Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-210-2013.pdf
PDF · 85.96 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/210/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Márie Nagyovej, v právnej veci navrhovateľky: maloletá Kristína B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., D. V. č. XXXX/X, zastúpená poručníkom- W. O., bytom G., D. V. č. XXXX/ X, zastúpená JUDr. Jozefom Dudzíkom, advokátom so sídlom Topoľčany, Škultétyho č. 1597/7, proti odporcovi: O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., I. č. XXX/XX, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika č. 3, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 6C/239/2012-125 zo dňa 12. júla 2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh maloletej navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia , že do dedičstva po jej rodičoch nebohom V. B., zomrelom XX.X.XXXX a nebohej V. B., zomrelej XX.X.XXXX patria nehnuteľností v kat. území N., zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. 1615 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.247 m2, parc. č. 1622/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 566 m2, a kravín na parc. č. 1622/5, u každého v podiele po jednej polovici. Zároveň rozhodol o trovách štátu tak, že štátu náhradu trov konania nepriznal. O trovách konania účastníkov rozhodol tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech a preto má právo na náhradu trov konania mu ich z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 OSP nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, § 80 písm. c) OSP , ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho mal za preukázané, že maloletá navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno, že je rodičia v čase ich smrti boli vlastníkmi predmetných nehnuteľností a preto patria do dedičstva po nich, ako nedôvodný zamietol. Za preukázané považoval, že rodičia maloletej navrhovateľky V. B. a V. B. zomreli dňa XX.X.XXXX,pričom sporné nehnuteľnosti v čase ich smrti vlastnícky boli vedené na X. Z., ktorý ich nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 24.3.2010 od spoločnosti Decorador Group, s.r.o., teda spoločnosti, ktorej v čase predaja boli spoločníkmi G. H. a V. B. a konateľmi G. H. a rodičia maloletej navrhovateľky V. B. a V. B.. Spoločnosť Decorador Group, s.r.o. nehnuteľnosti nadobudla kúpnou zmluvou uzavretou dňa 2.6.2009 od predávajúceho otca navrhovateľky V. B.. Z uvedeného vyplýva, že v čase smrti rodičov maloletej navrhovateľky bol vlastníkom predmetných nehnuteľností X. Z., ktorý predmetné nehnuteľností následne na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 14.5.2012 previedol na odporcu. Otec mal. navrhovateľky V. B. bol vlastníkom nehnuteľností ešte v roku 2007, kedy ich nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 30.3.2007, avšak tento ich následne v roku 2009 vyššie uvedenou kúpnou zmluvou previedol na Decorador Group, s.r.o. a táto spoločnosť nehnuteľnosti predala v roku 2010 X. Z., ktorý časť z nich predal v roku 2012 odporcovi. Z dokazovania nevyplynuli skutočnosti, že uvedené právne úkony (kúpne zmluvy) sú neplatnými právnymi úkonmi,
t.j. nebola zistená absolútna neplatnosť ani u jednej na seba nadväzujúcich kúpnych zmlúv, ktorými sa prevádzalo vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam. Podľa názoru súdu prvého stupňa v danom prípade bol nesporný úmysel nebohého V. B. previesť vlastníctvo na spoločnosť Decorador Group, s.r.o., čo vyplýva i z výpovede samotnej poručníčky maloletej navrhovateľky, ktorá uviedla, že keď sa rodičia navrhovateľky dostali do finančných problémov, pán H. im požičal a preto aj založili spoločnosť Decorador Group. Ďalej potvrdila aj to, že rodičia maloletej sa dostali do finančných problémov a nemohli pokračovať v rekonštrukcii budovy. Uvedené skutočnosti potvrdili aj vypočutí svedkovia. Svedok W. N. uviedol, že nehnuteľnosti zakúpili rodičia maloletej navrhovateľky, pričom chceli rozšíriť podnikanie, preto sa spojili s obchodným partnerom, a keďže rodičia navrhovateľky nemali dostatok finančných prostriedkov na prerobenie nehnuteľnosti, ktorá bola v dezolátnom stave, nehnuteľnosť vložili do spoločného podnikania s ďalším spolupodnikateľom, ktorý vložil finančné prostriedky. Svedok G. H. uviedol, že nehnuteľnosť do spoločnosti prešla tak, že najskôr ju vlastnil V. B. sám, ktorý ju mal kúpenú ešte predtým, ako začali spolu podnikať a potom sa nehnuteľnosť kúpila spoločnosťou Decorador Group, s.r.o., od V. B.. Svedok L. W. uviedol, že od V. B. sa dozvedel, že to vlastnícky nemal vedené na seba a nehnuteľnosť majú spoločne ešte s inou osobou, s ktorou podnikali a nehnuteľnosť si pravdepodobne rozdelili kvôli majetkovému vysporiadaniu, ale celý čas to na V. Pňačeka nebolo prevedené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa dospel k záveru, že maloletá navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno týkajúce sa vlastníctva jej rodičov v čase ich smrti k predmetným nehnuteľnostiam a preto súd návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 OSP tak, že štátu náhradu trov vo výške 93,04 eur, ktoré vznikli štátu vyplatením svedočného z rozpočtových prostriedkov súdu, nepriznal, pretože u maloletej navrhovateľky sú splnené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu podľa § 138 OSP, keďže nebol zistený jej príjem ani iný majetok , ktorý by odôvodňoval uložiť jej povinnosť vzhľadom na výsledok sporu nahradiť trovy konania, ktoré vznikli štátu. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 150 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný náhradu trov konania nepriznal, pretože v danom prípade konštatoval existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorými sú majetkové pomery maloletej navrhovateľky, ktoré neumožňujú rozhodnúť o priznaní náhrady trov konania odporcovi bez toho, aby nedošlo k neprimeranej tvrdosti voči maloletej navrhovateľke, ktorá je vnučkou odporcu. Podľa názoru súdu prvého stupňa nepriznanie náhrady trov konania odporcovi podstatným spôsobom neovplyvní jeho majetkové pomery a preto mu náhradu trov konania nepriznal.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie poručníčka maloletej navrhovateľky, ktorá žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Mala za to, že legálnym a potencionálnym vlastníkom sporných nehnuteľností mali byť rodičia maloletej navrhovateľky a len vďaka tragédii, pri ktorej prišli o život, neurobili právny úkon, ktorým by nehnuteľnosti previedli do svojho vlastníctva. Uviedla, že v priebehu dokazovania boli produkované dôkazy tak závažného charakteru, na základe ktorých bolo možné rozhodnúť v prospech navrhovateľky. Nikdy nespochybňovala, že po právnej stránke nehnuteľnosť bola prevedená na spoločnosť Decorador group s.r.o. a potom na pána Z., avšak nespornou je skutočnosť, že nehnuteľnosť patrila fyzicky rodičom mal. navrhovateľky. Namietala , že súd vychádzal z výpisu katastra nehnuteľností a z právnej stránky veci a vôbec nezohľadnil možnosť, že od začiatku prevodov mohlo ísť o daňové úniky. Navyše súd nevzal do úvahy, že objekt bol kravín, ktorý sa rekonštruoval, získaval na hodnote, pričom pri prevodoch jeho cena stále klesala. Bola toho názoru, že overením pohybu finančných prevodov na účtoch a daňových priznaniach všetkých zúčastnených osôb by sa preukázalo, že predaj haly bol iba fiktívny.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a maloletú navrhovateľku zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že po tom ako V. B. ( jeho syn ) sporné nehnuteľnosti kúpil zmluvou zo dňa 10.06.2009, previedol tieto na firmu DECORADOR GROUP, s.r.o., v ktorej bol spoločníkom a následne tieto nehnuteľnosti táto firma v apríli 2010 previedla na kupujúceho X. Z., ktorých ich vlastnil aj ku dňu smrti rodičov navrhovateľky. Uvedené prevody boli urobené riadnym kúpnymi zmluvami, na základe ktorých bol vykonaný vklad vlastníctva v katastri a tieto zmluvy vo svojej časovej a vecnej následnosti predstavujú od augusta 2009 súvislý sled vlastníkov , medzi ktorými už V. B. a jeho manželka nefigurovali. Z dôkazov vykonaných v konaní vyplynuli aj zrejmé príčiny týchto pohybov, ktorými boli najmä zlá finančná situácia rodičov navrhovateľky, čo potvrdili aj svedkovia vypočutí v konaní. V danom prípade tak z výpovede
svedkov a z listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že rodičia navrhovateľky neboli ku dňu ich smrti vlastníkmi sporných nehnuteľností. Záverom si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľky (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku, pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že v zmysle ust. § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Okamih smrti poručiteľa (fyzickej osoby), ktorý je uvedený v úmrtnom liste, alebo deň, ktorý súd v konaní o vyhlásenie za mŕtveho (§ 198, 200 OSP) v rozsudku určil za deň smrti nezvestného, prípadne deň, ktorý nezvestný neprežil, je podľa § 460 rozhodujúcou právnou skutočnosťou pre prechod práv a povinností, ktoré sú predmetom dedičstva. Keďže dedičstvo sa nadobúda už okamihom smrti poručiteľa, vždy záleží na presnom zistení či určení toho, kedy k smrti došlo, a ak súčasne zomrie viac blízkych osôb (napr. pri dopravnej nehode), je dôležité určiť či zistiť, ktorá fyzická osoba zomrela skôr (niekedy to bude len o niekoľko minút). S prihliadnutím na ust. § 460 Občianskeho zákonníka bolo v danom prípade potrebné vyriešiť otázku, či rodičia navrhovateľky v čase smrti dňa 11.09.2011 boli vlastníkmi sporných nehnuteľností. V konaní nebolo sporné, že otec navrhovateľky V. B. uzavrel dňa 30.03.2007 kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudol sporné nehnuteľnosti, ktoré následne V. B. previedol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02.06.2009 na spoločnosť Decorador Group, s.r.o., ktorej v čase predaja boli spoločníkmi G. H. a V. B. a konateľmi G. H. a rodičia maloletej navrhovateľky. Dňa 24.03.2010 boli nehnuteľnosti prevedené kúpnou zmluvou spoločnosťou Decorador Group, s.r.o. na X. Z., ktorý ich následne kúpnou zmluvou zo dňa 14.05.2012 previedol na odporcu (starý otec mal. navrhovateľky). Vychádzajúc z uvedených skutočností odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že jej rodičia boli v čase smrti vlastníkmi sporných nehnuteľností patriacich do dedičstva po jej rodičoch, ktoré je prejednávané na Okresnom súde v Topoľčanoch pod sp.zn. 2D/393/2011 a 10D/63/2011. Rovnako tak v konaní nebola preukázaná neplatnosť právnych úkonov, na základe ktorých boli realizované prevody vlastníctva sporných nehnuteľností. Kúpne zmluvy ako platné právne úkony (ich neplatnosti sa nikto nedovolával) boli katastrom nehnuteľností riadne registrované, čím došlo k prevodu vlastníckeho práva, naposledy na odporcu, ktorý je stále vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník. Odvolací súd dodáva, že vlastníkom sporných nehnuteľností v čase smrti rodičov navrhovateľky bol X. Z., ktorý ich nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.03.2010 od spoločnosti Decorador Group, s.r.o., ktorej spoločníkom bol v tom čase aj otec mal. navrhovateľky. Preto záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľka nepreukázala, že by sporné nehnuteľnosti v čase smrti jej rodičov boli ich vlastníctvom a preto patrili do dedičstva po poručiteľoch , je správny a bol dôvodom pre zamietnutie návrhu. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok sudu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 150 ods. 1 OSP tak, odporcovi, ktorému by inak patrila náhrada trov odvolacieho konania v zmysle zásady úspešnosti v konaní (§ 142 ods. 1 OSP), ich náhradu nepriznal. Odvolací súd zohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa, za ktoré v danej veci považoval pomery navrhovateľky a charakter konania. Na strane navrhovateľky ide o dieťa vo veku 6 rokov, ktoré nedisponuje žiadnym príjmom a majetkom a odporca je jej starý otec. Z takto zistených pomerov podľa názoru odvolacieho súdu možno prijať záver,
že použitím ust. § 150 ods. 1 OSP sa nepriznaním trov konania odporcovi, neprimeraným spôsobom nezasiahne ani do majetkových pomerov odporcu ako oprávneného účastníka.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.