Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/12/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Szabó a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX. augusta XXXX v C., trvale bytom D., E. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci, pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa , , , o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 5. decembra 2022, č. k. -182, na verejnom zasadnutí konanom dňa 9. marca 2023 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa , , na skutkovom základe uvedenom v napadnutom rozsudku.

Napadnutým rozsudkom okresný súd obžalovanému uložil podľa v znení účinnom do 30. apríla 2022 s poukazom na , , , , s použitím per analogiam , trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov nepodmienečne. Okresný súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody podľa zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, ďalej obžalovanému podľa a uložil ochranný dohľad na 2 (dva) roky, v rámci ktorého mu podľa s použitím uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania omamných a psychotropných látok. Okresný súd tiež obžalovanému podľa uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou a napokon obžalovanému podľa uložil trest prepadnutia veci - sklenenej fajky s tým, že podľa sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Po vyhlásení napadnutého rozsudku si obžalovaný a aj prokurátorka ponechali lehotu na podanie odvolania. Obžalovaný následne dňa 16. decembra 2022 podal odvolanie, v ktorom uviedol, že okresný súd nepostupoval správne vo výroku o treste, pričom v odvolaní avizoval, že toto dodatočne odôvodní po doručení písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku. Okresnému súdu bol dňa 19. decembra 2022 doručené ďalšie odvolanie obžalovaného spísané jeho obhajkyňou, ktorá uviedla, že toto podáva na základe pokynu obžalovaného voči výroku o treste s tým, že ho odôvodní po doručení písomného vyhotovenia rozsudku.

Obžalovaný následne svoje odvolanie písomne odôvodnil a uviedol, že trest, ktorý mu bol napadnutým rozsudkom uložený, považuje pre užívateľa drog za neprimerane prísny. Obžalovaný ďalej namieta, že v jeho prípade je dolná hranica trestu odňatia slobody 12 (dvanásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov, preto o obžalobe nemohol konať samosudca. Obžalovaný ďalej namieta, že vzhľadom na právnu kvalifikáciu skutku podľa súd nemal aplikovať aj ustanovenie a namieta tiež, že mu okresný súd nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa napriek tomu, že od počiatku trestného stíhania prispel k objasneniu svojej trestnej činnosti. prísnosť trestu obžalovaný vidí aj v jeho zaradení na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, pričom je toho názoru, že účel trestu je možné dosiahnuť a prostriedkami pôsobenia na jeho osobu v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a doplnil, že v ústave na výkon trestu do stredným stupňom stráženia by mohol získať výučný list a byť pracovne zaradený, čo by prispelo k jeho resocializácii. Obžalovaný preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a rozhodol tak, že mu uloží trest vo výmere 7 (sedem) rokov a 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého ho zaradí do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Odvolanie obžalovaného odôvodnila písomným podaním aj jeho obhajkyňa. Obhajkyňa namieta, že okresný súd mal obžalovanému priznať aj poľahčujúcu okolnosť podľa , a to z dôvodu, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine a okresný súd tak nemusel vykonávať dokazovanie vo vzťahu k výroku o jeho vine. Obhajkyňa ďalej poukázala na znalecký posudok č. 50/2021 vypracovaný MUDr. Ondrisovou, z ktorého vyplýva, že obžalovaný je závislý od viacerých psychoaktívnych látok, pričom poukázala na psychické a somatické zmeny, ktoré sa v prípade takej závislosti prejavujú na osobe závislého. Obhajkyňa ďalej poukázala na odôvodnenie napadnutého rozsudku, kde okresný súd uviedol, že obžalovanému mohol uložiť trest odňatia slobody mimoriadne znížený až na 8 (osem) rokov a 4 (štyri) mesiace, pričom obžalovaný sa z napadnutého rozsudku nedozvedel, prečo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov. Obhajkyňa preto poukázala na to, že trest uložený obžalovanému je neprimerane prísny aj s ohľadom na skutočnosť, že obžalovaný je mladý človek, ktorý by sa po absolvovaní protitoxikomanického liečenia za súčasnej abstinencii vo výkone trestu a za súčasného uloženia ochranného dohľadu a v jeho rámci obmedzenia mohol zaradiť do spoločnosti a viesť riadny život. Obhajkyňa tiež namieta zaradenie obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia s poukazom na to, že aplikácia ustanovenia mala mať vplyv aj na zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom poukazuje na rovnaké dôvody, ako sám obžalovaný. Obhajkyňa preto navrhla, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a uložil obžalovanému trest odňatia slobody aplikujúc ustanovenie pod spodnú hranicu trestnej sadzby a na jeho výkon ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Prokurátorka sa k odvolaniu obžalovaného do predloženia veci krajskému súdu nevyjadrila.

Podľa (1) Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Podľa Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie , e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa Ak bolo odvolanie obmedzené podľa alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa Ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

Podľa Odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že odvolanie proti napadnutému rozsudku podala oprávnená osoba / / a odvolanie bolo podané včas / /. Po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov ako aj správnosti postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Zo spisu okresného súdu vyplynulo, že okresnému súdu bola dňa 11. januára 2022 doručená obžaloba prokurátorky Okresnej prokuratúry Piešťany č. na skutkovom základe uvedenom v predmetnej obžalobe. Okresný súd stranám konania oznámil, že pri skutku uvedenom v obžalobe bude zohľadňovať hmotnostné kritérium zaistených látok, stranám zároveň oznámil modifikáciu skutkovej vety a zároveň stranám oznámil, že skutok uvedený v obžalobe po jeho modifikácii v nadväznosti na zohľadňovanie hmotnostného kritéria zaistených látok bude právne kvalifikovať podľa , , v znení účinnom do 30. apríla 2022, keďže právne posúdenie skutku podľa účinného od 1. mája 2022 by pre obžalovaného nebolo priaznivejšie.

Okresný súd následne na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. októbra 2022 obžalovaného poučil podľa ako aj o úprave trestnej sadzby podľa vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný opätovne spáchal zločin. Obžalovaný po takom poučení urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania stíhaného skutku po jeho modifikácii okresným súdom a v právnej kvalifikácii, ktorú mu okresný súd oznámil, pričom okresný súd po kladnom vyjadrení prokurátorky vyhlásenie obžalovaného prijal a zároveň rozhodol, že dokazovanie vo vzťahu k výroku o vine obžalovaného sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.

Z odpisu registra trestov ako aj z príslušných rozhodnutí žurnalizovaných vo vyšetrovacom spise vyplynulo, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 11. júna 2007, sp. zn. v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 30. októbra 2007, sp. zn. uznaný vinným zo spáchania trestného činu lúpeže podľa , , spolupáchateľstvom podľa , ďalej zo spáchania trestného činu lúpeže podľa , spolupáchateľstvom podľa

a zároveň zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa , , pričom rozsudkom Okresného súdu Trnava z 25. augusta 2015 mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov, 4 (štyri) mesiace a 20 (dvadsať) dní nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do II. nápravnovýchovnej skupiny.

Z odpisu registra trestov ďalej vyplynulo, že obžalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Nitra z 24. apríla 2017, sp. zn. , právoplatným dňa 18. mája 2017 uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby 3 (tri) roky, pričom obžalovanému bol výkon tohto trestu odňatia slobody nariadený 30. novembra 2021 a na jeho výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom obžalovaný aktuálne tento trest odňatia slobody vykonáva v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov s predpokladaným koncom trestu dňa 6. augusta 2023.

Vo vzťahu k námietke obžalovaného, že vo veci nemohol konať samosudca krajský súd uvádza, že trestná sadzba trestu odňatia slobody za spáchanie trestného činu podľa v znení účinnom do 30. apríla 2022 je od 10 (desať) do 15 (pätnásť) rokov. Podľa Samosudca vykonáva konanie o prečinoch a zločinoch, okrem obzvlášť závažných zločinov, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v trestnej veci obžalovaného samosudca konať mohol, pričom možné zvýšenie trestnej sadzby postupom podľa na zloženie súdu, t. j. v zmysle, že by o podanej obžalobe mal rozhodovať senát, nemá vplyv. Túto námietku preto krajský súd považuje za nedôvodnú.

Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, že okresný súd vzhľadom na právnu kvalifikáciu podľa účinného do 30. apríla 2022 nemal aplikovať aj ustanovenie , túto krajský súd rovnako považuje za nedôvodnú. Právnu kvalifikáciu podľa účinného do 30. apríla 2022 zakladá skutočnosť predchádzajúceho odsúdenia za trestný čin podľa , účinného do 30. apríla 2022, ktorá skutočnosť vyplýva z rozhodnutí Okresného súdu Trnava a Krajského súdu v Trnave označených v bode 15.

Podľa Pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije. Dôvodom na aplikáciu aj tohto ustanovenia je skutočnosť, že obžalovaný bol rozhodnutiami Okresného súdu Trnava a Krajského súdu v Trnave označenými v bode 15 uznaný vinným aj zo spáchania ďalších dvoch zločinov, a to trestného činu lúpeže podľa , , spolupáchateľstvom podľa a trestného činu lúpeže podľa , spolupáchateľstvom podľa . Tu krajský súd poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého Ak je potrebné určiť, či trestný čin podľa v znení neskorších predpisov vykazuje znaky prečinu, zločinu alebo obzvlášť závažného zločinu podľa tohto zákona, použijú sa ustanovenia a tohto v znení neskorších predpisov. Za trestný čin lúpeže podľa sa jeho páchateľovi ukladal trest odňatia slobody v trestnej sadzbe od 5 (päť) do 12 (dvanásť) rokov, pričom trestný čin lúpeže bolo možné spáchať len úmyselne, teda trestný čin lúpeže podľa je podľa zločinom. Na tomto mieste krajský súd len podotýka, že hoci ustanovenie predpokladá opätovné spáchanie zločinu a obžalovaný spáchal obzvlášť závažný zločin, toto ustanovenie okresný súd aplikoval správne, pretože obžalovaný spáchal trestný čin vyššej spoločenskej nebezpečnosti ako zločin.

S poukazom na skutočnosti uvedené v bodoch 18 a 19 preto okresný súd správne pri ukladaní trestu obžalovanému aplikoval aj ustanovenie , v dôsledku čoho sa dolná hranica trestu odňatia slobody upravila z 10 (desať) rokov na 12 (dvanásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov a horná hranica trestu odňatia slobody ostala nezmenená, teda 15 (pätnásť) rokov, na ktorú skutočnosť okresný súd obžalovaného upozornil ešte pred prijatím vyhlásenia o jeho vine.

Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť podľa , ktorej priznania sa obžalovaný domáha, krajský súd uvádza, že Poľahčujúcou okolnosťou podľa je, ak páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Táto poľahčujúca okolnosť je však založená na aktívnej spolupráci páchateľa pri objasňovaní svojej trestnej činnosti, a to najmä vo forme uvádzania dôkazov, ktoré slúžia na objasnenie skutkových okolností daného trestného činu a jej hodnotenie je závislé od toho, do akej miery páchateľ sám svojim prístupom participuje na objasnení trestného činu. /Burda, E., Čentéš, J., Kolesár, J., Záhora, J. a kol., , Všeobecná časť, Komentár, I. diel, 1. vydanie, Praha: C. H. Beck, 2010, 295 s./ Krajský súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný bol prichytený pri krádeži prsteňa v Hypermarkete Tesco, pričom pri objasňovaní predmetnej krádeže vyšlo najavo, že si zabezpečil a prechovával tak pervitín, ako aj marihuanu. Krajský súd je preto toho názoru, že prístup obžalovaného k objasňovaniu spáchania prejednávaného skutku nebol takej kvality, resp. intenzity, aby bolo dôvodné mu priznávať poľahčujúcu okolnosť podľa , pričom zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016 nevyplýva, že by vyhlásenie o vine obžalovaného zakladalo dôvod na priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa .

Krajský súd ďalej uvádza, že ak okresný súd pri ukladaní trestu aplikoval ustanovenie , per analogiam, mohol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody najmenej vo výmere 8 (osem) rokov a 4 (štyri) mesiace, na ktorú skutočnosť obžalovaného rovnako upozornil pred prijatím vyhlásenia o vine obžalovaného.

Okresný súd aplikoval ustanovenie , per analogiam s poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, na zjednotenie v otázke možnosti / nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností podľa a v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa alebo písm. c) uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR č. 5/2017. Krajský súd zároveň považuje za potrebné vo vzťahu k stanovisku trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016 a z neho vyplývajúcej možnosti analogickej aplikácie ustanovení , uviesť, že z predmetného stanoviska nevyplýva povinnosť súdu citované ustanovenia aplikovať len v dôsledku vyhlásenia obžalovaného podľa , resp. písm. c) . Tak, ako ani prokurátor v prípravnom konaní nie je povinný bez ďalšieho uzatvárať s obvineným dohodu o vine a treste, ani okresný súd nie je povinný bez ďalšieho po vyhlásení obžalovaného o jeho vine, resp. vyhlásenia, že spáchanie skutku nepopiera, aplikovať per analogiam ustanovenia , . Zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej musí reflektovať na skutkové okolnosti prípadu, ďalej na okolnosti týkajúce sa obžalovaného a v neposlednom rade na zásady ukladania trestov vyjadrené v ustanovení . Uvedené má svoje vyjadrenie v ustanovení , podľa ktorého predseda senátu návrh dohody o vine a treste odmietne, ak zistí závažné porušenie procesných predpisov, najmä porušenie práva na obhajobu, alebo ak navrhovaná dohoda o vine a treste je zrejme neprimeraná resp. v ustanovení , podľa ktorého aj v prípade, ak navrhovaná dohoda o vine a treste nie je zrejme neprimeraná, avšak ak ju súd nepovažuje za spravodlivú, môže oznámiť svoje výhrady stranám, ktoré môžu navrhnúť nové znenie dohody o vine a treste.

Odhliadnuc od skutočností uvedených v bode 23 však okresný súd ustanovenia , pri ukladaní trestu obžalovanému aplikoval, hoci obžalovanému neuložil trest v najnižšej možnej výmere, teda vo výmere 8 (osem) rokov a 4 (štyri) mesiace. Krajský súd preto

posudzoval, či je trest odňatia slobody uložený obžalovanému napadnutým rozsudkom vo výmere 10 (desať) rokov skutočne trestom neprimerane prísnym a dospel k záveru, že tomu tak nie je.

Krajský súd konštatuje, že okresný súd venoval náležitú pozornosť osobnosti obžalovaného a jeho predchádzajúcemu životu vo vzťahu k určeniu konkrétnej výmery trestu odňatia slobody. Okresný súd správne poukázal na to, že obžalovaný už ako mladistvý vyskúšal marihuanu, ktorú aktuálne užíva pravidelne fajčením a posledné roky užíva fajčením aj pervitín v dennej dávke 3 až 4 gramy, pričom na marihuane a pervitíne je závislý v somatopsychickej zložke a po odňatí drogy pociťuje abstinenčné príznaky. Okresný súd ďalej poukázal na to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by si obžalovaný metamfetamín či konope zadovažoval pre ďalšiu distribúciu a zaistené množstvo marihuany a pervitínu nepredstavuje také množstvo, ktoré by nemohlo slúžiť pre osobný konzum obžalovaného. Pohnútkou obžalovaného k obstaraniu si konope a metamfetamínu tak bola vlastná závislosť od týchto drog, pričom obžalovaný konal v priamom úmysle, teda chcel spôsobom uvedeným v porušiť záujem chránený týmto zákonom.

Okresný súd správne uviedol, že obžalovaný sa ku skutku priznal a tento úprimne oľutoval. Obžalovaný je ženatý, bezdetný a bez dlhodobých pracovných návykov, je dlhoročným užívateľom drog, ktoré sú v centre jeho pozornosti a v dôsledku ktorých je u obžalovaného prítomné poškodenie osobnosti. Obžalovaný sa dostal na okraj spoločnosti, nie je schopný viesť riadny život a trvale sa zamestnať. Krajský súd v zhode s okresným súdom uvádza, že obžalovaný už bol za prechovávanie konope určeného na predaj právoplatne odsúdený v roku 2007, kde mu bol trest po obnove konania zmiernený v roku 2015, pričom v predmetnom konaní bol odsúdený aj za dva skutky lúpeže so zbraňou a v roku 2017 a 2019 bol odsúdený za majetkovú trestnú činnosť.

Zohľadňujúc preto všetky skutočnosti uvedené v bodoch 25 a 26 krajský súd zastáva názor, že trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov nepodmienečne zohľadňuje všetky osobitosti prípadu a tento je trestom spôsobilým naplniť jeho účel v podobe individuálnej a aj generálnej prevencie. Krajský súd zároveň uvádza, že pokiaľ okresný súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody znížený o 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov oproti upravenej (t. j. zvýšenej) dolnej hranici trestnej sadzby, správne zohľadnil postoj obžalovaného k svojej trestnej činnosti a skutočnosť, že obžalovaný urobil vyhlásenie o svojej vine, pričom uloženie trestu odňatia slobody vo výmere nižšej ako 10 (desať) rokov by bolo v rozpore so zásadami pre ukladanie trestov.

Hoci okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému aplikoval ustanovenia , per analogiam, a teda mohol pri rozhodovaní o zaradení obžalovaného do príslušného ústavu na výkon trestu odňatia slobody per analogiam aplikovať aj ustanovenie , podľa ktorého Pri zaradení páchateľa do ústavu na výkon trestu minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa stráženia nie je súd viazaný ustanoveniami odsekov 2 a 3 ani vtedy, ak schvaľuje dohodu o uznaní viny a prijatí trestu alebo zníži trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa , teda obžalovaného zaradiť do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, správne túto možnosť nevyužil a obžalovaného podľa zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Dôvodom na taký postup je skutočnosť, že pokiaľ ani opakovaný výkon trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia neviedol k náprave obžalovaného, potom je nevyhnutné na jeho osobu, hoci aj pri treste odňatia slobody uloženom pod spodnú hranicu upravenej trestnej sadzby, pôsobiť prostriedkami a nástrojmi v maximálnom stupni stráženia. Krajský súd pre doplnenie pripomína, že tak ako nie je dôvodom na obligatórne uplatnenie ustanovení , per analogiam iba skutočnosť, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, nie je táto skutočnosť ani dôvodom na obligatórne uplatnenie ustanovenia per analogiam.

Pokiaľ ide o vykonanie verejného zasadnutia o odvolaní obžalovaného bez prítomnosti novozvoleného obhajcu JUDr. Filipa Vavrinčíka, k tomu krajský súd poukazuje na to, že obhajca JUDr. Vavrinčík krajskému súdu dňa 8. marca 2023 elektronicky v čase 14.24 hod. oznámil, že prevzal obhajobu

obžalovaného a zároveň požiadal o odročenie termínu verejného zasadnutia s odôvodnením, že sa musí s trestnou vecou obžalovaného oboznámiť, čo je možné len po nahliadnutí do spisu, urobení si jeho kópie a následnom preštudovaní spisového materiálu. Obhajca JUDr. Vavrinčík zároveň požiadal o stanovenie termínu za účelom nahliadnutia do súdneho spisu a k svojmu podaniu pripojil plnomocenstvo zo dňa 8. marca 2023, z obsahu ktorého zároveň vyplýva, že obžalovaný odvolal plnomocenstvo udelené obhajkyni JUDr. Jane Kubáňovej.

Krajský súd obhajcovi JUDr. Vavrinčíkovi dňa 8. marca 2023 o 14.59 hod. elektronicky oznámil, že jeho žiadosti o odročenie termínu verejného zasadnutia nevyhovie.

Na oznámenie krajského súdu podľa bodu 30 obhajca JUDr. Vavrinčík reagoval podaním doručeným krajskému súdu elektronicky dňa 9. marca 2023 o 8.33 hod., v ktorom krajskému súdu oznámil, že sa z dôvodu hospodárnosti verejného zasadnutia dňa 9. marca 2023 nezúčastní a že tohto sa zúčastní obhajkyňa JUDr. Kubáňová, pričom tiež uviedol, že je pre obžalovaného nehospodárne, aby sa verejného zasadnutia zúčastnil aj on s ohľadom na trovy s tým spojené, pretože obžalovaný aktuálne nemá príjem a jediný príjem rodiny obžalovaného zabezpečuje manželka obžalovaného. Obhajca JUDr. Vavrinčík tiež uviedol, že sa verejného zasadnutia nezúčastní aj z dôvodu, že mu nebolo umožnené nahliadnuť do spisu a pripraviť sa na predmetné konanie a že nebola dodržaná zákonná lehota na prípravu na verejné zasadnutie.

Krajský súd pred otvorením verejného zasadnutia prítomným stranám oznámil, že verejné zasadnutie vykoná s obhajkyňou JUDr. Kubáňovou, a to s poukazom na , podľa ktorého Za včasnosť zvolenia obhajcu, ako aj za včasnosť podania žiadosti o ustanovenie obhajcu podľa zodpovedá obvinený; pri zmene obhajcu nie je zvolenie obhajcu alebo ustanovenie obhajcu podľa dôvodom na zmenu termínu už nariadeného úkonu trestného konania. Krajský súd poukazuje na to, že predvolanie na verejné zasadnutie bolo obžalovanému doručené dňa 17. februára 2023, teda obžalovaný mal dostatok času na zmenu svojho obhajcu, čo však urobil až dňa 8. marca 2023, teda deň pred konaním verejného zasadnutia a navyše zvolenie iného obhajcu nie je dôvodom na zmenu termínu už nariadeného verejného zasadnutia. Ďalším dôvodom na vykonanie verejného zasadnutia s obhajkyňou JUDr. Kubáňovou je ustanovenie , podľa ktorého Skôr zvolený alebo ustanovený obhajca je však povinný plniť svoje povinnosti až do skutočného prevzatia obhajoby iným zvoleným alebo ustanoveným obhajcom, pretože z obsahu podaní obhajcu JUDr. Vavrinčíka je zrejmé, že obhajobu obžalovaného reálne doposiaľ ani prevziať objektívne nemohol, keďže nepozná obsah spisového materiálu, čo sám vo svojom podaní potvrdzuje. Obhajkyňa JUDr. Kubáňová bola teda povinná sa verejného zasadnutia konaného dňa 9. marca 2023 zúčastniť, plniť si svoje povinnosti zvoleného obhajcu, čo aj urobila.

Zo skutočností uvedených v bodoch 29 až 32 možno podľa názoru krajského súdu vyvodiť obštrukčné konanie obžalovaného, pretože tento na verejnom zasadnutí vzniesol námietku zaujatosti všetkých sudcov krajského súdu, ktorú videl v tom, že sa mal dňa 2. marca 2023 od odsúdeného, ktorého pozná len pod menom „F.“ s prezývkou „B.“ dozvedieť, že menovanému odsúdenému mali jeho príbuzní oznámiť, že počuli rozhovor dvoch sudcov krajského súdu, ktorí sa mali zhovárať o osobe obžalovaného, v rozhovore malo zaznieť meno obžalovaného a zároveň informácia, že obžalovanému bude uložený vyšší trest odňatia slobody, ako mu bol uložený napadnutým rozsudkom. Obžalovaný zároveň požiadal, aby bola jeho trestná vec predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o odňatí a prikázaní veci s tým, aby bolo o jeho odvolaní rozhodované Krajským súdom v Bratislave.

Podľa Z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Krajský súd obžalovanému oznámil, že ním uvádzané skutočnosti nevyhodnotil ako námietku zaujatosti, pretože táto neobsahuje žiadne relevantné skutočnosti, ku ktorým by bolo možné sa zo strany senátu krajského súdu vyjadriť a rozhodnúť o svojej zaujatosti, resp. nezaujatosti. Informácie podané obžalovaným sú celkom zjavne zámerne neurčité, aby nebolo možné sa k nim vyjadriť a navyše námietka zaujatosti nebola vznesená bez meškania potom, ako sa obžalovaný mal o uvedených skutočnostiach dozvedieť, a preto aj s poukazom na , podľa ktorého O námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa , krajský súd nepostupoval podľa . Z uvedených dôvodov preto krajský súd ani nevidel dôvod na postup podľa .

Krajský súd zároveň poznamenáva, že v dôvodnosti podozrenia z obštrukčného správania obžalovaného ho utvrdzuje skutočnosť, že hoci obžalovaný svojou obhajobou dňa 8. marca 2023 splnomocnil JUDr. Vavrinčíka, tomuto uvedené skutočnosti neoznámil, pretože pokiaľ by tak bol býval urobil, JUDr. Vavrinčík by zrejme uvedenú námietku zaujatosti v mene obžalovaného krajskému súdu oznámil už 8. marca 2023, čo však neurobil. Obžalovaný tak mal zrejme svoju námietku zaujatosti takpovediac „v zálohe“ pre prípad, že krajský súd nevyhovie žiadosti obhajcu JUDr. Vavrinčíka o odročenie termínu verejného zasadnutia.

Záverom krajský súd poznamenáva, že týmto uznesením nie sú dotknuté výroky o ochrannom dohľade a ochrannom protitoxikomanickom liečení, ktoré boli obžalovanému uložené napadnutým rozsudkom.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 2:1 (, ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.