Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_9C-77-2012.pdf
PDF · 86.79 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/77/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľov: X/ L. J. B. A. Q.: U.G. XXXX/X, XXX XX Bratislava, X/ T. B. A. Q.: U. XXXX/X, XXX XX Bratislava, proti odporcom: X/ Q. P. J. P., P..D..G.., W. XX, Bratislava, I.: XX XXX XXX, X/ V. Q., W. XX, Bratislava, X/ J. P., W. XX, Bratislava X/ I.. J.. P. P., B. XX, S., X/ J.. L.. P. W., B. M. X, Bratislava, X/ I.. R. F.G., A. X, Bratislava, X/ V. L., W. XX, Bratislava, X/ I.. U. B., W. XX, Bratislava, X/ I.. S. B., W. XX, Bratislava, XX/ I.. D. B., W. XX, Bratislava, XX/ L. B., W. XX, Bratislava, XX/ V. T., W. XX, Bratislava, XX/ W. K. J..P.., B. X, Bratislava, IČO: 35 848 537, všetci zastúpení: KRION Partners s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Jozefská 3, Bratislava, o určenie neplatnosti zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a . Navrhovatelia sú povinní zaplatiť odporcom náhradu trov konania vo výške 1.318,78 euro na účet právneho zástupcu odporcu vedený vo VÚB, a.s., č. účtu: XXX XXX XXXX/XXXX v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 5.4.2012 domáhali, aby súd zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súpisné číslo 2144 na Heydukovej ulici č. 15 v Bratislave konanej 9.3.2012 o 18.00 hod. v priestoroch Galérie CIT na Heydukovej ulici č. 15 Bratislave, v ktorej sa rozhodlo o povolení vstavby stavebníkmi L. C. J. L. C. vyhlásil za neplatnú, nakoľko predložená zápisnica nemôže byť platným podkladom pre uzatvorenie zmluvy o vstavbe, a to z dôvodu, že zámerne bola zmarená účasť všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Napriek skutočnosti, že navrhovateľ v 1. rade riadne informoval pána V. Q. ako zvolateľa schôdze, a to doporučeným listom, že sa nemôže zúčastniť schôdze, a to z dôvodu, že už dávno pred tým ako sa dozvedel o konaní schôdze si zabezpečil zahraničnú dovolenku, ktorá sa má uskutočniť v termíne zvolanej schôdze. Zároveň požiadal o odročenie schôdze, a to z dôvodu že sa chcel podieľať na správe vecí týkajúcich sa nadstavby na bytovom dome a chcel aj predložiť vlastný návrh na riešenie celej situácie. Navrhovatelia uviedli, že konaním schôdze a najmä prijatím uznesenia, ktorým sa schvaľuje nadstavba na bytovom dome došlo odopretiu ich práv na správe vecí spoločných a správe vlastného majetku. Uznesenie s obsahom ako bolo prijaté smeruje k zásahu do práv spoluvlastníkov nehnuteľnosti na Heydukovej ulici spôsobom, ktorý nezvratne zmení práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Navrhovateľom ako spoluvlastníkom nebytových priestorov nebolo umožnené moje predkupné právo realizovať. Ďalej uviedli, že zápisnica zo schôdze neobsahuje základné náležitosti vyžadované zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Zápisnica je najmä v bode 3 programu schôdze neurčitá, nevyvážená a obsahujúca len práva jednej zmluvnej strany bez náležitého zabezpečenia záujmov práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Odporcovia žiadali predmetný návrh v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný . Uviedli, že zákon č. 183/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov stanovuje ochranu len pre prehlasovaných vlastníkov v dome a túto právnu ochranu nepožívajú tí vlastníci, ktorí sa schôdze nezúčastnili, hoci o nej boli včas a riadne informovaní. Vlastníci, ktorí nevyužili svoje hlasovacie právo, a to z akýchkoľvek dôvodov, nemohli byť ani prehlasovaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovatelia nie sú v tomto konaní aktívne vecne legitimovaní. Ďalej uviedli, že rozhodnutia na schôdzi, t.j. najmä rozhodnutie o schválení vstavby a schválení návrhu zmluvy o vstavbe boli prijaté dvojtretinovou väčšinou všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome, keď za jeho prijatie na schôdzi hlasovali všetci prítomní vlastníci bytov, a to 9 z celkovo 10 vlastníkov bytov v bytovom dome, to znamená, že boli prijaté v plnom rozsahu v súlade s ustanovením § 14 ods. 3 Zákona o vlastníctve bytov. Výsledok hlasovania na schôdzi bol v súlade s ustanovením § 14 ods. Zákona o vlastníctve bytov všetkým vlastníkom riadne oznámený, t.j. navrhovatelia sa o ňom včas dozvedeli. V prípade, že sa niektorí z vlastníkov chce ale nemôže zúčastniť schôdze má zákonnú možnosť ustanovenú § 14 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov písomne, s úradne overeným podpisom, splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala. Takúto možnosť mali aj navrhovatelia, avšak ju nevyužili. Schválením uskutočnenia vstavby v bytovom dome na schôdzi nedošlo k porušeniu predkupného práva navrhovateľov. Rozhodnutie o schválení vstavby v bytovom dome prijaté na schôdzi bolo prijaté dvojtretinovou väčšinou všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome, keď za jeho prijatie na schôdzi hlasovali všetci prítomní vlastníci bytov, a to 9 z celkovo 10 vlastníkov bytov v bytovom dome, to znamená, že bolo prijaté v plnom rozsahu v súlade s ustanovením § 14 ods. 3 Zákona o vlastníctve bytov. Z uvedených skutočností je zrejmé, že návrh navrhovateľov je nedôvodný a nepreukázaný. Navrhovatelia a odporcovia v 4,5,7,8, a 9 rade sa na pojednávanie neustanovili, nepožiadali o odročenie pojednávania, súd preto podľa § 101 ods. 2/ O.s.p. vo veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcov v 1, 2, 3, 6, 10,11 12 rade, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav. Dňa 9.3.2012 o 18.00 hod. sa konala schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súpisné číslo 2144 na Heydukovej ulici č. 15 v Bratislave v priestoroch Galérie CIT na Heydukovej ulici č. 15 v Bratislave. Navrhovatelia sa na schôdzi nezúčastnili. Listom zo dňa 29.2.2012 požiadal navrhovateľ v l. rade konateľa odporcu v l. rade po presunutie schôdze na iný termín z dôvodu, že v v čase konania schôdze je na zahraničnej dovolenke Z obsahu zápisnice zo dňa 9.3.2012 je zrejmé že, na schôdzi bolo prítomných 9 z 10 spoluvlastníkov spolu s predloženým plnými splnomocneniami . Navrhovatelia sa na schôdzi nezúčastnili. Z obsahu zápisne z konanej schôdze je zrejmé, že všetky unesenia prijaté na schôdzi boli prijaté prítomnými účastníkmi schôdze jednohlasne, nie je uvedený záznam, že by niekto z prítomných hlasoval proti. Podľa ustanovenia § 14 zákona č.182/1993 Z.z. účinného v čase konania schôdze (1) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým. (2) Pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených; to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa odseku 3, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i), § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4. (3) Ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere a o zabezpečení úveru, o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome a o zmene formy výkonu správy, rozhoduje sa hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ak sa rozhoduje písomným hlasovaním podľa tohto odseku, podpis vlastníka potvrdia najmenej dvaja overovatelia, ktorí boli zvolení na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestoroch. Overiť písomné hlasovanie môže aj notár alebo obecný úrad.
(4) Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd. (5) Za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome alebo spoluvlastníci jeden hlas pripadajúci na ich byt alebo nebytový priestor v dome. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže písomne, s úradne overeným podpisom, splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala. Súčasťou splnomocnenia môže byť aj príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach. Splnomocnená osoba sa originálom splnomocnenia preukazuje na začiatku schôdze rade alebo zástupcovi vlastníkov. (6) Ak nejde o rozhodovanie o zmluve o spoločenstve alebo o zmluve o výkone správy môže správca, zástupca vlastníkov alebo predseda vyhlásiť písomné hlasovanie. Pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sedem dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, a o termíne a mieste hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým. Na hlasovacom lístku musí byť uvedený deň konania hlasovania, meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, otázka alebo otázky; ak je viac otázok, označia sa poradovými číslami. Pri každej otázke musia byť dva rámčeky, z ktorých jeden je nadpísaný slovom "áno" a druhý slovom "nie". Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru nevyznačí svoj názor, je hlas neplatný. Po vykonaní hlasovania písomnou formou správca, zástupca vlastníkov alebo predseda za účasti ďalších dvoch vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania a oznámi ho do piatich pracovných dní od písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým. Aby bolo písomné hlasovanie právoplatné, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak zákon neustanovuje inak. V prípade neúspešného hlasovania musí byť predmet hlasovania prerokovaný na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení podľa odseku 2. Hlasovanie písomnou formou o tej istej veci možno opakovať až po prerokovaní predmetu hlasovania na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení. Prehlasovaný vlastník bytu a nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, pretože mu nebol oznámený spôsobom v dome obvyklým, má právo obrátiť sa do troch mesiacov od hlasovania na súd, inak jeho právo zaniká. (7) Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa rovnako použijú aj na hlasovanie zhromaždenia podľa § 7c ods. 9. Ak spoločenstvo tvorí viac domov, o úvere, rozdelení spoločenstva, súhlase so vstavbou alebo nadstavbou a o použití fondu prevádzky, údržby a opráv hlasujú iba vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorého sa predmet hlasovania týka. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na chôdzi konanej dňa 9.3.2012 bola prítomná nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov . Navrhovatelia sa hlasovania na uvedenej schôdzi nezúčastnili, teda prehlasovaní neboli. To znamená, že nie sú aktívne legitimovaní domáhať sa určenia neplatnosti uznesení prijatých na schôdzi konanej dňa 9.3.2012 v zmysle citovaného §14 zákona 182/1993 Z.z.. Takéto právo vzniká len prehlasovanému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru pokiaľ bolo hlasované o dôležitých rozhodnutiach týkajúcich sa spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku . Navrhovatelia majú právo zúčastňovať sa na správe domu a rozhodovať ako spoluvlastníci o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu , príslušenstve a pozemku , najmä o spôsobe ich prevádzky , údržby a opráv má priestor svoje požiadavky , návrhy na výkon uvedeného práva má možnosť prezentovať na spoločných schôdzach . V prípade, že sa niektorí z vlastníkov chce ale nemôže zúčastniť schôdze má zákonnú možnosť ustanovenú § 14 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov písomne, s úradne overeným podpisom, splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala. Takúto ‚rôznosť mali aj navrhovatelia, avšak ju nevyužili. Z tohto dôvodu súd návrh navrhovateľov zamietol , nakoľko navrhovatelia nie sú aktívne legitimovaní v zmysle citovaného ustanovenia §14 zákona 182/1993 Z.z. na podania takejto žaloby. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia §142 ods.1 O.s.p. a zaviazal neúspešných navrhovateľov na náhradu trov konania odporcom, ktorí v konaní mali plný úspech s poukazom na ustanovenie § 149 O.s.p. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré je povinný navrhovateľ zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu v sume 1.318,78 euro na účet uvedený vo výroku rozsudku. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z týchto úkonov právnej služby:
- Prevzatie a príprava právneho zastúpenia,
vrátane prvej porady s klientom (2012) 352,20 € režijný paušál (1x7,63 €) 7,63 €
vyjadrenie odporcov vo veci samej (2012) 352,20 € režijný paušál (1x7,63 €) 7,63 €
účasť/zastupovanie na pojednávaní 15.05.2014 371,28 € režijný paušál (1x8,04 €) 8,04 €
spolu bez DPH 1.098,98 € DPH 20 % zo sumy 1.098,98 € 219,80 € Spolu s DPH: 1.318,78 €
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, písomne dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f / rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia