Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/112/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vojtechom Ševčíkom v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., so sídlom K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi: L. U., D.. XX.XX.XXXX, H. N. S. XXX, o zaplatenie sumy 276,-Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 276,-Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 276,-Eur od 18.07.2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 276,- Eur od 01.10.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t.j. 0,92 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania na zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16,50 Eur na účet navrhovateľa č.: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v A. N., V..Z.., v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 347,32 Eur a zaplatiť ich do rúk právneho zástupcu navrhovateľa: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421 na číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo S., V..Z.., v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podal na tunajší súd dňa 28.03.2013 návrh zo dňa 18.03.2013 ako právnická osoba so sídlom v členskom štáte Európskej únie (v Českej republike) prostredníctvom vyplneného vzorového tlačiva A, v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Navrhovateľ si titulom zmenky uplatnil voči odporcovi pohľadávku vo výške 276,-Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 276,-Eur od 18.07.2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 276,-Eur od 01.10.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t.j. 0,92 Eur, trovy konania na zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 58,34 Eur.

Príslušnosť Okresného súdu Žiar nad Hronom na prejednanie a rozhodnutie danej veci ako cezhraničného sporu navrhovateľ ako právnická osoba so sídlom v Českej republike v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, v spojení s Nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o súdnej právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, odvodil od bydliska odporcu na území Slovenskej republiky.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 05.03.2010 na zmenkovú sumu 276,-Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 18.07.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Navrhovateľ ďalej vo svojom návrhu uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu finančnú čiastku. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Navrhovateľ k návrhu pripojil aj prvopis zmenky a výpis z obchodného registra navrhovateľa.

Súd postupujúc v súlade s článkom 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, doručil odporcovi dňa 15.02.2014 tlačivo C, návrh na začatie konania spolu s prílohami, vrátane fotokópie zmenky, za účelom vyjadrenia sa k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky navrhovateľa. Odporca sa však v lehote určenej článkom 5 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nevyjadril.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta jure imperii“).

Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia, navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa článku 5 ods. 3 Nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:

a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti týkajúce sa pohľadávky; b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa článku 7 ods. 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.

Podľa článku 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Súd konštatuje, že predmetná vec v zmysle citovaných ustanovení článku 2 ods. 1 a článku 3 ods. 1 Nariadenia patrí vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu do pôsobnosti Nariadenia. Nakoľko navrhovateľ uplatnil svoju pohľadávku podaním návrhu na uplatnenie pohľadávky prostredníctvom Nariadením predpísaného tlačiva A, vo vzťahu ku ktorému súd má za to, že bolo vyplnené v súlade s Nariadením, postupoval súd v konaní v zmysle Nariadenia ako v európskom konaní vo veci s nízkou hodnotou sporu.

Keďže súd vzhľadom na okolnosti prípadu považoval za potrebné vo veci nariadiť pojednávanie, dňa 15.05.2014 súd vec verejne prejednal a vo veci verejne vyhlásil rozsudok.

Zo spisového materiálu súd zistil, že navrhovateľ vyplnením vzorového tlačiva A v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia dňa 28.03.2013 titulom zmenky uplatnil svoju pohľadávku voči odporcovi. Odporca dňa 05.03.2010 vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., sumu 276,-Eur a zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne od 18.07.2010. Predmetná zmenka bola odporcom vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto plnenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na rad navrhovateľa. Odporca na zmenku doposiaľ neuhradil žiadnu sumu, preto si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil nielen zaplatenie zmenkovej sumy a zmenkového úroku, na zaplatenie ktorého sa odporca ako vystaviteľ zmenky zaviazal, ale aj zákonný úrok vo výške 6 % ročne a zmenkovú odmenu.

Keďže nárok na zaplatenie peňažnej sumy si navrhovateľ v predmetnom konaní uplatňuje titulom predloženej zmenky, súd skúmal, či zmenka, zaplatenia ktorej sa navrhovateľ domáha, spĺňa zákonné náležitosti.

Aby určitá listina bola zmenkou, musí spĺňať náležitosti ustanovené zákonom a majetkom prvého nadobúdateľa sa musí stať zákonom ustanoveným spôsobom.

Náležitosti zmenky upravuje zákon č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový.

Podľa čl. I, Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ), vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I, § 77 ods. 1 ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a

68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa čl. I, § 77 ods. 2 ZZŠ, pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 ZZŠ, v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I, § 5 ods. 2 ZZŠ, úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I, § 5 ods. 3 ZZŠ, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I, § 11 ods. 1 ZZŠ, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 13 ods. 1 ZZŠ, indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa čl. I, § 16 ods. 1 prvej vety ZZŠ, o tom, kto má zmenku v rukách platí, že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich je blankoindosament.

Podľa čl. I, § 17 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 ZZŠ, zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť, alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 10 ZZŠ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Predmetom tohto konania je navrhovateľom uplatnený nárok zo zmenky, ktorú navrhovateľ získal ako indosatár v súlade s príslušnými ustanoveniami zmenkového a šekového zákona od pôvodného majiteľa zmenky, obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Zmenka ako cenný papier je listinou, z ktorej pre jej majiteľa vyplýva právo na zaplatenie peňažnej sumy uvedenej na zmenke, a to voči osobe, ktorá svoju povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu na zmenke písomne vyznačila a potvrdila svojím podpisom. Navrhovateľ, ako majiteľ zmenky predložil spolu s návrhom súdu tzv. vlastnú zmenku, podpísanú odporcom ako vystaviteľom. Táto zmenka predstavuje abstraktný platobný záväzok vystaviteľa a obsahuje jeho povinnosť zaplatiť určitú sumu uvedenú na zmenke, a to právoplatnému majiteľovi zmenky. Povaha zmenky ako abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia zmenky, je daná historickým vývojom zmenky, ktorý bol podmienený jej primárnym účelom. Zmenka sa vyvinula ako cenný papier, ktorý stelesňuje pre jej aktuálneho majiteľa právo na zaplatenie sumy uvedenej na zmenke, a to od zmenkových dlžníkov, a to či už od priamych zmenkových dlžníkov (osoba, ktorá je uvedená na zmenke ako zmenkový dlžník, čo pri cudzej zmenke je jej príjemca, resp. akceptant, a pri tzv. vlastnej zmenke je priamym dlžníkom jej vystaviteľ), prípadne od osôb, ktoré sú nepriamymi zmenkovými dlžníkmi (napr. indosanti). Toto právo majiteľa zmenky musí byť nespochybniteľné, a preto na jeho preukázanie musí stačiť predloženie zmenky. Predpisy zmenkového práva v rôznych krajinách sa preto zhodujú v tom, že pri vystavení zmenky musia byť dodržané veľmi prísne formálne pravidlá, ale na druhej strane sa zhodujú aj v tom, že uplatnenie nárokov z platnej zmenky je jednoduché a rýchle.

Základom každého zmenkového vzťahu je spravidla existencia reálneho obchodného vzťahu, ktorý vo vzťahu k zmenke nazývame vzťahom kauzálnym (príčinným). Pohľadávka vyplývajúca zo zmenky je však od kauzálneho vzťahu nezávislá, tieto dva právne vzťahy sú právne oddelené, a preto hovoríme o abstraktnosti zmenky. V dôsledku takéhoto oddelenia perfektnosť zmenky nie je závislá od perfektnosti jej kauzálneho vzťahu. Prevoditeľnosť zmenky a jej prispôsobenie sa možnosti rýchlej prevoditeľnosti sa prejavujú v tzv. zmenkovej prísnosti, ktorá zabezpečuje právnu istotu zmenkového styku v prísnej zodpovednosti zo zmenkových záväzkov.

Vzhľadom na uvedené súd preskúmal zmenku, na základe ktorej si navrhovateľ v predmetnom konaní uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy voči odporcovi a zistil, že zmenka je podpísaná odporcom, okrem peňažnej sumy, ktorá je určitá, obsahuje údaj o mene i o zročnosti zmenky, vyjadrený záväzkom odporcu ako vystaviteľa zaplatiť túto zmenku pri predložení. Predmetný záväzok odporcu zaplatiť za zmenku nie je viazaný na žiadnu podmienku. Zmenka obsahuje údaje týkajúce sa mena toho, na rad ktorého sa má platiť, ako aj údaj miesta, kde sa má platiť. Na zmenke je uvedený dátum a miesto jej vystavenia, pričom ide o dátum a miesto vystavenia, ktoré existujú. Navrhovateľom predložená zmenka je vistazmenkou, pri ktorej právna úprava pripúšťa úročenie zmenkovej sumy za predpokladu, že výška úrokovej miery je v zmenke výslovne uvedená. Okrem výšky úrokovej miery je na predmetnej zmenke zároveň uvedený aj dátum, od ktorého sa úrok počíta. Podpis odporcu ako vystaviteľa zmenky je umiestnený tak, že je zrejmé, že sa týka celého textu zmenky. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že navrhovateľ nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.

Na základe uvedeného má súd za preukázané, že odporca sa ako vystaviteľ zmenky podpisom vlastnej zmenky stal priamym dlžníkom zo zmenky. Nedostatok zákonných náležistostí zmenky súd nezistil a voči zmenke neboli vznesené žiadne námietky ani odporcom. Súd má za to, že v danej veci je podstatné, že navrhovateľ svoj uplatnený nárok opiera o predloženú zmenku, o pravosti ktorej niet pochybností. Záver o platnosti zmenky opiera súd aj o rozhodovaciu prax súdov vyššieho stupňa (napríklad uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 21.11.2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 19.12.2013). Navrhovateľom predložená zmenka obsahuje všetky zákonom predpísané náležistosti, záväzok odporcu z nej je teda nesporný. Nárok navrhovateľa na zaplatenie uplatnenej zmenkovej sumy, zmenkového úroku, zákonného úroku i zmenkovej odmeny je dôvodný, preto súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a postupujúc v zmysle citovaného ustanovenia čl. 7 ods. 3 Nariadenia vo veci rozhodol rozsudkom tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu spolu so zmenkovým úrokom, zákonným úrokom a zmenkovou odmenou.

O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatnenie práva. Navrhovateľ si uplatnil trovy konania vo výške 412,92 Eur. Preskúmaním účelnosti uplatnených trov súd zistil, že trovy právneho zastúpenia neboli vyčíslené v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, preto súd priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 347,32 Eur, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - návrh a účasť na pojednávaní dňa 15.05.2014) po 23,24 Eur (3 x 23,24 Eur = 69,72 Eur), dvoch režijných paušálov po 7,81 Eur (2 x 7,81 Eur = 15,62 Eur), jedného režijného paušálu vo výške 8,04 Eur, náhrady cestovného v sume 91,97 Eur (náhrada za 1 km 0,183 x 348 km = 63,68 Eur a náhrada za spotrebované pohonné hmoty: 348 km x 5,5 l/100 km x 1,478 Eur = 28,29 Eur), náhrady za stratu času vo výške 104,08 Eur (8 polhodín x 13,01 Eur) a DPH vo výške 20 % (57,89 Eur).

Vzhľadom na uvedené súd v zmysle citovaného ustanovenia rozhodol tak, že navrhovateľovi priznal trovy konania v celkovej výške 363,82 Eur, ktoré spočívajú v náhrade zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a v náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 347,32 Eur. Keďže navrhovateľ v návrhu vyslovene žiadal, aby odporca zaplatil trovy konania na zaplatenom súdnom poplatku na účet navrhovateľa a trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).