Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13C-286-2013.pdf
PDF · 85.12 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/286/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a. s., so sídlom Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený: JUDr. Vladimír Kán, advokát so sídlom Nám. M. Benku 9-C1, 811 07 Bratislava, proti odporcovi: T. X., B. XX.X.XXXX, O.. Č.. L. B., Š. C. U., o zaplatenie 50,50 Eur, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,50 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania, a to sumu 58,58 Eur spočívajúcu v náhrade trov právneho zastúpenia a sumu 16,50 Eur titulom náhrady iných trov konania, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania došlým súdu dňa 21.6.2013 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 50,50 Eur a na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že odporca sa dňa 5.4.2011 na linke MHD č. 87 nepreukázal platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom na výzvu revízora, preto navrhovateľovi v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave vznikol nárok, aby mu odporca zaplatil cestovné 0,50 Eur a úhradu 50,- Eur. Odporca dlžnú sumu 50,50 Eur navrhovateľovi neuhradil a nereagoval ani na písomnú upomienku „Pokus o zmier - výzva na zaplatenie“ zaslanú odporcovi doporučene zo strany právneho zástupcu navrhovateľa dňa 16.5.2011, v ktorej mu bola poskytnutá dodatočná lehota na uhradenie vzniknutej pohľadávky.
Súd dňa 10.7.2013 vydal platobný rozkaz č. k. 2Ro 189/2013 - 7, ktorým v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa. Nakoľko sa nepodarilo doručiť platobný rozkaz odporcovi do vlastných rúk, súd s poukazom na ust. § 173 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) platobný rozkaz zrušil uznesením č. k. 2Ro 189/2013 - 15 zo dňa 16.10.2013. Uznesením č. k. 13C 286/2013 - 22 zo dňa 4.2.2014 súd rozhodol, že písomnosti určené odporcovi sa budú v tomto konaní doručovať uložením v súdnom spise (§ 48 ods. 4 OSP).
Podľa § 115a ods. 2 OSP: Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 156 ods. 3 OSP: Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Súd pri aplikácii cit. zák. ust. § 115a ods. 2, § 156 ods. 3 OSP pri splnení tam uvedených podmienok (v prejednávanej veci ide o drobný spor) rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote.
Z pripojeného hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok vystaveného navrhovateľom dňa 5.4.2011 (č. l. 5) bolo zistené, že odporca dňa 5.4.2011 o 7:12 hod. na linke č. 87, č. voza 4142/2, cestoval bez cestovného lístka, pričom cestovné predstavovalo 0,50 Eur.
Podľa § 760 OZ zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Základnou povinnosťou cestujúceho je zaplatiť cenu prepravy a dodržiavať podmienky, za ktoré sa preprava poskytuje. Pri nesplnení týchto podmienok je cestujúci povinný zaplatiť aj zvláštnu peňažnú sankciu, ktorá má povahu zmluvnej pokuty. V právnom vzťahu s dopravcom je i tzv. čierny pasažier, ktorý sa nezaplatením cestovného a následne uloženej pokuty dostáva s dopravcom do zodpovednostného vzťahu z titulu bezdôvodného obohatenia. Práva a povinnosti obidvoch účastníkov tohto zmluvného vzťahu v čase jeho uzatvorenia (t. j. v čase vykonania prepravy - 5.4.2011) upravoval zákon č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave.
Podľa § 12 ods. l vety prvej cit. zákona potvrdením o uzavretí zmluvy o preprave osôb a dokladom o zaplatení cestovného je cestovný lístok.
V zmysle ods. 4 tohto zákonného ust. cestujúci je povinný mať platný cestovný lístok pri nastúpení do autobusu, ak mu ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo autobusu, alebo bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak ho vydáva vodič, alebo iný člen autobusu, alebo ak sa cestovný lístok stáva platným až jeho označením v autobuse, ako aj po celý čas prepravy a pri vystupovaní z autobusu.
Podľa § 12 ods. 5 cit. zákona cestujúci je povinný na výzvu sa preukázať platným cestovným lístkom vodičovi, alebo inému členovi posádky autobusu, alebo revízorovi. V § 9 vety druhej písm. b/ zákona č. 168/1996 Z. z. sa uvádza, že vodič alebo iný člen autobusu alebo len revízor môže uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom,
zaplatiť cestovné a úhradu (§ 14 ods. 3), alebo sa preukázať osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného a úhrady.
V zmysle § 14 ods. 2 cit. zákona úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom [§ 9 písm. b)] je dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej doprave ju do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom poriadku.
V rámci vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že odporca dňa 5.4.2011 na linke MHD č. 87 v Bratislave cestoval bez cestovného lístka, čo bolo zistené pri jeho kontrole počas cestovania revízorom navrhovateľa a napriek výzve na zaplatenie (č. l. 3) pohľadávku navrhovateľa nezaplatil. S poukazom na vyššie cit. zákonné ustanovenia vznikla teda odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi cestovné v sume 0,50 Eur a úhradu vo výške 50,- Eur (čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave), a preto súd zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej istiny.
Výrok o trovách konania sa opiera o § 142 ods. l OSP, v ktorom sa uvádza, že účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie, alebo bránení práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľ bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu patrí náhrada trov voči odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ si uplatnil trovy pozostávajúce zo súdneho poplatku z návrhu na začatie konania v sume 16,50 eur a trov právneho zastúpenia v sume 87,88 eur (1 - prevzatie zastúpenia, 2 - zaslanie pokusu o zmier - výzva na zaplatenie, ďalšia porada s klientom, 3 - písomné podanie na súd, tzn. 3 úkony právnej pomoci á 16,60 eur + režijný paušál 3 x 7,81 eur + DPH).
Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 58,58 eur a v náhrade iných trov konania vo výške 16,50 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania. V rámci trov právneho zastúpenia pritom súd v súlade s ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal náhradu len za dva úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu na súd) tzn. 2 x 16,60 eur + 2 x 7,81 eur režijný paušál + 20 % DPH), neakceptoval vyčíslenie trov, pokiaľ si navrhovateľ uplatnil odmenu aj za tretí úkon právnej pomoci.
V zmysle § 137 Občianskeho súdneho poriadku (Druhy trov konania) treba chápať trovy konania ako hotové a iné výdavky účastníkov v súvislosti s konaním. Konanie začína podaním návrhu (žaloby). Súd by trovy konania zo širšieho pohľadu (teda aj výdavky pred začatím konania) chápal vtedy, ak by uplatnenie nároku u povinnej osoby pred podaním návrhu bolo napr. hmotno-právnou podmienkou uplatnenia nároku na súde a pod..
Pokiaľ by navrhovateľ uplatňoval odmenu za tretí úkon len ako ďalšiu poradu s klientom, tak bez ohľadu na vyššie uvedený argument (výdavky spojené s konaním) by súd takisto túto odmenu neakceptoval. Navrhovateľ ani netvrdil, kedy a o čom mala byť ďalšia porada s advokátom. Napokon v prejednávanej veci by to bolo aj nereálne, pretože už prvý úkon právnej pomoci je viac administratívny úkon, než úkon právnej pomoci. Dopravný podnik v určitých časových obdobiach doručuje advokátovi hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok, ktoré v prvom kroku advokátska kancelária predovšetkým administratívne spracuje, zaeviduje a následne vypracúva a expeduje paušálne žaloby (prakticky bez akýchkoľvek iných skutkových konkrétností, než sú uvedené v hlásení dopravného podniku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak:
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. v platnom znení).