Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9C-121-2013.pdf
PDF · 85.07 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/121/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Lamprechtovou, v právnej veci navrhovateľky: L. Q., rod. U., narodená XX.XX.XXXX, bytom I. U. R., R. XX, proti odporcovi: C. Q., narodený XX.XX.XXXX, bytom I. U. R., R. XX, o určenie výživného na plnoleté dieťa, o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľke sumou 50,- eur mesačne vždy do 20-eho dňa v mesiaci bežného roku počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkom exekúcie.
II. Vo zvyšku súd konanie zastavuje.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
IV. Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 36,-€ do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom exekúcie.
odôvodnenie:
Návrhom, pôvodne vedeným pod sp. zn. 38P 67/2013, vylúčeným na samostatné konanie uznesením z 17.05.2013, sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela mesačne sumou 350,-€ odo dňa právoplatnosti výroku o rozvode, dôvodiac, že je na materskej dovolenke.
Súd uznesením č.k. 9C 121/2013-22 z 13.01.2014 konanie čiastočne vo výške 300,-€ zastavil postupom podľa § 96 ods. 1,3 s poukazom na čiastočné späťvzatie návrhu.
Odporca v rámci prípravy pojednávania s návrhom nesúhlasil, navrhol ho v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko nemá dostatok finančných prostriedkov, s tým, že má dve vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom po 150,-€ mesačne.
V rámci prípravy pojednávania navrhovateľka zotrvala na výške príspevku v sume 50,-€, avšak až od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku zobrala návrh späť, čomu súd vyhovel podľa § 96 ods. 1,3 O.s.p..
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 38P 67/2013-21 z 11.06.2013, analýzou vystavených faktúr odporcu, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku za rok 2013, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 05.05.2014, rozpisom výdajov, potvrdením o príjme odporcu z 14.05.2014 a 12.05.2014, ročným zúčtovaním preddavkov na daň za rok 2012, daňovým priznaním k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013, potvrdením o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti o preddavkoch na daň a daňovom bonuse na vyživované dieťa za rok 2013, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav.
Manželstvo účastníkov konania bolo zrušené rozvodom, rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P 67/2013-21 z 11.06.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.08.2013, pričom súčasťou rozhodnutia bola rodičovská dohoda, podľa ktorej sa na čas po rozvode manželstva maloleté deti Q.Ö. - P. J. C. zverili do osobnej starostlivosti matke - navrhovateľke, s tým, že odporca bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých na každého 150,-€ mesačne. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplynulo, že hlavnou príčinou rozvratu manželstva bolo vzájomné citové odcudzenie manželov a nezáujem o udržanie manželského spolužitia. Navrhovateľka je v súčasnosti nezamestnaná, od 01.05.2014 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nie je poberateľkou podpory v nezamestnanosti ani dávok sociálnej pomoci. Odporca je zamestnaný v spoločnosti MPL s.r.o., so sídlom v Bratislave, Galvaniho 8, pričom súčasne vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, pričom podľa správ o zárobku príjem za minulý rok vo výške 9503,-€. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nemajú doposiaľ vysporiadané.
Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že trvá na návrhu v jeho modifikovanej forme s tým, že jej jediným príjmom je výživné na dve maloleté deti od odporcu v celkovej sume 300,-€. V evidencii Úradu práce, sociálnych vecí je od 01.05.2014, keď k 30.04.2014 jej skončila materská dovolenka. Staršie dieťa navštevuje predškolské zariadenie, pričom mladšie môže do škôlky nastúpiť až 02.09.2014, pričom do tohto času mu osobne zabezpečuje starostlivosť. Žiadala o poskytnutie sociálnych dávok a sociálneho príspevku, pričom doposiaľ jej nebolo vyhovené.
Z výpovede odporcu vyplynulo, že súhlasí s návrhom v jeho modifikovanej forme. Je zamestnaný ako obchodno-technický pracovník v MPL s.r.o., so sídlom v Bratislave, Galvaniho, súčasne vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia so sídlom v mieste bydliska, má dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom
Predmetom tohto konania je určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky .
Podľa § 72 ods.1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov..
Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods.1, veta prvá Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Z citovaného zákonného ustanovenia § 72 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že oprávneným je bývalý manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, pričom táto neschopnosť môže vyplývať zo subjektívnych ( zlý zdravotný stav, žiadna kvalifikácia príp. jej strata v dôsledku dlhodobej absencie v pracovnom procese ) alebo objektívnych ( osobná starostlivosť o dieťa do troch rokov veku, resp. staršie ak si vyžaduje nepretržitú opateru alebo faktická nemožnosť umiestniť dieťa do zariadenia poskytujúcu dennú starostlivosť, alebo nemožnosť nájsť si zamestnanie v danom mieste zodpovedajúce jeho fyzickým a duševným schopnostiam ) skutočností na strane oprávneného .
Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej ako aj stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, možnosť uplatnenia sa v pracovnom procese, a podobne.
Tento rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb, povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a podobne.
Rozsah vyživovacej povinnosti medzi rozvedenými manželmi je zákonom obmedzený v tom smere, že rozvedený manžel za splnenia ostatných zákonných podmienok má nárok na primeranú výživu, pričom ide o kritérium, podľa ktorého má byť určená výška príspevku, čím dochádza k rozlíšeniu medzi nárokom jedného manžela voči druhému počas trvania manželstva a prípadom, keď manželstvo bolo rozvedené.
Primeraná výživa znamená užší rozsah výživného, ako je to pri vzájomnej vyživovacej povinnosti počas manželstva a rozumejú sa tým primerané náklady na stravovanie a uspokojovanie ďalších nevyhnutných životných potrieb rozvedeného manžela, vyplývajúce z jeho veku, zdravotného stavu, spôsobu života a podobne.
Zákonnou podmienkou priznania príspevku je skutočnosť, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť a preto je vždy potrebné spoľahlivo zistiť podklad pre posúdenie tejto otázky. Schopnosť rozvedeného manžela sám sa živiť neurčujú len jeho zárobkové schopnosti a možnosti, ale aj jeho majetkové pomery, či jeho výživa nie je zaistená z vlastného majetku, na aký účel je tento majetok využívaný, o aký druh majetku ide.
Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľka je na rodičovskej dovolenke vykonávajúca osobnú starostlivosť o maloletého syna C., pričom poberá len rodičovský príspevok, a odporca jej hradí výživné na maloleté deti v celkovej sume 300,-€, preto má problém pokryť nevyhnuté výdavky. Odporca je riadne zamestnaný pričom podľa účtovných dokladov mal za rok 2013 príjem vo výške 9.503,-€. Vyhodnotením príjmovej situácie odporcu, jeho celkových materiálnych pomerov s prihliadnutím na rozsah majetku, ktorý vlastní a užíva, dospel súd k záveru, že požiadavka primeranej výživy poskytovanej navrhovateľke odporcom zodpovedá 50,- € mesačne.
Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ( zákon č. 99/1963 Zb. v platnom znení ), ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa
vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Nakoľko účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po danom právnom poučení výslovne vzdali práva podať opravný prostriedok, súd postupoval podľa ust. § 157 ods. 3 O.s.p., určil vyživovaciu povinnosť odporcu navrhovateľke, všetko podľa zhoracitovaných ustanovení Zákona o rodine ( zákon č. 36/2005 Z. z., v platnom znení ).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko účastníci boli v konaní úspešní len čiastočne.
Vzhľadom na to, že navrhovateľka je v tomto konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov ( § 4 ods. 2 písm. e/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch ), je odporca povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 36,-€ predstavujúci 2% z ceny predmetu t.j. trojnásobok ceny ročného plnenia 1.800,- € t.j. 50,-€ x 12 mesiacov x 3 ( § 6 ods. 5 poplatkového zákona, v spojení s Položkou 8 písmena a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu poplatkového zákona ) .
;
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku v časti I. II.III. výroku nie je možné podať odvolanie. Rozsudok v tejto časti nadobudne právoplatnosť dňom doručenia poslednému z účastníkov.
Proti IV. výroku rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Bratislave, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p, musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.