Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10CoP-20-2014.pdf
PDF · 86.7 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoP/20/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa - H. O. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., J. XXXX/XX, proti odporkyni - H.. Q. P., rod. Z., nar. X.X.XXXX, bytom Y., J. XXXX/XX, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: O. P., nar. XX.XX.XXXX a W. P., nar. XX.XX.XXXX, deti v zastúpení kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 30P/445/2012-66 zo dňa 6.11.2013 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal rozvodu manželstva a v spojenom konaní úpravy rodičovských práv a povinnosti k maloletému O. a W. na čas po rozvode.
Okresný súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že účastníci manželstvo uzatvorili 25.6.1994, u oboch manželov sa jedná o manželstvo prvé, obaja sú národnosti slovenskej, štátnej príslušnosti SR, z ich manželstva pochádzajú tri deti, toho času plnoletý P., nar. XX.X.XXXX, maloletý O., nar. XX.XX.XXXX a maloletá W., nar. XX.XX.XXXX.
Súd prvého stupňa postupoval v zmysle hmotnoprávnych ustanovení zákona o rodine (§ 18, § 19 ods. 1 veta prvá, § 22 ods. 1, § 22 ods. 2,3) a dospel k záveru, že zákonné podmienky pre rozvod manželstva v súdenom prípade splnené neboli.
Dokazovanie vykonané v konaní preukázalo, že manželia žijú v spoločnej domácnosti, spoločne hospodária a uhrádzajú náklady na domácnosť, spoločne chodia na dovolenky, na výlety, pravidelne sa intímne stýkajú, podieľajú sa spoločne na zabezpečovaní výchovy a výživy maloletých detí. Manželstvo plní teda základné funkcie, tak funkciu biologickú, výchovnú, vzájomnej pomoci a hospodársku. Navrhovateľom uvádzané dôvody rozvodu manželstva - nedorozumenia a hádky, ku ktorým medzi manželmi dochádza, súd nepovažoval za tak vážne, aby narušili a trvale rozvrátili vzťahy medzi manželmi v takej intenzite, v takom rozsahu, že manželia nemôžu obnoviť manželské spolužitie. Súd konštatoval unáhlené podanie návrhu na rozvod manželstva bez toho, aby manželia skúmali príčiny, pre ktoré dochádza medzi nimi k nedorozumeniam, hádkam a ďalším problémom. Odporkyňa navrhovateľovi jeho neveru odpustila (uviedla v konaní). Navrhovateľ skôr, než by sa pokúsil s odporkyňou vyriešiť vzniknuté problémy, podal návrh na rozvod manželstva. Konanie navrhovateľa súd
vyhodnotil ako unáhlené, nezodpovedné, v rozpore so základným účelom manželstva, ktorým je vytvoriť harmonické a trvalé spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Súd nezistil žiadne také príčiny, pre ktoré by malo byť manželstvo rozvrátené. Napokon rozvod manželstva nie je ani v záujme maloletých detí, ktoré majú právo vyrastať v úplnej rodine s obidvoma rodičmi, o ktoré rodinné zázemie by rodičia maloleté deti nemali pripraviť bez vážnych dôvodov. Napokon v konaní nebolo preukázané ani to, žeby sa maloleté deti nachádzali v rozvrátenom manželstve s nevyhovujúcim výchovným prostredím. Súd konštatoval existenciu reálnej nádeje na obnovenie manželského spolužitia rodičov maloletých detí. V konaní nebolo preukázané, že rozvrat manželstva je neodstrániteľný a nenapraviteľný, trvalý a tak intenzívny, aby bolo možné manželstvo účastníkov rozviesť.
Rozhodovanie o náhrade trov konania okresný súd opiera o ustanovenie § 144 O.s.p. a na tomto základe žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Nezistil také okolnosti prípadu, alebo pomery účastníkov konania, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov.
Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, vytýkal súdu prvého stupňa nedostatočné zistenie skutkové stavu a nesprávne právne posúdenie. Vo vzťahu k hodnoteniu ním uvádzaných dôvodov pre rozvod manželstva v návrhu na začatie konania súd zobral do úvahy prioritne tvrdenia odporkyne produkované v konaní, nezaoberal sa jeho stanoviskom. Súd nezobral do úvahy stanovisko Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v ktorom sa vylučuje možnosť nápravy a zachovania manželského spolužitia prostredníctvom psychologickej intervencie. Tiež nezobral súd do úvahy jeho tvrdenie o pevnom a uváženom rozhodnutí rozviesť sa. Nie je správne presvedčenie súdu, že sa nepokúšal o riešenie problémov v manželstve. V konaní tvrdil, že spoločné hospodárenie je voľačo iné a nie poskytovanie peňazí. Okolnosť, že niečo platí, odporkyni poskytuje peniaze, je dôkazom toho, že má záujem prioritne o to, aby deťom chýbalo čo možno najmenej a toto jeho konanie nie je dôkazom o spoločnom hospodárení. Spoločné dovolenky absolvovali z dôvodu, že odporkyňa je zásadne proti tomu, aby išla na dovolenku s deťmi sama a naopak, deti bez nej iba s ním takisto nechcú ísť. O tomto odporkyňa veľmi dobre vie. Navyše, keď sa dohovárali o dovolenke, oznámil jej, že to robí kvôli deťom a nie kvôli tomu, že s ňou chce zostať. Pokúšal sa o prekonávanie prekážok v manželstve, odporkyňu volal i do manželskej poradne, čo ona odmietla. Poprel, žeby sa chcel vyhýbať zodpovednosti za rodinu. Nie je pravdou, že sa vrátil do spoločnej domácnosti. Pravdou je, že tam trávi čas, prespáva, ale nejde o spoločnú domácnosť jeho a odporkyne, býva tam iba kvôli deťom. To, že v súčasnom čase (v dobe podania odvolania) sa odporkyňa vyhýba hádkam neznamená, že jeho dôvody na rozvod sú irelevantné, ako to tvrdí súd. Naopak tie dôvody uňho pretrvávajú, nevidí možnosť na obnovenie manželského spolužitia s odporkyňou. Verí, že odvolanie krajský súd posúdi ako dostatočné na zmenu stanoviska prvostupňového súdu, domáhal sa preto zmeny rozhodnutia.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uvádza, že je pre ňu nepochopiteľné odvolanie odporcu, nakoľko spolu žijú, fungujú ako väčšina manželstiev po necelých 20 rokov spoločného života, navrhovateľ proti zamietnutiu návrhu o rozvod manželstva sa odvolal, hoc na pojednávaní 6.11.2013 sa nezúčastnil. Navrhovateľ sa zaujíma o deti, do domácnosti nakupuje, náklady do domácnosti hradia spoločne. Cez víkend aj niekedy uvarí, posledné mesiace veľmi často trávili nedeľné popoludnia pri televízii, ktoré väčšinou končili milovaním. Vianoce prežité v kruhu rodiny boli pekné, darčeky bohaté. Tiež je zvláštne, že navrhovateľ odvolanie písal v deň, keď aj zároveň nakupoval vianočné darčeky. Od posledného pojednávania ju viackrát pozval na posedenie do reštaurácie, 30.12.2013 boli na turistike na Strážove, začiatok Nového roka oslávili posedením v reštaurácií, zavŕšili novoročnou diskotékou na námestí v meste. Na letné dovolenky pravidelne chodievali autom k moru. Po objavení milenky v roku 2010 jej navrhovateľ povedal, že na dovolenku ide kvôli deťom. V roku 2011 mali pokazené dlhšiu dobu auto, tak na dovolenku nešli a v roku 2012 sa najprv dohodli, že idú, potom navrhovateľ jej oznámil, že ísť nemôže, tak bola sama s deťmi takmer týždeň na chate v Tatrách. V roku 2013 navrhovateľ za ňou prišiel do práce, navrhol, že na dovolenku môžu ísť k moru, podotýkala, že ničím to nepodmienil, tak sa aj stalo. Nepodmienil tiež ani ďalšie spoločné výlety a návštevy, ktoré za posledné obdobie absolvovali. Poprela, žeby odmietla manželskú poradňu, po zistení nevery bola práve ona, ktorá navrhla, prosila manžela, aby skúsili navštíviť manželskú poradňu, odmietol. Aj listom, ktorý predložila ako dôkaz ako veľmi navrhovateľ ju miluje a plánuje zostať s ňou do konca života, chcela poukázať na to, že nielen ona, ale aj navrhovateľ vyvolával hádky, ktoré sú súčasťou spolužitia dvoch ľudí. Za podstatné v dobe podania vyjadrenia odporkyňa považovala, že rodina je spolu, deti majú rodinné zázemie s obidvoma rodičmi, teda vyrastajú v úplnej rodine. Aj keď manžel dosť času cez víkendy trávi s priateľmi, nesúhlasí s rozvodom. Teší ju, že sa vracia domov, že deti sú šťastné, keď sa s ním doberajú slovnými poznámkami.
Nevie si predstaviť žiť inak, stále má manžela rada. Žiadala potvrdenie rozsudku okresného súdu, v tomto prípade súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu iba stručne uviedol, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a aplikáciou postupu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p..
Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že v priebehu vedeného konania súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav riadne, vykonané dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením § 132 i nasl. O.s.p. a vec správne práve aj posúdil.
Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (§ 23 ods. 1 zákona o rodine). V označenom ustanovení je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahu medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahu medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Objektívny rozvrat vzťahu znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom. Rozvrat vzťahov musí byť pritom kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahu. Pre určitý nadhľad treba mať na zreteli, že v manželstve je prirodzený vznik nezhôd, je však relatívne, či budú mať za následok aj vážne narušenia a trvalý rozvrat vzťahu. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahu medzi manželmi je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t.j. vytvárania harmonického a trvalého životného spoločenstva zabezpečujúceho riadnu výchovu detí.
V konkrétnej súdenej veci podľa názoru odvolacieho súdu je preukázaná určitá disharmónia v manželskom a partnerskom vzťahu účastníkov, táto okolnosť v konaní bola nepochybná. Navrhovateľ si našiel aj mimomanželskú známosť, na určitú dobu od rodiny odišiel a žili s odporkyňou oddelene. K rodine sa však medzičasom vrátil. Aj uvedené jeho konanie svedčí o tom, že nedokázal si pretrhnúť citové väzby, ktoré ho k rodine a k deťom viažu. Navrhovateľ po svojom návrate pristupuje k rodine a k svojim deťom ako starostlivý otec, rodinu zabezpečuje aj finančne. Sám v odvolaní tvrdí, že má záujem, aby deťom po ekonomickej stránke nič nechýbalo. Maloleté deti pochádzajúce z manželstva sú toho času v období dospievania, ani jeden z rodičov nespochybnil ich citový vzťah k navrhovateľovi ako k otcovi, ako aj citový vzťah otca k nim. Navrhovateľ v adekvátnej miere sa podieľa na starostlivosti o deti, absolvovali spoločne s deťmi i s odporkyňou spoločnú dovolenku a to dokonca v roku 2013. Spoločné dovolenky, spoločné výlety (čo ani navrhovateľ v odvolaní nepoprel) svedčia o tom, že v spoločnosti rodičov sa maloleté deti cítia dobre, čo môže byť následkom jedine pozitívnych prejavov v správaní sa navrhovateľa a odporkyne ( ako rodičov ). Odvolateľ v odvolaní nevylúčil ani existenciu intímnej stránky spolužitia s odporkyňou, nevylúčil existenciu sexuálnej stránky ich spolužitia. V odvolaní sa o tejto otázke vôbec nezmienil, nepoprel, žeby medzi ním a odporkyňou neexistoval intímny vzťah muža a ženy. Krajský súd nevylučuje v súdenej veci tvrdenie navrhovateľa o nedorozumeniach, hádkach, nevylučuje to, že navrhovateľ môže mať iný pohľad na manželský a partnerský život ako odporkyňa, čo vôbec nie je prekvapivé, keďže v manželstvách fungujúcich vyše 20 rokov treba, aby manželia prehodnotili postoje jeden k druhému, keďže je to obdobie manželstva s inými prioritami, uvedené obdobie môže byť aj obdobím hľadania iných predstáv vo vzájomných manželských vzťahoch, zrejme obaja účastníci to cítia a svojim spôsobom situáciu aj chcú riešiť ( odvolací súd poukazuje na ich postoje, argumentácie v prebiehajúcom konaní) nenašli však
doposiaľ spoločne odpovede ako by mohli vzniknutú situáciu čo najoptimálnejšie vyriešiť. Názorové rozdiely, odlišné pohľady na prípadné dennodenné spolužitie v súdenej veci nie sú svojim charakterom a intenzitou takej povahy, ktoré by mohli svedčiť o vážnom narušení manželských a partnerských vzťahov bez nádeje na nápravu. Odvolateľ nepresvedčil krajský súd o tom, že by v manželstve účastníkov existoval hlboký, vážny, trvalý rozvrat manželských vzťahov a následne nepresvedčil o dôvodnosti podaného návrhu na rozvod manželstva. Ba práve naopak, aj odvolací súd je názoru, že je stále nádej, aby si účastníci zachránili manželstvo, je ešte stále predpoklad, že sú schopní z pohľadu kvality spolužitie prehodnotiť.
Odvolací súd apeluje na obidvoch účastníkov, teda nielen na navrhovateľa, ale aj na odporkyňu, aby si v rámci prehodnotenia svojich partnerských vzťahov našli kvalitatívnejšie dimenzie, prioritne vnímali svoje doterajšie spoločné prežívania, zážitky, pozitívne pekné spomienky a najmä nezabudli na to, že ich spolu viaže aj budúcnosť spoločných detí.
Súhrnom všetkých horeuvedených okolností odvolací súd návrhu navrhovateľa vyhovieť nemohol, jeho odvolanie vyhodnotil za nedôvodné a rozsudok okresného súdu pre vecnú správnosť potvrdil. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozhodnutie súdu má oporu v aplikovanom ustanovení § 144 O.s.p.
O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodoval aplikáciou § 144 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a na tomto základe žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .