Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cpr/1/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľa D. A., R.. XX. X. XXXX, D. D. XXXX/XX, T., zast. JUDr. Zuzanou Mahranovou Florišovou, advokátkou, Kapitulská 6, Trnava, proti odporcovi MK-TES, s. r. o., Koniarekova 5871/14, Trnava, IČO 46070991, o zaplatenie mzdy, cestovných náhrad a náhrady mzdy vo výške 3.473,24 eur, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 3.325,24 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 01.05.2012 do zaplatenia, trovy konania 204,00 eur a k rukám zástupcu navrhovateľa trovy právneho zastúpenia 1.000,98 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V späťvzatej časti 148,00 eur súd konanie zastavuje.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia žalovanej čiastky na tom základe, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 24. 10. 2011 pracoval u odporcu s miestom výkonu práce MK-TES s. r. o. Trnava

- mesto, na základe určenia odporcom bol vysielaný na výkon práce do Poľska, na turnusy pracoval v meste Q.. Mzdové podmienky boli dohodnuté v bode 6 pracovnej zmluvy tak, že navrhovateľovi mala byť vyplácaná mzda 330 eur mesačne, výplatný termín bol 20. Deň v mesiaci. Pracovný pomer bol skončený podľa dňom 21. 3. 2012 z dôvodu nevyplatenia mzdy navrhovateľovi. Odporca mu nevyplatil mzdu a cestovné náhrady za október, november, december 2011, február 2012. Odporca má uhradiť navrhovateľovi cestovné náhrady 2.553 eur, náhradu mzdy z titulu okamžitého skončenia pracovného pomeru 656,02 eur, doplatok mzdy 264,22 eur.

V priebehu konania zobral navrhovateľ návrh v časti náhrady stravného za obdobie od 4. do 7. 2. 2012, v sume 148 eur, späť, nakoľko v tomto období odporca sporoval nástup na turnus a navrhovateľ nemá možnosť preukázať, že v tieto dni skutočne na pracovnej ceste bol.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ v konaní uviedol, že pracovný pomer bol 21. 3. 2012 ukončený podľa § 69 ods. 1 písm. b/ZP. V rámci pracovnej činnosti bol vysielaný na práce do Poľska v turnusoch. Odporca mu nevyplatil mzdu za október -december 2011, január-marec 2012 vo výške 264,22 eur ako doplatok, cestovné náhrady 2.553 eur a mzdu titulom okamžitého skončenia pracovného pomeru vo výške 656,02 eur. Na turnusy chodili tak, že 20 dní budú pracovať a 10 dní budú doma, niekedy bol turnus kratší alebo dlhší podľa tempa prác. Konateľ firmy K.č im oznámil telefonicky nástup na turnus. Na sporný turnus vycestoval 4. 2. 2012. 22. 10. 2011 odchádzal do Poľska, vrátil sa 12. 11. Zmluvu dostal 24. 10, kedy začal i pracovať

a pracoval do 11. 11. 2011. Dňa 26. 11. 2011 odišiel do Poľska, začal pracovať od nedele 27. 11. a pracoval do 16. 12. 2011, domov prišiel 17. 12. 2011. Počas prác si vytkol členok, tri dni ležal. 4. 2. 2012 odišiel znova do Poľska a robil od 5. 2. Do 2. 3, vrátil sa 3. 3. 2012. Nie je pravdou, že by mu odporca dal 200 zlotých. V januári 2012 nepracoval, mal dostať základnú mzdu. Odporca rozporuje iba cestovné náhrady, tieto si uplatňuje stravné za 69 dní, denný nárok je 37 eur. Odporca nepoprel turnus od 24. 10. Do 11. 11. Pokiaľ aj odporca tvrdí, že navrhovateľ 6 dní ležal, v zmysle zákona o cestovných náhradách

- § 1 ods. 1, § 2 ods. 1, 2, § 13 ods. 1, 2 pri zahraničnej pracovnej ceste patrí zamestnancovi za každý kalendárny deň stravné. Nie je rozhodujúci výkon práce ani to, či v čase vyslania na pracovnú cestu pracoval. Náhrady sa poskytujú počas pracovného voľna, víkendov a podobne. Počas druhého turnusu nemal navrhovateľ vykázanú žiadnu absenciu alebo neospravedlnenú neprítomnosť a odporca nárok na zaplatenie mzdy uznal. Pri treťom turnuse len rozporoval nástup do práce. Za obdobie od 4. 2. do 7. 2. 2012 zobral v priebehu konania návrh v časti stravného späť.

Odporca uznal nedoplatok mzdy 264,22 eur, ako aj náhradu mzdy podľa vo výške 656, eur. čo do dôvodu aj výšky. Cestovné náhrady vo výške 2553 eur neuznal z dôvodu, že navrhovateľ 4. 2. 2012 do práce nenastúpil, stavba bola pozastavená. V období od 24. 10. 2011 do 11. 11. 2011 bol na turnuse, od 26. 11. 2011 do 17. 12. 2001 navrhovateľ 6 dní pre chorobu ležal, ale mal pracovať na stavbe. Prerušenie prác na stavbe bolo 29. 1. 2012 a nástup bol 8. 2. 2012, do Poľska teda išli až 8. 2. 2012. Vzhľadom na jeho finančnú situáciu nie je schopný uhradiť uznanú pohľadávku z firemných prostriedkov. Žiadal započítanie zálohy, ktoré dal navrhovateľovi - 200 zlotých /50 eur/ 3. 10. 2011, 100 eur /30. 11. 2011/, 20. 12. 2011 50 eur, vo februári 2012 takisto 50 eur, o čom doklady nemá.

Svedok K. uviedol, že do 15. 4. 2012 pracoval u odporcu ako robotník spolu s navrhovateľom. Takisto mu odporca nevyplatil náhradu mzdy. V Poľsku bol na turnuse v septembri 2011, odporca v októbri, inak chodili na spoločné turnusy, bol tam s navrhovateľom aj v novembri až decembri. V noci do Poľska prišli, od rána pracovali. Ak by navrhovateľ nepracoval, vedel by o tom. Po návrate z turnusu im vždy odporca 7. alebo 8-my deň zavolal, kedy zase odchádzajú. Ak aj bola stavba prerušená, turnus dokončili a prerušenie bolo počas ich pobytu doma. O prerušení sa dozvedeli od kolegov. V Poľsku bol aj vo februári 2012, nastupovali začiatkom mesiaca na 22 dní.

Súd upustil od výsluchu svedka JuW.o, nakoľko dospel k záveru, že listinné dôkazy /výkazy o vykonávaní práce/ a výpoveď svedka A. v spojení s výpoveďou samotného odporcu /konateľa/, ktorý s výnimkou späťvzatej časti pracovné cesty nepopieral, je výpoveď svedka nadbytočná. Pri zvažovaní tohto dôkazu súd zohľadnil i hospodárnosť konania a prieťahy v konaní, keď doručovanie zásielok svedkovi bolo spojené s obtiažami a súd túto výpoveď nepovažoval za rozhodujúcu pre posúdenie nároku, ktorý mal za preukázaný.

Z predložených dokladov vyplýva, že navrhovateľ bol zamestnaný u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 24. 10. 2011. Pracovný pomer ukončil navrhovateľ okamžitým skončením v zmysle z dôvodu nevyplatenia mzdy za február 2012, október - december 2011.

Inšpektorát práce Trnava v podaní zo dňa 30. 4. 2012 konštatoval, že bolo porušené ust. /nevyplatenie mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov/, /nevyplatenie náhrady mzdy/, - nevydávanie písomného dokladu obsahujúceho údaje o jednotlivých zložkách mzdy a zrážkach, celkovej cene práce, nevyplatenie mzdy - 142 ods. 3 , ako aj - neposkytnutie stravného pri zahraničnej pracovnej ceste nad 12 hodín. Podnet bol opodstatnený, odporca uviedol, že nemá finančné prostriedky na vyplatenie pohľadávok firmy voči zamestnancom.

Z predložených denných záznamov stavby vyplýva, že navrhovateľ bol vycestovaný za prácou v zahraničí od 24. 10. 2011 /pracoval od 25. 10/ do 12. 11.2011 /pracoval do 11. 11/, od 26. 11. 2011 / pracoval od 27. 11/ do 17. 12. 2011 /pracoval do 16. 12./, od 8. 2. 2012 do 3. 3. 2012 /pracoval do 2. 3./ Sporným bolo pôvodne uplatňované obdobie od 4. 2.-7.2. 2012, keď zo záznamov nevyplýva, že by v tieto dni bol preukázateľne navrhovateľ na pracovnej ceste /vykonával prácu/ a vzhľadom na skutočnosť,

že navrhovateľ túto skutočnosť iným spôsobom nevie preukázať, pričom pracovného výkazy sám nevypracovával, v tejto časti zobral návrh späť a nebol predmetom ďalšieho dokazovania.

Podľa Pracovná cesta podľa tohto zákona je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko (odsek 3), vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta podľa tohto zákona je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činnosti do skončenia tejto cesty. Podľa Zahraničná pracovná cesta podľa tohto zákona je čas pracovnej cesty (odsek 1) v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty.

Pri zahraničnej pracovnej ceste pri posudzovaní vzniku nároku náhrad v eurách alebo v cudzej mene sú v zmysle § 16 zákona o cestovných náhradách rozhodujúce tieto pravidlá:

· pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá začína a končí na území Slovenskej republiky, je pre vznik nároku na náhrady rozhodujúci čas prechodu slovenskej štátnej hranice, odlet a prílet lietadla podľa letového poriadku alebo príchod a odchod lode z prístavu, v ktorom sa vykonáva vstupná a výstupná hraničná kontrola,

· pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína a končí v zahraničí, sú na vznik nároku na náhrady rozhodujúce podmienky pracovnej cesty určené zamestnávateľom,

· pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína na území Slovenskej republiky a končí v zahraničí a naopak, sú na vznik nároku na náhrady primerane rozhodujúce prechod štátnej hranice aj určené podmienky pracovnej cesty.

Výška stravného sa určuje za každý deň pracovnej cesty, pričom sa berie do úvahy dĺžka trvania pracovnej cesty. Zákon priamo upravuje možnosť kráteného stravného u zamestnancov, u ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, u ktorých možno odchylne od zákona dohodnúť iné podmienky poskytovania stravného, ako aj krátenie stravného. V prípade navrhovateľa o prípad, kedy by bolo možné dohodnúť iné podmienky, nejde.

Podľa Pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma a/ do 6 hodín vrátane, b/ nad 6 hodín až 12 hodín, c/nad 12 hodín. Podľa Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo financií.

Opatrením MF SR č. 482/2010 bolo stravné určené do Poľska vo výške 37 eur denne.

Citované ustanovenie zákona nerozlišuje skutočnosť, či zamestnanec po celú dobu pracovnej cesty v skutočnosti vykonával prácu. Nejedná sa o mzdu - v ktorom prípade by sa pri ochorení jednalo o nemocenské dávky, pri prerušení prác o prekážky v práci či už na strane zamestnanca alebo zamestnávateľa. Jedná sa o samostatnú náhradu poskytovanú na zabezpečenie stravy. Odporca naviac ani nepreukázal, že navrhovateľ prácu nevykonával v dôsledku ochorenia, sám navrhovateľ uznal, že tri dni nepracoval. Táto skutočnosť však nemá vplyv na výplatu stravného. Dôvody, pre ktoré je možné náhradu stravného znížiť, resp. obmedziť, sú uvedené v ust. -11 , o taký prípad však v danej veci nejde /nebol preukázaný ani udávaný/. Okolnosti, pre ktoré navrhovateľ nemohol pracovať, resp. nepracoval, by mohli byť zohľadnené v časti náhrady mzdy, ktorú však odporca uznal.

Odporca uznal nedoplatok mzdy 264,22 eur, ako aj náhradu mzdy podľa vo výške 656, eur, preto súd v záujme hospodárnosti nevykonával v tomto smere žiadne dokazovanie a tieto nároky

nepovažoval za sporné s prihliadnutím na ust. , v zmysle ktorého si súd môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Uvedené skutočnosti sú naviac potvrdené i Inšpektorátom práce Trnava. IP Trnava tiež poukázal na skutočnosť, že odporca si neplnil povinnosť vydávať písomný odklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách mzdy a o vykonaných zrážkach, ako i o celkovej cene práce, porušil teda ust. .

V časti záloh, ktoré podľa svojho vyjadrenia mal odporca navrhovateľovi uhradiť a žiadal ich započítať, nemohol súd tieto zohľadniť, nakoľko odporca ich žiadnym spôsobom nepreukázal a navrhovateľ výplatu záloh poprel. Dôkazné bremeno spočívalo na odporcovi, ktorý svoje tvrdenia nepreukázal.

Za daného stavu dospel súd k záveru, že nárok v časti náhrady mzdy vo výške 656,02 eur, nedoplatku mzdy vo výške 264,22 eur i stravného za 65 dní /po čiastočnom späťvzatí nároku/ x 37 eur, t. j. 2.405 eur je dôvodný a preukázaný, a preto mu vyhovel.

V späťvzatej časti súd konanie zastavil v zmysle ,

Podľa ustanovenia veta prvá a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia nariadenia vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ustanovenia vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania súd priznal v zmysle návrhu odo dňa omeškania odporcu do zaplatenia pohľadávky vo výške určenej nar. vl. č. 87/95 Z. z.

Podľa úspešnému navrhovateľovi priznal súd náhradu trov konania za súdny poplatok, ako aj trovy právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, napísanie žaloby, pojednávanie 11. 4. 2013, 16. 1. 2014, 20. 3. 2014, 15. 5. 2014 á 131,13 eur, paušál 1x7,63 eur, 2x7,81 eur, 3x8,04 eur, DPH 20%, v zmysle ust. , a ods. 1 písm. a/, , vyhl. č. , keď vychádzal z hodnoty sporu v priznanej časti /po späťvzatí časti návrhu/, teda zo sumy 3.325,24 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Podľa súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa , aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.