrastnom. Na neoficiálnych jednaniach mimo obecného zastupiteľstva sa hovorilo o tom, že žalobca urobí búracie práce na pozemkoch žalovaných a že si zoberie suť pre seba.
Podľa uznesenia č. 4/2008 z riadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa 18. 4. 2008 Obecné zastupiteľstvo v Chrastnom schválilo odpredaj budov na bývalom hospodárskom dvore na základe kúpnopredajnej zmluvy a zároveň schválilo výpovede nájomných zmlúv na hospodárskom dvore s 3- mesačnou výpovednou lehotou s platnosťou od 1. 5. 2008 (č.l. 54).
Dňa 29. 4. 2008 bola obcou Chrastné, zastúpenou starostom S. N., doručená firme CHOFAM, s.r.o. výpoveď zmluvy o nájme nebytových priestorov, podľa ktorej účinnosť zmluvy o nájme nebytových priestorov skončila dňom 31. 7. 2008 (č.l. 57).
Podľa správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach - okolie (č.l. 58) dňa 24. 11. 2009 oznámil X.. W. H., že mu X.. R. P. neoprávnene zablokoval prístupovú cestu do objektu bývalého Poľnohospodárskeho družstva v obci Chrastné, kde je vlastníkom. Na základe tohto oznámenia bola vyslaná hliadka OO PZ Bidovce, ktorá zistila, že uvedené oznámenie sa zakladá na pravde. X.. P. uviedol, že cestu zablokoval preto, že sa domáhal odmeny za vykonané búracie práce, na ktorých sa dohodli s X.. H. a ako odmenu za vykonanú prácu mal zobrať kovovú konštrukciu strechy z jednej budovy. V danej veci bolo vydané rozhodnutie zo dňa 26. 1. 2010 pod. č. B/2010/01421 o zastavení konania o priestupku, nakoľko skutok nie je priestupkom.
Obec Chrastné zastúpená starostom S. N. listom zo dňa 6. 2. 2012 oznámila súdu, že firma CHOFAM, s.r.o. vykonávala búracie práce v objekte bývalého hospodárskeho družstva so svojimi poľnohospodárskymi strojmi, uskutočňovala aj odvoz sute na miesto určené obcou (č.l. 63).
Podľa rozhodnutia zo dňa 12. 6. 2008 č. 201/08-Chr/Se obec Chrastné povolila odstránenie stavieb poľnohospodárskych budov na parcelách č. 114, 117, 118, 120, 121, 122, 124, 125, 127 v katastrálnom území Chrastné pre X.. W. H. a manželku X.. I. H.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 3. 7. 2008 (č.l. 64).
Dňa 9. 5. 2008 bolo vydané oznámenie o začatí konania o odstránení stavieb verejnou vyhláškou, podľa ktorého na žiadosť X.. W.U. H. a X.. I. H. podanú dňa 5. 5. 2008 na obci Chrastné bolo začaté konanie na odstránenie stavieb v areáli bývalého PD na parcelách č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX v katastrálnom území Chrastné (č.l. 69).
Podľa žiadosti o vydanie povolenia na odstránenie stavby žiadateľov X.. W. H., X.. I. H. zo dňa 5. 5. 2008 žiadatelia žiadali o vydanie povolenia na odstránenie stavby - maštale a hospodárskej budovy pre nevyhovujúci technický stav. Stavba mala byť odstránená v termíne do pol roka svojpomocne za účasti stavebného dozoru X.. C. O. (č.l. 71).
Svedok Š. H., obyvateľ obce Chrastné, vo výpovedi uviedol, že videl ako žalobca odvážal z búraniska suť. Bolo to z dôvodu, že štatutárny zástupca žalobcu tam mal nehnuteľnosti, bola tam cesta a potreboval to vyčistiť. Žalobca so svojimi strojmi odvážal suť z pozemku žalovaných. Suť obsahovala betón, drť, kovovú konštrukciu, betónovú konštrukciu, kvádre, tehly. Na stavbe bol prítomný každý deň, žalovaní ho požiadali, aby im objekt strážil. O žiadnej dohode medzi žalobcom a žalovanými nevedel. Žalobca si suť odvážal pre svoju potrebu, žalovaní tam mali iné mechanizmy, bagre a odvážali si suť tam, kde to bolo potrebné.
Svedok X. D., ktorý v rokoch 2008 pracoval ako živnostník a podnikateľ v oblasti predaja a kúpy nehnuteľností, vo výpovedi uviedol, že v tomto období bol na pozemku žalovaných takmer každý deň v priebehu roka a videl, ako firma žalobcu búracie práce na pozemkoch žalovaných vykonávala.
Podľa správy Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 23. 10. 2013 spoločnosť CHOFAM, s.r.o. je v Sociálnej poisťovni, pobočka Košice registrovaná ako zamestnávateľ od 1. 6. 2000 a registrácia
trvá doposiaľ. Voči uvedenej spoločnosti Sociálna poisťovňa, pobočka Košice eviduje neuhradené pohľadávky za obdobie 3/2010 až 8/2013 v celkovej výške 45 111,78 Eur, z toho poistné 41 729,39 Eur, penále 3 382,39 Eur.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva má plniť sám.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z § 456 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu oprávneným; je ním ten, na úkor koho sa predmet bezdôvodného obohatenia získal, teda ten, v koho majetkovej sfére došlo k zmenšeniu majetku. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého bezdôvodne zväčšil. Majetkový prospech môže spočívať aj v tom, že majetok povinného sa nezmenšil, hoci by sa zmenšiť mal, keby si obohatený za bežných okolností plnil svoje povinnosti.
Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotno-právnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný).
Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkovo-právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy označené a predložené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
V prejednávanej veci žalovaní ako kupujúci nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Chrastné na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 7. 5. 2008 s predávajúcim - obcou Chrastné. Žalobca bol nájomcom nehnuteľností nachádzajúcich sa na parcele č. 117, katastrálne územie Chrastné na základe uzatvorenej zmluvy o nájme nebytových priestorov s obcou
Chrastné zo dňa 31. 8. 2005 a k ukončeniu zmluvy o nájme nebytových priestorov došlo výpoveďou s účinnosťou ku dňu 31. 7. 2008 danej obcou.
Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie kúpnej ceny za zdemontované stĺpy a väzníky na základe kúpnej zmluvy. Bezdôvodné obohatenie malo vzniknúť zrealizovaním prác žalobcom v objekte hospodárskeho dvora v katastrálnom území Chrastné v dohodnutej cene 103 970,- Sk v prospech žalovaných. Strany mali dohodnúť cenu búracích prác zrealizovaných žalobcom vo výške 109 650,- Sk, časť ceny mala byť započítaná za žalobcom odobraný materiál v sume 28 620,- Sk (109 650,- Sk - 28 620,- Sk = 81 030,- Sk) a žalovaní mali demontážou objektu tovar odpredať žalobcovi za 185 000,- Sk.
Žalobca vykonával búracie práce v objekte bývalého hospodárskeho družstva so svojimi poľnohospodárskymi strojmi, čo potvrdili vo svojej výpovedi starosta obce S. N. a svedkovia navrhnutí žalobcom. Zároveň starosta obce potvrdil, že firma CHOFAM, s.r.o. uskutočňovala odvoz tejto sute na miesto určené obcou.
Z hľadiska hmotnoprávneho vzťahu žalobca nie je v právnom vzťahu bezdôvodného obohatenia nositeľom oprávnenia domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia, nie je v prejednávanej veci aktívne legitimovaný. Žalobca totiž nikdy nebol vlastníkom nehnuteľností - skladu s pivnicou nachádzajúceho sa na hospodárskom dvore v Chrastnom ani pozemkov pod nimi, bol vždy nájomcom časti pozemku (parcela č. 117) a skladu s pivnicou. Nemožno tvrdiť, že sa jedná o subjekt, na úkor ktorého sa predmet bezdôvodného obohatenia získal a v jeho majetkovej sfére došlo k zmenšeniu majetku, keďže nikdy nebol vlastníkom týchto nehnuteľností.
Žalovaní ako vlastníci nehnuteľností rozhodli o likvidácii stavby a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o povolení odstránenia stavieb zo dňa 3. 7. 2008 vydaného obcou, zabezpečovali búracie práce prostredníctvom vlastných mechanizmov, preto nepotrebovali, aby tieto práce realizoval žalobca. Práve proti vôli žalovaných došlo k tomu, že žalobca uskutočnil búracie práce skladu s pivnicou a odvoz sute bez akéhokoľvek právneho podkladu (bez právneho titulu). Žalobca vykonával jemu nepatriace oprávnenia. Žalovaní sa na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatili a preto žaloba žalobcu je nedôvodná.
V konaní nebolo preukázané, že došlo k ústnej ani písomnej dohode o vykonaní búracích prác objektu a odvozu sute medzi žalobcom a žalovanými a že za vykonané práce si strany dohodli cenu, ktorú sa zaviazali žalovaní zaplatiť žalobcovi. Pokiaľ žalobca vykonával búracie práce hospodárskych budov, robil tak na vlastné náklady, so svojimi mechanizmami a vo svoj prospech. Súd vykonal ohliadku na mieste samom dňa 27. 2. 2014 a zistil, že pozemok je čiastočne zarastený trávou, čiastočne je vykolíkovaný, keďže na pozemkoch prebieha výstavba rodinných domov a sú už vo vlastníctve iných osôb. Podľa rozhodnutia o povolení odstránenia stavieb (č.l. 64) vydaného obcou búracie práce mali vykonávať vlastníci hospodárskych budov svojpomocne a na vlastné náklady, čo aj urobili.
Žalobca sa domáhal odmeny za vykonané búracie práce a požadoval kovovú konštrukciu na jednej z budov (tzv. väzníky) a keďže žalovaní ju odmietli vydať, zablokoval prístupovú cestu do objektu žalovaných, preto bola dňa 24. 11. 2009 žalovanými privolaná hliadka Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice - okolie a žalovaný urobil oznámenie, pričom Obvodné oddelenie Policajného zboru Košice - okolie vo svojej správe doručenej súdu skonštatovalo, že oznámenie sa zakladalo na pravde.
V konaní nebolo preukázané listinnými dôkazmi a ani žiadny zo svedkov, ktorých navrhol žalobca, nepotvrdil, že došlo k odpredaju väzníkov a stĺpov na základe ústnej alebo písomnej kúpnej zmluvy žalovaných so žalobcom, žalobca to napokon sám aj predpokladal v podanej žalobe (č.l. 2). Stĺpy a väzníky stáli na pozemkoch patriacich žalovaným, preto ich po nadobudnutí vlastníckeho práva mohli dať zdemontovať akejkoľvek tretej osobe, nie žalobcovi. Ohliadkou súd zistil, že stĺpy a väzníky boli zlikvidované ešte v roku 2008, preto aj v tejto časti je žaloba neopodstatnená.
Výpovedi svedka X. D., ktorý ako jediný tvrdil a predložil čestné prehlásenie (v spise na č.l. 128), že za odvoz sute bolo vzájomne dohodnuté medzi žalobcom a žalovanými, že objekt si môže žalobca sám zdemontovať a všetok materiál vrátane väzníkov si ponechať, pričom objekt ocenili po vzájomnej dohode žalobca a žalovaní na 185 000,- Sk a práce žalobca previedol v plnom rozsahu, súd neuveril. Žalovaní
požičali v minulosti svedkovi peniaze, ktoré im nevrátil a podľa tvrdenia žalovaného v 1. rade sa im svedok vyhrážal smrťou a výpoveďou na súde v neprospech žalovaných.
Pozícia žalobcu pri dokazovaní bola sťažená pre chýbajúce dôkazy v písomnej forme, ale za dôkaznú núdzu nesie žalobca zodpovednosť (O.s.ř. - komentář k § 120 O.s.p., Dr. Bureš, r. 2006).
Z uvedených dôvodov, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno a iné dôkazy súdu neponúkol, hoci bol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., súd žalobu ako celok zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal úspešným žalovaným náhradu trov konania, ktoré tvorí odmena právnej zástupkyne žalovaných JUDr. Alice Verešovej za prevzatie a prípravu zastúpenia - 65,565 Eur, účasť na pojednávaní dňa 22. 3. 2011 - 65,565 Eur, vyhotovenie fotokópií zo súdneho spisu dňa 30. 8. 2011 - 4,62 Eur, účasť na pojednávaní dňa 8. 9. 2011 - 65,565 Eur, vyhotovenie kópií zo súdneho spisu dňa 21. 11. 2011 - 14,85 Eur, režijný paušál 4 x 7,41 Eur = 29,64 Eur, spolu 301,555 Eur x 2, ktoré boli priznané podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov. Žalobca je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 603,11 Eur na účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX vedený v I. I., O..I.., J..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).