Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/23/2014

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr. Márie Vrtochovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej vo veci starostlivosti súdu o mal. G. Z., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, pracovisko Ilava, dieťa rodičov: matky, E. B., bytom N., E. XXXX/XXX a otca, G. Z., trvale bytom G., K. 6, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca mal. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. marca 2014, č.k. -58, jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej G. z doterajších 50 eur mesačne na 90 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2013. Dlh na výživnom za obdobie od 01.09.2013 do 28.02.2014 vo výške 240 eur povolil otcovi splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 10 eur, až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Týmto sa v časti výživného zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. -25 zo dňa 19.01.2012. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V rozhodnutí konštatoval, že matka maloletej sa podaným návrhom domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. G. z doterajších 50 eur mes. na 150 eur mesačne. Otec so zvýšením nesúhlasil. V odôvodnení ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že k zmene pomerov, akú má na mysli zákonné ustanovenie § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine došlo na strane všetkých účastníkov konania. Maloletá G. v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti navštevovala ešte materskú školu a mala zdravotné problémy, trpela astmou. V súčasnosti má 7 rokov, navštevuje 1. ročník základnej školy. Zdravotné problémy sa jej zhoršili, čo matka v konaní preukázala, s čím má zvýšené finančné výdavky a taktiež má maloletá i záujmovú činnosť, nakoľko navštevuje ZUŠ a krúžok angličtiny. V tejto súvislosti má matka taktiež zvýšené finančné výdavky. K zmene pomerov došlo i na strane matky, ktorá uzatvorila nové manželstvo, z ktorého sa narodila dcéra S., pribudla jej teda vyživovacia povinnosť. Jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a mal. S. má taktiež zdravotné problémy, trpí detskou mozgovou obrnou, ktoré v konaní matka preukázala. K zmene pomerov došlo i na strane otca, ktorému pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému V. Balajovi a za zmenu pomerov u otca súd považoval i tú skutočnosť, že v čase poslednej úpravy výživného bol nezamestnaný a v súčasnosti pracuje v riadnom pracovnom pomere, ktorý má uzatvorený na dobu neurčitú a z ktorého bude mať trvalý príjem (bude mu vyplatená odmena za vykonanú prácu X,XX eur na hodinu). Otec si vyživovaciu povinnosť v súčasnosti riadne neplní. Súd bol toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca, s poukazom na jeho príjem, ďalšiu vyživovaciu povinnosť, celkové majetkové pomery, výdavky, platiť zvýšené výživné na mal. dieťa tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Pokiaľ ide o matkou požadované výživné vo výške 150 eur túto výšku výživného považoval za neprimerane vysokú a to so zohľadnením veku mal. G., jej zdravotných problémov ako

aj záujmovou činnosťou. Vyživovacia povinnosť bola zvýšená v zmysle návrhu matky od 01.09.2013, pričom zročné výživné vo výške 240 eur (40 eur x 6 mes.), súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach za podmienok stanovených vo výroku tohto rozsudku za použitia k rukám matky, pričom výška splátky bola určená s poukazom na príjem, majetkové pomery ako aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca, ako aj na tú skutočnosť, aby zročné výživné otec nesplácal neprimerane dlho, čo by bolo na ťarchu mal. G.. O náhrade trov konania účastníkov bolo rozhodnuté v zmysle , nakoľko ide o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec mal., ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa prehodnotil. V odvolaní uviedol, že zvýšenie výživného od 01.09.2013 považuje za neobjektívne, nakoľko v tom čase až do 31.01.2014 pracoval v spoločnosti ARIVAS spol. s r. o. G. Turná na dohodu o vykonaní práce s príjmom cca XXX eur mesačne a tento príjem je nižší ako životné minimum platné pre rok 2013. Táto skutočnosť nebola braná do úvahy. Matka mal. je občanom Českej republiky, odkiaľ poberala počas spoločného manželstva pravidelne invalidný dôchodok, pričom tento príjem v návrhu neuvádza. Uvádza príjem, ktorý pozostáva z rodičovského príspevku a prídavkov na deti. Spochybňuje pravdivosť jej príjmov a žiadal o došetrenie. On žije v spoločnej domácnosti s priateľkou a náklady na bývanie majú priemerne 250 eur mesačne (210 eur nájomné + cca 40 eur energie), nie 200 eur ako je uvedené v rozsudku, pričom doklady predložil. Žiadal prehodnotiť i jeho životné náklady, keďže z jeho príjmu zo zamestnania vyživuje 3 osoby, taktiež má náklady na dopravu do zamestnania vo výške cca 90 eur mesačne, ktoré neboli zohľadnené a jeho príjem nepostačuje na pokrytie minimálnych životných potrieb rodiny a úhradu výživného v zmysle napadnutého rozsudku. Na záver uviedol, že na pojednávaní boli brané do úvahy len argumenty matky mal., on nemal možnosť reagovať a vyjadriť svoj názor, čím nadobudol pocit zaujatosti sudkyne voči jeho osobe.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka maloletého, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť alebo zrušiť a vrátiť na nové konanie, tak aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého ako žiadala v návrhu. Uviedla, že otec maloletej v odvolaní uvádza nepravdivé údaje. Vo veci invalidného dôchodku uviedla, že invalidný dôchodok nepoberá od 01.09.2011 a priložila kópiu rozhodnutia OSSZ Brno o odňatí invalidného dôchodku. Vo veci nákladov na bývanie otca mal. sa vyjadrila, že otec na súd doklady o nákladoch nepredložil. K námietke zaujatosti sudkyne uviedla, že sudkyňa v jej očiach bola voči odporcovi práve naopak zhovievavá, nakoľko ona žiadala vyššiu čiastku.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca mal. nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa , pričom v náväznosti na odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.

Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča, v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine.

Základnými kritériami na určenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine), s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného, a to v rozsahu, ktorá zodpovedá kritériám podľa ust. § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Preskúmaním veci bolo zistené, že súd prvého stupňa v predmetnej veci riadne zistil skutkový stav veci, nebol dôvod na opakovanie už vykonaného dokazovania ( ), ani na jeho doplnenie

podľa ust. , Z obsahu spisu vyplýva, že maloletá G. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č.k. -25 zo dňa 19.01.2012. Ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností k mal. G. bola súdom schválená dohoda rodičov, v zmysle ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu mal. G. sumou 50 eur mes. a mal. bola zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju má právo zastupovať a spravovať jej majetok. V čase citovaného rozhodnutia mal. G. navštevovala materskú školu. Matka maloletej bola v čase rozvodového konania dlhodobo na PN. Otec maloletej bol nezamestnaný, predtým pracovný pomer skončil dohodou.

V súčasnosti matka mal. matka dieťaťa je vydatá a z manželstva sa im narodila mal. S. B., s ktorou je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur mes. a prídavky na dve deti. Otec maloletej v súčasnosti žije so svojou priateľkou v spoločnej domácnosti a z ich vzťahu sa dňa 10.03.2014 narodil mal. V.. Otec dieťaťa je od 01.02.2014 zamestnaný v obchodnej spoločnosti ARIVAS spol. s r.o. G. G. na základe pracovnej zmluvy, ktorú so zamestnávateľom uzatvoril dňa 29.01.2014 na dobu neurčitú s dohodnutou mzdou 2,43 eur na hod. Predtým u tohto zamestnávateľa pracoval na dohodu o vykonaní práce s príjmom cca 100 eur mes. Maloletá G. má v súčasnosti 7 rokov, od septembra 2013 navštevuje 1. ročník základnej školy. Má zdravotné problémy, navštevuje alergologickú ambulanciu, má astmu. V rámci záujmovej činnosti navštevuje ZUŠ, hrá na flautu a v rámci školy navštevuje angličtinu.

Z uvedeného je zrejmé, tak, ako správne konštatoval aj súd prvého stupňa, že preukázateľne došlo k zmene pomerov od poslednej úpravy výživného na strane všetkých účastníkov konania, a to najmä na strane maloletej G., ktorej náklady oproti predchádzajúcej úprave výživného vzrástli. Pričom doposiaľ určené výživné 50 eur mesačne ani zďaleka nepokrýva výdavky mal. G. na jej výživu, výdavky v súvislosti so školou ako i výdavky v súvislosti s jej ochorením. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. S., s ktorou je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur mes. a prídavky na dve deti. K zmene pomerov došlo nepochybne aj na strane otca mal., zatiaľ čo v čase poslednej úpravy výživného bol nezamestnaný, v súčasnosti je od 01.02.2014 zamestnaný na dobu neurčitú s dohodnutou mzdou 2,43 eur na hod., pričom predtým u tohto zamestnávateľa pracoval na dohodu o vykonaní práce s príjmom cca 100 eur mes. Na druhej strane došlo u neho k zmene pomerov v tom, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. V., nar. 10.03.2014. Odvolací súd sa však v danom prípade stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že je v možnostiach a schopnostiach otca, s poukazom na jeho príjem, ďalšiu vyživovaciu povinnosť, celkové majetkové pomery ako i výdavky, platiť zvýšené výživné vo výške 90 eur, preto námietky otca mal. uvádzané v odvolaní, že súd prvého stupňa nezohľadnil jeho výdavky a že jeho príjem nepostačuje na pokrytie minimálnych životných potrieb rodiny a úhradu výživného v zmysle napadnutého rozsudku, považoval odvolací súd za neopodstatnené. Odvolací súd poukazuje na to, že otec mal. dieťaťa si musí byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči mal. dieťaťu pokiaľ nie je schopné samostatne sa živiť i na úkor vlastnej životnej úrovne. Malo by byť preto v jeho záujme podieľať sa na výžive svojho mal. dieťaťa podľa jeho potrieb. Treba pritom zdôrazniť, že maloletá G. je odkázaná svojou výživou výhradne na svojich rodičov, pričom jej matka nie je schopná sama hradiť všetky jej preukázané výdavky, pričom treba prihliadať i na skutočnosť, že otec sa okrem súdom stanoveného výživného, ktoré ani riadne neplatí, iným spôsobom nepodieľa na výžive mal. G..

K námietke otca maloletého, že zvýšenie výživného od 01.09.2013 považuje za neobjektívne, nakoľko v tom čase až do 31.01.2014 pracoval v spoločnosti ARIVAS spol. s r. o. G. G. na dohodu o vykonaní práce s príjmom cca 100 eur mesačne a tento príjem je nižší ako životné minimum platné pre rok 2013, odvolací súd uvádza, že v zmysle § 78 Zákona o rodine súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, pričom v prejednávanej veci došlo preukázateľne k zmene pomerov na strane maloletej G. od 01.09.2013 kedy začala navštevovať 1. ročník základnej školy, preto súd prvého stupňa v správne a v súlade s návrhom matky mal. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca od 01.09.2013, pričom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa bol otec mal. už zamestnaný na dobu neurčitú so stálym príjmom, teda bude v jeho možnostiach doplatiť nedoplatok na zmeškanom výživnom.

Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej G. z doterajších 50 eur na sumu 90 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2013 za správne. Za správny považoval aj výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým vyčíslil nedoplatok otca na výživnom za obdobie od 01.09.2013 do 28.02.2014, ktorý súd povolil otcovi splácať za podmienok uvedených vo výroku rozsudku.

Čo sa týka námietky otca mal., že na pojednávaní boli brané do úvahy len argumenty matky mal., on nemal možnosť reagovať a vyjadriť svoj názor, čím nadobudol pocit zaujatosti sudkyne voči jeho osobe, odvolací súd uvádza, že k takto vznesenej námietke zaujatosti sudkyne neprihliadal a ani o nej nerozhodoval, nakoľko táto spočíva v postupe sudkyne v konaní o prejednávanej veci, čo v zmysle nie je dôvodom na vylúčenie sudcu a ak sa námietka zaujatosti týka len týchto okolností, súd na námietku zaujatosti neprihliada.

Preto odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a žiadnemu z účastníkov neboli priznané trovy odvolacieho konania, nakoľko sa jedná o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .