Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-12Ro/820/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IčO: XX XXX XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou Soukeník - Štrpka, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti odporkyni: G. D., bytom Q. Č.. XX, v konaní o zaplatenie 248,95 eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 248,95 eur s prísl. ako aj náhrady trov konania.

Odporkyňa sa k podanému návrhu nevyjadrila.

Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že právny predchodca navrhovateľa Slovak Telecom a.s. uzavrel s odporkyňou zmluvu o pripojení podľa o elektronických komunikáciách. Povinnosťou odporkyne bolo okrem iného odoberať služby a platiť za ne riadne a včas vyúčtovanú cenu. V prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi navrhovateľa odporkyni vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve, resp. jej dodatku. Účelom tejto pokuty bolo naplniť jej funkciu tým, že zodpovedala paušalizovanej náhrade škody, ktorá veriteľovi vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku odporcu. V uvedenom prípade je to teda sankcia za to, že nesplnila povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu služieb, v dôsledku čoho bolo koncové zariadenie odpojené od elektronickej siete. Riadnym splnením svojich záväzkov by po dobu viazanosti odporkyňa postupne splnila svoj záväzok, ktorému zodpovedal záväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporkyni mobilný telefón za zľavnenú cenu.

Právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporkyni faktúru č. 7902127972 splatnú dňa 27.03.2009 na sumu 248,95 eur - ako zmluvnú pokutu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa listinami, ktoré predložil navrhovateľ a to zmluvou o pripojení z č.l. 3, faktúrou (č.l. 3), zmluvou o pripojení (č.l. 2), faktúrou (č.l. 3), Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb spoločnosti T- Mobile Slovensko a.s. (č.l.5) ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Zo zmluvy o pripojení (č.l. 2) súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou, jedná sa o zmluvu o pripojení, v rámci ktorej bol poskytnutý program služieb Fix 300, pridelené telefónne číslo a SIM karta. Táto zmluva však je uvedená v spise bez dátumu a roku uzavretia zmluvy.

Z faktúry č. 7902127972 súd zistil, že odporkyni bola fakturovaná zmluvná pokuta vo výške 248,95 eur s dátumom splatnosti do 27.03.2009, ďalej zo zmluvy (č.l. 28), resp. k dodatku o zmluve - o pripojení Fix súd zistil, že táto bola uzatvorená na obdobie 24 mesiacov, kedy bol odporkyni poskytnutý mobilný telefón zn. Sony Ericsson za sumu 1,- Sk. Súčasťou spisu je aj faktúra č. 3307130598 (č.l.30) na dodaný mobilný telefón zn. Sony Ericsson. Opätovne aj pri tejto zmluve nie je uvedený dátum a rok jeho uzavretia.

Podľa ust. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania, najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu.

Podľa ust. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia až 77 sa použijú primerane.

Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; navrhovateľa tak zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy o poskytnutí plnení podľa nej. Pokiaľ nie sú tieto skutočnosti preukázané, navrhovateľ tak neuniesol bremeno dôkazu a tvrdenia.

V danom prípade navrhovateľ pri uplatnení zmluvnej pokuty predložil len Všeobecné podmienky poskytovania služieb a faktúru č. 7902127972, z textu ktorej vyplýva len to, že predmetom je zmluvná pokuta vo výške 248,95 eur bez uvedenia konkrétneho dôvodu, t.j. zmluvnej povinnosti, za porušenie ktorej sa účtuje a na ktorú bola viazaná, ani to, kedy k porušeniu došlo. Navrhovateľ nepredložil a nepreukázal existenciu písomnej zmluvy o dojednaní zmluvnej pokuty.

Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty ako aj určený spôsob jej určenia.

Hoci samotný dôvod uplatnenia zmluvnej pokuty navrhovateľ v návrhu špecifikuje tým, že ním bolo porušenie zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti vzhľadom na to, že odporkyňa neuhrádzala cenu služieb riadne a včas ani ohľadom toho navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy.

Vychádzajúc zo znenia nato, aby bola zmluvná pokuta platne dohodnutá, je treba presne a určito identifikovať, teda opísať, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. V pluralite takto zabezpečených povinností sa navyše vyžaduje, aby oprávnený subjekt presne označil vo vzťahu, ku ktorej porušenie povinnosti sa zmluvnej pokuty domáha. Bez toho totiž nemožno zistiť, či resp. kedy no hlavne, ktorá povinnosť bola porušená, čiže obligatórna podmienka uplatnenia zmluvnej

pokuty. Dostatočnosť určenia a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti, plnenie ktorej zmluvná pokuta má zabezpečovať je primárnou podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Prísnu špecifikáciu zabezpečovanej povinnosti faktúra, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná, faktúra neobsahuje, a teda nemožno zistiť, za čo, t.j. za porušenie ktorej povinnosti (zmluvou bližšie neurčenej) si ju navrhovateľ účtuje a dôvody uplatnenia nemožno meniť, prípadne až následne identifikovať podľa toho, čo je pre veriteľa výhodnejšie. Z tohto hľadiska ide o faktúru č. 7904155712 (pri jej posudzovaní z pohľadu právneho úkonu, ktorým bola odporkyňa vyzvaná na jej zaplatenie) o neplatný právny úkon podľa a , podľa ktorého:

2. právne úkony vyjadrené slovami, treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom,

3. právne úkony vyjadrené inak než slovami, sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Okrem toho súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a uznáva jej osobitnosti v porovnaní s úrokmi z omeškania, a to aj popri sebe. Muselo by sa však jednať o zmluvnú pokutu, ktorá samozrejme pri existencii platného dojednania obstojí aj v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok. V spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, podmienky za akých navrhovateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu poškodzuje spotrebiteľa.

Podľa (platného a účinného v čase spísania zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy uzavreté v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Aj podľa rozsudku č. ESD -618/10 vo veci B-Espanol Decredito c/a JOAQUIN caldern cvamino: Vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. Po tomto spresnení Súdny dvor 2. pripomína, že podľa smernice nekalá zmluvná podmienka vložená do zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom pre tohto spotrebiteľa nie je záväzná a že zmluva obsahujúca takúto

zmluvnú podmienku je pre strany naďalej záväzná podľa tých istých podmienok, ak je jej ďalšia existencia možná bez tejto nekalej podmienky. Preto Súdny dvor konštatuje, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor sa domnieva, že takáto možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto takáto možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohli by súd zmeniť zmluvu, takže by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôže zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka, totiž musí v zásade existovať ďalej, bez akejkoľvek zmeny okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.

Súd mal vedomosť o tom, že zmluvná podmienka u mobilných operátorov bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku (ktorú nie je možné ani moderovať) viacerými právoplatnými rozsudkami slovenských súdov, čo je napokon podporené aj judikatúrou ESD (rozsudok C-618/10). Preto aj za predpokladu, že by uplatnenie zmluvnej pokuty formou vystavenej faktúry bolo platným právnym úkonom, súd by odporkyňu na jej zaplatenie nezaviazal z dôvodu jej neprijateľnosti.

Doloženými listinnými dokladmi mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bol platne založený záväzkový vzťah týkajúci sa poskytovania telekomunikačných služieb v sieti právneho predchodcu navrhovateľa (i to bez uvedenia dátumu a roku uzavretia týchto zmlúv). V zmysle jednaní vyplývajúcich z uzavretej zmluvy bola odporkyňa povinná hradiť cenu poskytnutých služieb vyúčtovaných navrhovateľom riadne a včas.

Navrhovateľ uviedol, že v prípade, ak súd neuzná nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že právnemu predchodcovi navrhovateľa bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie poskytnutého telefónneho zariadenia. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni telekomunikačné zariadenie Sony Ericsson K-510i za cenu 1,- Sk (0,03 eur s DPH), pričom štandardná cena v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy o pripojení bola 129,12 eur. Odporkyňa mala predmetný mobilný telefón uhradiť počas celej doby trvania zmluvného vzťahu postupnými splátkami, čo však nedodržala a tým právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla škoda, ktorá by nebola vznikla, ak odporkyňa dodržala svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy a riadne plnila počas celej doby viazanosti.

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporkyne zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné posudzovať podľa , podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti:

1. protiprávny úkon,

2. spôsobenie škody,

3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,

4. zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností. Vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.

Ust. § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je však nevyhnutná kumulatívnosť splnenia všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná. V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa, nesúceho dôkazné bremeno, nebolo preukázané už splnenie predpokladov uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu, navrhovateľ nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov. Pri tomto závere súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v čl. 13 Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa bodu 13.2 týchto Všeobecných podmienok platnosť zmluvy zaniká:

a) uplynutím času, na ktorý bola uzatvorená,

b) dohodou,

c) odstúpením,

d) výpoveďou,

e) ak to ustanovuje osobitný právny predpis,

f) iným spôsobom podľa Všeobecných podmienok.

Podľa písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

V prejednávanej veci navrhovateľ písomné ukončenie uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal. Treba teda uzavrieť, že k platné ukončenie zmluvy s odporcom preukázané nebolo a teda odporca svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil, čím nie je daný predpoklad č. 1, vzniku škody.

Pokiaľ ide o samotný vznik škody, k tomu súd uvádza, že podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadrená všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, teda nenapraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie sa povinnosť spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh veci (R 55/1971, str. 152). Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu, za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa, tento predáva mobilný telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz navrhovateľom podaným návrhom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom (tvrdeného, ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporkyne, ale výsledkom zmluvného koncenzu medzi navrhovateľom a odporkyňou. Tento zmluvný koncenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný po prehodnotení jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporkyňou vkladá. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu.

Na základe vyššie uvedeného súd nepriznal navrhovateľovi sumu 248,95 eur ani z titulu náhrady škody.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , v ktorom úspešný účastník má právo na náhradu trov konania, keďže však odporkyňa náhrady trov konania nevznikli, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.