Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17CoE-110-2013.pdf
PDF · 86.39 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/110/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného CASH COLLECTROS SK s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 44 703 015, právne zastúpeného spoločnosťou Havel, Holásek & Partners s. r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584, proti povinnému G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX Y. W., vedenej pod sp. zn. EX 1896/2012, súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Kaduchom, Exekútorský úrad so sídlom Dolný Val 30, 010 01 Žilina, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.939,56 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 4Er/2078/2012-22 zo 7.11.2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok z 28.02.2012, sp. zn. II/2011-5756, vydaný Mgr. Adriánom Beskydom, rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave. Právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť bola založená rozhodcovskou doložkou, ktorej dojednanie je súčasťou bodu 18 „Rozhodcovská doložka“ Všeobecných obchodných podmienok (ďalej aj ako „VOP) ako súčasti Zmluvy o splátkovom úvere, uzatvorenej dňa 23.08.2005 medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným. Uvedenú zmluvu vyhodnotil okresný súd ako zmluvu spotrebiteľskú. Rozhodcovskú doložku, ktorá je súčasťou uvedenej zmluvy a ktorá v danom prípade mala založiť legitimitu pre exekučný titul, okresný súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Konštatoval, že rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Túto zmluvnú podmienku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal ani na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými zmluvnými podmienkami. Uviedol, že rozhodcovská doložka, tak ako bola koncipovaná nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu a exekučný titul nie je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie, preto žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti uzneseniu okresného súdu sa odvolal oprávnený. Uviedol, že rozhodcovskú doložku v predmetnej zmluve nemožno kvalifikovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zmyslom neprijateľnej zmluvnej podmienky je skutočnosť, že jej dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Zákon o rozhodcovskom konaní však poskytuje záruky, že práva spotrebiteľa ako účastníka rozhodcovského konania budú v plnej miere rešpektované aj tým, že mu poskytuje možnosť preskúmania rozhodcovského rozsudku v súdnom konaní, pričom poplatok za rozhodcovské konanie je nižší ako súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Ďalej poukázal na to, že právny predchodca oprávneného ako
banka si plnil len zákonnú povinnosť podľa § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ponúknuť klientom uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy. Neprijateľná je iba rozhodcovská doložka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, čím však nemožno rozumieť stav, ktorý spotrebiteľovi umožňuje dosiahnuť nápravu nesprávneho rozhodcovského rozsudku procesnými prostriedkami, ktoré sú uvedené v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZoRK“). Dojednanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľa nevylučuje zo súdnej ochrany. Európske právo neobsahuje právnu úpravu, z ktorej by vyplývala v rámci exekučného konania povinnosť skúmať vecnú stránku rozhodnutia (súdneho alebo rozhodcovského orgánu). Dojednaná rozhodcovská doložka v danej veci nie je neprijateľná zmluvná podmienka spotrebiteľskej zmluvy a je v súlade s právne záväznými aktmi Európskych spoločenstiev a Európskej únie a tiež s konštantnou judikatúrou Európskeho súdneho dvora, právnym poriadkom Slovenskej republiky a dobrými mravmi. Navrhol, aby krajský súd zmenil napadnuté uznesenie a poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie alebo rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V prípade potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu navrhol, aby pripustil právne otázky (či možno posudzovať rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách uzatvorených do 31.12.2007 na základe ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákoníka (ďalej len „OZ“), keď toto ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom 01.01.2008, ďalej či možno pod ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) OZ rozumieť stav, ktorý umožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť nápravu nesprávneho rozhodcovského rozsudku procesnými prostriedkami uvedenými v zákone o rozhodcovskom konaní a či je dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky, ak bola dojednaná v hlavnej zmluvy odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré neboli osobitne podpísané), pretože sa jedná o vec zásadného právneho významu.
Povinná sa k odvolaniu vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 13.02.2013. Zotrvala na vznesenej námietke premlčania a stotožnila sa s rozhodnutím okresného súdu v tom, že banka nemala oprávnenie určiť miesto riešenia prípadného sporu, vyplývajúceho z uzavretej zmluvy.
Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník okresného súdu, pričom zákonný sudca odvolaniu oprávneného nevyhovel (§ 374 ods. 4 O. s. p.), preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd ako odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. postupom podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vo výroku vecne správne.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúma najmä, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti návrhu, či je k nemu priložený exekučný titul, opatrený potvrdením o vykonateľnosti, či exekučný titul je materiálne vykonaný v tom zmysle, že oprávnený a povinný sú osobami uvedenými v exekučnom titule, prípadne, či na nich prešlo právo alebo povinnosť z exekučného titulu a tiež, či sú splnené podmienky podľa § 103 O. s. p., za ktorých môže súd konať. Z ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní však vyplýva, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 ZoRK je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie, a preto exekučný súd je povinný prihliadnuť už v tejto časti konania, či sú dané dôvody neprípustnosti exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku.
Krajský súd dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový súd, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení; formulárová, adhézna, typová zmluva).
V texte vopred vyhotovenej Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 23.08.2005, sú právnym predchodcom oprávneného (Slovenskou sporiteľňou, a. s.) predtlačené prehlásenia dlžníka, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, súhlasí s nimi a zaviazal sa ich dodržiavať. Pre účel úverovej zmluvy sa VOP rozumejú všeobecné obchodné podmienky vydané bankou súčinnosťou od 01.08.2002. Text rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere uvedený nie je. K fotokópii zmluvy o úvere z 23.8.2005 pripojil oprávnený kópiu všeobecných obchodných podmienok pre úver (01.09.2004), v ktorých v bode 18.1 je uvedené, že banka a klient sa v zmysle § 3 ZoRK dohodli na uzavretí rozhodcovskej zmluvy formou rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z bankových obchodov pri bankových produktoch alebo v súvislosti s nimi pri vykonávaní prevodov peňažných prostriedkov, pri vydávaní a používaní platobných kariet, pri používaní a poskytovaní elektronických služieb, prípadne iných elektronických platobných prostriedkov určených osobitným zákonom, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmlúv upravujúcich bankové produkty a v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, vykladal a zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd. V ďalších ustanoveniach všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli na tom, že sa podrobujú základným právnym predpisom rozhodcovského súdu, najmä štatútu, rokovaciemu poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania pred rozhodcovským súdom, rovnako sa banka klient dohodli, že sa podriadia rozhodnutiu rozhodcovského súdu, ktoré bude záväzné pre obidve zmluvné strany. Na predtlači Všeobecných obchodných podmienok nie je podpis povinného ako žiadateľa o úver a ani oprávneného.
Podľa § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom do 31.8.2005) banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov (§ 5 písm. i/) budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom, zriadeným podľa osobitného zákona. Návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 ZoRK). Zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré je dohodli (§ 4 ods. 2 ZoRK). Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom, najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu (§ 4 ods. 3 ZoRK). Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa §3.
V zmluve o úvere sa nenachádza vyhlásenie žiadateľa o úver o tom, že ho banka v zmysle § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom do 31.08.2005 poučila o tom, že má zákonnú povinnosť ponúknuť klientovi pri uzatváraní zmluvy návrh rozhodcovskej zmluvy a že klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy. V texte zmluvy nie je ani vyhlásenie o tom, že by klient návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy prijal. Rozhodcovská doložka podľa názoru odvolacieho súdu nebola v danom prípade platne uzavretá.
V ustanovení § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní sú explicitne uvedené podmienky platnosti rozhodcovskej doložky. V predmetnom konaní nebola zo strany účastníkov doložená rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy, preto bolo potrebné, aby súd na základe VOP ustálil, či možno dojednanie o rozhodcovskej doložke, uvedenej v bode 18 VOP považovať za rozhodcovskú doložku k zmluve. Úprava, obsiahnutá v Zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v
§ 4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu. Formálna podmienka písomnej formy rozhodcovskej zmluvy v danom prípade dodržaná nebola. Z kópie zmluvy a všeobecných obchodných podmienok je jednoznačné, že netvorili technicky jednotný celok a že boli súčasťou zmluvy. Časť obsahu zmluvy možno podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Zo spisu nevyplýva, či práve predložené VOP boli platné v čase uzavretia zmluvy o úvere, pretože z nepodpísaného a dátumom neoznačeného dokumentu to nie je možné vyvodiť. Z listín predložených oprávneným nie je preukázané, že časť zmluvy bola tvorená odkazom na Všeobecné obchodné podmienky a že povinný mienil vedome uzavrieť rozhodcovskú doložku k zmluve o úvere. Jej uzavretie v písomnej forme by bolo preukázané, len ak by povinný podpísal Všeobecné obchodné podmienky ako technickú súčasť zmluvy o úvere.
Ak v danom prípade rozhodcovská doložka nebola dojednaná, nebola daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať o nárokoch oprávneného vyplývajúcich zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 23.8.2005. Rozhodcovský rozsudok, vydaný dňa 28.2.2012 pod sp. zn. II/2011-6756 rozhodcom Mgr. Adriánom Beskydom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, nie je v zmysle § 41 Exekučného poriadku spôsobilým (materiálne vykonateľným) exekučným titulom.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu, ktorým okresný súd žiadosť súdnej exekútorky zamietol, je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil, aj keď z iných dôvodov.
K otázke pripustenia dovolania a dovolacích otázok, krajský súd uvádza, že nejde o otázky zásadného právneho významu, ktoré by odôvodňovali možnosť pripustiť mimoriadny opravný prostriedok. Otázka dodržania písomnej formy rozhodcovskej doložky už bola vyriešená aj na úrovni Najvyššieho súdu SR (uznesenie NS SR z 30.11.2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010) a krajský súd v predmetnej veci nezistil dôvod na odlišné posúdenie tejto otázky. Rovnako krajský súd nezistil dôvod pre pripustenie inej dovolacej otázky, predostretej oprávneným. Otázka posúdenia rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách, uzatvorených do 31.12.2007, je rovnako vyriešená konštantnou judikatúrou všeobecných súdov a krajský súd nezistil dôvod na iné posúdenie tejto otázky v predmetnej veci.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov senátu krajského súdu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.