Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7To/14/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove na verejnom zasadnutí v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Moniky Halkociovej dňa 15.5.2014 v trestnej veci proti obžalovanému S. H. pre trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. Zák. účinného do 31.12.2005 a podľa § 364 ods. 1 písm. a) účinného do 31.8.2009, o odvolaní obžalovaného S. H. proti rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. zo dňa 17.1.2013 takto

rozhodol:

Podľa z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe Obž. S. H., nar. XX.XX.XXXX vo N., trvale bytom N., H. XXX/XX, nezamestnaného

u z n á v a v i n n ý m, ž e

1/ - dňa 24.12.2005 v čase okolo 05.10 hod. pred barom I. na E. ulici v N., po predchádzajúcom nedorozumení fyzicky napadol Z. N. tak, že ho jedenkrát udrel päsťou do oblasti tváre, pričom mu spôsobil tržnú ranu v čelovej časti vľavo, s medicínsky odôvodnenou práceneschopnosťou do 7 dní,

2/ - dňa 30.10.2006 v čase okolo 24.00 hod. v bare I. na E. ulici v N. po predchádzajúcom slovnom nedorozumení s vtedajším prevádzkovateľom uvedeného baru Z. A., ktorý ho po jeho neprístojnom správaní vykázal z baru preč, hodil pri odchode z baru do chladničky stojacej za barovým pultom sklenený pohár a pri odchode z baru niekoľkokrát kopol do vstupných dverí, pričom následne v snahe dostať sa do baru späť, opäť niekoľkokrát kopol do vchodových dverí a keď sa mu takýmto spôsobom podarilo do baru vstúpiť, hneď nato sa zrazil s MUDr. M. E., ktorá z tohto dôvodu spadla na zem, udrela si pritom hlavu, bez následku na zdraví, čím svojím konaním poškodil obloženie steny vchodových dverí, ako aj samotné vchodové dvere a lištu na chladničke v celkovej výške škody 3.287,- Sk (109,11 eur)

t e d a

v bode 1/

- dopustil sa verejne na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

v bode 2/

- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti,

č í m s p á c h a l

v bode 1/

- trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005

v bode 2/

- prečin výtržníctva podľa Tr. zák. v znení účinnom do 31.8.2009 ()

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 18 /osemnásť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu u r č u j e skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 2 a pol roka.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. zo dňa 17.1.2013 bol S. H. uznaný vinným pre trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. Zák. účinného do 31.12.2005 a podľa § 364 ods. 1 písm. a) účinného do 31.8.2009a bol mu podľa § 364 ods. 1 Tr. Zákona účinného do 31.12.2006 s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, pričom výkon tohto trestu mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní dva a pol roka.

Obžalovaný bol uznaný vinným na tom skutkovom základe, že :

1/ - dňa 24.12.2005 v čase okolo 05.10 hod. pred barom I. na E. ulici v N., po predchádzajúcom nedorozumení fyzicky napadol Z. N. tak, že ho jedenkrát udrel päsťou do oblasti tváre, pričom mu spôsobil tržnú ranu v čelovej časti vľavo, s medicínsky odôvodnenou práceneschopnosťou do 7 dní,

2/ - dňa 30.10.2006 v čase okolo 24.00 hod. v bare I. na E. ulici v N. po predchádzajúcom slovnom nedorozumení s vtedajším prevádzkovateľom uvedeného baru Z. A., ktorý ho po jeho neprístojnom správaní vykázal z baru preč, hodil pri odchode z baru do chladničky stojacej za barovým pultom sklenený pohár a pri odchode z baru niekoľkokrát kopol do vstupných dverí, pričom následne v snahe dostať sa do baru späť, opäť niekoľkokrát kopol do vchodových dverí a keď sa mu takýmto spôsobom podarilo do baru vstúpiť, hneď nato sa zrazil s MUDr. M. E., ktorá z tohto dôvodu spadla na zem, udrela si pritom hlavu, bez následku na zdraví, čím svojím konaním poškodil obloženie steny vchodových dverí, ako aj samotné vchodové dvere a lištu na chladničke v celkovej výške škody 3.287,- Sk (109,11 eur).

Proti rozsudku prvostupňového súdu sa hneď po vyhlásení prvostupňovým súdom odvolal obžalovaný, ktorý ani neskôr svoje odvolanie bližšie nezdôvodnil.

Podľa účinného od 1.1.2006 ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd preskúmal podané odvolanie, postup prvostupňového súdu ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a na základe zisteného skutkového stavu takto právne uzatvára:

Okresný súd sa vysporiadal s celkovou dôkaznou situáciou, ktorá zodpovedá ustáleniu súdom prvého stupňa tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Odvolací súd sa tiež stotožnil s právnymi závermi prvostupňového súdu.

Od spáchania skutku uplynula už značná doba, t. j. 8,5 vo vzťahu k prvému skutku resp. 7,5 roka vo vzťahu k druhému skutku popísaným v obžalobe, pričom súd prvého stupňa sa podrobne zaoberal výpoveďami obžalovaného, svedkov aj ďalšími dôkazmi.

Obžalovaný počas celého prípravného konania ako i na hlavných pojednávaniach vykonaných na prvostupňovom súde vypovedal v tom zmysle, že čo sa týka skutku ohľadom napadnutia N. uviedol, že on iba odvracal útok a Z. N. sa udrel o roh dverí auta P., ktoré patrí jeho mame. N. sa mu potom vyhrážal, že ho dostane do basy a neskôr aj N. otec mu tiež povedal, že ho dostane do basy, nakoľko bol policajt a že vie ako to má spraviť. Čo sa týka druhého skutku obžalovaný uviedol, že A. sa nevyhrážal, je pravdou, že buchol do pohára, ktorý odletel a rozbil sa niekde za barom a tiež je pravda že kopol do vchodových dverí. Nesotil do doktorky E., ale táto bola v podnapitom stave a aby sa vyhol zrážke s ňou, nastavil ruky, pričom spadla na zadok. A. sa mu mal vyhrážať, že ho dostane do basy, čoho svedkom bol Y. U..

Vo vzťahu k spáchaniu prvého skutku popísaného v prvostupňovom rozsudku obžalovaného usvedčujú výpovede poškodeného Z. N., svedkyne M. N. (matky poškodeného), ktorí vypovedali totožne v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní, pričom výpovede svedkov N. E. (nepriamy svedok), O. L. a M. H. nijakým významným spôsobom nespochybňujú výpoveď svedka - poškodeného Z. N., najmä čo sa týka konfliktu, zranenia a prítomnosti matky poškodeného.

Na druhej strane v prospech obžalovaného k skutku v bode 1 rozsudku vypovedal svedok Y. U., ktorý nevidel, že by obžalovaný udrel poškodeného N. a svedok M. X., ktorý vypovedal, že to bol poškodený N., kto udrel obžalovaného. Svedok M. X. si však vo svojich výpovediach odporoval, čo sa týka prítomnosti matky poškodeného a svedok U. uvádzal, že nikto nikoho nenapadol, pričom tieto výpovede ako súd prvého stupňa, tak aj odvolací súd, vyhodnotil ako nehodnoverné.

Svedok MUDr. K. K. - prakticky lekár obžalovaného vo svojej výpovedi uviedol, že vystavil potvrdenie o dočasnej PN po spáchaní skutku a spomínal si, že išlo o nejaké povrchové poranenie hlavy, išlo skôr o pacientom subjektívne udávané bolesti. Objektívne na ňom viditeľne nebadal nejaké poranenia.

Zo znaleckého posudku MUDr. G. G. z odboru zdravotníctvo - traumatológia vyplynulo, že poškodený Z. N. utrpel tržnú ranu v čelovej oblasti vľavo. Okraje rany sa zošijú, spontánna bolesť trvá cca 2-4- dni, pri dotyku na tlak 7-10 dní. Z medicínskeho hľadiska sa jedná o poranenie ľahkého charakteru. Mohlo dôjsť aj k tzv. zaľahnutiu ucha, avšak pri predpokladanom úrazovom deji nedošlo k poškodeniu orgánov statoakustiky. Doba liečenia, resp. PN do 7 dní. Jedná sa o úraz ľahkého charakteru. Poranenie mohlo nastať aj spôsobom ako uvádza poškodený, t. j. jediným úderom ruky, vedeným strednou silou. Nedošlo k ohrozeniu na živote.

Závery znaleckého posudku MUDr. Z. P. a MUDr. H. S. z odboru zdravotníctvo - psychiatria naznačujú, že v čase spáchania trestného činu obžalovaný netrpel duševnou chorobou vo vlastnom slova zmysle a mohol rozpoznať jeho nebezpečnosť pre spoločnosť. Je schopný chápať zmysel trestného konania a jeho pobyt na slobode nie je pre zistenú duševnú poruchu pre spoločnosť nebezpečný. Trestnú činnosť nepáchal pod vplyvom patologickej či inak komplikovanej opitosti, netrpí závislosťou od alkoholu. Motivácia činu v intenciách abnormnej osobnostnej štruktúry. Ďalšia prognóza je neistá vzhľadom na abnormnú osobnostnú štruktúru.

Súd prvého stupňa správne oproti skutkovej vete prvého skutku popísaného v obžalobe vypustil slová „bolesti hlavy a poúrazovú poruchu sluchu vľavo“, keďže znalec z odboru zdravotníctva konštatoval v záveroch znaleckého posudku, že sa u poškodeného jedná o úraz ľahkého charakteru s vylúčením bolestí hlavy a poúrazovej poruchy sluchu vľavo.

Z druhého skutku je obžalovaný usvedčovaný najmä svedkom - poškodeným Z. A. a svedkom V. X.. Svedkyňa MUDr. M. E. vypovedala, že jej osobne obžalovaný H. fyzicky neublížil, nijako sa jej nevyhrážal, len bola pohoršená jeho správaním, ale neutrpela žiadnu ujmu, nespomínala si na svoj pád.

Obžalovaný nepoprel, že sa zrazil s MUDr. E., avšak len náhodne, čo napokon ako alternatívu uznal aj svedok - poškodený A. a svedok X.. Svedkyňa U. si na udalosti z predmetného večera nespomínala.

Odvolací súd z obsahu spisu dospel k nasledujúcim záverom. Skutkové závery ako aj skutkové okolnosti súd prvého stupňa ustálil správne, pričom tieto aj náležite odôvodnil, teda v podrobnostiach na nich krajský súd odkazuje.

Krajský súd v Prešove sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že obžalovaný sa dopustil konania popísaného v skutkovej vete rozsudku, po úprave oproti obžalobe, z ktorého ho usvedčujú predovšetkým vyššie uvedené výpovede poškodených, resp. svedkov, ustáleným skutkovým zisteniam nezodpovedá znenie právnej vety tak, ako ju konštatoval prvostupňový súd.

Okresný súd v právnej vete v skutku 2 rozsudku uvádza, že obžalovaný „dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti najmä tým, že napadol iného“. Odvolací súd považoval vzhľadom na svedecké výpovede svedkov MUDr. E., X. a napokon aj svedka - poškodeného A. za potrebné vypustiť zo skutkovej vety v skutku 2 rozsudku prvostupňového súdu slová „najmä tým, že napadol iného“, pretože z konania obžalovaného popísaného v skutkovej vete, nevyplýval útok alebo napadnutie svedkyne MUDr. E., ale skôr len náhodné zrazenie sa s dotyčnou, pričom ani ona sama v tejto časti konania obžalovaného útok na jej osobu neuvádzala.

Skutková podstata trestného činu výtržníctva v sebe zahŕňa dve formy konania., konkrétne hrubú neslušnosť a výtržnosť. Hrubou neslušnosťou sa rozumie konanie, ktorým sú hrubo porušované pravidlá občianskeho spolunažívanie a zásady občianskej morálky. Výtržnosťou sa rozumie konanie, ktoré závažným spôsobom (hrubo) narušuje verejný pokoj a poriadok a je pre ňu typický zjavne neúctivý postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolunažívania. Je to na rozdiel od hrubej neslušnosti spravidla fyzické alebo psychické násilie, ktoré je namierené proti osobám a veciam. Pri posudzovaní činov výtržníckej povahy je nutné najmä uvážiť intenzitu, rysy a priebeh útoku, ďalej posúdiť okolnosti za ktorých bol čin spáchaný, zistiť pohnútku činu, zhodnotiť následky a napokon zhodnotiť osobu páchateľa.

Ako bolo vyššie uvedené, obžalovaný sa mal zraziť so svedkyňou - poškodenou MUDr. E., nie napadnúť ju (niektorí svedkovia vypovedali, že sa zrazil), čo predpokladá určité uvážené konanie, ale v tomto prípade došlo k výtržnosti náhodným spôsobom a pre celkovú kvalifikáciu trestného činu výtržníctva tak, ako to predpokladá zákonodarca v Tr. zák. v znení účinnom do 31.8.2009 (), bolo nutné aj iné konanie obžalovaného (hodenie skleným pohárom, verbálne neprístojné správanie).

Právna veta teda vo vzťahu k skutkovej vete 2 skutku nie je úplne totožná, nakoľko v skutkovej vete druhého skutku ako ju ustálil súd prvého stupňa nie je uvedené konanie zodpovedajúce v rozsudku prvostupňového súdu uvádzanej právnej vete, že „napadol iného“.

Odvolací súd považuje za potrebné akcentovať skutočnosť, že obžalovaný sa pri druhom skutku opakovane vracal do podniku, kde kopol do dverí, bol vulgárny a celkovo sa nevhodne správal k osobám prítomným v tomto podniku, čo dáva dôvod pre konštatovanie, že boli naplnené pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva pri oboch skutkoch, ktoré prvostupňový súd aj správne právne kvalifikoval.

Krajský súd v Prešove hodnotiac osobu obžalovaného z obsahu spisu zistil, že obžalovaný S. H. síce požíva alkoholické nápoje príležitostne, avšak u občanov nepožíva dôveru, v prípade konfliktu ľudí zastrašuje, voči policajtom pri výkone služby vystupuje arogantne a často zámerne nerešpektuje ich pokyn a výzvy. V služobnej databáze je vedený ako záujmová osoba polície a od roku 2000 až doposiaľ bolo obžalovanému v 12 prípadoch vznesené obvinenie pre rôznu majetkovú a násilnú trestnú činnosť. Taktiež bol pre spáchanú trestnú činnosť istú dobu vo výkone väzby, resp. vo výkone trestu odňatia slobody.

Vo vzťahu k uloženému trestu však odvolací súd musí konštatovať, že napriek skutočnosti, že obžalovaný spáchal trestné činy v skúšobnej dobe, uloženie prísnejšieho trestu tomuto obžalovanému nebolo možné, keďže v tejto trestnej veci absentuje odvolanie okresného prokurátora.

Krajský súd v Prešove preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.