Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-879-2004.pdf
PDF · 84.38 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/879/2004
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, proti povinnému: R. B., V.. XX.XX.XXXX, P. R.. P. X, XXX XX P. P., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 162,52 Eur s príslušenstvom, o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 112,27 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd oprávnenému trovy exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 162,52 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica, číslo konania 11 C 3/97 - 13 zo dňa 17.06.1997.
Poverením č. 5601 009611 zo dňa 23.06.2004 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mariána Jurinu, so sídlom Exekútorského úradu Lučenec, Ul. Št. Moyzesa 50, 984 01 Lučenec, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 344/2004.
Poverený exekútor dňa 19.04.2012 predložil tunajšiemu súdu na rozhodnutie návrh spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., regionálne riaditeľstvo Zvolen, Nám. SNP 98/2, 960 47 Zvolen na zastavenie exekúcie zo dňa 01.02.2012, ktorým navrhuje zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, podľa § 57 ods. 1, písm. h) Exekučného poriadku.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) v znení neskorších predpisov, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Možnosť zastaviť exekúciu súdom bez návrhu Exekučný poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.) bližšie neupravuje. Je však nesporné, že exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Súd konštatuje, že oprávnený môže podať návrh na zastavenie exekúcie iba podľa § 57 ods. 1, písm. c) Exekučného poriadku, keďže v exekučnom konaní platí tzv. dispozičná zásada, na základe ktorej má oprávnený možnosť disponovať s návrhom na vykonanie exekúcie.
Pokiaľ by mal súd zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1, písm. h) Exekučného poriadku, t.j. pre nemajetnosť povinného, šetrenie majetkových pomerov povinného realizuje súdny exekútor, a až v prípade, že výsledkom šetrenia majetkových pomerov povinného dôjde k záveru, že tento je nemajetný, môže súdny exekútor podať na súd podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, t.j. podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Súd, vychádzajúc z obsahu exekučného spisu číslo konania 3 Er/879/2004 a z obsahu predloženého exekútorského spisu sp. zn. EX 344/04 má preukázané, že súdny exekútor vykonal šetrenie majetku povinného za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku. Zo správ doručených súdnemu exekútorovi v rámci súčinnosti vyplýva, že povinný nevlastní hnuteľný ani nehnuteľný majetok a nevlastní ani finančné prostriedky na účtoch v peňažných ústavoch. Povinný nie je vlastníkom a ani držiteľom motorového vozidla. Zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že povinný nemá registrované poistenie osoby, poslednú registráciu poistenia mal v r. 1992. V dôsledku uvedených skutočností, v súčasnosti nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie, upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku a ďalšie pokračovanie exekúcie by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
Na základe vyššie uvedeného súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l, písm. h) Exekučného poriadku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 117,67 Eur ( z toho odmenu vo výške 56,44 Eur, náhradu hotových výdavkov 41,62 Eur a 20 % DPH vo výške 19,61 Eur).
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1) Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( § 196).
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.04.2008 (ďalej len "vyhláška"), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je
6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur. Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 23 ods. 1 vyhl. náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa § 23 ods. 2 vyhl. náhrada podľa odseku 1 je 0,66 Eur za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa § 203 ods. 2, prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, nie však vo výške, v akej si ich súdny exekútor uplatnil.
Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si uplatnil 20 % DPH z náhrady hotových výdavkov celkom vo výške 19,61 Eur (t.j. vrátane 20 % DPH z poštovného). Keďže poštové služby sú v zmysle § 28 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty od dane oslobodené, súd nepriznal súdnemu exekútorovi tú časť DPH, ktorú si uplatnil z poštovného.
Po vykonanej úprave, súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom trovy exekúcie vo výške 112,27 Eur (z toho časová odmena je vo výške 13,28 Eur, odmena za 13 úkonov exekučnej činnosti / 1 x získanie poverenia, 1 x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 4x každé zisťovanie bydliska povinného, 5x každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, 2 x každé zisťovanie majetku povinného/ vo výške 43,16 Eur, náhradu hotových výdavkov /poštovné 27,01 Eur, telekomunikačné poplatky 6,64 Eur, kolky 3,32 Eur, overovanie 4,65 Eur/ vo výške 41,62 Eur a 20 % DPH z 71,05 Eur vo výške 14,21 Eur).
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "O.s.p.") sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 151 ods. 1 prvej vety O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Nakoľko oprávnený (pôvodný oprávnený), ktorý si uplatnil trovy exekúcie, v konaní
úspech nemal, súd vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia mu náhradu trov konania nepriznal.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Pretože v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.