Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-323-2012.pdf
PDF · 101.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-10Ro/1782/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom, debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou Soukeník - Štrpka, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti odporkyni: T. G., bytom Š. Č..J.. X, v konaní o zaplatenie 248,95 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom sa domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 248,95 eur s prísl. ako aj náhrady trov konania.
Odporkyňa sa k písomnému podaniu nevyjadrila.
Právny predchodca navrhovateľa Slovak Telecom a.s. uzavrel s odporkyňou zmluvu o pripojení podľa zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Povinnosťou odporkyne bolo okrem iného odoberať služby a platiť za ne riadne a včas vyúčtovanú cenu. V prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi navrhovateľa odporkyni vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve, resp. jej dodatku. V uvedenom prípade je teda odporkyňa sankciovaná za to, že nedodržala konkrétne určené povinnosti, ktoré jej vyplývali zo zmluvy o pripojení, resp. o dodatku k zmluve o pripojení a Všeobecných podmienok, v dôsledku čoho musela byť jej SIM karta vypojená z prevádzky, čím došlo k prerušeniu poskytovania služieb prostredníctvom SIM karty. V prípade, ak by odporkyňa svoju povinnosť plnila riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, tak by prostredníctvom týchto platieb po dobu viazanosti postupne splnila svoj záväzok, ktorému zodpovedá protizáväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporkyni mobilný telefón, koncové zariadenie, prípadne program služieb podľa vlastného výberu za zľavnenú cenu.
Právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporkyni faktúrou č. 7909302176 splatnou dňa 27.10.2009 zmluvnú pokutu na sumu 248,95 eur.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením sa listinami predloženými navrhovateľom: a to zmluvou o pripojení - č.l. 51 až 54, faktúrou - č.l. 7, Všeobecnými podmienkami
poskytovania verejných elektronických služieb ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Z faktúry č. 7909302176 splatnej dňa 27.10.2009 bola odporkyni vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 248,95 eur, pričom z tejto faktúry neboli žiadne iné obsahovo na vec vzťahujúce sa skutočnosti z nej nevyplývajú.
Odporkyňa vo svojej výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že uzavrela s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu - jednalo sa o program Fix, t.j. o dobíjanie kreditu mesačne vo výške 16,- eur, potom však následne tento kredit si nedobíjala, a to z toho dôvodu, že ostala tehotná s tromi maloletými deťmi. Následne sa však obrátila na spoločnosť, ktorú zastupuje zástupca navrhovateľa a tomu povedala, že je ochotná splácať sumu v 20-eurových splátkach, čo aj od októbra 2013 spláca, o čom ako súdu dôkaz predložila poštové poukážky, ktoré zasielala navrhovateľovi.
Následne na to dňa 24.04.2014 jej prišlo oznámenie zo spoločnosti BL Consulting, že spoločnosť BL Telecom ju eviduje ako dlžníčku so zostatkom 294,72 eur s tým, že má uhradiť sumu 147,36 eur do 31.05.2014 a na základe tejto skutočnosti už nebudú od nej požadovať zaplatenie žiadnej inej sumy, t.j. ani úrokov z omeškania, ani iných trov.
Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne popíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu.
Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.).
Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti.
Navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy o poskytnutí plnenia podľa nej. Pokiaľ nie sú tieto skutočnosti preukázané, navrhovateľ tak neniesol dôkazné bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazu. V danom prípade navrhovateľ pri uplatnení zmluvnej pokuty predložil súdu len Všeobecné podmienky poskytovania služieb a faktúru č. 7909302176, z textu ktorej vyplýva iba to, že jej predmetom je zmluvná pokuta vo výške 248,95 eur bez uvedenia konkrétneho dôvodu, t.j. zmluvnej povinnosti, za porušenie ktorej sa účtuje a na ktorú bola viazaná, ani to k porušeniu malo dôjsť. Navrhovateľ nepredložil a teda nepreukázal existenciu písomnej zmluvy o dojednaní zmluvnej pokuty.
Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty ako aj určený spôsob jej určenia.
Hoci samotný dôvod uplatnenia zmluvnej pokuty navrhovateľ v návrhu špecifikuje tým, že ním bolo porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti vzhľadom na to, že odporkyňa neuhrádzala cenu služieb riadne a včas, ani ohľadom toho navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy.
Vychádzajúc zo znenia ust. § 544 ods. 1 OZ, na to, aby bola zmluvná pokuta právoplatne dohodnutá, je treba presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Pri pluralite takto zabezpečených povinností sa navyše vyžaduje, aby oprávnený subjekt presne označil vo vzťahu, ku ktorej porušenie povinnosti sa zmluvnej pokuty domáha. Bez toho totiž nie je možné zistiť, či resp. kedy, no hlavne ktorá povinnosť bola porušená, čo je obligatórna podmienka uplatnenia zmluvnej pokuty. Dostatočnosť určenia a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti, plnenie ktorej má zmluvná pokuta zabezpečovať je primárnou podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Presnú špecifikáciu zabezpečovanej povinnosti je faktúra, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná, neobsahuje a teda nemožno zistiť za čo, za porušenie ktorej povinnosti (v zmluve bližšie neurčenej) si ju navrhovateľ účtuje a dôvod jej uplatnenia nemožno meniť, prípadne až následne identifikovať, podľa toho, čo je pre veriteľa výhodnejšie.
Z tohto pohľadu ide o faktúru č. 7909302176 (pri jej posudzovaní z pohľadu právneho úkonu, ktorým bola odporkyňa vyzvaná na jej zaplatenie) o neplatný právny úkon podľa ust. § 35 ods. 2 a 3 OZ, podľa ktorého:
2.právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom,
3. právne úkony vyjadrené inak, než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
Okrem toho súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a uznáva jej osobitosti v porovnaním s úrokom z omeškania a to aj popri sebe. Muselo by sa však jednať o zmluvnú pokutu, ktorá samozrejme pri existencii platného dojednania obstojí aj v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok. V spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, podmienky za akých navrhovateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa.
Podľa § 52 ods. 1 OZ (platného a účinného v čase spísania zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy uzavreté v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Aj podľa rozsudku č. ESD -618/10 vo veci B-Espanol Decredito c/a JOAQUIN caldern cvamino: Vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. Po tomto spresnení Súdny dvor 2. pripomína, že podľa smernice nekalá zmluvná podmienka vložená do zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom pre tohto spotrebiteľa nie je záväzná a že zmluva obsahujúca takúto zmluvnú podmienku je pre strany naďalej záväzná podľa tých istých podmienok, ak je jej ďalšia existencia možná bez tejto nekalej podmienky. Preto Súdny dvor konštatuje, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor sa domnieva, že takáto možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto takáto možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohli by súd zmeniť zmluvu, takže by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôže zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka, totiž musí v zásade existovať ďalej, bez akejkoľvek zmeny okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.
Súd mal vedomosť o tom, že zmluvná podmienka u mobilných operátorov bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku (ktorú nie je možné ani moderovať) viacerými právoplatnými rozsudkami slovenských súdov, čo je napokon podporené aj judikatúrou ESD (rozsudok C-618/10). Preto aj za predpokladu, že by uplatnenie zmluvnej pokuty formou vystavenej faktúry bolo platným právnym úkonom, súd by odporkyňu na jej zaplatenie nezaviazal z dôvodu jej neprijateľnosti.
Navrhovateľ uviedol, že v prípade, ak súd neuzná nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že právnemu predchodcovi navrhovateľa bola spôsobená škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie poskytnutého telefónneho zariadenia. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni telekomunikačné zariadenie Sony Ericsson W 350i za cenu 0,03 eur s DPH, pričom štandardná cena v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy bola 132,44 eur. Odporkyňa mala predmetný mobilný telefón uhradiť počas celej doby trvania zmluvného vzťahu postupnými splátkami, čo však nedodržala a týmto právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla škoda, ktorá by mu nebola vznikla, ak by odporkyňa dodržala svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy a riadne plnila počas celej svojej doby viazanosti.
Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa domáha tejto škody z dôvodu porušenia povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu minimálne po dobu 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné posudzovať právne podľa § 420 ods. 1 OZ, podľa ktorého je predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti:
1. protiprávny úkon,
2. spôsobenie škody,
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou
4. zavinenie.
Občiansko-právna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvy alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenia § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie
všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno, nebolo preukázané už splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu, navrhovateľ nepreukázal, že odporkyňa v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov. Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v čl. 13 (podmienky predlženia a ukončenia poskytovania služieb) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.
Podľa bodu 13.2 týchto VP platnosť zmluvy zaniká:
a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá,
b) dohodou,
c) odstúpením,
d) výpoveďou,
e) ak tak ustanovuje osobitný právny predpis
f) iným spôsobom podľa Všeobecných podmienok.
Podľa § 40 ods. 2 OZ, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. V právnej veci navrhovateľ písomné ukončenie uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal. Treba teda uviesť, že k platnému ukončeniu zmluvy s odporkyňou nedošlo a teda odporkyňa svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnila, čím nie je daný predpoklad č. 1 k vzniku škody.
Pokiaľ ide o samotný vznik škody k tomu súd uvádza, že podľa ust. § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo, teda ušlý zisk.
OZ nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku, škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadrená všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda nenapraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii.
Skutočnou škodou sa počíta ujma spočívajúca ujma v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh veci (R 55/1971, str. 152). Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporkyne predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa, tento predáva za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný navrhovateľom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného protiprávneho úkonu odporkyne) ale výsledkom zmluvného koncenzu medzi navrhovateľom a odporkyňou. Tento zmluvný koncenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nespĺňa jeho očakávanie, ktoré do zmluvného vzťahu s odporkyňou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu.
Na základe vyššie uvedeného súd nepriznal navrhovateľovi sumu 248,95 eur ani z titulu náhrady škody.
O trovách konania súd rozhodol podľa us.t § 142 ods. 1 O.s.p., keďže však vzhľadom na to, že odporkyňa bola v konaní úspešná, náhradu trov konania nepožadovala, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.