Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/126/2013

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného Q. A., Z. S. a F. D. O. D. S., dieťa rodičov: W. S., bytom Z. X, D. O. D. S., zastúpenej M.. S. T., advokátom so sídlom D. O. D. S. C. XX, a T. S., bytom C. č. XXX za účasti starých rodičov I. B., bytom O. XX, D. O. D. S. a S. B., bytom O. XX, D. O. D. S. o úpravu práv a povinností k maloletému na odvolanie matky proti rozsudku Nové Mesto nad Váhom zo dňa 26.09.2013 č. k. -90 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd svojim rozsudkom maloletého O. zveril do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky I. B., nar. X.X.XXXX, bytom O. XX, D. O. D. S., a starého otca S. B., nar. X.X.XXXX, bytom O. XX, D. O. D. S., ktorí budú maloletého v bežných veciach zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne uložil matke maloletého povinnosť prispievať na jeho výživu mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, a to vždy do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci vopred k rukám starých rodičov I. B. a S. B. počnúc právoplatnosťou rozhodnutia o zverení maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti a otcovi maloletého uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého O. mesačne sumou vo výške 100,-Eur, a to vždy do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci vopred k rukám starých rodičov I. B. a S. B. počnúc právoplatnosťou rozhodnutia o zverení maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti. Styk otca s mal. O. upravil tak, že otec je oprávnený sa s maloletým O. stýkať každý utorok a štvrtok vždy od 16,00 hod. do 18,00 hod. a v každú nepárnu sobotu od 10,00 hod. do 17,00 hod., dieťa prevezme v mieste bydliska starých rodičov maloletého v určenom čase a následne v určenom čase vráti starým rodičom v mieste ich bydliska. Vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Okresný súd z vykonaného dokazovania zistil, že maloletý pochádza z manželstva svojich rodičov, ktoré bolo rozvedené Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20.08.2008 č.k. -55, maloletý O. bol na základe uzatvorenej rodičovskej dohody zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu mesačne sumou 3.000,-Sk. Otec maloletého bol oprávnený stýkať sa s maloletým bez obmedzenia po vzájomnej dohode s matkou maloletého. Problém v starostlivosti o maloletého sa vyskytol po tom, čo matka maloletého napriek tomu, že je psychiatricky chorá a musí dodržiavať liečebný režim tento nedodržala. Zo správy MUDr. O. P., psychiatra, okresný súd zistil, že matka trpí zmiešanou poruchou osobnosti, v záťažových situáciách dochádza k depresívnej poruche a objavujú sa aj epizódy paranoidnej poruchy, užíva len lieky, s ktorými sama súhlasí, jej zdravotný stav je dlhodobo narušený a pri závažnejších problémoch (súdne spory s bývalým manželom) potrebuje pomoc inej osoby. Aktuálne tak, podľa tejto správy, nie je schopná postarať sa o svojho maloletého syna samostatne. Nemožno jednoznačne konštatovať, že by matka dieťa v čase, keď sa u nej výraznejšie prejaví depresívna porucha alebo epizóda paranoidnej poruchy, dieťa ohrozila, avšak vylúčené to nie je. Za tohto stavu tak v záujme dieťaťa nie je, aby bolo v starostlivosti matky. Pokiaľ ide o otca maloletého, tento zatiaľ s dieťaťom nemá vytvorený žiadny bližší

citový vzťah, po rozvode manželstva syna navštívil raz za mesiac alebo raz za dva mesiace možno na dve hodiny, v období od 14.06.2011 do 15.02.2013 so synom nebol v žiadnom kontakte z dôvodu, že pracoval v zahraničí, nestrávil s ním žiadne narodeniny. V súčasnosti sa otec s dieťaťom síce stretáva, avšak stretnutia nie sú veľmi časté, do júla 2013 navštívil otec syna asi trikrát, teraz ho navštevuje zhruba dvakrát do týždňa. Vzťah k synovi si musí otec budovať. Starí rodičia sa pritom kontaktu otca so synom nebránili, tento umožňovali. V súčasnosti tak nie je v záujme dieťaťa ani jeho zverenie do starostlivosti otca. Dieťa je v starostlivosti starých rodičov, títo mu poskytujú všetku lásku, podporu, starajú sa o neho, učia sa s ním, vodia ho do školy a v plnej miere tak maloletému nahrádzajú jeho rodičov. Maloletý je u starých rodičov spokojný, nie sú s ním žiadne problémy, na takýto priebeh starostlivosti si zvykol, i keď to zrejme spočiatku pre neho určite nebolo jednoduché, keďže žil iba v domácnosti so svojou mamou. Podľa názoru okresného súdu, za situácie, keď zdravotný stav matke neumožňuje sa o svoje dieťa samostatne starať a otec ešte túto starostlivosť uskutočňovať nemôže, je v záujme dieťaťa, aby zostalo žiť zatiaľ so svojimi starými rodičmi. Tí sú i podľa názoru kolízneho opatrovníka schopní sa o dieťa v plnej miere postarať a sú zárukou jeho dobrej výchovy. Okresný súd preto v záujme dieťaťa zveril maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov , ktorí starostlivosť o neho v súčasnosti vykonávajú. Maloletý má výdavky primerané svojmu veku. Navštevuje prvý ročník základnej školy, tomu zodpovedajú i jeho súčasné potreby. Matka maloletého je nezamestnaná, v januári až marci 2013 poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 19,52 Eur, v apríli až máji 2013 vo výške 97,19 Eur a v júni až septembri 2013 vo výške 152,99 Eur. Nemá inú vyživovaciu povinnosť. Otec maloletého pracoval do februára 2013 v Holandsku, od 18.02.2013 je nezamestnaný, vedený v evidencii úradu práce. Súdu predložil pracovnú zmluvu zo dňa 16.09.2013, podľa ktorej by mal byť zamestnaný od 17.09.2013 do 31.03.2014. Jeho mzda je vo výške 450,-Eur brutto, podľa vyjadrenia otca maloletého by však mohol dostávať príplatky za dochádzku, kvalitu a podobne. Vychádzajúc z týchto skutočností okresný súd určil matke povinnosť prispievať na výživu maloletého mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené maloleté dieťa. V súčasnosti toto výživné predstavuje sumu 27,126 Eur. Otcovi maloletého bola určená povinnosť prispievať na dieťa v podstate v pôvodne určenej výške 100,-Eur (pôvodne išlo o sumu 3.000,-Sk). V tejto výške je schopný výživné platiť, a to i s ohľadom na skutočnosť, že už je zamestnaný, teda dosahuje príjem, z ktorého je schopný podieľať sa na výžive maloletého. Rodičom maloletého patrí právo na stretávanie sa so synom. Zo strany matky návrh na úpravu styku s dieťaťom nebol daný, keďže dieťa je v starostlivosti jej rodičov a o tomto styku je schopná sa s nimi dohodnúť. Otec maloletého nemal konkrétnu predstavu o prípadnom styku s maloletým v prípade, že by tento bol zverený do starostlivosti starých rodičov, avšak styk realizovať chce. Podľa názoru súdu je potrebné tento styk upraviť, a to najmä z dôvodu stabilizácie pomerov dieťaťa a z dôvodu, aby sa vytvoril bližší vzťah medzi otcom a synom. Súd preto určil styk tak, aby sa dieťa minimálne dvakrát do týždňa s otcom stretlo. Styk je upravený tak, aby sa otec v priebehu týždňa mal možnosť s dieťaťom učiť, pomáhať mu s prípravou do školy, prípadne s ním tráviť voľný čas iným spôsobom. Okresný súd právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením až 8, , , , , , , , , , Zákona o rodine, .

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala prostredníctvom svojho zástupcu odvolanie matka maloletého, a to proti výroku, ktorým bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov a výrokom, ktorými bola rodičom uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého. Domáhala sa , aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a konanie o zverenie dieťaťa do starostlivosti starých rodičov zastavil z dôvodu nedôvodnosti. . Vytýkala súdu prvého stupňa, že sa v dostatočnej miere nezaoberal tým, že od nariadenia predbežného opatrenia do rozhodnutia vo veci samej sa situácia na jej strane zmenila a že súd nesprávne a izolovane interpretoval písomnú správu lekára MUDr. P.. Tvrdila, že dôvody, ktoré viedli k nariadeniu predbežného opatrenia, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti starých rodičov boli dočasné. Táto situácia pominula a v čase vydania rozsudku neexistovala. Ďalej uviedla, že po nariadení predbežného opatrenia absolvovala ústavnú liečbu, na ktorú nadväzovala sústavná ambulantná liečba, ktorá pretrváva doposiaľ. Navštevuje ambulanciu MUDr. P. v intervaloch jeden až dvakrát za mesiac, pričom termíny jednotlivých návštev stanovuje lekár. Dôvodila, že napriek tomu, že dieťa bolo predbežným opatrením jej odňaté a dočasne zverené starým rodičom, ona s ním kontakt a vplyv na jeho výchovu nestratila, takmer denne sa u starých rodičov s dieťaťom stretáva, prespáva tu a starí rodičia nemajú obavu ponechať dieťa s ňou osamote, a to aj dlhší čas. Taktiež zostala v kontakte so sociálnou kuratelou, učiteľmi materskej školy, pričom jej správanie sa pod vplyvom liečby zlepšilo do takej miery, že od nariadenia predbežného opatrenia sa nezopakoval ani len náznak pôvodných obáv. K potvrdeniu lekára MUDr. P. uviedla, že je potrebné ho vykladať komplexne. Zdôraznila, že po hospitalizácii sa necítila dobre , lekárovi MUDr.

P. sa sťažovala a príčinu videla v medikamentoch, ktoré jej boli naordinované a po dohode s ním sa tieto pokúsili nahradiť inými, ktoré mali spĺňať rovnaký účel. Po odskúšaní nových liekov necítila žiadne bolesti a ťažkosti ako predtým a vyjadrila súhlas s užívaním týchto liekov. Tvrdila, že sa snaží k liečbe pristupovať zodpovedne a poctivo, rešpektovať všetky rady a odporúčania lekára. Ďalej uviedla, že od nariadenia predbežného opatrenia uplynula značná doba a po celý tento čas nenastala žiadna situácia, a to ani náznak takej situácie, ktorá by mohla mať negatívny dopad na vývoj maloletého. Bola toho názoru, že súd nesprávne interpretoval vyjadrenie lekára, že pri závažnejších problémoch ako sú súdne spory s bývalým manželom potrebuje pomoc inej osoby. Tvrdila, že vyjadrenie lekára MUDr. P., že nie je schopná sa v súčasnosti sa o dieťa postarať je neurčité, nekonkrétne, nie je možné ho vykladať len v jej neprospech. V súčasnej dobe nie je možné zo žiadnej skutočnosti , okolnosti, alebo udalosti vyvodzovať predpoklad a pravdepodobnosť opakovania sa situácie aká tu bola v čase nariadenia predbežného opatrenia. Mala za to, že súčasná situácia už nepredstavuje dostatočný dôvod na zákonné obmedzenie SR garantovaného práva matky maloletého na realizovanie jej rodičovských práv, nakoľko je schopná samostatne sa o maloletého postarať a to bez akejkoľvek hrozby na jeho zdravotnom vývoji a výchove. Nesúhlasila preto so zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom ani výrokom týkajúcich sa povinnosti platiť výživné pre maloletého z jej strany ani zo otca strany maloletého.

I. B. a S. B., starí rodičia maloletého O., vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedli, že situácia na jej strane sa nezmenila a interpretácia lekárskej správy MUDr. P. súdom je správna. Uviedli, že dôvody, ktoré viedli súd k nariadeniu predbežného opatrenia neboli iba prechodnou situáciou, ktorá pominula a nie je pravdou, že v čase vydania rozsudku už neexistovali. Matkou absolvovaná liečba v minulosti ani v súčasnosti nevyriešila jej situáciu, jej zdravotný stav je do tej miery nepriaznivý, že jej nedovoľuje dostatočne sa starať o maloletého. Uviedli, že nemajú obavu ponechať maloletého s matkou osamote na čas, ktorý neovplyvní jeho vývoj ale výrazne sa obávajú ponechať matku s maloletým na dlhší čas. Podľa ich názoru liečba matky maloletého je neúspešná najmä preto, že matka zámerne vedome alebo nevedome marí liečbu tým, že neužíva naordinované lieky, k liečbe pristupuje nezodpovedne, nerešpektuje rady a odporúčania a sama nesprávne posudzuje vážnosť svojho zdravotného stavu. Od nariadenia predbežného opatrenia uplynula doba, za ktorú neprišlo k dostatočnému zlepšeniu jej zdravotného stavu a ten by mohol mať negatívny vplyv na vývoj dieťaťa. Tvrdenie zástupcu matky, že jej súčasný zdravotný stav a prebiehajúca liečba umožňujú matke maloletého samostatne riadne sa postarať o dieťa, považovali za nesprávne. Matka si neplní povinnosť prispievať na výživu maloletého, ktorú jej súd určil a nevedie riadny život. Považovali za vhodné podať na súd návrh na začatie konania na obmedzenie spôsobilosti matky na právne úkony pre jej duševnú poruchu.

Otec vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že nesúhlasí s tým, aby maloletý O. bol ponechaný v osobnej starostlivosti matky a navrhol aby ho súd zveril do jeho osobnej starostlivosti. Zdôraznil, že predbežné opatrenie , ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti starých rodičov, bolo nariadené z dôvodu zlého zdravotného stavu matky, ktorá dieťa nevodila do škôlky, neplatila poplatky, slovne napádala učiteľky s tým, že chcú dieťa otráviť jedlom. Matka maloletého napádala slovne i svoju matku v práci, vyhrážala sa jej likvidáciou, volala v neskorých nočných a skorých ranných hodinách, písala výhražné sms-ky. Poukázal na skutočnosť, že matka maloletého má diagnostikované psychické ochorenie, bola v odbornej starostlivosti psychiatra avšak prestala s lekárom komunikovať a v liečbe nepokračovala. Podľa jeho názoru je matka maloletého chorá, je vo fáze liečenia a jej zdravotný stav nemôže byť za takú krátku dobu dlhodobo priaznivý natoľko, aby nevzniklo riziko, že matka v dôsledku choroby nebude schopná samostatne sa o maloletého starať bez akejkoľvek hrozby na jeho zdravom vývoji a výchove. Podľa jeho názoru, lekár interpretoval svoju písomnú správu zodpovedne a ako ošetrujúci lekár vie posúdiť zdravotný stav pacientky. Ďalej uviedol, že po nariadení predbežného opatrenia matka ústavnú liečbu samovoľne prerušila, čo malo za následok policajné pátranie z dôvodu jej nezvestnosti. Mal za to, že nie je žiadna záruka, že sa táto situácia nezopakuje, čo môže mať negatívny dopad na vývoj maloletého. Zdôraznil, že matka maloletého výchovu dieťaťa nezvládala i keď nemala žiadne súdne spory. Záverom uviedol, že má svojho syna rád a on má rád jeho, čo dokazuje fakt, že keď je s ním, je bezprostredný, hrajú sa spolu, smejú sa, je veselý a šťastný a keď sa spolu lúčia nechce ísť domov k starým rodičom a chcel by u neho ostať.

Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd vec preskúmal v napadnutej časti podľa a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť podľa . Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa .

Rozsudok okresného súdu nebol účastníkmi odvolaním v napadnutej časti, v ktorej bol upravený styk otca s maloletým, v tejto časti preto krajský súd rozsudok okresného súdu nepreskúmaval , v tejto časti nadobudol rozsudok okresného súdu právoplatnosť ( ).

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní matkou vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolacie námietky matky vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnila pred súdom prvého stupňa a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva nasledovné:

V danej veci okresný súd rozhodoval o návrhu otca na zverenie mal. O. S. do jeho osobnej starostlivosti a o návrhu starých rodičov na zverenie mal. O. do ich náhradnej osobnej starostlivosti z dôvodu, že matka nemá predpoklady v súčasnosti vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav.

Okresný súd návrhu starých rodičov vyhovel a mal. zveril do ich náhradnej osobnej starostlivosti, keď dospel k záveru, že rodičia nie sú v súčasnosti schopní v plnej miere poskytovať maloletému osobnú starostlivosť, matka z dôvodu jej dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a otec z dôvodu, že jeho vzťah s dieťaťom doposiaľ nie je bližším citovým vzťahom.

Z ustanovenia § 45 Zákona o rodine vyplýva, že ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa môže súd zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Predpokladom pre vyslovenie rozhodnutia súdu o náhradnej osobnej starostlivosti v zmysle § 45 Zákona o rodine je, že to vyžaduje záujem mal. dieťaťa. Dôvodom pre takéto výchovné opatrenia môžu byť tak subjektívne okolnosti (spočívajúce napr. v nezáujme rodičov o starostlivosť o výchovu maloletého dieťaťa alebo v ich neschopnosti sa oň starať, či už v dôsledku požívania alkoholu, narkotík, trestnej činnosti a pod.), ako aj objektívne okolnosti (spočívajúce napr. v ochorení alebo úmrtí rodičov a pod.). Fyzická osoba, ktorej sa má maloleté dieťa zveriť musí s týmto výchovným opatrením súdu súhlasiť, musí mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, mať spôsobilosť na právne úkony a musí mať osobné predpoklady pre osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, čo sú najmä predpoklady zdravotné, osobnostné a morálne, avšak so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu z hľadiska sledovaného záujmu dieťaťa prichádzajú do úvahy aj ďalšie predpoklady. Táto osoba musí zaručovať nielen spôsobom svojho života ale aj spôsobom života osôb, ktoré s ňou žijú v spoločnej domácnosti, že náhradnú osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Súd vždy uprednostňuje príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa predpoklady požadované zákonom. Je potrebné si uvedomiť, že zverenie mal. do náhradnej osobnej starostlivosti inej fyzickej osobe ako rodiča je výnimkou so zásady, že starostlivosť o výchovu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa je predovšetkým právom a povinnosťou jeho rodičov. Týmto výchovným opatrením dochádza k faktickému obmedzeniu rodičovských práv, avšak nie je potrebné tu osobitne obmedzenie rodičovských práv aj vyslovovať.

V danej veci je nesporné a vyplýva to i z obsahu súdneho spisu ako i z písomných podaní účastníkov, že mal. O. pochádzajúci z manželstva svojich rodičov nemôže byť v súčasnosti zverený do osobnej starostlivosti jednému z nich . Do osobnej starostlivosti matky nemôže byť v súčasnosti zverený z dôvodu jej dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu , keď táto je opakovane v ústavnej psychiatrickej liečbe vo Veľkom Záluží . Zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca nie je v súčasnosti v záujme dieťaťa, nakoľko jeho vzťah s otcom nie je dostatočne rozvinutý z dôvodu , že otec dlhodobo pracoval v zahraničí (rok 2011-2013), s dieťaťom sa nestýkal, následne ho navštevoval sporadicky, v súčasnosti ho navštevuje zhruba dva krát do týždňa, starí rodičia kontaktu otca s dieťaťom nebránia. Otec maloletého proti rozsudku súdu prvého stupňa , ktorým bol maloletý O. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov odvolanie nepodal.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti - vo výroku o zverení maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti a v súvisiacich výrokoch o výživnom zo strany rodičov maloletého ( matka v podanom odvolaní žiadne námietky proti výške výživného neuviedla) je vecne správne a preto ho potvrdil. Tvrdenia matky v podanom odvolaní, resp. zástupcu matky v podanom odvolaní, že matkin zdravotný stav je natoľko dobrý, že je spôsobilá sa samostatne o dieťa postarať boli vyvrátené tou skutočnosťou, že matka je opakovane hospitalizovaná vo Veľkom Záluží.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .