Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_10C-205-2013.pdf
PDF · 77.05 KB
Case nature
Subarea
10C/205/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu P. M., A.. X.X.XXXX, W. P., O. J.. Č.. XXXXX/XXA proti žalovaným v rade 1/ P. X., H.. X., A.. XX.X.XXXX, S. W. T., U. XXX, S.. Č.. W. P. - F., O. XXXXX/XXA, v rade 2/ P. X. M., A.. XX.X.XXXX, S. W. T., U. XXX, t. č. bytom Martin, Kratinova ul. 10757/46A, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Martine v konaní o zapretie otcovstva k maloletému žalovanému v rade 2/ takto
rozhodol:
Žalobca P. M., A.. X.X.XXXX nie je otcom maloletého žalovaného v rade 2/ X. M., A.. XX.X.XXXX z matky žalovanej v rade 1/ P. X., A.. XX.X.XXXX.
Žalovaná v rade 1/ je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 66,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná v rade 1/ je povinná nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Martin trovy konania vo výške 114,88 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi a Slovenskej republike sa voči žalovanému v rade 2/ náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13.9.2013 sa žalobca proti žalovanému v rade 2/ a jeho matke žalovanej v rade 1/ domáhal zapretia otcovstva, ktoré bolo uznané súhlasným vyhlásením rodičov pred Matričným úradom Bratislava - Petržalka podľa § 91 Zákona o rodine a uviedol, že s matkou žalovaného v rade 2/ mal krátku známosť po ktorej mu žalovaná v rade 1/ oznámila, že s ním chce mať dieťa. Až neskôr žalobca zistil, že žalovaná žije promiskuitným spôsobom života a intímne sa stýkala s viacerými mužmi. V dôsledku tejto skutočnosti si v septembri 2013 dal urobiť komerčné DNA testy, ktoré otcovstvo žalobcu voči žalovanému v rade 2/ vylúčili. Následne sa od žalovanej v rade 1/ dozvedel, že otcom maloletého žalovaného v rade 2/ je iný muž, s ktorým sa stýkala v rozhodnom čase pre počatie dieťaťa. Vzhľadom na tú skutočnosť, žiadal žalobca určiť, že nie je biologickým otcom maloletého žalovaného v rade 2/. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.
Na svojich tvrdeniach žalobca zotrval aj vo svojej výpovedí na pojednávaní, kde naviac uviedol, že v čase keď došlo k počatiu dieťaťa mal vo vzťahu so žalovanou v rade 1/ problémy, tá sa krátko na to vrátila k svojej rodine do T. a po nejakom čase sa dozvedel, že je tehotná. Keďže predpokladal, že dieťa je jeho, uznal voči nemu dobrovoľne otcovstvo pred matričný úradom. Neskôr ale nadobudol o svojom otcovstve pochybnosti.
Žalovaná v rade 1/ žiadala žalobu zamietnuť a uviedla, že testom, ktoré predložil žalobca neverí. Uviedla, že v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa sa síce intímne stýkala so žalobcom, ale mala jeden intímny styk aj s iným mužom, avšak bola presvedčená, že otcom maloletého žalovaného v rade 2/ je žalobca.
Vzhľadom na túto skutočnosť a na rozpor vo výpovediach účastníkov konania súd ustanovil znalca z odboru genetiky, Mgr. Jána Matušeka, ktorý vo veci podal znalecký posudok č. 11/2013. Podľa záverov tohto posudku žalobca nemal v dvanástich systémov z celkového počtu 15 vyšetrených systémov alely, ktoré musí mať biologický otec vyšetreného dieťaťa a na základe uvedeného výsledku je nutné pokladať otcovstvo označeného muža, teda žalobcu, za jednoznačne vylúčené.
Nároky žalobcu súd posudzoval podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine (Zákon č. 36/2005 Z.z.).
Podľa § 91 ods. 1 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktoré otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
Podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásení rodičov, môže otcovstvo pred sudom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.
Podľa § 93 ods. 3 Zákona o rodine, ustanovenia § 86 ods. 2 a § 88 ods. 1 Zákona o rodine sa použijú primerane.
Vzhľadom na deň podania žaloby 13.9.2013 bolo preukázané, že žalobca podal žalobu podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine včas. Znaleckým posudkom vyššie spomínaného znalca bolo nepochybne preukázané, že je vylúčené, aby žalobca bol biologickým otcom maloletého žalovaného v rade 2/. Súd preto jeho žalobe vyhovel a určil, že žalobca nie je otcom maloletého žalovaného v rade 2/.
O trovách konania rozhodoval súd medzi účastníkmi konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalobca bol v konaní proti žalovanému v rade 1/ a 2/ plne úspešný, a preto mu súd proti žalovanej v rade 1/ priznal právo na náhradu trov konania, ktoré žalobca požadoval, teda na náhradu trov konania v sume 66,- eur, čo zodpovedá zaplatenému súdnemu poplatku žalobného návrhu. Vzhľadom na skutočnosť, že štátu, Slovenskej republike vznikli trovy konania zaplatením časti nákladov na znalecké dokazovanie v sume 114,88 eur súd zaviazal neúspešnú žalovanú v rade 1/, aby Slovenskej republike tieto trovy nahradila a to podľa ustanovenia § 148 ods. 1 O. s. p. (Zákon č. 99/1963 Z. z.) podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady od súdnych poplatkov, náhradu trov proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Vo vzťahu voči žalovanému v rade 2/, ktorý je maloletým dieťaťom bez akéhokoľvek príjmu súd s prihliadnutím na jeho postavenie rozhodol o trovách žalobcu a štátu tak, že úspešnému žalobcovi a Slovenskej republike proti maloletému žalovanému v rade 2/ súd náhradu trov konania nepriznal. Súd takto rozhodoval za použitia ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p., a ako dôvod hodný osobitného zreteľa súd zohľadnil maloletosť a neexistenciu akéhokoľvek majetku u žalovaného v rade 2/.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.