Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-282-2014.pdf
PDF · 78.75 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/282/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa Q., so sídlom L. X, X., IČO XX XXX XXX, zastúpeného O., so sídlom L. X, X., IČO XX XXX XXX proti odporkyni Z. K., bytom Y. X, B. J., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne C., so sídlom L. XX, U., IČO XX XXX XXX, zastúpeného Y.. Y. W., advokátom, so sídlom B. X, S. R., o zaplatenie 30,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 21C/48/2013-37 zo dňa 28. októbra 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Vedľajší účastník na strane odporkyne je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 19,61 Eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa O., a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 30,40 Eur s príslušenstvom a zároveň uložil odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 16,50 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku a vo výške 58,58 Eur titulom trov právneho zastúpenia. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne, preto návrhu vyhovel. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti odporkyni, ktorá vo veci úspech nemala. Súd uložil odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na jej strane povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 16,50 Eur ako náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 58,58 Eur za 2 úkony právnej služby po 16,60 Eur, prevzatie a prípravu zastúpenia a písomné podanie na súd vo veci samej, k tomu režijný paušál 2 x 7,81 Eur a 20 % DPH 4,88 Eur.
Proti tomuto rozsudku vo výroku o trovách konania navrhovateľa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník na strane odporkyne, ktorý navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok o trovách v časti povinnosti vedľajšieho účastníka zaplatiť spoločne s odporkyňou trovy konania tak, že povinnosť zaplatiť trovy konania bude uložená výlučne odporkyni. Mal za to, že súd nesprávne posúdil vec v časti uloženia povinnosti vedľajšiemu účastníkovi zaplatiť trovy konania spoločne s odporkyňou. Uviedol, že vedľajší účastník je účastníkom konania len v časti konania, z toho dôvodu je nevyhnutné a spravodlivé, aby súd rozlišoval trovy konania, ktoré vznikli za účasti vedľajšieho účastníka a trovy konania, ktoré vznikli pred jeho vstupom do konania, prípadne po tom, ako z konania vystúpil. V danej veci trovy konania predstavujú náklady navrhovateľa so zaplatením súdneho poplatku za návrh a náhradu trov právneho zastúpenia, pričom tieto trovy vznikli navrhovateľovi v čase, kedy vedľajší účastník ešte nebol účastníkom konania. Poukázal na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 24.05.2012, sp. zn. 16Co/122/2012.
K podanému odvolaniu vedľajšieho účastníka sa písomne vyjadril navrhovateľ a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania 29,57 Eur. Uviedol, že cieľom vedľajšieho účastníka je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Zastával názor, že takýto vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc v súdnom konaní. Združenie môže podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. využívať aj podporu ministerstva. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5Co/26/2012, sp. zn. 3Cob/259/2011 a Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 17Co/164/2012. V súvislosti s povinnosťou vedľajšieho účastníka nahradiť trovy odvolacieho konania poukázal na rozhodnutia NS ČR, sp. zn. 26 Cdo 1986/99 a sp. zn. 21 Cdo 1859/2004 a na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 6Co/330/2012.
Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v odvolaním napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok o trovách konania. Rozsudok okresného súdu vo zvyšnej časti nebol napadnutý účastníkmi, nadobudol právoplatnosť, a preto krajský súd rozsudok okresného súdu v tejto časti nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).
V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu.
Ust. § 142 O.s.p. upravuje rozhodovanie o náhrade trov konania podľa miery úspechu účastníka v konaní. Je založené na zásade zodpovednosti za výsledok alebo na zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých súdnych trov. Predpokladom, splnením ktorého vznikne nárok na náhradu trov konania, je v prvom rade plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním petitu návrhu a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej.
Pokiaľ ide o rozsah náhrady trov konania, je v posudzovanom prípade potrebné vychádzať zo základnej zásady vyplývajúcej z § 142 O.s.p., a to miery úspechu vo veci. Len ak má účastník plný úspech vo veci, prizná sa mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p celá náhrada trov konania. Ak mal účastník úspech len čiastočný, náhrada trov sa podľa § 142 ods. 2 O.s.p. pomerne rozdelí, prípadne (ak úspech vyváži neúspech) súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa sa pri určení rozsahu trov konania týmito zásadami riadil.
Posúdenie správnosti rozhodnutia okresného súdu v zmysle podaného odvolania vedľajšieho účastníka spočívalo na právnom posúdení otázky, či vzniká povinnosť nahradiť trovy konania navrhovateľa aj vedľajšiemu účastníkovi podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p., podporujúceho v konaní neúspešnú odporkyňu, a či sa takáto povinnosť vzťahuje aj na trovy, ktoré navrhovateľ vynaložil v štádiu konania, kedy vedľajší účastník v konaní ešte nevystupoval. So zavedením inštitútu vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na podporu účastníka - spotrebiteľa (ust. § 93 ods. 2 O.s.p.), nedošlo k žiadnej takej zmene ustanovení O.s.p. o náhrade trov konania (ust. § 142 - § 150 O.s.p), ktorá by na nový inštitút reagovala. Súčasne ani samotná právna úprava uvedeného inštitútu problematiku náhrady trov konania neupravuje. Nie je tak daný žiaden zákonný podklad pre zmenu ustálenej súdnej praxe z obdobia pred zavedením vedľajšieho účastníctva podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p., ktorá zaväzovala k náhrade trov aj vedľajšieho účastníka, a to solidárne s účastníkom, ktorého podporoval. Záver, že povinnosť nahradiť trovy konania v stanovených prípadoch ťaží aj vedľajšieho účastníka, vyplýva z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Pokiaľ teda O.s.p. nevyhradzuje práva a povinnosti v konaní iba niektorému z účastníkov, teda výslovne navrhovateľovi (napr. dispozícia s návrhom) alebo odporcovi (napr. súhlas so späťvzatím), je potrebné všetky ostatné práva a povinnosti, dané Občianskym súdnym poriadkom všeobecne účastníkovi konania, považovať aj za práva a povinnosti vedľajšieho účastníka. Pretože ustanovenia § 142 O.s.p., použité aj v danom prípade, neviažu povinnosť nahradiť
trovy konania výslovne na navrhovateľa či odporcu, ale vo všeobecnosti na účastníka, zakladá uvedené ustanovenie povinnosť nahradiť trovy konania aj vedľajšiemu účastníkovi.
Správny nie je ani názor vedľajšieho účastníka, že jeho povinnosť náhrady trov sa nemôže týkať trov vzniknutých pred jeho vstupom do konania. Takýto názor vychádza z predpokladu, že rozhodujúcim kritériom je časové hľadisko vzniku trov. Ustanovenia § 142 O.s.p. a všeobecne právna úprava náhrady trov konania však vôbec nevychádza z časového hľadiska vzniku trov. Naopak, kľúčovým pojmom je tu účelnosť vynaložených trov. Pokiaľ teda na strane účastníka vzniká povinnosť nahradiť trovy konania, nie je pre jej rozsah rozhodujúce, kedy v konaní tieto trovy vznikli, ale to, či boli vo vzťahu k nemu účelne vynaložené. Účel zaplatenia súdneho poplatku, prevzatia zastúpenia, podania návrhu, ale ani iných úkonov nie je daný v jednom okamžiku a nikdy viac, ale všetky uvedené úkony sú potrebné pre celé konanie a jeho ďalší priebeh nie je bez nich možný, i keď sú vykonané v jednom konkrétnom čase.
Je teda zrejmé, že pokiaľ vedľajší účastník vystupuje na strane účastníka, u ktorého je daná povinnosť nahradiť trovy konania podľa ustanovení § 142 O.s.p., je takáto povinnosť daná i na strane vedľajšieho účastníka, a to bez ohľadu na to, či sa vznik nahradzovaných trov časovo kryje s jeho účasťou v konaní. Čo sa týka formy takéhoto spoločného záväzku, je potrebné vychádzať z princípu zodpovednosti za výsledok konania, ktorý ovláda problematiku náhrady trov konania. Plnej zodpovednosti za výsledok konania potom zodpovedá také rozhodnutie súdu, ktoré zaviaže účastníka a vedľajšieho účastníka na jeho strane k solidárnej povinnosti. Pri akejkoľvek inej forme by bolo zhoršené veriteľské postavenie účastníka, oprávneného na náhradu trov konania, čo by na neho prenášalo časť zodpovednosti za výsledok konania. Pre takéto zhoršenie by preto museli byť dané dôvody na jeho strane.
Odvolací súd na záver dodáva, že vedľajší účastník, hoci v konaní zostáva treťou osobou, má rovnaké práva a povinnosti ako účastník, ku ktorému sa pridružil podľa § 93 ods. 4 O.s.p., a preto pre prípad procesného neúspechu má povinnosť rovnako ako procesne neúspešný účastník zaplatiť procesne úspešnému účastníkovi náhradu trov konania. Preto súd prvého stupňa správne uložil povinnosť procesne neúspešnej odporkyni, ako i vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne zaplatiť navrhovateľovi trovy konania.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,61 Eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 75,08 Eur (16,50 Eur + 58,58 Eur), predstavujúca náhradu trov prvostupňového konania, a preto navrhovateľovi patrí náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúca v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 16,60 Eur, znížená na polovicu základnej sadzby, t. j. 8,30 Eur za podanie vyjadrenie k odvolaniu a režijný paušál 8,04 Eur, 20 % DPH 3,27 Eur, spolu trovy odvolacieho konania vo výške 19,61 Eur.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .