Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-107-2013.pdf
PDF · 103.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5C/107/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, proti odporcovi: C. J., L.. XX.XX.XXXX, J. X. C.I. XXXX/X, G., o zaplatenie 181,38 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 16.11.2012, súdu doručeným dňa 11.12.2012, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 181,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 25.03.2011 do zaplatenia z titulu náhrady škody, ktorej výška predstavuje neuhradený rozdiel medzi predajnou (trhovou) cenou odporcovi odpredaného mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Uviedol, že odporca mal navrhovateľovi spôsobiť škodu tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej, pričom zmluvne sa zaviazal používať služby a za tieto platiť ich cenu po dobu viazanosti a následne svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby porušil.
Podľa § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
V zmysle § 29 ods. 6 O.s.p. drobným sporom je spor, v ktorom hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000 eur.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Vzhľadom k hodnote sporu súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania na základe listinných dôkazov, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa zmluvou o pripojení č. S. zo dňa 04.05.2004 a dodatkom k tejto zmluve zo dňa 15.05.2008, prílohou č. 1 dodatku k zmluve, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb účinnými od 01.10.2006, predloženými faktúrami, dokladom o predajnej cene mobilného telefónu, pokusom o pokonávku zo dňa 10.03.2011 ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
Na základe zmluvy o pripojení č. S. zo dňa 04.05.2004, uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom, poskytol navrhovateľ odporcovi SIM kartu s prideleným účastníckym číslom, ktorá mu umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Dňa 15.05.2008 bol účastníkmi zmluvy o pripojení uzavretý dodatok k tejto zmluve, na základe ktorého navrhovateľ odpredal odporcovi mobilný telefón značky D. R. F. za dohodnutú kúpnu cenu 59,42 eur (1.790 Sk).
Podľa čl. 2 bod 2.3 písm. a), c) dodatku k zmluve o pripojení sa odporca zaviazal, že nepretržite po dobu 24 mesiacov od nadobudnutia platnosti dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb poskytovaných mu podnikom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby užívať, neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy či dodatku. Odporca sa zaviazal nedopustiť sa takého konania alebo nedať svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožniť také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo poručenia povinností zo strany odporcu.
Podľa čl. 2 bod 2.5 dodatku k citovanej zmluve si účastníci zmluvného vzťahu dohodli, že účastník bude povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 497,91 eur (15.000 Sk), a to v prípade, že by účastník nedodržal svoje záväzky uvedené v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku dodatku. V predmetnom bode bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že podniku vznikne právo na zmluvnú pokutu samotným porušením povinností účastníka v okamihu porušenia povinností a toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku.
Odporcovi boli za obdobie 11/2010 - 01/2011 vyúčtované poplatky za elektronické komunikačné služby poskytované navrhovateľom v celkovej výške 92,18 eur. Navrhovateľ listom zo dňa 10.03.2011, označeným ako pokus o pokonávku, vyzval odporcu na zaplatenie pohľadávky za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 92,18 eur a zmluvnej pokuty za porušenie povinností v celkovej sume 497,91 eur v lehote do 24.03.2011. Odporca na pokus o zmier reagoval úplnou úhradou pohľadávky za poskytnuté služby a zaplatením sumy 7,82 eur, ktorá bola navrhovateľom započítaná na čiastočnú úhradu škody vyčíslenej vo výške 189,21 eur. Keďže zvyšok škody odporca neuhradil, navrhovateľ si jeho zaplatenie uplatnil v tomto konaní a z dôvodu omeškania so zaplatením peňažnej sumy si uplatnil i úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách (ďalej len „zákon o elektronických telekomunikáciách“), účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods. 1 zákona o elektronických telekomunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 zákona o elektronických telekomunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetného dodatku k zmluve o pripojení (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 420 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom ako podnikateľom v zmysle Obchodného zákonníka a odporcom ako fyzickou osobou - nepodnikateľom bola platne uzatvorená zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona o elektronických telekomunikáciách, ktorá je v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ zriadil odporcovi prístupu k verejnej telefónnej sieti a poskytoval mu elektronické telekomunikačné služby v súlade so zmluvou o pripojení, jej dodatkom a všeobecnými zmluvnými podmienkami poskytovania služieb, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Hlavným záväzkom odporcu vyplývajúcim zo zmluvy o pripojení bolo riadne a včas platiť cenu za služby poskytované navrhovateľom. Medzi účastníkmi došlo súčasne k uzatvoreniu dodatku k predmetnej zmluve o pripojení, na základe ktorej navrhovateľ odpredal odporcovi mobilný telefón za zľavnenú cenu. Podľa dodatku k zmluve sa odporca zaviazal, že v prípade porušenia jeho zmluvných povinností uhradí zmluvnú pokutu vo výške 497,91 eur. V období od 11/2010 do 01/2011 si odporca svoju zmluvnú povinnosť nesplnil, keď cenu poskytnutých služieb neuhradil, čím mu vznikol nedoplatok podľa predložených faktúr v celkovej výške 92,18 eur. Túto sumu odporca uhradil až po lehote splatnosti uvedenej v jednotlivých faktúrach, a to na základe dodatočnej výzvy navrhovateľa na zaplatenie pohľadávky za poskytnuté služby obsiahnutej v pokuse o pokonávku zo dňa 10.03.2011. Zároveň zaplatil sumu 7,82 eur, ktorá bola navrhovateľom započítaná ako čiastočná úhrada škody, ktorú mal odporca spôsobiť navrhovateľovi tým, že nedodržal svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom a počas doby viazanosti platiť cenu elektronickým telekomunikačných služieb poskytovaných navrhovateľom. Navrhovateľ sa v konaní domáha zaplatenia sumy 181,38 eur z titulu náhrady škody v rozsahu, v akom zostala táto škoda neuhradená. V konaní však nebolo preukázané splnenie predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, v dôsledku čoho súd návrh vyhodnotil ako nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol, vychádzajúc pritom z právnych záverov uvádzaných nižšie.
Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že navrhovateľ po tom, ako bol v obdobných súdnych konaniach zamietaný ním uplatňovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti účastníkom vystupujúcim v pozícii odporcu z dôvodu, že ustanovenie o zmluvnej pokute v zmluvách o pripojení, ktoré majú charakter spotrebiteľských zmlúv, bolo vyhodnotené ako neprijateľná zmluvná podmienka, v dôsledku ktorej skutočnosti je navrhovateľ v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov povinný zdržať sa používania takejto podmienky v praxi, pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že v konaní pred súdom už nepožaduje zaplatenie
zmluvnej pokuty, ale namiesto toho sa domáha náhrady škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou (trhovou) cenou spotrebiteľovi odpredaného mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci tento rozdiel predstavuje sumu 189,21 eur.
Navrhovateľ poukázal na ustanovenie dodatku k zmluve o pripojení (článok 3 bod 3.7), v zmysle ktorého účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou telefónu a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny telefónu, ako aj prípadný obsah prílohy č. 1 dodatku, by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telefónu).
Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto náhrady škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie prvého predpokladu, t.j. protiprávny úkon. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu, navrhovateľ nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov. Pri tomto závere súd vychádzal z bodu 4.1 všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré sú súčasťou zmluvy a podľa ktorého platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. Ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení navrhovateľ v konaní nepreukázal, a teda ak nebolo zo strany navrhovateľa preukázané platné ukončenie zmluvy s odporcom, súd má za to, že odporca svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil (na tom nič nemení ani fakt, že vo faktúre je účtovaný poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy).
Pokiaľ ide o samotný vznik škody ako druhý predpoklad zodpovednosti za škodu, k tomu súd uvádza, že podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník nede? nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného <http://www.beck-online.cz/legalis/document- view.seam?type=html&documentId=nnptembqhfpwy6boobxxg23ppjsw46i&conversationId=726238> a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného <http://www.beck-online.cz/legalis/document- view.seam?type=html&documentId=nnptembqhfpwy6boobxxg23ppjsw46i&conversationId=726238> a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému <http://www.beck-online.cz/legalis/document-view.seam? type=html&documentId=nnptembqhfpwy6boobxxg23ppjsw46i&conversationId=726238> ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného <http://www.beck-online.cz/legalis/document- view.seam?type=html&documentId=nnptembqhfpwy6boobxxg23ppjsw46i&conversationId=726238>
nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).
Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7, resp. 4.7 dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva mobilný telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz navrhovateľom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom (tvrdeného, ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal kúpnu cenu tak, ako bolo medzi účastníkmi dojednané.
S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody, a síce kauzálny nexus, pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s odporcom, v ktorej bola účastníkmi dojednaná konkrétna kúpna cena.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ žiadal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu 181,38 eur, súd pritom návrh v celom rozsahu zamietol. Z uvedeného vyplýva, že v konaní bol plne úspešný odporca, ktorý si však žiadne trovy konania neuplatnil, a ako je preukázané zo spisu, tieto mu ani nevznikli, a preto súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia