Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-277-2011.pdf
PDF · 103.54 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/277/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudcom JUDr. Ing. Mariom Dubaňom, v právnej veci navrhovateľov: X/PaedDr. L. Z., Z. O. N., Z. H. XX, Š. T. M., 2/ W.. W. Z., Z. O. Z., V. V. XX, štátny občan SR, právne zastúpení AK PATENT IURIS, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 5, IČO: 36 724 467 proti odporcovi: R.. B. N., Z. O. Z., W.Č. Z. - N. O., G. Č. Ú., B. XX, K. I. B., štátny občan SR o zaplatenie 36.181,37,- Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Konanie v časti o zaplatenie 9.958,17 Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.
Odporcovi náhradu trov konania v časti o zaplatenie 9.958,17 Eur s príslušenstvom n e p r i z n á v a.
Navrhovateľom v 1. a 2. rade priznáva vrátenie súdneho poplatku v sume 590,87 Eur, ktorý im bude vrátený Daňovým úradom v Bratislave do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia opatreného doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 26.223,20 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 6,5 % zo sumy 26.223,20 Eur od 01.12.2008 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania v sume 1.573,- Eur za zaplatený súdny poplatok, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovatelia v 1. a 2. rade (ďalej len „navrhovatelia“) sa návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 29.09.2011 domáhali, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 36.181,37,- Eur s príslušenstvom. Svoj návrh po skutkovej právnej stránke odôvodnili tým, že s odporcom dňa XX.XX.XXXX uzatvorili Zmluvu o pôžičke peňazí vo výške 36.181,37 Eur (1.090.000,-Sk). Odporca svojim podpisom potvrdil prevzatie pôžičky v hodnote 36.181,37 Eur bez úroku a súčasne sa zaviazal vrátiť predmetnú sumu osobne k rukám, alebo na bankový účet veriteľa, a to do dvoch mesiacov od podpisu tejto Zmluvy. Odporca svoj dlh vo výške 36.181,37 Eur uznal a zároveň potvrdil svojimi podpismi na príjmových a pokladničných dokladoch. Odporca však svoj záväzok zo Zmluvy do dňa podania žalobného návrhu navrhovateľom neuhradil.
O d p o r c a vo svojom vyjadrení k žalobnému návrhu zo dňa 16.05.2012 uviedol, že sa toho času nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, z ktorého dôvodu nemôže predložiť doklady, ktoré nemá pri sebe, urobí tak, keď bude v civile a bude to môcť zdokladovať. Predmetná zmluva o pôžičke má viacero vád a nedostatkov. Napríklad je k nej potrebné doložiť spomínané príjmové a výdavkové doklady, ktoré by mali byť v originály podpísané oboma zúčastnenými stranami. Tým nebude sedieť suma. Odporca
mal taktiež určité výhrady k účelu, keďže navrhovateľ nepredložil kompletné informácie z hľadiska jeho záujmu - súčasť zmluvy.
Podaním došlým tunajšiemu súdu dňa 17.04.2013, pred začatím konania vo veci samej, vzali navrhovatelia návrh v rozsahu 9.958,17 Eur s príslušenstvom späť a žiadali v tejto časti konanie zastaviť. Osobitný dôvod späťvzatia neuviedli.
Podľa § 96 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku / O.s.p./ môže žalobca zobrať späť žalobu a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Nesúhlas žalovaného so späť vzatím nie je účinný, ak dôjde k späť vzatiu skôr, než sa začalo pojednávanie.
Pretože návrh bol vzatý späť v rozsahu 9.958,17 Eur s príslušenstvom pred začatím pojednávania vo veci samej, súd podľa § 96 ods. 1,3 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil. V súlade s § 11 ods. 3,4, zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch v znení účinnom ku dňu späťvzatia tejto časti žalobného návrhu vrátil navrhovateľovi súdny poplatok zodpovedajúci späťvzatej časti žalobného návrhu, krátený o 6,63 Eur.
Podľa § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ako bolo konanie zastavené. Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Z uvedeného vyplýva, že § 146 ods. 2 O.s.p. je vo vzťahu k § 146 ods. 1 O.s.p. lex specialis voči lex generalis. Ustanovenie § 146 ods. 1 O.s.p. je namieste aplikovať vtedy, pokiaľ nie sú dané podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. V prípade zastavenia konania z dôvodu procesného úkonu účastníka, ktorým je späťvzatie žalobného návrhu je vždy namieste primárne postup podľa § 146 ods. 2 vety prvej, resp. druhej O.s.p., lebo v takomto prípade z procesného hľadiska niektorý z účastníkov vždy zaviní zastavenie konania, pričom takéhoto účastníka stíha povinnosť náhrady trov konania druhému účastníkovi konania (prípadne, ak bol návrh podaný dôvodne vzatý späť pre správanie sa odporcu, je odporca v takomto prípade povinný nahradiť trovy konania navrhovateľovi). Ak subjektu, ktorý má právo na náhradu trov konania tieto skutočne aj vzniknú, sú mu súdom priznané podľa § 146 ods. 2 vety prvej, resp. druhej O.s.p. ( ak nie je súčasne aplikované ustanovenie § 150 O.s.p.). Iba v prípade, že oprávnenému účastníkovi trovy konania nevznikli, resp. sa tento ich náhrady výslovne vzdal, je namieste rozhodnúť o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. je tak podmienené záverom o nesplnení podmienok podľa § 146 ods. 2 O.s.p.
Z hľadiska rozhodnutia o trovách konania ( v intenciách § 146 ods. 2 O.s.p.) je tak rozhodujúcim posúdenie, ktorý z účastníkov (posudzujúc z procesného hľadiska) zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. Záver o zavinení niektorého z účastníkov vo vzťahu k zastaveniu konania je daný vo všeobecnej rovine posúdením, či z procesného hľadiska bola žaloba podaná dôvodne, alebo nie, t.j. či sa navrhovateľ domohol nároku, ktorý v žalobe uplatnil, či už splnením záväzku zo strany odporcu, prípadne iným spôsobom, ktorý by odôvodňoval záver, že z hľadiska vzťahu výsledku správania sa odporcu k uplatneným požiadavkám navrhovateľa sa jednalo o návrh podaný dôvodne. Inými slovami, dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje z hľadiska vzťahu výsledku správania sa odporcu k požiadavke navrhovateľa vyjadrenej v návrhu.
Dôvod späťvzatia žalobného návrhu v časti o zaplatenie 9.958,17 Eur s príslušenstvom navrhovatelia neuviedli. Nemožno teda uzavrieť, že navrhovatelia sa v rozsahu späťvzatej časti domohli nároku, ktorý v žalobe uplatnili splnením záväzku zo strany odporcu, prípadne iným spôsobom, ktorý by odôvodňoval záver, že z hľadiska vzťahu výsledku správania sa odporcu k uplatneným požiadavkám navrhovateľov sa jednalo v späťvzatej časti o návrh podaný dôvodne. Boli to teda navrhovatelia ktorí, vychádzajúc z vyššie uvedených kritérií, v tomto smere zavinili zastavenie konania. S poukazom na vyššie uvedené
východiská tak boli splnené podmienky pre priznanie trov späťvzatej časti konania odporcovi, tento však ich náhradu nežiadal, preto mu ich náhradu súd nepriznal.
Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 14.05.2014. Na pojednávanie sa nedostavil právny zástupca navrhovateľa, doručenie predvolania mal riadne vykázané dňa 27.3.2014, nežiadal ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní ani z dôležitého dôvodu nežiadal pojednávanie odročiť. Navrhovateľ v 1. rade súhlasil, aby súd pojednával v neprítomnosti jeho právneho zástupcu. Nedostavil sa ani právny zástupca odporcu, doručenie predvolania mal riadne vykázané dňa 27.03.2014, nežiadal ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní, ani z dôležitého dôvodu pojednávanie odročiť. Z týchto dôvodov súd pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa a právneho zástupcu odporcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa v 1. rade, odporcu a oboznámením listinného dôkazu založeného v súdnom spise jeho prečítaním: č.l. 4 - Zmluva o pôžičke peňazí z XX.XX.XXXX.
Súd vykonanie dôkazu výsluchom svedka W. Q. ako nadbytočný zamietol. Navrhovaná svedecká výpoveď vzhľadom na obsah obrany odporcu v jeho výpovedi na pojednávaní konanom dňa 15.01.2014 a skutočnosti, ktoré súd výpoveďou svedka mal zisťovať, nemohla po právnej stránke ovplyvniť rozhodnutie súdu vo veci samej. Ako bude konštatované v rámci právneho posúdenia veci, účel použitia peňažných prostriedkov ktoré boli predmetom zmluvy o pôžičke, nie je spôsobilý zbaviť odporcu jeho povinnosti navrhovateľom plniť.
Navrhovateľ v 1. rade vo výpovedi účastníka konania uviedol, že dňa 30.9.2008 na Notárskom úrade pri Istropolise bola podpísaná zmluva o pôžičke peňazí, ktorú vypracoval odporca. Následne po podpise tejto zmluvy mu vyplatil hotovosť spolu 790 000 Sk s tým, že odporca mu na potvrdenie na prevzatie peňazí vystavil aj príjmový doklad na sumu 140 000 Sk a 650 000 Sk. S odporcom bol bližší známy, predtým riešili rôzne obchodné veci, tento vzťah bol založený na vzájomnej dôvere. Odporca tvrdil, že hotovosť potrebuje na rozbehnutie biznisu a na vyriešenie určitých finančných záležitostí. Sľúbil, že peniaze najneskôr do 12/2008 vráti, že mu má vyjsť obchod v zahraničí. Nestalo sa tak, napriek tomu sa stretávali. Čakal na vrátenie peňazí a odporca mu stále sľuboval, že mu ich vráti. V r. 2010 navrhovateľ na odporcu stratil kontakt, nevedel ho ďalej vyhľadať. Na otázku právneho zástupcu odporcu k čomu boli tzv. obchodné veci ktoré navrhovateľ v 1. rade spomínal v tej súvislosti, že sa s odporcom v súvislosti s nimi stretávali a ako boli realizované navrhovateľ vypovedal, že odporca mu predstavil dva projekty. Jeden tzv. DNX systém ďalšieho predaja tovaru a druhý tzv. Lyoness systém, v rámci ktorého dochádza pri veľkých objemoch nákupov k refundácii marží a dá sa na tom zarobiť. Na ďalšiu otázku, či sa teda dá povedať, že navrhovateľ s dôverou vložil svoje peniaze do týchto systémov tento uviedol, že odporcovi požičal peniaze na súkromné účely. Bol to jeho obchod. Doteraz nevie, čo sa s tým deje. Je pravda, že mu mal peniaze vrátiť na účet v poisťovni Kontinuita, čo by sa dalo brať ako splnenie obchodného plánu. Zo strany navrhovateľa v 1. rade to nebol obchod, peniaze mu mal odporca vrátiť na jeho účet s tým, že odporca si mal otvoriť nový účet v poisťovni Kontinuita, ktorá v tom čase viedla tzv. sporiaci účet. Odporca mu vravel, že zo zahraničia mu má prísť až 30 miliónov Sk. Tento obnos peňazí by bol zaujímavý pre poisťovňu na splnenie obchodného plánu. V tom čase bol navrhovateľ v 1. rade riaditeľom Kontinuity, bol zodpovedný za naplnenie obchodného plánu poisťovne ale sám obchody neujednával. Riaditeľom v Kontinuite bol navrhovateľ v 1. rade do 11/2008.
Odporca vypovedal, že cez jeho spolupracovníka sa zoznámil s navrhovateľom v 1. rade. Tento, keď sa dozvedel aké projekty odporca robí a čím sa zaoberá, tak ho sám oslovil na spoluprácu, v rámci ktorej absolvovali viacero sedení. Navrhovateľ v 1. rade mal záujem participovať na finančných aktivitách, ktoré odporca sám nevykonával, bolo potrebné previesť určitý obnos peňazí na inú firmu, ktorá to riešila. V hotovosti prevzal od navrhovateľa v 1. rade 140 000,- Sk a následne 650 000,- Sk, ktorá bola použitá v prospech zmienenej transakcie. Ďalšia suma 300 000,- Sk bola len formálne na zmluve, k jej vyplateniu nedošlo. V roku 2010 sa odporca ocitol vo väzbe, ale aj na Vianoce v roku 2010 s navrhovateľom v 1. rade o tom hovoril. Celá záležitosť sa mala dokončiť. Neskôr sa odporca ocitol v nemocnici. V lete bude asi prepustený na slobodu a očakáva dokončenie celej záležitosti k spokojnosti navrhovateľov. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľov, aby odporca potvrdil skutočnosť, že svojim podpisom potvrdil prevzatie peňazí na zmluve a zaviazal sa ich vrátiť do 2 mesiacov, pričom v zmluve sa nič nehovorí o splnení podmienky na nejakom biznise odporca uviedol, že je pravda, že túto zmluvu podpísal, zaviazal sa poskytnuté peniaze vrátiť do 2 mesiacov, rovnako ako v lehote 2 mesiacov zrealizovať obchod
s navrhovateľom v 1. rade a návratnosť peňazí. Navrhovateľ v 1. rade vedel do čoho investoval svoje peniaze a sú aj také veci , ktoré nie sú do zmluvy zakomponované a aj o týchto veciach mal navrhovateľ v 1. rade vedomosť. Na otázku právneho zástupcu odporcu, aby odporca objasnil o aký obchodný vzťah vlastne išlo tento vypovedal tak, že vie, že tá skupina vedená navrhovateľom v 1. rade v poisťovni vykonávala životné poistky. Podľa všetkého tam vzniklo nejaké manko, ktoré potrebovali prekryť a dobehnúť cez tieto multilevelmarketingové firmy. Následne, keby toto vyšlo, tak sa mali kupovať pozemky v Rajke a následne predávať na výstavbu domov. Tieto peniaze navrhovateľ v 1. rade od odporcu chce súdnou cestou. Vypovedal v tomto zmysle a nemôže za to, že k naplneniu transakcií nedošlo. Na doplňujúcu otázku právneho zástupcu odporcu, či si túto pôžičku odporca bral pre jeho osobnú potrebu alebo na finančný profit navrhovateľa v 1. rade odporca uviedol, že bolo to na profit navrhovateľa v 1. rade, navrhovateľ v 1. rade chcel ísť do toho obchodu s odporcom. Existujú aj iné zmluvy. Zmluva s R.. V. M., z toho istého dňa, ktorý požičal navrhovateľovi v 1. rade rovnakú sumu ako navrhovatelia odporcovi, dokonca navrhovateľ v 1. rade založil svoj byt. Financie od M. navrhovateľ v 1. rade investoval do obchodu na vlastný finančný profit, tak aby z toho mal určitý zisk. Tento chcel vložiť buď do Kontinuity (otázne bolo iba jeho zotrvanie v tejto poisťovni) alebo na nákup pozemkov v Rajke.
Podľa § 498 Občianskeho zákonníka /OZ/, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 ods. 1 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 451 ods. 1,2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 145 ods.2 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
Z hypotézy hmotnoprávnej normy uvedenej v ustanovení § 657 OZ, ktorá vymedzuje obsah povinnosti tvrdenia a dôkaznú povinnosť veriteľa vyplýva, že v spore o vrátenie požičanej čiastky má žalobca ako veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal a že dlžník požičané peniaze riadne a včas nevrátil. Z tohto bremena tvrdenia potom pre veriteľa vyplýva dôkazné bremeno, že zmluva o pôžičke bola uzavretá a že na základe tejto zmluvy predal žalovanému finančné prostriedky. Povinnosťou dlžníka je zase uniesť bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, že požičané peniaze veriteľovi podľa dohody vrátil.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania. Po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti mal preukázané, že návrh bol v časti ktorá ostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žalobného návrhu ( t.j. v rozsahu 26.223,20 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 6,5 % zo sumy 26.223,20 Eur od 01.12.2008 do zaplatenia) podaný dôvodne. Medzi účastníkmi totiž dňa 30.09.2008 došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke peňazí na sumu 1.090.000,- Sk, podľa ktorej sa odporca zaviazal navrhovateľom požičané peniaze vrátiť do dvoch mesiacov od podpisu zmluvy, t.j. do 30.11.2008. V článku I predmetnej zmluvy je uvedené, že veritelia dňom podpísania tejto zmluvy, na žiadosť dlžníka, požičali dlžníkovi sumu 1.090.000,- Sk. Podľa čl. II. zmluvy dlžník potvrdil prevzatie pôžičky v sume 1.090.000,- Sk bez úroku a súčasne sa zaviazal predmetnú sumu osobne k rukám, alebo na bankový účet veriteľa vrátiť do dvoch mesiacov. Čl. III. zmluvy obsahuje vyhlásenie dlžníka, že súhlasí s podmienkami pre poskytnutie pôžičky, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na právne úkony. Dlžník prehlásil, že o poskytnutie pôžičky požiadal na základe vlastnej a slobodnej vôle, bez tlaku tretích osôb a výlučne pre svoje potreby. Zmluva bola podpísaná bez akéhokoľvek nátlaku, nie v tiesni, alebo za nápadne nevýhodných podmienok. Skutočnosť, že odporca prevzal od navrhovateľov sumu 790.000,- Sk tento potvrdil vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom
dňa 15.01.2014, v dôsledku čoho si súd túto skutočnosť na základe zhodných tvrdení účastníkov konania ako nespornú osvojil. Navrhovatelia tak v konaní uniesli povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, že so žalovaným dlžníkom uzavreli zmluvu o pôžičke, že dlžníkovi predmet pôžičky v rozsahu 790.000,- Sk ( 26.223,20 Eur) odovzdali a že dlžník požičané peniaze riadne a včas nevrátil.
Naopak, odporca v konaní netvrdil, ani nepreukazoval, že požičané peniaze podľa dohody navrhovateľom vrátil. Svoju obranu proti žalobe postavil len na tvrdení, že peniaze, ktoré boli predmetom pôžičky, mali byť použité na ich zhodnotenie v prospech navrhovateľa. Takáto obrana odporcu však nie je spôsobilá založiť priaznivé rozhodnutie súdu v jeho prospech. Zo žiadneho právneho predpisu totiž nevyplýva, že by povinnosť dlžníka vrátiť z uzatvorenej zmluvy o pôžičke veriteľovi veci rovnakého druhu, bolo možné zvrátiť poukázaním na účel, na ktorý boli tieto veci použité. Prenechaním veci určených podľa druhu na voľné nakladanie dlžníkovi zmluvou o pôžičke, prechádza na dlžníka vlastnícke právo k týmto veciam so všetkými dôsledkami s tým spojenými. Dlžník ako nový vlastník predmetu pôžičky je tak v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním / § 123 OZ/. Ak teda aj boli peňažné prostriedky predstavujúce predmet pôžičky vo vlastníctve odporcu použité na účel tvrdený odporcom, je potrebné takéto ich použitie považovať za prejav odporcovho výlučného práva nakladať s predmetom jeho vlastníctva podľa jeho uváženia (samozrejme len za predpokladu, že sa tento účel neprieči zákonným obmedzeniam dotýkajúcich sa obsahu vlastníckeho práva). Z hľadiska posúdenia dôvodnosti žaloby, ktorou sa veriteľ domáha od odporcu plnenia titulom zmluvy o pôžičke, je tak rozhodujúcim len preukázanie skutočnosti, či veriteľ dlžníkovi predmet pôžičky poskytol a či dlžník predmet pôžičky veriteľovi v lehote splatnosti nevrátil.
Záverom hodno, vzhľadom na obsah obrany odporcu v písomnom vyjadrení zo dňa 16.05.2012, podotknúť, že z vykonaného dokazovania nevyplynuli také vady zmluvy o pôžičke uzavretej medzi účastníkmi konania, ktoré by mali za následok jej neplatnosť podľa §§ 37-39 OZ. Ani prípadná súdom vyslovená neplatnosť tohto právneho úkonu by však nezbavovala odporcu jeho povinnosti plniť navrhovateľom, nie však už titulom pôžičky, ale titulom bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu /§ 451 ods. 2 OZ/. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrhu v tejto časti vyhovel a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľom spoločne a nerozdielne sumu 26.223,20 Eur s príslušenstvom. Solidárna povaha záväzku na strane navrhovateľov má svoj právny základ v cit. ust. § 154 ods. 2 OZ, nakoľko uzatvorená zmluva o pôžičke predstavuje u navrhovateľov právny úkon týkajúci sa spoločných vecí (v konaní nebolo tvrdené ani preukazované, že by poskytnuté peňažné prostriedky pochádzali z oddeleného vlastníctva jedného z navrhovateľov ako manželov).
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Pretože odporca mal pôžičku vrátiť najneskôr do dvoch mesiacov od uzavretia zmluvy, t.j. do 30.11.2008, od 01.12.2008 sa so splnením dlhu dostal do omeškania; súd ho v súlade s § 517 ods. 2 OZ zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 6,50 % zo sumy 26.223,20 Eur až do zaplatenia. Dohodnutá výška uplatnených úrokov z omeškania neprevyšuje úrokovú sadzbu stanovenú v § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v znení novely č. 586/2008 Z.z.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1, 2, O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
(2) Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O trovách konania v časti ktorá ostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žalobného návrhu ( t.j. v rozsahu 26.223,20 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 6,5 % zo sumy 26.223,20 Eur od 01.12.2008 do zaplatenia) súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., tak, že priznal v tejto časti úspešným navrhovateľom ich náhradu, nakoľko návrh bol podaný v tejto časti dôvodne. Vzhľadom k tomu, že navrhovatelia si v prekluzívnej lehote troch pracovných dní počítanej odo dňa vyhlásenia rozsudku, t.j. od 14.05.2014, trovy konania nevyčíslili, súd im priznal náhradu trov konania vyplývajúcich zo súdneho spisu ku dňu vyhlásenia rozsudku s výnimkou trov právneho zastúpenia. Trovy konania navrhovateľov tak pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh, počítaného z hodnoty predmetu konania, t.j. zo sumy 26.223,20 Eur, v sume 1.573,- Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, . b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, . c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, . e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. . Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho výkon podľa Exekučného poriadku.