Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4Co-893-2013.pdf
PDF · 73.45 KB
Case nature
Subarea
4Co/893/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľky R. D., bytom N. F., Ul. B. č. X/XX proti odporcovi V. D., bytom N. F., Ul. B. č. X/XX, o rozvod manželstva, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 04. septembra 2013, č.k. 13C/180/2013-42 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo navrhovateľky R. D. a odporcu V. D., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v N. F., rozviedol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že vzťahy v manželstve sú vážnym spôsobom narušené, a preto podľa názoru súdu nie je predpoklad, že by sa v budúcnosti vzťahy zlepšili. Súd z vykonaného dokazovania nemal žiadnu pochybnosť o tom, že manželstvo navrhovateľky a odporcu bolo do určitého času perfektné tak, ako to tvrdil odporca, a preto ani jeho návrhy na doplnenie dokazovania predložením SMS komunikácie a spoločných fotiek súd nepovažoval za potrebné a tieto zamietol. Túto skutočnosť (o neexistencii vážnejších problémov v manželstve do dňa potratu navrhovateľky) nerozporovala ani navrhovateľka a jej právny zástupca. Súd mal za preukázané, že základný zlom v manželských vzťahoch účastníkov nastal, keď navrhovateľka potratila spoločné dieťa, a to aj napriek skutočnosti, že odporca bol presvedčený, že vyvinul maximálne úsilie na to, aby pomohol navrhovateľke túto stratu prekonať. Podľa správania sa odporcu pred súdom súd prijal názor, že nátlakový spôsob správania sa odporcu, ktorého bol svedkom, bol práve tou skutočnosťou, pre ktorú navrhovateľka pomoc odporcu nepovažovala za dostatočnú. Ako sa vyjadrila navrhovateľka - vtedy sa cítila sama, cítila, že odporca jej nerozumie a zdôvodňovala to najmä tým, že on už vlastné dieťa má. Práve tento nie dostatočne citlivý prístup odporcu k navrhovateľke v uvedenom období (keď ako matka prišla o svoje prvé možné dieťa za stavu, keď aj predtým mala sklon k depresívnym náladám) ju utvrdil v názore, že odporca nie je človekom, s ktorým chce stráviť zvyšok života. Vzhľadom na skutočnosť, že správanie odporcu počas manželstva považovala za sebecké, ba až niekedy obmedzujúce, považoval súd za prirodzené, že sa rozhodla opustiť spoločnú domácnosť spôsobom, ktorý by sa dal nazvať útekom. Následné správanie odporcu podľa názoru súdu iba potvrdzuje, že uvedené rozhodnutie navrhovateľky vychádzalo z vedomosti o vlastnostiach odporcu, keďže tento sa začal správať spôsobom, ktorý vykazuje maximálne agresívne prvky. Táto agresivita odporcu sa prejavila nielen na pojednávaní súdu, kde sa odporca vyjadroval prostredníctvom oplzlých výrazov, opakovane zasahoval do prednesu súdu, právneho zástupcu navrhovateľky ako aj prítomnej svedkyne, pričom žiadny iný názor neakceptoval, ale aj voči bezprostrednému okoliu navrhovateľky. Komunikácia prostredníctvom sms správ, ktorú navrhovateľka predložila, obsahuje množstvo oplzlých výrazov a nadávok, ktorými častoval navrhovateľku, ako aj vyjadrení, ktoré možno považovať za vyhrážky a ako taká podľa názoru súdu môže objektívne vzbudzovať strach nielen u navrhovateľky, ale aj u jej blízkeho okolia. Jeho agresívne správanie sa
prejavuje nielen v rovine vyjadrení ale aj v rovine fyzickej, keď odporca potvrdil, že navrhovateľke popísal motorové vozidlo oplzlými nadávkami. Podľa názoru súdu takéto správanie odporcu musí mať za následok utvrdenie v rozhodnutí navrhovateľky neobnoviť s odporcom manželské spolužitie a malo za následok taktiež prehĺbenie rozvratu manželských vzťahov. Aj napriek tomu, že odporca sa podľa svojho vyjadrenia snaží iba zistiť od navrhovateľky, prečo ho tak náhle opustila, spôsob, ktorým sa to snaží dosiahnuť, je protiprávny a ako taký bol už predmetom zatiaľ len priestupkového konania. Po takýchto prejavoch podľa názoru súdu nemožno od navrhovateľky objektívne očakávať, že by sa vrátila k odporcovi a obnovila s ním manželské spolužitie, a preto súd považoval aj do budúcnosti stav rozvratu manželských vzťahov účastníkov za trvalý. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 22, § 23 ods. 1,2,3 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 144 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal, pretože to neodôvodňovali okolnosti prípadu ani pomery účastníkov.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že nesúhlasí s rozvodom manželstva a žiada návrh na rozvod manželstva zamietnuť. V odvolaní uviedol, že manželstvo s navrhovateľkou bolo bezproblémové. K nezhodám v manželstve začalo dochádzať v čase, kedy navrhovateľka potratila spoločné dieťa. Potvrdil, že navrhovateľka začala mať psychické problémy, liečila sa v nemocnici, pritom sa jej snažil pomáhať. Domnieval sa, že navrhovateľka berie nejaké preparáty od psychiatra, je strašne surová, bezcitná, človek bez emócii, ktosi iný, než koho poznal 10 rokov. Aj jej odchod z domácnosti bol skrat, o čom svedčí divné zbalenie sa, pobratie jeho vecí a ponechanie vecí, na ktorých jej záležalo. Navrhovateľka vo svojom návrhu klame, zavádza a choromyseľne nehovorí pravdu, lebo je psychorafinovaná. Domnieva sa, že navrhovateľka nadviazala milenecký vzťah na pracovisku a od tej doby sa vzťahy medzi nimi odcudzili.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že správanie odporcu počas prvostupňového konania v plnom rozsahu potvrdilo jeho sebeckosť a majetnícky spôsob vystupovania voči jej osobe. Od odchodu zo spoločnej domácnosti má neustále strach z odporu, nevie kedy, kde a ani akým spôsobom ju poníži pred očami iných. Počas celého manželstva sa musela správať podľa predstáv odporcu, jeho chorobná žiarlivosť zanechala na jej zdraví hlboké následky. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti a k námietkam odporcu dodáva nasledovné:
Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav vo veci, keď dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine. Pre zásadné stanovisko navrhovateľky k rozvodu nie je ani predpoklad na jeho obnovenie. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil aj príčinu rozvratu manželstva tak, ako mu to ukladá zákonné ustanovenie § 23 ods. 2 Zákona o rodine. Aj odvolací súd môže len konštatovať, že spolužitie účastníkov je dlhšiu dobu rozvrátené, a hoci manželstvo bolo spočiatku usporiadané, v neskoršom období, najmä od augusta 2012, kedy navrhovateľka potratila spoločné dieťa, začalo medzi účastníkmi dochádzať k vzájomným nezhodám. V tomto období sa u navrhovateľky prehĺbili depresie, bola nútená liečiť sa na psychiatrii, pričom zo strany odporcu nepociťovala dostatočnú citovú podporu. Podľa tvrdení navrhovateľky odporca sa správal k nej sebecky, majetnícky vystupoval voči jej osobe, k odporcovi stratila citový strach, preto sa rozhodla vo februári 2013 odísť zo spoločnej domácnosti. Po odchode zo spoločnej domácnosti sa agresivita odporcu voči navrhovateľke vystupňovala, odporca sa prostredníctvom sms správ a telefonickej komunikácie navrhovateľke často vyhrážal, oplzlo jej nadával, upodozrieval ju z nevery, kontaktoval aj nadriadených navrhovateľky na pracovisku, ktorým sa tiež vyhrážal. Navrhovateľka v dôsledku takéhoto agresívneho správania sa odporcu podala podnet proti odporcovi na priestupkové konanie. Za tohto stavu aj odvolací súd môže len konštatovať, že spolužitie
účastníkov je dlhodobo rozvrátené, keď účastníci nežijú v spoločnej domácnosti od februára 2013 a s prihliadnutím na zásadný postoj navrhovateľky k rozvodu manželstva, nie je ani predpoklad k obnoveniu manželského spolužitia. Pokiaľ odporca nesúhlasil s rozvodom manželstva, táto skutočnosť nemôže byť dôvodom pre zamietnutie návrhu na rozvod manželstva. Rozvod manželstva je individuálnou otázkou rozvádzajúcich sa manželov, a pokiaľ navrhovateľka obnovenie manželstva a spolužitia odmieta, v danom prípade vzhľadom na intenzitu a dĺžku trvania rozvratu, sú splnené zákonné podmienky pre zrušenie manželstva rozvodom. Aj podľa názoru odvolacieho súdu príčinami rozvratu manželstva boli rozdielne povahové vlastnosti účastníkov, necitlivý prístup odporcu k navrhovateľke a majetnícky spôsob vystupovania voči jej osobe. Za tohto stavu boli odvolacie námietky odporcu nedôvodné.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 a § 144 veta prvá O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania, keď odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania neaplikoval ust. § 144 vety prvej O.s.p. z dôvodu, že v danej veci neboli pre použitie tohto ustanovenia zákonné dôvody.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é