Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/102/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Tóthovou v právnej veci navrhovateľa: Allianz- Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad č. 4, Bratislava, IČO: 00 151 700 proti odporcovi: Vlastimil Hrčka PROFI PNEU SERVIS!, Zvončín 3, IČO: 40 084 451, zastúpený: HALADA advokátska kancelária s.r.o., Kapitulská 21, Trnava, IČO: 36 669 661, o zaplatenie 1.628,18 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 97,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 571,20 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu odporcu.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 23.07.2013, doručeným súdu dňa 24.07.2013 domáhal, aby súd uložil odporcovi zaplatiť sumu vo výške 1.628,18 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 18.06.2012 v obci G. prišlo náhlym otvorením dverí nezabezpečeného krídla dverí motorového vozidla H. P., ktoré stálo pri krajnici a jeho vodič vykladal tovar z vozidla, k poškodeniu karosérie motorového vozidla Q. O. E XXX D. držiteľa V., čím vznikla škoda na tomto motorovom vozidle vo výške 1.794,14 eur. Vodič, Q. V., vykonával v čase nehody pracovnú činnosť pre odporcu, ktorý bol zároveň aj prevádzkovateľom motorového vozidla H. P.. Na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX o havarijnom poistení motorového vozidla Q. O. E XXX D. bola poškodenej spoločnosti po odpočítaní zmluvnej spoluúčasti vyplatená suma 1.628,18 eur. Odporca v zmysle ustanovenia zodpovedá za škodu, ktorú jeho zamestnanec zavinene spôsobil inému tým, že porušil svoje povinnosti v zmysle ustanovenia .

Súd vo veci vydal dňa 02.09.2013 v skrátenom konaní platobný rozkaz č.k. -21, ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal odporca včas odôvodnený odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu v plnom rozsahu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to so správou o nehode, s výpočtom výšky škody, s likvidáciou škodovej udalosti, s výpisom z účtu navrhovateľa, ako aj s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľ v konaní uviedol, že sú splnené všetky podmienky pre vznik zodpovednosti odporcu za škodu. Akákoľvek spoluvina poškodeného subjektu, teda prevádzkovateľa poškodeného vlastníka by musela byť preukázaná a odporca svoje tvrdenia, ktoré by potvrdzovali, že poškodený porušil nejakú konkrétnu právnu povinnosť v dôsledku ktorej by sa podieľal na vzniku jemu vzniknutej škody, nepreukázal. Konanie zamestnanca odporcu bolo konaním nedbanlivostným a pre vznik zodpovednosti

je postačujúce zavinenie alebo nedbanlivosť nevedomého charakteru, pričom zamestnanec odporcu, mal jednak povinnosť a možnosť vzniku škody zabrániť. Navrhovateľ ďalej uviedol, že aplikácia ustanovenia prichádza do úvahy, keď nie je možné stanoviť konkrétnu povinnosť, ktorú škodca porušil aj keď neexistuje konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Pokiaľ ide o platný právny poriadok, neexistuje ustanovenie, ktoré by upravovalo akým spôsobom má postupovať vodič, pri otváraní a zabezpečovaní dverí. Platný poriadok ustanovuje povinnosť komukoľvek, aby konal tak, aby neprišlo ku škode na majetku, zdraví a podobne. Pokiaľ ide o polohu zaistenia, alebo otvorenia krídla dverí pri 270 stupňoch, tak pri tomto otvorení je významným spôsobom znížená limitovaná možnosť otvorenia dverí napr. vplyvom vetra, pričom možnosť vychýlenia dverí, pokiaľ tieto sú otvorené v polohe 90 - 270 stupňov je takáto pravdepodobnosť vyššia. Vodič nevynaložil taký stupeň opatrnosti, aký by bolo možné vynaložiť, vzhľadom na to, že motorové vozidlo bolo zaparkované na pozemnej komunikácii, na ktorej prebiehala rušná premávka a vzhľadom na to, že vykládku realizoval niekoľko desiatok minút a tento sa od vozidla pri vykládke vzďaľoval, možnosť zabrániť nejakej kolízii sa rovnala nule. o cestnej premávke v ustanovení hovorí, že vodič, ktorý sa chce vzdialiť od vozidla, tak, že nebude môcť okamžite zasiahnuť, je povinný urobiť také opatrenia, aby vozidlo nemohlo ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a aby ho nemohla neoprávnene použiť cudzia osoba. Tieto všetky atribúty vyplývajú z výpovede svedka Q. V. ktorý uviedol, že tovar vykladali približne 45 min. do garáže ktorá bola vzdialená cca 20 -30 metrov od auta. Ku vzniku škody prišlo porušením prevenčnej povinnosti vodičom odporcu v príčinnej súvislosti s týmto konaním. Na splnenie poslednej podmienky je postačujúca nevedomá nedbanlivosť a teda vodič nemusel vedieť, že môže svojím konaním nejakú škodu spôsobiť, postačuje že vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery o tom vedieť mal a mohol.

Právny zástupca odporcu v konaní uviedol, že pokiaľ má súd priznať určitej osobe zodpovednosť za spôsobenú škodu, musí byť jednoznačne preukázané naplnenie všetkých zákonných predpokladov pre túto zodpovednosť, pričom odporca naplnenie týchto predpokladov popiera. Odporca neporušil žiadnu právnu povinnosť, čo je prvým predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu. Pokiaľ však navrhovateľ tvrdí, že odporca porušil prevenčnú povinnosť, odporca má minimálne za to, že v tej istej miere je porušená aj prevenčná povinnosť u poškodeného. Ďalším predpokladom pre zodpovednosť za vznik škody je podľa ustanovenia zavinenie. Odporca popiera akékoľvek zavinenie v tomto prípade, a to z dôvodu, že do sledu udalostí a okolností, ktoré súviseli s touto škodovou udalosťou vstúpila náhoda ako nezávislý dej, ktorý nebol predpokladaný ani očakávaný. Pri náhode poškodený za škodu zodpovedá sám. V prípade, ak by súd právne posúdil celú túto okolnosť inak, odporca tvrdí, že v zmysle ustanovenia osoba poškodená je taktiež zodpovedná za škodu, preto sa nemôže domáhať škody v celom rozsahu od odporcu. Poškodená porušila svoju povinnosť sledovať situáciu v cestnej premávke podľa ustanovenia zákona o cestnej premávke pri obchádzaní vozidla, ktoré bolo odstavené, tým, že nedodržala dostatočný odstup. Právny zástupca ďalej uviedol, že za bežnej situácie v premávke a pri vykladaní tovaru z odstaveného vozidla, odporca dodržal bežnú mieru opatrnosti, ktorú je potrebné vyvinúť na to, aby sa predchádzalo vzniku škodám. Nemal žiadnu právnu povinnosť ani prevenčnú povinnosť nejakým dodatočným spôsobom zabezpečovať dvere odstaveného vozidla. Z vyjadrenia navrhovateľa vyplýva, že pokiaľ by vodič odporcu otvoril dvere až do polohy 270 stupňov, tak by sa krídla dvier nevychýlili. Nie je však možné preukázať a tvrdiť tú skutočnosť, že ku škode by naozaj nedošlo, pokiaľ by tie dvere boli skutočne vychýlené na 270 stupňov. V danom prípade tiež nie je zabezpečený protipohyb dverí t.j. aby sa neposunuli do inej polohy, takým vplyvom ktorý vstúpil do deja škodovej udalosti aj v tomto prípade. Pri žiadnom z uvedených stupňov otvorenia dverí neexistuje nejaký iný mechanizmus, napr. nejaký háčik, aký sa uvádza pri inom type vozidla, ktorý by za každých okolností zabezpečil svojvoľný pohyb krídiel dverí na nákladnom automobile.

Z výpovede svedka Q. V. súd zistil, že v uvedený deň vykladal tovar z auta, jednalo sa o drevené hranoly , pričom s autom zastavil na chodníku s tým, že štvrť auta zasahovala do cesty. Zadné dvere otvoril do prvej polohy, boli vodorovne, zarovno auta. Tovar vykladali približne trištvrte hodinu a to do garáže vzdialenej 20 - 30 metrov od auta. Asi po pol hodine, ako prenášali s kolegom hranol, pričom obaja boli otočení chrbtom počuli, že niečo buchlo. Následne sa otočil, podišiel k autu a videl, že dvere boli vyklopené do druhej polohy a pred autom stála poškodená. Následne ukázala na dvere svojho motorového vozidla, ktoré boli prevalené. Oznámil jej, že to nemohol spraviť, nakoľko auto bolo odstavené a vypnuté. Následne prišiel manžel poškodenej, vystúpil z auta a začal kričať, poškodená sa sama k uvedenej situácii nevedela vyjadriť. Následne spísala nehodový lístok. Na aute odporcu žiadna

škoda nevznikla. Svedok uviedol, že k otvoreniu krídla zadných dverí zrejme došlo tak, že keď poškodená prechádzala okolo nákladného auta, tak tam vznikol nejaký podtlak v dôsledku toho, že išla buď veľmi blízko alebo rýchlejšie. Motorové vozidlo H. P. bolo nové, dvere neboli poškodené. Uvedený automobil má v prípade, ak sa otvoria dvere do prvej polohy poistku, tak ako na osobnom aute, pričom následne je potrebné vynaložiť nejakú silu na to, aby sa viacej otvorili. Uvedené dvere sa dajú vyklopiť až k autu. Svedok ďalej uviedol, že k miestu vykládky nebolo možné ísť bližšie nakoľko do dvora by nenacúvol, nakoľko sa jednalo o širšie auto a keby cúvol, tak by trčal viac do cesty ako keď stál na tom chodníku. Vozidlo bolo dostatočne zabezpečené, aby nemohlo dôjsť k svojvoľnému pohybu.

Navrhovateľ v záverečnej reči uviedol, že všetky právne okolnosti tak ako súd uvedené v žalobnom návrhu, sú nesporné. Vyplatením poistného plnenia prešlo na navrhovateľa právo na náhradu škody v zmysle ustanovenia . Všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu odporcu boli splnené. Odporca porušil prevenčnú povinnosť zakotvenú v ustanovení , pričom pre porušenie preventívnej povinnosti je postačujúce, ak je preukázané, že v tomto prípade zamestnanec odporcu nezachoval pri svojom konaní s ohľadom na časovú a miestnu situáciu, taký stupeň ohľaduplnosti, pozornosti a starostlivosti, ktorým by bol spôsobilý zabrániť vzniku škody. Vodič motorového vozidla sa nesprával natoľko obozretne, že svojím správaním nezadal príčinu ku vzniku škody. Takto by sa správal v prípade, ak by dvere otvoril do polohy číslo 3, nakoľko v tejto polohe by pravdepodobnosť vychýlenia dverí akýmkoľvek vplyvom bola menšia a v ktorej keďže žiadne ďalšie zabezpečenie vozidla nie je možné, je jediné dostatočné. Zároveň sú splnené aj ďalšie podmienky pre vznik zodpovednosti za škodu a teda existencia príčinnej súvislosti a zavinenie, pričom na splnenie tejto podmienky je postačujúce preukázanie, že vodič konal alebo sa správal nedbanlivostne, nevedome, to znamená, že tento nemusel vedieť, že ku vzniku škody vychýlením do polohy 1 môže dôjsť, avšak vzhľadom na okolnosti a svoje osobnostné pomery, tak vedieť mal aj mohol. V danom prípade nie je možné stanoviť akým spôsobom postupovať pri otvorení dverí auta pri vykládke štandardne, jediným limitom je aby konaním, správaním neprišlo ku vzniku škody.

Z hlásenia poistnej udalosti zo dňa 19.06.2012 vyplýva, že k vzniku škodovej udalosti prišlo tak, že vodička poškodeného vozidla sa vyhýbala dodávke stojacej na kraji cesty, pričom na tejto sa vyklopili dvere do boku a poškodili zadné dvere na motorovom vozidle poškodenej.

Z výpočtu výšky škody vyplýva, že táto bola stanovená na 1.794,14 eur.

Z podania označeného ako Likvidácia škodovej udalosti zo dňa 03.07.2012 vyplýva, že poškodenému bolo vyplatené poistné plnenie po odpočítaní spoluúčasti vo výške 1.628,18 eur.

Z vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 09.04.2014 vyplýva, že po preskúmaní technického riešenia zatvárania krídel zadných dverí na motorovom vozidle H. P. je zrejmé, že zaistenie dverí proti pohybu resp. vychýleniu nie je pri tomto type motorového vozidla zabezpečené háčikmi, pri ktorých je akékoľvek vychýlenie zo zabezpečenej polohy vylúčené, ale otvárací a zároveň zaisťovací mechanizmus je aretačný. Ide o systém konštrukčne riešený tak, že k otvoreniu resp. vychýleniu otvoreného krídla dverí je potrebné vyvinutie väčšej sily a teda aretácia zabezpečí len to, že k vychýleniu dverí nepríde úplne nekontrolovateľne. Na zmenu zaistenia krídla dverí z jednej polohy do druhej je potrebné vyvinutie väčšej sily, ktorú dokáže vyvinúť napr. vietor. Takýto scenár je pri krídlach dverí zabezpečených háčikom nemožný, nemožným je aj v prípade, že pri tomto aretačnom riešení dverí sú tieto otvorené v polohe 3 resp. pri vychýlení pri 270 stupňoch, kedy sú dvere zjednodušene opreté o skriňu motorového vozidla. V prípade, že by vodič krídlo dverí zaistil v polohe 3 k ich vychýleniu a následnému vzniku škody by neprišlo.

Z písomného vyjadrenia odporcu zo dňa 07.05.2014 vyplýva, že odporca neporušil prevenčnú povinnosť v zmysle ustanovenia , pričom v danej súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25.02.2003 sp. zn. a rozhodnutie sp.zn. . Zodpovednosť za škodu navrhovateľ odvodzuje od porušenia prevenčnej povinnosti odporcom, v takomto prípade sa navrhovateľ nemôže odvolávať na porušenie konkrétnej povinnosti podľa o cestnej premávke, pretože pri konkrétne stanovenej povinnosti už nemožno hovoriť o porušení prevenčnej povinnosti. Aplikácia ustanovenia prichádza do úvahy v prípade, ak neexistuje konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Z výsluchu vodiča je preukázané, že situácia, za ktorej

tento vodič vykladal tovar bola bežná a žiadne okolnosti (napr. poveternostné okolnosti, nepravidelný terén miesta odstavenia vozidla) nenasvedčovali tomu, aby mal pri vykladaní tovaru z odstaveného vozidla prijať nadštandardnú starostlivosť okrem bežnej opatrnosti. Systém otvárania a zaistenie dverí na predmetnom vozidle neobsahuje špeciálne zaisťovacie prvky a poistky a je konštrukčne riešený tak, že k otvoreniu a vychýleniu v nejakej polohe otvoreného krídla dverí je potrebné vyvinutie väčšej sily. Odporca má za to, že porušenie prevenčnej povinnosti nie je možné odvodiť len od skutočnosti, že vodič mal dvere na vozidle pri vykladaní tovaru otvorené do 90 stupňového uhla a nenechal dvere otvorené v inej polohe. Z dôkazov predložených navrhovateľom nie je možné prijať záver, že pri inej polohe vychýlenia dverí by ku vzniku škody nedošlo. Rovnako tvrdenie, že ak by vodič krídlo dverí vychýlil do polohy 3, tak by k ich vychýleniu a vzniku škody nemohlo dôjsť nie je ničím podložené. Je bezpredmetné, či boli dvere v polohe 1, 2 alebo 3, samovoľné uvoľnenie dverí vodič vozidla podľa svojich doterajších skúseností vylučuje a preto nie je rozumné od neho žiadať, aby v tomto konkrétnom prípade prijímal nejaké dodatočné opatrenia pri vykladaní tovaru. Nakoľko odporca namieta porušenie právnej povinnosti, nemôže existovať ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda dôsledkom protiprávneho úkonu. V danom prípade vznik škody zapríčinilo náhle prevalenie zadných dverí vozidla, ktoré však nebolo bezprostredným následkom konania odporcu, pričom do konania odporcu vstúpil iný dej náhodný a nezávislý od konania a vôle odporcu, pričom pri zodpovednosti založenej na princípe zavinenia sa za náhody nezodpovedá. Nie je možné vylúčiť, že v prípade, ak by vodič poškodeného vozidla pri obchádzaní stojaceho vozidla dodržal bezpečnú vzdialenosť a prispôsobil rýchlosť svojej jazdy, mohol predísť vzniku škody. Navrhovateľ nepreukázal vzťah bezprostrednej príčiny medzi konaním navrhovateľa a vznikom škody na vozidle poškodeného. Nemožno tak priznať zodpovednosť za vzniknutú škodu odporcovi.

Podľa ustanovenia každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ustanovenia každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ustanovenia škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa ustanovenia , ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

Podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Ustanovenie § 415 zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo. Ak bola porušená konkrétna povinnosť, použijú sa predovšetkým zodpovednostné následky upravené v konkrétnych ustanoveniach. Ak neboli porušené konkrétne povinnosti a určitým konaním alebo nekonaním sa zasiahlo do chránených statkov uvedených v § 415, ktorým sa spôsobila určitá škoda na týchto statkoch, treba riešiť otázku, či ten, kto takto zasahoval, si počínal tak, aby nedochádzalo ku škodám, alebo či si takto nepočínal. Ak si tak nepočínal, porušil povinnosť uloženú mu v § 415 a z porušenia tejto povinnosti mu vznikne zodpovednosť za škodu. Porušenie preventívnej povinnosti sa stáva dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škody, pokiaľ sa nedokáže porušenie povinnosti podľa určitého konkrétneho ustanovenia, či už alebo iného zákona. Porušením preventívnej povinnosti, ktorým vznikla škoda na zdraví, majetku, na prírode alebo na životnom prostredí, vznikne všeobecná zodpovednosť za škodu podľa .

Predpokladom vzniku všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti, vznik škody ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a škodou a zavinenie toho, kto škodu protiprávnym úkonom spôsobil. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov, pri neexistencii čo len

jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Čo sa týka vzniku škody, uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom t.j. peniazmi. To čo poškodenému ušlo je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh veci. Protiprávnosť spočíva v porušení právnej povinnosti vyplývajúcej zo záväzku alebo zákona. Protiprávny úkon sa skladá z úkonu a jeho protiprávnosti. Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická (právnická) osoba skutočne konala a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené. Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že z celej reťaze všeobecnej príčinnosti treba sledovať iba tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu.

Vo veci bolo nesporné, že k škodovej udalosti zo dňa 18.06.2012 prišlo otvorením zadného krídla dverí motorového vozidla H. P. a poškodením karosérie motorového vozidla Q. O. E XXX D., ev. č. I vznikla škoda vo výške 1.794,14 eur Zároveň bolo nesporné, že navrhovateľ zaplatil poškodenej spoločnosti na základe poistnej zmluvy a po odpočítaní spoluúčasti sumu vo výške 1.628,18 eur. Vo vzťahu k odporcovi odvodzoval navrhovateľ jeho zodpovednosť s poukazom na ustanovenie , pričom podľa navrhovateľa vodič odporcu nevynaložil taký stupeň opatrnosti, aký by bolo možné vynaložiť, vzhľadom na to, že motorové vozidlo bolo zaparkované na pozemnej komunikácii, na ktorej prebiehala rušná premávka a tiež vzhľadom na to, že vykládku realizoval niekoľko desiatok minút a tento sa od vozidla pri vykládke vzďaľoval a súčasne sa podľa názoru navrhovateľa dopustil porušenia povinnosti v zmysle ustanovenia o cestnej premávke.

Pokiaľ ide o porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej pre odporcu z ustanovenia § 24 ods. 2 zákona o cestnej premávke toto malo podľa navrhovateľa spočívať v tom, že vodič odporcu spolu s ďalšími osobami vykladal tovar z motorového vozidla po dobu približne 45 minút do objektu vzdialeného 20-30 metrov. V danom prípade bolo na navrhovateľovi, aby preukázal splnenie podmienok vzniku zodpovednosti odporcu za škodu a to konkrétne porušenie uvedeného ustanovenia a príčinnú súvislosť so vznikom škody. Súd má za to, že navrhovateľ nepreukázal porušenie tejto zákonnej povinnosti odporcu a to, že neurobil také opatrenia, aby vozidlo neohrozovalo bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, čím nepreukázal naplnenie základného predpokladu pre vznik zodpovednosti odporcu za škodu v zmysle ustanovenia .

Súd je toho názoru, že zodpovednosť odporcu nie je možné vyvodiť ani z ustanovenia . Uvedené ustanovenie ukladá povinnosť každému postupovať vzhľadom na okolnosti tak, aby nedal príčinu k vzniku škody. V danom prípade len samotnú skutočnosť, že došlo k vychýleniu zadného krídla dverí za doposiaľ nezistených okolností, nemožno považovať za takú, na základe ktorej by bolo možné konštatovať zanedbanie povinnej starostlivosti zo strany odporcu. V konaní nebolo preukázané žiadne konkrétne konanie resp. opomenutie vodiča odporcu, ktoré by mohlo mať za následok vznik predmetnej škodnej udalosti. Zároveň nie je možné vysloviť záver o porušení prevenčnej povinnosti bez zistenia , v akom konkrétnom konaní, ktoré škodu vyvolalo, toto porušenie spočíva. Naopak bolo preukázané, že vodič odporcu odstavil motorové vozidlo sčasti na ceste sčasti na vozovke, pričom zadné dvere motorového vozidla boli počas vykladania tovaru otvorené pozdĺžne v rovine auta t.j. do 90 stupňového uhla, tak aby nezasahovali do cestnej premávky. Zároveň súd z výpovede svedka, ako aj vyjadrenia samotného navrhovateľa zistil, že predmetné motorové vozidlo neobsahuje žiadne zaisťovacie prvky a tiež že k otvoreniu a vychýleniu krídla dverí je potrebné vyvinutie väčšej sily. Neobstoja teda tvrdenia navrhovateľa o tom, že vodič odporcu nezachovával pri výkladke tovaru potrebný stupeň pozornosti a ak by krídlo dverí zaistil do polohy 3 ku vzniku škody by nebolo došlo, pričom toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal a nie je teda možné prijať záver, že ku vzniku škody by v tomto prípade nedošlo, pričom ani v tejto polohe rovnako ako v iných polohách nie je možné zaistiť dvere proti samovoľnému pohybu do inej polohy. S ohľadom na konanie odporcu ako aj vzhľadom na skutočnosť, že v danom čase neboli žiadne okolnosti, na základe ktorých by mal postupovať s vyššou mierou opatrnosti, nemožno za zanedbanie prevenčnej povinnosti odporcu považovať okolnosť, že tento otvoril dvere motorového vozidla do polohy zarovno motorového vozidla a nie do polohy tri, ktoré navrhovateľ považuje za jediné dostatočné.

Navrhovateľ zároveň nepreukázal, že škoda ktorá mu vznikla, vznikla v príčinnej súvislosti s porušením prevenčnej povinnosti odporcu, keďže ako už bolo uvedené dokazovaním nebolo preukázané, že sa odporca dopustil protiprávneho konania.

S poukazom na uvedené súd návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a odporcovi ako procesne úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov konania za zaplatený súdny poplatok za odpor vo výške 97,50 eur a trov právneho zastúpenia za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ktoré pozostávajú z nasledovného:

· prevzatie a príprava zastupovania......................................................................95,02 eur (71,37 eur + režijný paušál 7,81 eur + 20% DPH) · písomné podanie na súd- odpor.........................................................................95,02 eur (71,37 eur + režijný paušál 7,81 eur + 20% DPH) · účasť na pojednávaní dňa 10.01.2014................................................................95,29 eur (71,37 eur + režijný paušál 8,04 eur + 20% DPH) · účasť na pojednávaní dňa 14.02.2014................................................................95,29 eur (71,37 eur + režijný paušál 8,04 eur + 20% DPH) · písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 07.05.2014.......................................95,29 eur (71,37 eur + režijný paušál 8,04 eur + 20% DPH) · účasť na pojednávaní dňa 14.05.2014................................................................95,29 eur (71,37 eur + režijný paušál 8,04 eur + 20% DPH)

Súd nepriznal odporcovi náhradu trov konania tak, ako ich vyčíslil právny zástupca vo svojom podaní zo dňa 14.05.2014. Na rozdiel od návrhu súd nepriznal odporcovi odmenu a režijný paušál za právny úkon- písomné podanie na súd- doplnenie vyjadrenia odporcu zo dňa 20.1.2014, nakoľko sa nejednalo o vyjadrenie vo veci samej na výzvu súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Trnave na Krajský súd v Trnave.

Náležitosti odvolania ( , ): z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť dvojmo.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.