Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28P-245-2013.pdf
PDF · 98.45 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/245/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Rajňákom, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého C. H., narodeného XX.XX.XXXX bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, dieťa rodičov: C. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom F. XX/XX, W. a J. H., narodená XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, W. XXX XX o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Mení sa rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 28P/65/2010 zo dňa 20.10.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/51/2011 zo dňa 21.06.2011 v časti vyživovacej povinnosti otca k maloletému C. H., narodenému XX.XX.XXXX tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého C. H., narodeného XX.XX.XXXX od 08.10.2013 sumou 125 eur mesačne vždy do 27. dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky.
Zročné výživné za obdobie od 08.10.2013 do 30.04.2014 v sume 175 eur je otec povinný zaplatiť matke na raz do 10 dní odo dňa vykonateľnosti tohto rozsudku.
Súd návrh otca na zníženie výživného na maloletého C. H., narodeného XX.XX.XXXX zamieta.
D. z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom doručeným na súd dňa 08.10.2013 domáhala zvýšenia výživného na maloletého C. H., narodeného XX.XX.XXXX. Návrh doplnila podaním doručeným na súd dňa 13.02.2014 v ktorom uviedla, že žiada súd o zvýšenie výživného na maloletého na sumu 150 eur mesačne od podania návrhu, teda od 08.10.2013. Poukázala na skutočnosť, že otec začal platiť výživné až potom čo podala návrh na exekúciu. Otec sa so synom nestretáva, ani ho nenavštevuje. Matka uviedla, že je na invalidnom dôchodku, ale našla si aj zamestnanie, inak by to finančne nezvládla.
V priebehu konania matka uviedla, že na invalidnom dôchodku je od roku 2011, poberá minimálny dôchodok 212,50 eur mesačne. Prekonala som pľúcnu embóliu, okrem toho je zamestnaná. Matka uviedla, že mala za obdobie január 2013 až marec 2014 príjem vo výške 398 eur. Uviedla ďalej, že otec platí výživné po exekúcie riadne. Maloletý začal navštevovať v septembri 2013 strednú školu v C., jedná sa o polytechnickú strednú školu, je žiakom prvého ročníka. Náklady na maloletého stúpli, čo sa týka stravovania, cestovania, oblečenia a školských potrieb. Myslí si, že náklady na maloletého stúpli tak výrazne , že výživné treba zvýšiť na požadovanú sumu. Náklady na školské pomôcky maloletého odhadla vo výške 30 eur za mesiac (sú v tom zahrnuté zváračské kurzy a certifikáty, ktoré by mali po
škole vyštudovať a dostať), maloletý sa v škole nestravuje, pretože je tam len bufet, cestovné náklady na vlak sú 21 eur za mesiac, stravovanie doma je aj s desiatami cca 110 eur, ošatenie je 30 eur mesačne, maloletý bude mať 17 rokov, meria 190 cm, váži zhruba 90 kg. Náklady na telefón matka uviedla vo výške 5 eur, náklady na lieky sú 5 eur mesačne. Maloletý nemá žiadne zdravotné problémy, sú to priemerné náklady na bežnú zdravotnú starostlivosť. Maloletý chodí na doučovanie jazykov. Doklad o platbe matka nemá. S maloletým bývam stále u rodičov, za bývanie platím 150 eur teda na maloletého sú to náklady vo výške 75 eur mesačne. Náklady na hygienu maloletého uviedla vo výške 10 eur. Celkové náklady na maloletého sú podľa matky vo výške 286 eur mesačne. Matka k veci uviedla, že je pravdou, že bola živnostníčkou, živnosť ukončila z toho dôvodu, že mala pľúcnu embóliu.
Otec sa k návrhu matky vyjadril písomne doručeným na súd dňa 16.04.2014 v podaní uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí, požiadal, aby súd znížil výživné na maloletého C. na sumu 50 eur mesačne s platbou vždy k 27. Mesiaci. Uviedol, že pracuje v spoločnosti E. s.r.o. ako strážnik na dohodu do XX.XX.XXXX. Pracuje 40 hodín mesačne a zarobí od 50-80 eur. Bývalý zamestnávateľ ho okamžite prepustil zo zamestnania po tom, čo matka podala návrh na výkon exekúcie. Uviedol ďalej, že má ešte dve vyživovacie povinnosti, ktoré pravidelne platí. Podľa otca má matka ešte príjem z autobusovej a nákladnej dopravy, ktorú prevádzkujú jej rodičia. Čo sa týka stretávanie sa so synom, matka bola stále proti aby sa s ním stretol. Snažil sa kontaktovať syna na sociálnej sieti, syn sa s ním odmietol baviť. Uviedol ďalej, že platí výživné na maloletého P. v sume 45 eur mesačne a na maloletú N. 50 eur mesačne. V priebehu konania otec uviedol, že mu je jedno odkedy súd jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému zníži.
Otec ďalej uviedol, že snažil nájsť lepšiu prácu, jeho žiadosť o prijatie do služobného pomeru k policajnému zboru, mu bola zamietnutá. Zo spoločnosti H. v ktorej pracoval v roku 2010 odišiel niekedy v polovičke v roku 2011, potom sa zamestnal v spoločnosti V. ako strážnik, kde zarábal okolo 500 eur. Keď dostal exekúciu tak ho prepustili. Mal exekúciu kvôli tomu, že som bol operovaný na pruh a nevedel výživné riadne platiť. Vo februári 2013 ho kvôli exekúcii vyhodili zo spoločnosti V. Potom sa zamestnal tam kde je teraz, je tam len na dohodu. Býva na adrese N. M. XXXX/XX, F. B. u priateľky je to panelákový byt. S priateľkou žije tri roky. Má stále dve vyživovacie povinnosti, k maloletému P., ktorý má 18 rokov a N. ktorá má 13 rokov. Na P. platí výživné vo výške 45 eur a na N. 50 eur. Ďalej k veci uviedol, že cez deň je doma, na brigády nechodí, pretože v F. B. je to problém. Uviedol, že je vyučený v odbore vojenskej automobilovej dopravy. Bol vojakom z povolania, odišiel po 7 rokoch, potom si spravil preukaz odbornej spôsobilosti a robil iba v SBS. Uviedol, že priateľke za bývanie neplatí nič, ona mu dáva ešte peniaze aby mohol platiť výživné. Priateľka má dve dospelé deti, ktoré prispievajú na domácnosť. Uviedol ďalej, že matka mala v roku 2013 ukončiť živnosť . Otec ďalej k veci uviedol, že jeho osobné potreby na živobytie hradí jeho priateľka.
Kolízna opatrovníčka k veci uviedla, že vzhľadom na to, že od posledného určenia výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletého a uplynula dlhšia doba doporučuje zvýšiť výživné aj keď nie v takej miere ako požaduje matka, navrhla zvýšiť výživné na sumu 130 eur za mesiac.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rodným listom maloletého C. H., rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. XXP/XX/XXXX, potvrdením o výške príjmu matky, potvrdením o výške invalidného dôchodku matky, potvrdením o výške príjmu otca, výpisom zo živnostenského registra matky, žiadosťou o prijatie do služobného pomeru, rozhodnutím sociálnej poisťovne o poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u matky a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Z rodného listu maloletého C. H., narodeného XX.XX.XXXX mal súd preukázané, že maloletý C. H. je synom C. H., narodeného XX.XX.XXXX a J. H., narodenej XX.XX.XXXX, ktorí sú účastníkmi tohto konania.
Z výpovede účastníkov konania a z rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. XXP/XX/XXXX zo dňa 20.10.2010 mal súd preukázané, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletému C. zvýšená uvedeným rozsudkom zo sumy 1000 Sk mesačne na sumu 100 eur mesačne. Matka maloletého v
čase pôvodného rozhodovania súdu o výživnom bola zamestnaná v V. podniku služieb ako plavčíčka s mesačným príjmom do 500 eur. Celkové náklady na maloletého vyčíslila v čase pôvodného rozhodnutia súdu na 234 eur. Otec bol v čase pôvodného rozhodnutia súdu o výživnom zamestnancom spoločnosti P. of B. H. servic s.r.o.. V. dve vyživovacie povinnosti k P. H. a N. S.. Otec zarábal v priemere 461,81 eur mesačne.
Z výpovede matky a potvrdenia o výške príjmu matky mal súd preukázané, že matka je zamestnaná v spoločnosti R. s.r.o. jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie január 2013 až marec 2014 bolo vo výške 398 eur.
Z rozhodnutia sociálnej poisťovne zo dňa 29.06.2012 mal súd preukázané, že u matky došlo k poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 11.06.2012 na 70%. Z rozhodnutia sociálnej poisťovne zo dňa 05.12.2013 mal súd preukázané, že matka poberá od 01.01.2014 invalidný dôchodok vo výške 212,50 eur mesačne.
Z elektronického výpisu zo živnostenského registra mal súd preukázané, že matka bola živnostníčkou, živnostenské oprávnenie jej zaniklo 09.04.2013.
Z výpovede otca a potvrdenia o výške príjmu otca mal súd preukázané, že otec pracuje v spoločnosti E. Z. X. P. s.r.o. 40 hodín mesačne, priemerný príjem otca za obdobie júl 2013 až február 2014 bol cca 60 eur mesačne.
Z výpovede otca a oznámenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Dunajskej strede zo dňa 14.06.2013 mal súd preukázané, že otcova žiadosť o prijatie do služobného pomeru bola zamietnutá.
Podľa § 62 odsek 2, 4 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa
Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom došlo k zmene pomerov na strane rodičov maloletého C.. Pomery na strane matky maloletého sa
zmenili tak, že matka bola uznaná za čiastočne invalidnú. Je zamestnaná, okrem toho poberá invalidný dôchodok u matky od posledného rozhodovania súdu o výživnom nedošlo k výraznejšej zmene príjmu.
Na strane otca sa pomery zmenili tak, že otec maloletého býva v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou a jej dospelými deťmi. Priateľka otca hradí všetky náklady na otca na živobytie a bývanie a prispieva mu na platby výživného.
Na strane maloletého C. došlo k zmene pomerov v tom, že maloletý je starší s čím sú nepochybne spojené zvýšené náklady na jeho výchovu a výživu. Okrem toho maloletý začal navštevovať v septembri 2013 strednú školu.
Preto, že na strane maloletého aj na strane rodičov maloletého došlo k zmene pomerov bola splnená základná podmienka pre zmenu pôvodného rozsudku o výživnom. Pri určovaní novej výšky výživného súd predovšetkým skúmal odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Náklady na výchovu a výživu maloletého, ktoré uviedla matka na pojednávaní považoval súd za primerané vo všetkých položkách. Za primerané súd považoval náklady na stravovanie maloletého, ošatenie (v tejto súvislosti súd zohľadnil výšku a váhu maloletého, ktorú uviedla matka), ďalej náklady na bývanie, hygienu a školské potreby. Súd nezobral do úvahy náklady na doučovanie jazykov, pretože matka nepredložila o nich žiaden doklad.
Súd ďalej skúmal pri určení výšku výživného majetkové možnosti a zárobkové schopnosti rodičov maloletého.
Súd zohľadnil, že matka maloletého má zníženú práce schopnosť od roku 2012 a napriek tomu pracuje a snaží sa pre maloletého zabezpečiť čo najvyšší životný štandard. Súd nemal preukázané, že by matka prevádzkovala živnosť alebo že by mala príjem z aktivít, ktoré vykonávajú jej rodičia. Skutočnosť, že matka v roku 2013 ukončila živnostenské podnikanie je vzhľadom na zníženú pracovnú schopnosť matky podľa názoru súdu plne dôvodná.
Súd neakceptoval argumentáciu otca, že sa nemôže zamestnať inde ako v spoločnosti v ktorej súčasnosti pracuje na čiastočný úväzok, teda na 40 hodín mesačne. Otec maloletého nepreukázal, že by si hľadal prácu, to že sa snažil o prijatie do policajného zboru Slovenskej republiky je z hľadiska snahy otca o nájdenie si riadneho zamestnania možno považovať za nedostatočné. Otec maloletého sám uviedol, že býva so svojou priateľkou, ktorá hradí jeho všetky životné náklady. Takéto správanie sa otca nie je možné akceptovať. Otec má tri vyživovacie povinnosti - jeho prvoradou snahou by malo byť riadne sa zamestnať a plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v potrebnej výške. Otcovi nič nebráni aby za prácou vycestoval do iného mesta (A., C.) kde sú väčšie pracovné možnosti a aby sa riadne zamestnal tam. Je nepochybné, že otec by sa zamestnať mohol keby sa zamestnať chcel. Podľa názoru súdu sa však otec o získanie práce snaží nedostatočne. Otec nemá žiaden zdravotný problém pre ktorý by nemohol riadne pracovať.
Nemožno zohľadniť ani tvrdenie otca, že o zamestnanie prišiel kvôli exekučnému konaniu. Ak mal otec zdravotné problémy mal svoju situáciu riešiť dohodou matkou, nebolo preukázané, že by sa otec o dohodu s matkou snažil.
Z vyššie uvedených dôvodov súd čiastočne vyhovel návrhu matky a vyživovaciu povinnosť otca k maloletému výšil od podania návrhu na sumu 125 eur mesačne. Zvýšené výživné by malo v prvom rade pokrývať náklady na štúdiu maloletého po jeho nastúpení na strednú školu. Súd vo zvyšnej časti návrhu matky nezamietal preto, že podľa názoru súdu nie je v tomto konaní návrhom matky viazaný.
Z tých istých dôvodov ( uvedených vyššie) súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému C. H. zamietol.
Zročné výživné na maloletého za obdobie od 08.10.2013 do 30.04.2014 v sume 175 eur súd nariadil otcovi zaplatiť naraz. Podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach otca takúto sumu v lehote, ktorú určil súd zabezpečiť a matke zaplatiť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu ( § 81 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku s poukazom na § 176 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Pezinok, písomne, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon neustanovuje pre podanie určitého
druhu ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsudok zaväzujúci na plnenie výživného je predbežne vykonateľný a lehota na plnenie plynie odo dňa jeho doručenia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.