Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_10P-18-2013.pdf
PDF · 94.98 KB
No categories available
10P/18/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou Mgr. Erikou Szalaiovou v právnej veci navrhovateľky: C. W., G.. XX.XX.XXXX, K. U., I. XXX/X, zastúpená advokátkou: JUDr. Eva Skačániová, AK Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda proti odporcovi: T. W., G.. XX.XX.XXXX, K. U., I. Č.. XXX/X, zastúpený advokátom: Mgr. Patrik Gaál, AK Alžbetínske nám. 1203, Dunajská Streda o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností voči malol. dieťaťu: M. W., G.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania a to navrhovateľky C. W., P.. O., G.. XX.XX.XXXX a odporcu T. W., G.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred Mestským úradom v V. A., zapísané do knihy manželstiev vo zväzku č. XX, ročníka XXXX, na strane X, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.
Súd malol. M. W., G.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude spravovať aj jeho majetok.
Odporca je povinný platiť výživné na čas po rozvode na malol. M. mesačne sumou vo výške 120,-€, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca predom navrhovateľke.
Súd styk odporcu s maloletým M. neupravuje.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom zo dňa 12.02.2013 sa domáhala na tunajšom súde o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností voči mal. dieťaťu.
Odporca s návrhom na rozvod manželstva, ako aj s návrhom čo do zverenia malol. dieťaťa a určenie výživného vo výške 120,-€ súhlasil. Uviedol, že žiada, aby súd určil styk otca v súlade s návrhom čo predložil súdu.
Kolízna opatrovníčka navrhla súdu v prípade rozvodu manželstva malol. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľke a určiť výživné tak, ako sa dohodli rodičia malol. dieťaťa a poukazujúc na to, že sám malol. dieťa sa vyjadrilo v tom smere, že nežiada si určiť styk otca s malol. dieťaťom z dôvodu, že dennodenne sa stretne s otcom neupraviť styk otca s malol. dieťaťom.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, kolíznej opatrovníčky, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi a to najmä sobášnym listom účastníkov konania ako na č.l. 5, rodným listom mal. dieťaťa ako na č.l. 6, potvrdením o podaní daňového priznania matky ako na č.l. 8, výpisom zo živnostenského registra navrhovateľky ako na č.l. 9, uznesením o nariadení predbežného opatrenia ako na č.l. 12, odvolaním odporcu ako na č.l. 13, písomným vyjadrením právnej zástupkyni navrhovateľky k odvolaniu ako na č.l. 21, písomným vyjadrením kolízneho opatrovníka ako na č.l. 23, uznesením Krajského súdu Trnava č. 23CoP 62/2013-40 zo dňa 10.06.2013 ako na č.l. 40, písomným podaním právneho zástupcu odporcu ako na č.l. 68, 93, 112, 120, rozhodnutím Obvodného úradu Dunajská Streda zo dňa 20.08.2013 ako na č.l. 72, daňovým priznaním navrhovateľky ako na č.l. 121, 129, 133, zárobkovým výkazom odporcu ako na č.l. 130, 132 a ustálil nasledovný skutkový stav veci:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. U navrhovateľky ide o prvé a u odporcu u druhé manželstvo. Z manželstva pochádza jedno malol. dieťa a to malol. M., nar. XX.XX.XXXX. Účastníci posledné spoločné bydlisko mali v okrese V. A..
Navrhovateľka v návrhu ako aj na ústnom pojednávaní uviedla, že manželstvo s odporcom uzavreli dňa 23.09.2000 a po uzavretí manželstva bývali 7 rokov u rodičov odporcu. V roku 2007 sa nasťahovali do rodinného domu v U., ktorý spoločne postavili. Od začiatku ich manželstva v ich vzťahu dominoval odporca, ktorý podľa jej udania o všetkom rozhodoval a nepripustil protinázor. Značnú podporu jej poskytovala najmä jeho matka, resp. obaja jeho rodičia. Uviedla ďalej, že odporca si rád vypije a často sa stalo, že prišiel domov aj v ranných hodinách v podnapitom stave, najmä v posledných dvoch rokoch. Uviedla, že odporca mal výhrady k výkonu jej pracovných činností. Uviedla, že je účtovníčka a má kanceláriu mimo domácnosti. Odporca jej vyčítal, keď dlhšie pracovala v kancelárii avšak nepáčilo sa mu ani to, keď si prácu nosila domov. Poukázala ďalej, že odporca ju viackrát fyzicky napadol a to aj pre malol. dieťaťom. Uviedla, že ich konflikty ďalej pretrvávajú, pričom odporca riadne neprispieval na spoločnú domácnosť. Z jej výplaty platila polovicu režijných nákladov a keď žiadala peniaze od odporcu na syna, vždy ju odkázal na jej rodičov. Uviedla, že preto sa rozhodla, že si zabezpečí vlastné bývanie v U., kde sa odsťahuje aj so synom. Odporcovi oznámila, že opustí spoločnú domácnosť 25.12.2012. Vtedy ho odporca fyzicky napadol, búchal je hlavu o stenu v kúpeľni, na čo sa zobudil malol. syn, ktorý bol vydesený. Dňa 22.12.2012 zbalila pár osobných vecí a opustila spoločnú domácnosť. Odišla do bytu v U., ktorý majú v nájme jej rodičia. Malol. M. sľúbil, že do tohto bytu príde večer, avšak neprišiel a ani na druhý deň. Maloletý M. prišiel v sprievode odporcu ku nej až na štedrý deň len pre darčeky k jej starej mame, ktorá býva v U. a odporca ho potom odviezol späť do domu. Poukázal ďalej na tú skutočnosť, že malol. vyhlásil, že chce byť aj u nej ako aj u otca. Od 06.02.2013 malol. syn býva s ňou u jej rodičov v V. A., pretože do prenajatého bytu v U. sa zatiaľ prisťahovať nechcel. Uviedla ďalej, že odporca je zamestnaný v Západoslovenských energetických závodoch a je vyučený elektrikár. Poukázala ďalej na to, že odporca má okrem malol. M. ďalšiu vyživovaciu povinnosť na syna z prvého manželstva a mesačné výživné má na neho stanovené vo výške 90,-€. Na ústnom pojednávaní dňa 24.04.2014 uviedla, že sa dohodli s odporcom aj ohľadne výšky výživného na sumu 120,-€ mesačne. Čo sa týka úpravy styku otca s malol. dieťaťom poukázala na tú skutočnosť, že odporca každodenne sa stretáva s malol. synom a nemá dôvod zakazovať styk otca s malol. dieťaťom. Takýto styk funguje od septembra 2013, nevie si vysvetliť, z akého dôvodu žiada určiť styk odporca s malol. dieťaťom. Uviedla, že poukazujúc na tú skutočnosť, že chce aby spoločne vychovávali syna, nežiada, aby súd upravil styk otca s malol. dieťaťom, poukazujúc tu aj na záujmy malol. dieťaťa.
Odporca s návrhom na rozvod manželstva v celom rozsahu súhlasil. Uviedol ďalej, že súhlasí aj s tým, aby súd malol. dieťa zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, pričom uviedli, že sa dohodli na sume 120,-€ mesačne. Poukázal však ďalej na to, že žiada, aby súd určil styk otca s malol. dieťaťom, tak ako to písomne navrhol súdu, pričom uviedol, že to žiada z dôvodu, že sa bojí, že matka dieťa nevydá. Poukázal ďalej na tú skutočnosť, že problémy ohľadne styku otca s malol. dieťaťom mali do septembra 2013 od tej doby nie a je v každodennom styku s malol. dieťaťom. Poukázal ďalej aj na to, že v budúcnosti vie akceptovať aj to, keď dieťa nebude chcieť prísť k nemu, nakoľko nasilu ho nebude chcieť ho odniesť, nech malol. dieťa sa o tom rozhodne sám.
Kolízna opatrovníčka navrhla súdu v prípade rozvodu manželstva malol. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľky a poukazujúc na vyjadrenie malol. dieťaťa nežiada, aby súd upravil styk otca s malol. dieťaťom.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže splniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností a pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo malol. dieťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem malol. dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti dieťaťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s malol. dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s malol. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Súd z výsledkov vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 23.09.2000. Z manželstva pochádza jedno malol. dieťa a to malol. M..
Navrhovateľka podala návrh na tunajší súd z dôvodu, že s odporcom spolu nežijú. Odporca súhlasil s rozvodom manželstva. Keďže nie je nádej na obnovenie manželského spolužitia účastníkov konania, súd ich manželstvo rozviedol. Príčinu rozvratu manželstva súd videl hlavne v povahových a názorových nezhodách účastníkov konania.
Súd na čas po rozvode rozhodol aj o právach a povinnostiach maloletého dieťaťa, ktoré z manželstva pochádza. Súd v tomto smere rozhodol tak, že malol. M. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá o maloleté dieťa sa riadne stará.
Zároveň súd určil výživné zo strany odporcu na malol. dieťa vo výške 120,-€ poukazujúc tu hlavne na vyjadrenie rodičov malol. dieťaťa.
Čo sa týka úpravy styku odporcu s mal. dieťaťom súd rozhodol tak, že si neupravil styk odporcu s mal. dieťaťom a to napriek tomu, že odporca žiadal, aby súd upravil styk otca s malol. dieťaťom. Súd v tomto smere poukazuje na výpoveď účastníkov konania a to otca a matky malol. dieťaťa hlavne aj na tú skutočnosť, že sám odporca uviedol, že od septembra 2013 žiadne problémy čo sa týka stretnutia s malol. dieťaťom nemá, nakoľko sú v každodennom styku. Maloleté dieťa, ktoré bolo vypočuté na Úrade práce, soc. vecí a rodiny v Dunajskej Strede dňa 22.04.2014 sám uviedol, že mu vyhovuje styk s otcom
tak, ako to tohto času prebieha, teda styk bez obmedzenia. S otcom vždy sa dohodli na programe, idú na rybačku, alebo na futbalový zápas. Cez týždeň chodí na tréning do U., chodí s ním aj otec. Cez víkendy chodí na zápasy, otec ho zvykne sprevádzať. Skoro každý deň je u otca v U.. Niekedy ho nosí matka, alebo príde pre neho otec po vyučovaní. Matke vždy ohlási, kde sa chystajú s otcom. Uviedol ďalej, že keď je u otca, navštívi aj starých rodičov zo strany otca. Malol. sám žiadal, že on nechce, aby styk bol súdom upravený, nakoľko nevedia to dopredu, že akým program budú mať s otcom.
Právo styku rodiča s dieťaťom je úplne novým právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. Právo styku vyplýva tiež z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené v článku 7 ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť v článku 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, v článku 21 bod 1, v zmysle ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa ale najmä v článku 9 bod 3 a v článku 18 v bode 1, ktorý priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Najideálnejším riešením otázky styku rodiča s dieťaťom je jej úprava dohodou rodičov. Do úvahy prichádzajú dva prípady, a to buď sa rodičia sú schopní sa dohodnúť už pred vyhlásením rozhodnutia o rozvode manželstva na konkrétnej úprave stretávania, to znamená, že presne špecifikujú pobyt dieťaťa s rodičom určením času a miesta jeho prevzatia a odovzdania, alebo sa rodičia dohodnú na tom, že túto otázku vyriešia v budúcnosti podľa aktuálneho stavu a vtedy môžu požiadať súd, aby otázku styku neupravil. Pokiaľ sa rodičia nie sú schopní na stretávanie dohodnúť ani jedným z uvedených spôsobov, rozhodne autoritatívne súd s tým, že presne vymedzí čas a miesto odovzdania a prevzatia dieťaťa oprávneným rodičom a povinnosť druhého rodiča dieťaťa na stretávanie riadne pripraviť.
Je v záujme dieťaťa, aby sa dospelí rodičia naučili navzájom konštruktívne komunikovať o záležitostiach svojho dieťaťa. Pokiaľ niektorí z nich marí kooperáciu, súd disponuje prostriedkami, ktoré môžu napomôcť navrátiť vyvážený stav vo výkone rodičovských práv a povinností. Psychológovia varujú, že ovplyvňovanie dieťaťa proti druhému rodičovi bude realizovať skôr rodič s menej zrelou osobnosťou, teda ten, ktorý disponuje menšou mierou rešpektu k právam dieťaťa na druhého rodiča a s menšou mierou rešpektu k zdravému psychickému vývoju svojho dieťaťa. Ak má totiž rodič zdravú osobnosť, má k dieťaťu pozitívny vzťah a má dobrý charakter, potom nebráni dieťa styku s druhým rodičom ani v prípade, ak má voči nemu vlastné osobné výhrady. Takýto rodič totiž chápe, že realizácia styku s druhým rodičom je pre normálny vývoj dieťaťa a jeho celkovú životnú situáciu veľmi dôležitá.
Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, poukazujúc tu hlavne na vyjadrenie malol. dieťaťa účastníkov konania ako aj na tú skutočnosť, že sami účastníci teda rodičia malol. dieťaťa uviedli, že od septembra 2013 žiadne problémy ohľadne styku otca s malol. dieťaťom nie sú, že v danom prípade neupravil styk otca s malol. dieťaťom, keďže malol. dieťa je v dennodennom kontakte s otcom a sám sa vyjadril, že nežiada, aby súd upravil jeho styk s otcom, keďže je to podľa úvahy súdu v záujme malol. dieťaťa t. č. neupraviť styk otca s malol. dieťaťom.
Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o § 144 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.l,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods. 3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p. ), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p. ).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma späť svoje predošlé priezvisko.