Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14P/63/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci navrhovateľky: P. B., T.. E., N.. XX.P. XXXX, A. XXX XX A. N. Y. Č.. XXX, právne zastúpenej JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou so sídlom Alžbetínske nám. 2, 929 01 Dunajská Streda proti odporcovi: F. B., N.. XX.F. XXXX, A. XXX XX A. N. Y. Č.. XXX, právne zastúpenému JUDr. Helenou Dobošovou, advokátkou so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, rodičia maloletého dieťaťa: F. B., N.. XX.V. XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov konania, a to navrhovateľky P. B.R., T.. E., N.. XX.P. XXXX a odporcu F. B., N.. XX.F. XXXX, uzavreté dňa XX.V. XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu R., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, por. č. X, r o z v á d z a.

Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v znení:

Maloletý F.M. B., N.. XX.V. XXXX sa zveruje do výchovy a osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec maloletého je povinný platiť výživné na maloletého F. mesačne v sume 120 Eur, vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca, vopred k rukám matky maloletého, počnúc od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Otec maloletého dlh na výživnom nemá.

Styk otca s maloletým sa neupravuje, ponecháva sa na dohode rodičov.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa s návrhom zo dňa 31.októbra 2013 domáhala o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému, ktorý pochádza z tohto manželského vzťahu. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavreli po ročnej známosti manželstvo dňa 29.mája 2010, u oboch sa jedná prvé manželstvo. Navrhovateľka má ukončené stredné odborné vzdelanie s maturitou, odporca má ukončené gymnázium. Z ich manželstva pochádza maloletý F., N.. XX.V. XXXX. Ich posledným spoločným bydliskom bola A. N. Y. Č.. XXX, a to do októbra 2013. Odporca bol riadne zamestnaný, po prací prichádzal domov a venoval sa svojim záľubám, svojim priateľom. Manželstvo ho nezaujímalo, žil ako slobodný muž. Navrhovateľka vybavovala všetky ich záležitosti a viackrát sa pokúšala odporcovi vysvetliť, že takto ich manželstvo nemá vyzerať. Podľa nej odporca ešte nedozrel k zodpovednosti manželstva a rodičovstva. Dieťa však má rád, ale jeho spôsob správania sa k rodine a k výchove dieťaťa je skutočne zvláštny. Po nesčíselných nedorozumeniach sa navrhovateľka s dieťaťom vrátila do domu

svojich rodičov, kde doteraz býva a jej rozhodnutie je trvalé. Od narodenia sa o syna vzorne stará a na čas po rozvode navrhla maloletého zveriť do jej osobnej starostlivosti, s určením vyživovacej povinnosti otca sumou 150 Eur mesačne. Jej terajší príjem je len príspevok v materstve a rodinné prídavky, spolu vo výške 199,60 Eur.

Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril v tom znení, že čo do návrhu na rozvod manželstva, sa k návrhu pripája a súhlasí s ním. Avšak neženil sa a nezakladal rodinu preto, aby sa rozvádzal, a to po tak krátkej dobe. Rešpektuje však rozhodnutie navrhovateľky, lebo ho opustila kvôli inému mužovi, čím došla o dôveru odporcu. Podstatnú zmenu správania sa na navrhovateľke odporca videl od augusta 2013, keď sa začala venovať podnikaniu. Predpokladá, že vtedy si našla mimomanželskú známosť. S navrhovateľkou nežijú v spoločnej domácnosti od konca októbra 2013. Ako príčinu rozvratu manželstva vidí odporca v nadviazaní mimomanželskej známosti navrhovateľky, ako aj ich povahové a názorové nezhody. Ďalej uviedol, že svojho syna má nesmierne rád, snaží sa s ním byť čo najčastejšie a má vážny úmysel podieľať sa na jeho výchove, to nielen platením výživného.

Nakoľko sú ich vzťahy vážne narušené a trvalo rozvrátené a niet žiadneho predpokladu, že by mohlo plniť svoj spoločenský účel, účastníci konania zhodne navrhli súdu ich manželstvo rozviesť. Na pojednávaní obaja účastníci predložili súdu na schválenie rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností rodičov k maloletému, tak ako je obsiahnuté vo výrokovej časti rozsudku.

Kolízna opatrovníčka maloletého navrhla takto predloženú rodičovskú dohodu schváliť, nakoľko je v prospech maloletého.

Súd vo veci vykonal dokazovanie jednak výsluchom účastníkov konania a kolíznej opatrovníčky a jednak sa oboznámil s obsahom pripojených listinných dôkazov, a to: sobášnym listom, rodným listom maloletého, potvrdením Obecného úradu A. N. Y. o trvalom pobyte navrhovateľky z 30.októbra 2013, potvrdením ÚPSVaR o poberaní rodičovského príspevku a prídavku na dieťa za rok 2013 matkou z 30.októbra 2013, potvrdením Sociálnej poisťovne o nemocenských dávkach za obdobie od 1.januára do 31.decembra 2012, správou ÚPSVaR o šetrení výchovného prostredia u matky z 24.januára 2013, potvrdením Obecného úradu A. N. Y. o povesti navrhovateľky a odporcu z 27.januára 2014, písomným vyjadrením odporcu zo 4.februára 2014, mzdovým listom odporcu z 31.januára 2014, zmluvou o splátkovom úvere z 12.februára 2013. Následne, v súlade s a v spojitosti s súd vyhlásil na pojednávaní dokazovanie za skončené.

Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 22 ZR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa ust. § 23 ods. 1 a 2 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

V danom prípade súd mal jednoznačne preukázané, že navrhovateľka, ale aj odporca o návrhu na rozvod manželstva už uvažovali a rozhodli sa pre tento návrh. Pre neustále nezhody navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť, a obaja sa zhodne vyjadrili, že nežijú v spoločnej domácnosti od októbra 2013 a v žiadnom prípade sa nechce vrátiť navrhovateľka k odporcovi, a teda nie je možné obnoviť ich manželské spolužitie. Preto zhodne navrhli, že je v záujme maloletého ukončiť ich manželstvo rozvodom. Príčinu rozvratu tohto manželského vzťahu súd vidí v ľahostajnosti oboch partnerov k druhému partnerovi ako aj ich nezáujmu k budovaniu spoločnej domácnosti. Navyše navrhovateľka je tehotná s novým jej priateľom, a teda ona aj z tohto dôvodu opustila spoločnú domácnosť. Nakoľko nie je možné túto partnerskú nezhodu zvrátiť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa ust. § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť

výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ust. § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa ust. § 24 ods. 5 ZR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa ust. § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ust. § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 63 ods. 1 ZR, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúci dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa ust. § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 75 ods. 2 ZR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Súd na čas po rozvode rozhodol o právach a povinnostiach rodičov k maloletému, a to schválením predloženej rodičovskej dohody, Súd na čas po rozvode rozhodol aj o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom, formou schválenia ich predloženej rodičovskej dohody, a to tak, ako je uvedené vo výroku, nakoľko takáto dohoda sa neprieči zákonu a je v prospech maloletých detí. Ohľadne styku otca s maloletými deťmi súd neurčil časové vymedzenie, nakoľko sa rodičia maloletých detí zhodne vyjadrili, že sa budú vedieť dohodnúť bezproblémov na základe vzájomnej dohody rodičov, ktoré zhodne tvrdili aj počas celého súdneho konania.

Podľa , ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Účastníci konania, po vyhlásení rozsudku a jeho krátkom odvodnení na pojednávaní, na ktorom boli prítomní, po poučení o opravnom prostriedku sa vzdali práva odvolania. S poukazom na ust. súd v písomnom vyhotovení svojho rozhodnutia uviedol len predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol vo veci.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia , nakoľko sa jedná o konanie o rozvod a okolnosti prípadu ani pomery účastníkov neodôvodňujú ich priznanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, nakoľko sa účastníci tohto práva výslovne vzdali.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( ), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.