Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cob/41/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a sudcov JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: FÚRA s.r.o., SNP 77, 044 42 Rozhanovce, IČO: 36 211 451, zastúpený JUDr. Rudolfom Manikom, PhD., AK, Jantárova 30, 040 01 Košice, proti žalovanému: Bardejovský podnik služieb Bapos, mestský podnik, Bardejov, Štefánikova 786, 085 88 Bardejov, IČO: 00 619 621, zastúpený JUDr. Evou Hudákovou, AK, Dlhý rad 17, 085 01 Bardejov, o zaplatenie 124,73 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. - 120 zo dňa 20. 3. 2013 v spojení s opravným uznesením zo dňa 4. 6. 2013, zhodou hlasov členov senátu takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zo dňa 4. 6. 2013 v jeho napadnutej časti vo veci samej a vo výroku o náhrade trov konania.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na účet jeho zástupcu JUDr. Evy Hudákovej, advokátky, trovy odvolacieho konania vo výške 344,75 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom vo veci rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.483,83 eur s úrokom z omeškania vo výške 13,50 % p.a. zo sumy 8.966,02 eur od 14. 6. 2006 do 21. 7. 2006, zo sumy 5.646,63 eur od 22. 7. 2006 do 13. 9. 2006, úrokom z omeškania vo výške 14 % p.a. zo sumy 5.469,16 eur od 15. 7. 2006 do 13. 9. 2006, zo sumy 2.483,83 eur od 14. 9. 2006 do 31. 12. 2008, úrokom z omeškania vo výške 12,50 % p.a. zo sumy 2.483,83 eur od 1. 1. 2009 do 30. 6. 2009 a od 1. 7. 2009do zaplatenia, s úrokom z omeškania o 10 % viac, než je základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu toho ktorého kalendárneho polroka, najviac vo výške 14 % ročne, v lehote 3 dní po

právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na žalovanému na účet jeho právnej zástupkyne trovy právneho zastúpenia 2.387,81 eur v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Predmetom tohto konania bola podaná žaloba žalobcu, ktorou žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu 18.418,44 eur s 13,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 8.966,02 eur od 14. 6. 2006 do zaplatenia, so 14 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.469,16 eur od 15. 7. 2006 do zaplatenia a so 14,5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 3.983,26 eur od 29. 7. 2007 do zaplatenia. Žalobu odôvodňoval tým, že žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonal na základe zmluvy o dielo z 18. 8. 2003 pre žalovaného v marci - máj 2006 zber a odvoz odpadu, v júli 2006 aj opravu odpadových nádob na základe objednávky žalovaného, za realizáciu ktorých boli žalovanému riadne vystavené faktúry. Napriek uplynutiu splatnosti faktúr a viacerým urgenciám zo strany žalobcu, ako aj uznaniu dlhu a vedenia súdneho konania o zaplatenie dlžných súm prebiehajúceho na okresnom súde od 9. 1. 2009 do 12. 4. 2011 pod sp. zn. , žalovaný zo žalovanej sumy

nič nezaplatil. Prvostupňový súd vo veci nariadil pojednávanie a na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca sa v konaní proti žalovanému domáha zaplatenie peňažného nároku zo zmluvy o dielo, teda nároku, ktorý sa v zmysle platných zákonných ustanovení premlčuje v 4-ročnej premlčacej dobe plynúcej odo dňa, keď sa mal záväzok žalovaného splniť, t.j. odo dňa splatnosti ceny diela podľa jednotlivých faktúr. Podľa faktúry žalobcu č. 1548/06 zo dňa 15. 5. 2006 tak žalovaný cenu za zber komunálneho odpadu a jeho separáciu v mesiacoch marec 2006 a apríl 2006 v sume 8.966,02 eur (270.110,40 Sk) mal zaplatiť do 29. 5. 2006 a týmto dňom začala plynúť premlčacia lehota, cena za zber komunálneho odpadu a jeho separáciu za mesiac máj 2006 v sume 5.469,16 eur (164.763,80 Sk) a podľa faktúry č. 1984/06 zo dňa 15. 6. 2006 mal zaplatiť do 29. 6. 2006 a týmto dňom začala plynúť premlčacia lehota a cenu za opravu nádob na odpad podľa faktúry žalobcu č. 2046/06 zo dňa 29. 6. 2006 v sume 3.983,26 eur (119.999,60 Sk) bol povinný zaplatiť do 29. 6. 2009 a týmto dňom začala plynúť aj premlčacia lehota. Zákonom stanovená 4-ročná premlčacia lehota tak v prípade zaplatenia 8.966,02 eur uplynula dňa 29. 5. 2010, v prípade zaplatenia 5.469,16 eur dňa 29. 6. 2010 a v rovnaký deň aj v prípade zaplatenia sumy 3.983,26 eur ( ). V tomto konaní žalobca zaplatenie týchto svojich peňažných pohľadávok voči žalovanému sa na súde domáhal žalobou podanou dňa 1. 8. 2011, teda dávno po uplynutí uvedených lehôt. Napriek tomu súd pohľadávky žalobcu nemohol považovať za premlčané. Žalobca sa totiž týchto svojich nárokov z tých istých skutkových a právnych dôvodov voči žalovanému domáhal už žalobou podanou na súde dňa 19. 1. 2009, teda pred uplynutím premlčacej doby, a to v konaní vedenom pod sp. zn. . Uplatnením si týchto nárokov na súd začala síce premlčacia lehota podľa spočívať, avšak z dôvodu, že v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. sa o týchto nárokoch nerozhodlo, keďže konanie bolo v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom zastavené, platí, že premlčacia lehota neprestala plynúť. Konanie vedené pod sp. zn. bolo právoplatne skončené dňa 12. 4. 2011, teda v čase, keď premlčacia lehota už uplynula a došlo podľa k predlženiu premlčacej lehoty tak, že sa neskočila skôr ako jeden rok odo dňa, keď sa skončilo konanie vedené pod uvedenou spisovou značkou, teda do 12. 4. 2012. Žalobca svoju žalobcu, ako už bolo uvedené skôr, podal 1. 8. 2011, t.j. v predlženej premlčacej lehote a v dôsledku toho premlčacia námietka vznesená žalovaným nemala predpokladané účinky ustanovené v , lebo žalobcom uplatňované nároky v tomto konaní premlčané nie sú. Prvostupňový súd sa stotožnil s ďalšou námietkou žalovaného, a to s čiastočným zánikom žalobcom uplatňovaných

pohľadávok na zaplatenie ceny za zber komunálneho odpadu, pretože došlo k započítaniu, a to do výšky 11.951,35 eur (360.046,40 Sk). Podľa faktúry žalobcu č. 2045/06 vystavenej za dodávku nádob na odpad žalovaný dňa 21. 7. 2006 zaplatil 100.000,- Sk a dňa 13. 9. 2006 sumu 260.046,40 Sk, čiže spolu 360.046,40 Sk, čo je 11.951,35 eur. Žalobca od zmluvy o dodávke nádob na odpad odstúpil, oznámil, že žalovaným zaplatenú sumu dobropisuje a následne listom zo dňa 21. 9. 2006 žalobca žalovanému oznámil, že ním vykonanú úhradu priraďuje k faktúram č. 1548/06 a č. 1984/06. Medzi účastníkmi nebolo sporu o tom, že na základe dohody žalobca mal predať žalovanému 80 ks 100 litrových nádob na separovaný zber dňa 29. 6. 2006. Samotný žalovaný súdu predložil list zo dňa 13. 9. 2006, ktorý podľa prezentačnej pečiatky žalovanému bol doručený dňa 22. 9. 2006 a z obsahu ktorého vyplýva, že žalobca od predaja odstupuje pre omeškanie žalovaného so zaplatením kúpnej ceny podľa faktúry č. 2045/06 vystavenej žalobcom na kúpnu cenu. Rovnako tak žalovaný súdu predložil dobropis žalobcu vystavený 12. 9. 2006 na sumu 11.951,35 eur k uvedenej faktúre, ktorú medzitým žalovaný zaplatil žalobcovi v dvoch častiach dňa 21. 7. 2006 a 13. 9. 2006, spolu 360.046,40 Sk. Prvostupňový súd nezistil, aby žalovaný nebol v omeškaní so zaplatením kúpnej ceny, ani o tom, že žalobca od kúpnej zmluvy odstúpil práve s poukazom na uvedené. Žalovaný síce s odstúpením žalobcu od zmluvy nesúhlasil a trval na splnení záväzku žalobcom dodať mu nádoby na separovaný zber, čo žalobcovi oznámil listom 13. 9. 2006, avšak žalobca na odstúpení trval, ktorú skutočnosť oznámil listom doručeným dňa 25. 9. 2006 žalovanému, v ktorom oznámil, že sumu 360.046,40 Sk priraďuje k neuhradeným faktúram č. 1548/06 vo výške 270.110,40 Sk a č. 1984/06 vo výške 89.936,- Sk. Žalovaný tvrdí, že týmto došlo k splneniu jeho záväzku, a to započítaním. Žalobca nepopiera svoje skôr označené právne úkony a ani ich obsah, tvrdí však, že k započítaniu a tým k splneniu záväzku žalovaným nedošlo, lebo žalovaný s odstúpením od zmluvy, ani so započítaním nesúhlasil a tak jeho oznámenie o započítaní je právne bezvýznamné. S takýmto stanoviskom žalobcu sa prvostupňový súd nestotožnil. K otázke odstúpenia od zmluvy, či žalobca od zmluvy odstúpil právne relevantným spôsobom, prvostupňový súd zaujal stanovisko, že žiaden z účastníkov až do rozhodnutia súdu nepožiadal o ochranu súdu. K námietke žalobcu, že k započítaniu dôjsť nemohlo, lebo žalovaný so započítaním nesúhlasil, súd uvádza, že jednostranne je možné započítať aj bez súhlasu druhej strany, dokonca aj proti jej vôli. Rozhodujúce je, aby išlo o

pohľadávky spôsobilé na započítanie a aby sa pohľadávky stretli. Vychádzajúc z uvedeného súd ustálil, že povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi cenu diela na základe faktúry žalobcu č. 1548/06 v sume 8.966,02 eur zanikla započítaním jeho pohľadávky voči žalobcovi na vrátenie kúpnej ceny zaplatenej na základe kúpnej zmluvy, od ktorej žalobca odstúpil a z tých istých dôvodov čiastočne zanikla aj povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi cenu diela podľa faktúry žalobcu č. 1984/06, a to v rozsahu 2.985,33 eur. Žalovanému tak zostala povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť ceny diela podľa jeho už uvedenej faktúry č. 1984/06, ktorou fakturoval žalovanému zber komunálneho odpadu za mesiac máj 2006. Žalovaný objednávkou č. 152/06/MH zo dňa 31. 5. 2006 objednal u žalobcu opravu 40 ks 1100 litrových nádob na odpad v cene 99,58 eur za kus. Žalobca tvrdí, že v súlade s touto objednávkou opravu vykonal, cenu opravy fakturoval faktúrou č. 2046/06 sumou 3.983,26 eur a žalovaný cenu opravy doposiaľ nezaplatil. Žalovaný potvrdil, že objednávka vystavená bola, avšak podľa neho žalobca opravu nevykonal a tak mu nevznikol ani nárok na zaplatenie ceny opravy. Samotná oprava vykonaná nebola, lebo spoločnosť, ktorá nádoby mala prevziať konštatovala, že opravu je schopná zabezpečiť sama. Opravu nádob nepotvrdili ani súdom vypočutí svedkovia. Žalobca nielen že nevedel preukázať spôsob vykonania opravy, predložiť dôkazy o odovzdaní opravených nádob a ich prevzatí žalovaným, ako to žiada ust. § 554

, ale ani bližšie nevedel osvedčiť kedy, kde a akým spôsobom opravu diela vykonal. Pre vznik nároku na zaplatenie ceny diela je nutné jeho riadne vykonanie a odovzdanie objednávateľovi, ako to vyplýva z citovaného ust. a , pričom dôkazné bremeno je na zhotoviteľovi. Súd preto konštatoval, že žalobca v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol a v dôsledku toho súd rozhodol, že zaplatenie 3.983,26 eur, ako ceny opravy nádob podľa faktúry č. 2046/06, je nedôvodná. Súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi na istine 2.483,83 eur ako cenu za dielo spočívajúcu v nezaplatenej časti ceny za zber komunálneho odpadu podľa faktúry č. 1984/06. Žalobca okrem zaplatenia ceny diela sa domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania. Súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi z dôvodu nevčasnosti zaplatenia splatných faktúr aj úroky z omeškania tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku (, ). O trovách konania rozhodol podľa v spojení s Obaja účastníci podali návrh na náhradu trov konania. Náhrada trov konania však patrí tomu z účastníkov, ktorý v konaní bol úspešnejší. Vychádzajúc z vyčíslenia trov konania vykonaného oboma účastníkmi súd rozhodol podľa pomeru úspech tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 2.387,81 eur v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku bolo v zákonnej lehote podané odvolanie zo strany žalobcu, a to proti druhému a tretiemu výroku, t.j. proti zamietavej časti a proti výroku o náhrade trov konania. V dôvodoch podaného odvolania žalobca uvádza, že je tej mienky, že v predmetnej veci boli splnené podmienky na vyhovenie žalobe v celom rozsahu. Má za to, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav, vec nesprávne právne posúdil, keď návrh v prevyšujúcej časti zamietol. Zo zmluvy o dielo vyplýva, že žalobca pre žalovaného v marci - máji 2006 vykonal zber a odvoz odpadu a v júli 2006 aj opravu odpadových nádob na základe objednávky žalovaného, za realizáciu ktorých boli žalovanému riadne vystavené faktúry. Aj napriek uplynutiu splatnosti faktúr, viacerým urgenciám zo žalovanej sumy žalobca nič nezaplatil. To, že v júni 2006 žalobca realizoval aj opravu odpadových nádob na základe objednávky žalovaného preukazuje nielen táto objednávka, ale aj saldokonto vzájomných záväzkov, formálnej logike odporuje, že by táto oprava nebola zrealizovaná, keďže v saldokonte žalovaný ju sám uznal. Navyše list žalobcu o tom, že priraďuje platbu realizovanú žalovaným k iným faktúram nie je relevantný, pretože sám žalovaný po svojom oznámení o neakceptovaní tohto listu obdobnom výzve právnej zástupkyne žalovaného predmetný list vrátil žalobcovi a ten sa tak nestal právnym ani účtovným dokladom nikoho z účastníkov konania a v žiadnom prípade sa tak nemohlo jednať o zápočet. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby napadnutý rozsudok v zamietavej časti odvolací súd zmenil a priznal žalobcovi aj náhradu trov konania 4.693,57 eur.

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení poukazuje na to, že žalobca v odvolaní iba formálne sa zaoberá skutočnosťami, ktoré boli v konaní pred súdom prvého stupňa dôkazne vyvrátené. Žalovaný nepopieral nárok žalobcu na úhradu faktúry č. 1548/06 na sumu 8.966,02 eur a faktúry č. 1984/06 na sumu 5.469,16 eur, ani tvrdenie, že v tomto prípade došlo zo strany žalobcu k jednostrannému započítaniu zo strany žalobcu oznámením zo dňa 21. 9. 2006, a to na faktúry 1548/06 v plnej výške a na faktúru č. 1984/06 vo výške 2.895,33 eur. Žalovaný uhradil faktúru č. 1548/06 eur

započítaním, pričom predmet dodávky, t. j. nádoby na odpad doposiaľ nevlastní, tieto si žalobca odviezol a uskladnil v priestoroch PNZZ, ako to vyplýva z relácie Policajného zboru SR v Bardejove. Vzhľadom na túto

skutočnosť žalovaný nežiadal vrátenie finančných prostriedkov, keďže nemal ani tovar, ale súhlasil s dobropisovaním a tak túto účtovnú operáciu aj akceptoval. Čo sa týka faktúry za opravu nádob č. 2046/06 na sumu 3.983,26 eur, túto žalovaný od počiatku popieral s tým, že nebolo zistené a ani preukázané, aby takáto oprava vôbec bola realizovaná a údajne nádoby na odpad prevzaté na opravu opravené a opravené odovzdané žalovanému. Na základe uvedeného navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a priznať trovy odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby - spracovanie vyjadrenia v sume 344,75 eur.

Po vyhlásení rozsudku prvostupňový súd vydal aj opravné uznesenie na opravu záhlavia, kde došlo k chybe v písaní, keď bola nesprávne uvedená suma týkajúca sa zaplatenia 18.418,44 eur s prísl.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , Bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou sú len prípadné vady konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že medzi spoločnosťou EKOS PLUS s.r.o., ktorej obchodné meno bolo zmenené na meno FÚRA s.r.o. 6. 11. 2003 bola uzavretá zmluva o dielo. Predmetom zmluvy o dielo bolo vykonávanie separácie komunálneho odpadu v celom meste Bardejov, vrátane jeho časti, zber a odvoz komunálneho odpadu v niektorých častiach mesta Bardejov a jeho mestských častí a žalovaný sa zaviazal platiť cenu dohodnutú v časti 2 zmluvy. Žalobca vyfakturoval vykonávanú činnosť žalovanému faktúrami č. 1548/06 na sumu 8.966,02 eur so splatnosťou do 29. 5. 2006 a faktúrou č. 1984/06 zo dňa 15. 6. 2006 na sumu 5.449,16 eur so splatnosťou do 29. 6. 2006. Ďalej žalobca tvrdil, že na základe objednávky žalovaného zo dňa 31. 5. 2006 č. 152/06MH vykonal pre žalovaného opravu nádob na odpad a vykonanie opravy žalovanému fakturoval faktúrou č. 2046/06 vystavenou dňa 29. 6. 2006 sumou 3.983,26 eur, ktorú žalovaný rovnako neuhradil aj napriek tomu, že túto opravu uznal dňa 25: 9. 2006. Žalovaný uzavretie zmluvy o dielo zo dňa 18. 8. 2003 so žalobcom nepoprel, ako aj vykonávanie činnosti žalobcom v zhode s predmetom tejto zmluvy. Avšak v priebehu konania vzniesol námietku premlčania, s ktorou prvostupňový súd sa dôsledne vysporiadal a zistil, že predmetný nárok nie je premlčaný. Stotožnil sa však s ďalšou námietkou žalovaného, a to že k čiastočnému zániku žalobcom uplatňovaných pohľadávok na zaplatenie ceny za zber komunálneho odpadu došlo započítaním, a to do výšky 11.951,35 eur. Podľa faktúry žalobcu č. 2045/06 vystavenou za dodávku nádob na odpad žalovaný dňa 21. 7. 2006 zaplatil 100.000,- Sk a dňa 13. 9. 2006 sumu 260.044,40 Sk, čiže spolu po prepočte 11.951,35 eur. Žalobca od zmluvy o dodávke nádob na odpad odstúpil a oznámil, že žalovaným zaplatenú sumu dobropisuje a následne listom zo dňa 21. 9. 2006 žalobca žalovanému oznámil, že ním vykonanú úhradu priraďuje k faktúram č. 1548/06 a 1984/06. Odvolací súd sa stotožňuje so započítaním pohľadávok podľa . Taktiež medzi účastníkmi konania nebol spor o tom, že na základe dohody žalobca predal žalovanému 80 ks 110 litrových nádob na separovaný zber dňa 29. 6. 2006. Samotný žalovaný súdu predložil list žalobcu, ktorý podľa prezentačnej pečiatky žalovanému bol doručený dňa 22. 9. 2006 a z obsahu ktorého vyplýva, že žalobca od predaja odstupuje pre omeškanie žalovaného so zaplatením kúpnej ceny podľa faktúry č. 2045/06 vystavenej žalobcom na kúpnu cenu. Rovnako tak žalovaný súdu predložil aj dobropis žalobcu vystavený na sumu 11.951,35 eur,

ktorú medzitým žalovaný zaplatil žalobcovi v dvoch splátkach, a to v sume 100.000,- Sk a 260.046,40 Sk. Tvrdenia žalovaného v podanom vyjadrení, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, ktoré malo spočívať v preukázaní osvedčenia skutočností odôvodňujúcich úplné vyhovenie žalobe, je neopodstatnené. V priebehu prvostupňového konania bolo preukázané, že žalobca vykonal pre žalovaného zber a odvoz odpadu. V priebehu prvostupňového konania neuniesol dôkazné bremeno ohľadom opravy odpadových nádob na základe objednávky žalovaného, za realizáciu ktorých boli žalovanému riadne vystavené faktúry. Prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu sa vysporiadal aj so zmluvou o dielo týkajúcou sa opravy odpadových nádob zo strany žalobcu. Žalobca v tomto konaní nepreukázal, resp. neuniesol dôkazné bremeno, že z jeho strany došlo k oprave odpadových nádob, čiže prvostupňový súd správne

rozhodol, ak nepriznal cenu diela za opravu odpadových nádob, ktorá bola vyfakturovaná žalovanému zo strany žalobcu. Dôkazné bremeno zo strany žalobcu nemôže byť vyvrátené objednávkou, resp. saldokontom vzájomných záväzkov a žalobca nepreukázal splnenie diela. V danom prípade svedkovia nepotvrdili skutočnosť týkajúcu sa opravy predmetných odpadových nádob, ktoré mal žalobca opraviť aj s jednostranným započítaním na cenu diela, prvostupňový súd sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal a tvrdenia žalobcu nie sú opodstatnené. S poukazom na uvedené odvolací súd má za to, že prvostupňový súd vo veci správne rozhodol, ak v prevyšujúcej časti žalobe nevyhovel, teda rozhodol tak, že v tejto časti žalobu zamietol.

Žalobca napadol podaným odvolaním aj náhradu trov konania. Vo veci náhrady trov konania prvostupňový súd rozhodoval na základe pomeru úspechu. Žalobca v tomto konaní nebol úspešný, bol úspešný v pomere 23 % a neúspešný v rozsahu 77 %. Z tohto dôvodu bola priznaná náhrada trov konania úspešnejšiemu žalovanému. Odvolací súd aj s týmto napadnutým výrokom rozsudku sa v celom rozsahu stotožňuje, rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdzuje podľa ,

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania za 1 úkon právnej pomoci, a to za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 344,75 eur (336,- eur + 7,81 eur režijný paušál). Trovy odvolacieho konania boli priznané podľa cez a .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.