Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CbZm-9-2012.pdf
PDF · 86.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-3CbZm/9/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Martinou Hrušovskou PhD. v právnej veci navrhovateľa: Fincentrum, a.s., IČO: 36 752 606, Mlynské Nivy 49/II. 16920, Bratislava, zast. Advokátska kancelária AENEA Legal, s.r.o., Jozefská 3, Bratislava, proti odporcovi : O.. M. R., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX P. XXX, zast. Mgr. Miroslav Golian, Ak - Budatínska 16, Bratislava, o zaplatenie 20.721,68 eur s príslušenstvom zo zmenky a o námietkach odporcu, t a k t o
rozhodol:
Súd zmenkový platobný rozkaz č. k. 1Zm 336/2011-32 zo dňa 09.12.2011 p o n e c h á v a v platnosti v celom rozsahu.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania o námietkach v sume 1.813,79 eur do 3 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 1Zm 336/2011-32 zo dňa 09.12.2011 súd uložil odporcovi ako vystaviteľovi zmenky povinnosť zaplatiť navrhovateľovi ako majiteľovi zmenky zmenkovú sumu 20.721,68 eur s úrokom 6 % ročne od 16.04.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 69,07 eur a trovy konania 2.153,12 eur.
Odporca podal v zákonnej lehote námietky a zmenkový platobný rozkaz žiadal zrušiť. Námietky odôvodnil tým, že medzi ním a navrhovateľom nie je žiaden vzťah a tiež suma vo výške 20.721,68 eur mu nikdy na účet neprišla. Ďalej namietol skutočnosť, že navrhovateľ mu ničím nepreukázal svoj nárok zo zmenky a namietol neuvedenie bližšej špecifikácie miesta platenia na zmenke.
Navrhovateľ považoval námietky za irelevantné, nedôvodné. Poukázal na to, že súdu predložil platnú zmenku, na základe si svoj nárok uplatnil, preto žiadal zmenkový platobný rozkaz potvrdiť.
Na prejednanie námietok nariadil súd v zmysle § 175 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) pojednávanie. Dokazovanie bolo vykonané výsluchom zástupcu navrhovateľa, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, založených v súdnom spise. Vykonať iné dôkazy účastníci konania nežiadali.
Na pojednávanie sa odporca ani jeho právny zástupca nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili, ani nežiadali o odročenie pojednávania. Právny zástupca odporcu listom len oznámil súdu, že v ten istý deň má pojednávanie aj na Okresnom súde Bratislava IV. o 11.00 hod., ktorého sa chce zúčastniť. Súd predmetnú vec v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v ich neprítomnosti.
Súd je názoru, že uvedeným postupom nebola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom, pretože odporca bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný. Vzhľadom na koncentračnú zásadu, ktorou sa v zmysle § 175 ods. 3 OSP konanie o námietkach riadi, nebola týmto postupom súdu odňatá odporcom možnosť konať pred súdom, keďže na iné skutočnosti, než boli v námietkach uvedené, súd prihliadať nemohol.
Na prejednanie námietok súd v zmysle § 175 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) nariadil pojednávanie. Dokazovanie bolo vykonané výsluchom navrhovateľa a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise.
Odporca bol v zmysle § 175 ods. 1 OSP povinný podať námietky do 3 dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu a uviesť v nich všetko, čo proti platobnému rozkazu namieta. Na námietky podané neskôr nie je možné v zmysle § 175 ods. 3 OSP prihliadať.
V prípade zmenkového konania ide o tzv. skrátené konanie, kedy za predpokladu, že navrhovateľ ( majiteľ zmenky ) predloží v prvopise zmenku ( originál zmenky), o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie svojho práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz. Nakoľko tieto zákonné predpoklady boli v danom prípade splnené, súd zmenkový platobný rozkaz vydal.
Navrhovateľ originálom zmenky, ktorú vystavil odporca ako vlastnú zmenku v Bratislave dňa 11.05.2010 preukázal, že odporca sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 20.721,68 eur, bez protestu. Na zmenke bola vystavená splatnosť na videnie.
V zmysle čl. I. § 33 ods. 1 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) môže byť zmenka vystavená na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dátume vystavenia alebo na určitý deň. Zmenka splatná na videnie je podľa čl. I. § 34 ods. 1 zmenkového zákona splatná pri predložení, musí byť predložená do jedného roku od dátumu vystavenia. Zo zmenky je zrejmé, že bola vystavená ako zmenka splatná na videnie a navrhovateľ zmenku odporcovi predložil na platenie dňa 11.04.2011.
Predmetom námietkového konania môžu byť len námietky včasné a odôvodnené. Za odôvodnené možno pritom považovať len také námietky, z ktorých obsahu je zrejmé, v akom rozsahu je zmenkový platobný rozkaz napadaný a (súčasne) na <http://salvia2.gurkol.net/katsrchreader.php?co=oznaceni %20vystavce%20na%20smence&soubor=2003861> akých skutkových okolnostiach odporca svoju obranu proti zmenkovému platobnému rozkazu zakladá. Zmenka je v právnou teóriou obvykle definovaná ako dlžnícky dokonalý cenný papier, ktorým za predpokladu splnenia prísnych formálnych náležitostí vzniká priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi zmenky v určitom mieste a čase stanovenú peňažnú čiastku. I keď sa vystavenie zmenky spravidla opiera o určitý dôvod (kauzu), vzniká zo zmenky špecifický (zmenkový) právny vzťah, ktorého abstraktný charakter spočíva v tom, že právny dôvod nie je pre jeho existenciu významný a zo zmenky nevyplýva. Zmenkový záväzok je pritom celkom samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Vzhľadom k tomu, že zákon nerozlišuje jednotlivé druhy zmeniek je treba i v prípade tzv. zmeniek zabezpečovacích dôvodiť, že nie sú akcesorickým záväzkom vo vzťahu k záväzku inému. Okolnosť, že podľa dohody účastníkov je účelom zmenky zabezpečiť splnenie určitého záväzku, sa potom prejaví v okruhu tzv. kauzálnych námietok (čl. I. § 17 zmenkového zákona), ktorými sa dlžník zo zabezpečovacej zmenky môže brániť povinnosti zo zmenky plniť. I súdna prax dôvodila, že tzv. zabezpečovacia zmenka ako prostriedok zabezpečenia (nie zabezpečovací záväzok), je samostatným nárokom, nezávislým dokonca na existencii zabezpečovanej pohľadávky. Predložením prvopisu zmenky, ktorá obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona pre vlastnú zmenku, navrhovateľ svoje práva zo zmenky preukázal. Súd vydaním zmenkového platobného rozkazu o jeho návrhu rozhodol, podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil a v ďalšom konaní súd už len posudzoval, či je obrana odporcu, vyjadrená v námietkach, dôvodná a či ním tvrdené a preukázané skutočnosti spôsobili úplný alebo čiastočný zánik povinnosti poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky. V tomto štádiu konania preto dôkazné bremeno ťaží už len odporcu a on musí preukázať, či sú splnené podmienky k tomu, aby bol zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti zrušený.
V námietkach bol odporca povinný uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta. Pre konanie je rozhodujúci presný obsah námietok, keďže súd v zmysle § 175 ods. 3 OSP nemôže na neskôr namietané skutočnosti prihliadať. Presným obsahom námietok je zároveň limitovaný aj rozsah dokazovania.
Zmenka bola riadne vystavená a odporcom podpísaná, má všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona a keďže nebola v čase splatnosti zaplatená, nie je možné tvrdiť, že sa navrhovateľ zaplatenia domáha bezdôvodne.
Námietku odporcu, že na zmenke chýba špecifikácia miesta plnenia súd posúdil ako nedôvodnú. Súd poukazuje na to, že na predmetnej zmenke je s dostatočnou určitosťou uvedené miesto platenia Bratislava a ako domicil je uvedené E. K., Q..A.. . V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 75 ods. 4 a § 87 ods. 1 zmenkového zákona, ktorý predpisuje ako obligatórnu súčasť zmenky uvedenie údaju miesta, kde má byť platené. Platobné miesto na zmenke je dostatočne určené, ak je uvedené len označením obce alebo mesta. V danom prípade je vyznačené platobné miesto mestom Bratislava. Označenie domicilu - E. K., Q..A.., je upresnením miesta platenia a nespôsobuje neplatnosť zmenky.
Z údajov uvedených na prvopise zmenky má súd za to, že žalovaná zmenka po formálnoprávnej stránke vykazujú všetky podstatné náležitosti, ktoré musí vlastná zmenka pre svoju platnosť obsahovať. Túto skutočnosť odporca nenamietol, rovnako nespochybnil pravosť žalovanej zmenky; plneniu na základe zmenky sa bráni len tvrdením, že nemá vedomosť o žiadnych dohodách a záväzkoch vo vzťahu k navrhovateľovi a, že od navrhovateľa neprevzal žiadnu sumu. Z námietok odporca nevyvodil žiaden záver, len na túto skutočnosť poukázal. Uvedené námietky súd považoval za nedôvodné. Samotné toto tvrdenie odporcu nie je spôsobilé zvrátiť platobnú povinnosť zo zmenky. Toto tvrdenie by malo význam len za predpokladu, že by odporca zároveň tvrdil, že zmenku podpísal pod nátlakom alebo v omyle, čo v danom prípade odporca neuviedol.
V rozpore so zákonom by bola požiadavka aby navrhovateľ sám preukazoval kauzálny vzťah, ktorý predmetnú zmenku zabezpečoval. Navrhovateľ ako majiteľ zmenky nie je povinný preukazovať dôvod záväzku a dôkazné bremeno ohľadne preukázania dôvodnosti zmenkových námietok je v plnej miere na odporcovi. Navrhovateľovi k preukázaniu aktívnej legitimácie v spore stačí predložiť zmenku a nie je povinný predkladať žiadne dôkazy k preukázaniu dôvodnosti návrhu.
Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona pre vlastnú zmenku. Predložením ich prvopisu navrhovateľ svoje práva majiteľa zmeniek preukázal.
Listinné cenné papiere, ku ktorým patrí aj zmenka, sú považované za dokonalé a nesporné. Práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú preto definované len samotnou zmenkovou listinou. Pokiaľ zmenka obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti, je z formálneho hľadiska platnou a platnou by ostala aj v prípade, ak by sa preukázalo, že niektoré údaje na nej uvedené nie sú správne alebo pravdivé. Vzhľadom na abstraktný charakter zmenky vznikne zmenkový záväzok aj v prípade, ak zmenkoví dlžníci nemajú voči majiteľovi zmenky žiadne mimozmenkové záväzky, nie je preto možné považovať za dôvodnú námietku, že zmenka nemá kauzu.
Formálnu prísnosť, ktorá je pre zmenky typická, nie je možné chápať tak, že každý údaj, ktorý je na zmenke napísaný, je potrebné skúmať do najmenšieho detailu a pre akýkoľvek nesúlad považovať zmenku za neplatnú. Platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke, z hľadiska spôsobu ich vyjadrenia, sa aj v prípade zmenky posudzuje podľa § 37 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, takže za neplatné je možné považovať len tie údaje na zmenke, ktoré neboli vyjadrené určite a zrozumiteľne alebo boli vyjadrené spôsobom, pre ktorý sa zmenka dostala do vnútorného rozporu a plnenie z nej sa tým stalo nemožným.
Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky. Pre hmotnoprávny charakter zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť. Táto abstraktnosť sa prejavuje v tom, že je to odporca, ktorý musí prípadné námietky vzniesť a musí tiež ich oprávnenosť jednoznačne preukázať. Ani jednu zo skutočností tvrdených v námietkach proti zmenkovému
platobnému rozkazu odporca nepreukázal, rovnako ako nepreukázal ich prípadný vplyv na platnosť, resp. neplatnosť prijatého zmenkového záväzku, preto k nim nebolo možné z hľadiska zmenkoprávneho prihliadnuť. Odporcovi sa nepodarilo preukázať, že by jeho povinnosť poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky z dôvodov uvedených v námietkach v celom rozsahu, alebo čiastočne zanikla, preto súd ponechal zmenkový platobný rozkaz proti nim v platnosti v celom rozsahu.
O náhrade trov konania o námietkach bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. V konaní úspešnému navrhovateľovi vznikli trovy právnym zastupovaním. Advokát poskytol štyri úkony právnej služby, a to písomné vyjadrenie k námietkam, vyjadrenie k odvolaniu a dvakrát účasť na pojednávaní. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. je základná sadzba tarifnej odmeny 370,14 eur za úkon, náhrada paušálnych výdavkov prislúcha podľa § 16 ods. 3 v sume 7,63 eur za jeden úkon a po 8,04 eur za tri úkony v roku 2014, čo je spolu vrátane DPH 1.813,79 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z..