Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-167-2013.pdf
PDF · 84.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-4C/167/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou,
vo veci navrhovateľa: K. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. č. XXX, proti odporkyni: A. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. č. XXX, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy takto
rozhodol:
I. Návrh sa zamieta.
II. Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 30.12.2013 domáhal, aby súd určil, že darovacia zmluva úradne overená len navrhovateľom dňa 04.05.2011, na bývalej správe katastra Bánovce nad Bebravou povolená do katastra nehnuteľností pod V 467/11 zo dňa 25.05.2011-134/11 je neplatná. Uviedol, že odporkyňa ako manželka si vyčkala, kým nebude v celosti uhradená na nehnuteľnosť vzatá pôžička, trvala na vyhotovení darovacej zmluve, konala z vypočítavosti, udržiavala styky napriek prekážke riadneho uzatvoreného manželstva s iným ženatým mužom, porušila manželský sľub vernosti, nahľadí na potreby maloletých detí, vytvára atmosféru nevraživosti voči najbližším rodinným príslušníkom, nesnaží sa o udržanie manželských vzťahov, koná v rozpore s dobrými mravmi, vynútila si uzatvorenie darovacej zmluvy, o čom svedčí, že podpisy oboch účastníkov darovacej zmluvy boli vyhotovené na jednom rovnopise a v jeden kalendárny deň, len s úmyslom čo najskôr pre seba dosiahnuť zavkladovanie vlastníckeho práva. Uplatnil si právo na náhradu trov konania
Odporkyňa sa k návrhu písomne nevyjadrila.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, výsluchom svedka A.. A. Š. a listinami: výpis z listu vlastníctva č. XXX k.ú. K., Darovacia zmluva zo dňa zo dňa 04.05.2011.
Navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že keď sa im narodilo druhé dieťa, daroval odporkyni pol domu. Keď minulý rok zistil, že má priateľa, podal na súd tento návrh a návrh na rozvod a túto žalobu. Návrh na rozvod neskôr stiahol. Nikto ho neprinútil uzatvoriť darovaciu zmluvu. K darovaniu sa bavili. Odporkyňa uviedla, že do domu nebude investovať, kým nebude pol domu jej. Robili investície do domu, menili dlažbu, plávajúce podlahy, menili kotol.
Odporkyňa pri výsluchu uviedla, že ten priateľ bol rodinný priateľ a bezdôvodne ju navrhovateľ aj s jeho matkou obvinili, že s ním niečo mala. Nenútila navrhovateľa, aby s ňou podpísal darovaciu zmluvu, zmluvu podpisovali spoločne. Navrhovateľ podpísal zmluvu, zmluvu podpísala v rovnaký deň ako navrhovateľ, potom boli spolu na katastri. Bolo to navrhovateľove rozhodnutie previesť polovicu domu na ňu, spoločne sa o tom bavili.
Svedok A.. A. Š., brat navrhovateľa uviedol, že pozemok daroval bratovi. Postavil si na ňom dom ako slobodný. Brat mu povedal, že ide polovicu domu darovať žene. Pýtal sa ho prečo, povedal, že pre pokoj v rodine. Svedok navrhovateľovi nato povedal, že on by to nerobil a že je dospelý, rob si čo chceš. Nebol prítomný keď sa darovacia zmluva podpisovala.
Z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. K. vyplýva, že navrhovateľ a odporkyňa sú podielovými vlastníkmi, každý v podiele 1/2 -ica nehnuteľností, a to pozemok parc. č. 420/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 591 m2 , pozemok parc. č. 420/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 162 m2 , pozemok parc. č. 420/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 47 m2, stavby rodinný dom so súpisným číslo XXX na pozemku parc. č. 5 a stavby - predaj. obuvi a text so súpisným č. XXX na parc. č. 420/6, pričom pri odporkyni je ako titul nadobudnutia uvedené: Darovacia zmluva V 467/11 zo dňa 25.05.2011 - 134/11.
Z listiny Darovacia zmluva zo dňa 04.05.2011 vyplýva, že túto uzatvorili navrhovateľa a odporkyňa, ktorí túto uzatvorili dobrovoľne, z vlastnej vôle, vážne zrozumiteľne, oboznámili sa s jej obsahom, nebola uzatvorená v tiesni a ani za inak nevýhodných podmienok. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ ako výlučný vlastník odporkyni daruje podiel vo veľkosti 1/2 na nehnuteľnostiach: pozemok parc. č. 420/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 591 m2 , pozemok parc. č. 420/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 162 m2 , pozemok parc. č. 420/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 47 m2 , stavby rodinný dom so súpisným číslo XXX na pozemku parc. č. 5 a stavby - predaj. obuvi a text so súpisným č. XXX na parc. č. 420/6 a odporkyňa tento podiel s vďačnosťou prijíma.
Súd tieto dôkazy hodnotil v súlade so znením ustanovenia § 132 a nasledujúcich zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej iba O.s.p.) a to tak, že ich hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a rozhodol, že návrh zamietol.
V konaní nebolo sporné, že na základe darovacej zmluvy, ktorej neplatnosti sa navrhovateľ domáha odporkyňa nadobudla podiel na nehnuteľnostiach od navrhovateľa. Navrhovateľ a odporkyňa sú manželia a aj v čase uzatvorenia darovacej zmluvy boli manželia.
Občianske súdne konanie je ovládané zásadou dispozičnou, čo znamená, že konanie pred súdom sa začína zásadne na návrh. Jednou z náležitostí takéhoto návrhu v zmysle § 79 O.s.p. je označenie účastníkov konania. Podľa § 90 O.s.p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje. V zmysle citovaného ustanovenia má v každej žalobe (návrhu) označený účastník takzvanú procesnú legitimáciu, ktorá sa rozlišuje podľa toho či účastník vystupuje na strane žalobcu (aktívna legitimácia ) alebo žalovaného (pasívna legitimácia).
V prípade každého konania na súde však treba vychádzať nielen z procesných predpisov (§ 79, § 90 príp. § 80 O.s.p), ale aj z hmotnoprávnych predpisov, ktoré určujú kto z procesne spôsobilých účastníkov môže byť subjektom konkrétnych práv a povinností, teda kto má okrem procesnej legitimácie aj legitimáciu vecnú. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej strane (žalovaný) je subjektom hmotno - právnej povinnosti ( je pasívne vecne legitimovaný). Jedným zo základných predpokladov úspešnosti každej žaloby je teda skutočnosť, či účastníci majú vecnú legitimáciu, ktorú súd musí vždy skúmať.
Navrhovateľ a odporkyňa sú účastníkmi právneho úkonu, ktorého neplatnosti sa navrhovateľ domáha a na základe týchto skutočností sú účastníci v predmetnom konaní vecne legitimovaní.
V zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. žalobou na začatie konania, návrhom možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu (navrhovateľa). Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť jedným z predpokladov na vykonanie zmeny vlastníckeho práva. Súd je toho názoru, že navrhovateľ preukázal naliehavý právny záujem na takomto určení, pretože odporkyňa je v súčasnosti zapísaná v katastri nehnuteľnosti ako spoluvlastník a vyhovujúce súdne rozhodnutie môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 628 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
Platnosť či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku. V konaní nebolo preukázane, že právny úkon, písomná darovacia zmluva, ktorý účastníci konania uzatvorili dňa 04.05.2011 je neplatný, tvrdenia navrhovateľa, že právny úkon bol uzatvorený v tiesni, že si odporkyňa vynútila uzatvorenie darovacej zmluvy, na základe ktorých konaní by podľa navrhovateľa mala byť táto darovacia zmluva absolútne neplatná. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. V konaní nebol preukázané, že navrhovateľ pri uzatvorení nekonal slobodne a vážne. Vo výpovedi uviedol, že nikto ho nenútil, aby tento právny úkon, písomnú darovaciu zmluvu uzatvoril, dokonca ako vyplýva z výpovede svedka predtým ako tento právny úkon uzatvoril požiadal o názor svojho brata, a aj napriek neodporúčaniu brata, tento právny úkon uzatvoril, čiže ani jeho tvrdenie, že bol v tiesni v konaní preukázané nebolo. Súd poukazuje aj na samotné vyhlásenie oboch účastníkov zmluvy o slobodnej a vážnej vôli tento právny úkon uzatvoriť, ktoré ako odporkyňa a aj navrhovateľom svojim podpisom na tejto zmluve potvrdili. Rozhodnutie previesť, darovať podiel odporkyni, ako svoje manželke urobil navrhovateľ, potom ako sa spoločne o tom bavili, a bolo rozhodnutím navrhovateľa. Tento právny úkon nie je ani v rozpore s ust. § 143 Občianskeho zákonníka, keďže ako vyplynulo z dokazovania v čase darovania podielu na nehnuteľnostiach bol navrhovateľ výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností. Súd nezistil skutočnosti, na základe ktorých by mal byť tento právny úkon absolútne neplatný. V súvislosti s tvrdením navrhovateľa, že odporkyňa koná v rozpore s dobrými mravmi (neprerušila styky s iným ženatým mužom, porušila manželský sľub vernosti, nehľadí na potreby maloletých detí, nezaujíma sa o spoločnú domácnosť) nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu, aj vzhľadom na to, že pre posudzovanie platnosti a neplatnosti právneho úkonu sú rozhodujúce okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku. Z tohto dôvodu súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Súd zároveň poznamenáva, že vzhľadom na charakter právneho úkonu medzi účastníkmi (darovacia zmluva) a tvrdenia navrhovateľa o porušovaní dobrých mravov odporkyňou po darovaní, patri navrhovateľovi, darcovi za splnenia zákonných podmienok uvedených v ust. § 630 Občianskeho
zákonníka právo domáhať sa vrátenia daru, a nie určenia neplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy.
Návrh súd v celom rozsahu zamietol a úspešnej odporkyni v konaní by podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. patrilo právo na náhradu trov konania, náhradu trov konania si neuplatnila, a preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bánovce nad Bebravou písomne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak potrebný počet rovnopisov a príloh účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.