Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_8C-28-2012.pdf
PDF · 112.29 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/28/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v právnej veci žalobcu EX CREDIT, a. s., Ul. Werferova 3, Košice, IČO: 36 572 586, právne zastúpený JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom v Malinove, Slnečná 765/3 proti žalovanej U. L.G., nar. X. X. XXXX, bytom Č. Č.. XXX, o zaplatenie 154,50 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca podaným návrhom sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 154,50 Eur s príslušenstvom, ako aj trov konania, z titulu neuhradenej kúpnej ceny za odpredaný tovar - prístroj BODY DETOX.
Tunajší súd rozsudkom zo dňa 15. 5. 2012 žalobu zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania.
Rozsudok odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá Zmluva o finančnom prenájme č. XXXXXXXXXX, dňa 15. 1. 2008, o predaji na splátky, predmetom ktorej bol výrobok BODY DETOX v celkovej hodnote 12.165,- Sk. Súd konštatoval, že žalovaná sa zaviazala pravidelne podľa splátkového kalendára uhrádzať splátky vo výške 30,90 Eur mesačne počínajúc mesiacom február 2008 a končiac januárom 2009. Žalovaná uhradila pri podpise zmluvy akontáciu vo výške 33,19 Eur a následne uhradila aj ďalších 7 splátok v celkovej výške 216,30 Eur. Súd konštatoval, že ďalšie splátky už neuhrádzala a v dôsledku toho sa stal splatným celý jej záväzok.
S poukazom na ust. § 52 ods. 1 až 3, ako aj § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, ako aj § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa súd konštatoval, že medzi účastníkmi bola uzavretá Zmluva o finančnom prenájme, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej tovar v celkovej hodnote 4.500,- Sk, ktorú posudzoval ako skutočnú - nenavýšenú hodnotu výrobku BODY DETOX a konštatoval, že žalovaná za predmetný tovar uhradila celkovú sumu 7.516,- Sk, t. j. 249,49 Eur. Z toho súd vyvodil, že pri úhrade uvedených 7 splátok v spojení s úhradou akontácie bola uhradená cena tovaru v plnej výške. Súd tiež konštatoval, že z obsahu zmluvy vyplýva, že jednotlivé mesačné splátky boli tvorené príslušnou časťou istiny, ako aj úrokov, ktoré bola žalovaná povinná platiť. V tejto podobe bol zosplatnený
celý „úver“, zahŕňajúci zvyšok nezaplatených splátok, ktoré by bola žalovaná povinná zaplatiť v zmysle zmluvy.
Pri posudzovaní nároku sa súd prvého stupňa v súlade s ust. § 53 Občianskeho zákonníka zaoberal podmienkami zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v rámci toho skúmal, do akej miery možno považovať podmienky uzavretej zmluvy za prijateľné, resp. neprijateľné a či teda je možné podmienky vyplývajúce zo zmluvy hodnotiť ako rovnovážne, čo do práv a povinností účastníkov. V tejto súvislosti skúmal prijateľnosť podmienok z hľadiska výšky úroku vo vzťahu k poskytnutému úveru a konečnej výške úveru predstavujúcej sumu 12.170,- Sk (403,99 Eur). Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala výšku 50,99 %. Súd porovnával priemerné úrokové miery bánk v čase uzavretia zmluvy, pričom zistil, že v danom období bola priemerná úroková sadzba pre spotrebiteľské úvery pre domácnosti vo výške 13,65 %.
Na základe toho, prepočtom podľa primeraných úrokových sadzieb zistil, že primeraný ročný úrok z úveru podľa priemerných bankových úrokov (13,65 % ) by predstavoval zo sumy 4.500,- Sk (hodnoty tovaru) sumu 614,25 Sk, t.j. 20,38 Eur. Pri odpočte skutočne uhradených splátok žalovanou vo výške 249,49 Eur dospel k záveru, že táto preplatila hodnotu tovaru vrátane úrokového navýšenia (5.114,25 Sk), keď uhradila 7.516,- Sk ( 249,49 Eur). Súd konštatoval, že ak by vychádzal z pôvodne poskytnutého úveru vo vzťahu ku konečnej výške úveru, by predstavovalo navýšenie o úrok z úveru 50,99 %, čo niekoľkonásobne presahuje priemerné úrokové miery poskytované bankami v čase uzavretia úverovej zmluvy a hodnotu tovaru by v zmysle Zmluvy žalovaná uhrádzala s niekoľkonásobným navýšením.
Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že v prejednávanom prípade nešlo o žiadne individuálne dojednanie zmluvných podmienok. Medzi účastníkmi bola uzavretá tzv. formulárová zmluva s vopred určenými podrobnými podmienkami a s nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, z čoho si spotrebiteľ - žalovaná zrejme vyvodila záver o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, pokiaľ chce získať finančné prostriedky formou úveru. Súd prvého stupňa na základe toho uzavrel rozpor s dobrými mravmi, ak sa poskytuje spotrebiteľský úver za cenu prevyšujúcu niekoľkonásobne priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami, pričom veriteľ vlastne využil nedostatočnú informovanosť, neskúsenosť spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy. Z toho vyvodil, že zmluvná podmienka, obsahom ktorej bol neprimerane vysoký úrok z úveru je podmienkou neprijateľnou pre rozpor s dobrými mravmi, a teda v tejto časti súd považoval uzavretú úverovú zmluvu za absolútne neplatnú, v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. S poukazom na tieto dôvody nárok žalobcu ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
Proti prvostupňovému rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že v súlade s ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 2 písm. a) a b) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch uzavrel žalobca ako dodávateľ so žalovanou ako spotrebiteľkou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (nazvanej ako Zmluva o finančnom prenájme, pričom právne úkony je potrebné vykladať podľa ich obsahu) a to formou odloženej platby - splátky a takto jej umožnil nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu zmluvy. Poukázal na to, že zmluva obsahuje údaj o RPMN vo výške 50,99 %. Konštatoval, že ako to vyplýva zo štatistických údajov uverejnených na stránke Ministerstva financií SR o novo poskytovaných spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2008, priemerná hodnota RPMN pri nezabezpečených úveroch do výšky 50.000,- Sk so splatnosťou od 6 - 12 mesiacov predstavovala sumu 112,45 %. Na preukázanie tohto svojho tvrdenia pripojil aj informáciu o údajoch o novo poskytovaných spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2008 uverejnený na stránke Ministerstva financií SR. Zároveň poukázal na ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa ustanovenia o neprijateľných podmienkach podľa odseku 1 § 53 Občianskeho zákonníka nevzťahujú na predmet a cenu plnenia.
Z obsahu takto naformulovaného odvolania odvolací súd vyvodil, že toto sa zakladá na ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., teda na tvrdení, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, súd prvého stupňa založil svoj zamietavý výrok na nesprávnom právnom posúdení, pokiaľ aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach na cenu plnenia v rozpore s ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka a pri posudzovaní dôvodnosti nároku žalobcu v časti ceny úveru aplikoval nesprávny právny predpis.
Z dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi je zmluvou spotrebiteľskou a preto na tento záväzkový právny vzťah aplikoval ust. § 52 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, pričom konštatoval, že napriek tomu, že z obsahu samotnej zmluvy vyplýva hodnota výrobku v sume 10.000,- Sk bez bližšieho zdôvodnenia, v ďalšej časti dôvodov konštatoval, že žalobca poskytol žalovanej tovar v celkovej hodnote 4.500,- Sk, ktorú považoval za skutočnú nenavýšenú hodnotu výrobku BODY DETOX. Z uvedeného je zrejmé, že aplikoval ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach na cenu dohodnutého plnenia, keď túto nepovažoval za dôvodnú v účastníkmi dohodnutej výške 10.000,- Sk, ale iba vo výške 4.500,- Sk. Takýto postup súdu prvého stupňa krajský súd považoval za postup v rozpore s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, teda ku dňu 15. 1. 2008.
Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia a cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že dojednania spotrebiteľskej zmluvy týkajúcej sa predmetu plnenia a ceny plnenia nemožno považovať za neplatné aj za predpokladu, že budú obsahovať neprijateľné podmienky.
Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa pochybil, pokiaľ svoj záver o neprijateľných zmluvných podmienkach aplikoval na samotnú cenu plnenia v zmluve dohodnutú vo výške 10.000,- Sk a z tohto dôvodu túto znížil na sumu 4.500,- Sk, ktorú považoval za skutočnú - nenavýšenú hodnotu výrobku BODY DETOX. Ide teda o nesprávne právne posúdenie nároku, ktoré malo za následok aj nesprávne rozhodnutie v tejto časti konania.
Odvolací súd vo vzťahu k posudzovaniu obsahu spotrebiteľskej zmluvy v časti jej predmetu a ceny považoval za potrebné uviesť, že platnosť týchto dojednaní je možné posudzovať iba podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a to aj s poukazom na ustanovenie o dobrých mravoch. Ustanovenie o cene tovaru by bolo totiž možné považovať za neplatné iba v prípade preukázania, že takto dohodnutá cena je s poukazom na konkrétne technické vlastnosti výrobku zjavne nadhodnotená a teda odporuje dobrým mravom, ktorý záver možno vykonať na základe dokazovania, resp. osobitných odborných znalostí.
Z obsahu rozsudku súdu prvého stupňa, ako to konštatoval krajský súd ďalej vyplýva, že tento posudzoval z hľadiska prijateľnosti zmluvných podmienok aj samotnú cenu úveru, teda jeho časť presahujúcu výšku hodnoty tovaru a primeranosť zmluvných podmienok v tejto časti posudzoval porovnaním priemernej úrokovej miery bánk v čase uzavretia zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že platnosť zmluvy v tejto časti posudzoval súd prvého stupňa podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 6. 2010 (prijaté novelou OZ zákonom č. 129/2010 Z.z.). S takýmto právnym posúdením sa odvolací súd nestotožnil. Zmluva bola medzi účastníkmi uzavretá dňa 15. 1. 2008 a teda aj obsah je potrebné posudzovať podľa právnej úpravy účinnej v čase jej uzavretia.
Podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 5. 2010, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvyklé požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že toto bolo možné pri posudzovaní výšky odplaty za poskytnutý úver aplikovať iba v prípade preukázania, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa nevzťahuje úprava zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Na výpočet odplaty za spotrebiteľský úver sa vzťahovala úprava ust. § 3 ods. 10 citovaného zákona, podľa ktorého odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády. Týmto nariadením bolo nariadenie vlády SR č. 238/2008 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prekročiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru.
Podľa § 1 ods. 1 citovaného nariadenia, výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru s výnimkou podľa odseku 2, nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platný ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona, a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi (15. 1. 2008) sa výpočet odplaty pri spotrebiteľských zmluvách riadil dvomi právnymi úpravami a to v závislosti od toho, či išlo o odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru, na ktorý sa vzťahovala úprava nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z. alebo či išlo o zmluvu, na ktorú sa nevzťahovala úprava o spotrebiteľskom úvere a iba v takomto prípade sa výška odplaty vypočítavala podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 5. 2010.
Z uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa posudzoval spornú otázku výpočtu odplaty za úver podľa nesprávneho právneho predpisu a v dôsledku toho nevykonal dokazovanie na výpočet odplaty podľa účinnej právnej úpravy a teda v tomto smere nedostatočne zistil skutkový stav.
S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne posúdiť nárok žalobcu tak, čo sa týka samotnej ceny plnenia (výrobku BODY DETOX), ako aj posúdenia správnosti výšky odplaty a to podľa správnych právnych predpisov.
Súd v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom pojednávaní okrem účastníkov bola predvolaná a vypočutá aj svedkyňa Darina Virágová, obchodná zástupkyňa žalobcu. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil s tým, že súhlasil, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti a to s prihliadnutím na predložené dôkazy a skutočnosť, že doposiaľ pohľadávka žalobcu zo strany žalovanej nebola uhradená.
Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Naďalej trvala na svojich výpovediach, keď zdôraznila, že za BODY DETOX vaničku zaplatila niekoľkonásobok skutočnej sumy, keďže z vyjadrenia obchodnej zástupkyne bolo zrejmé, že hodnota vaničky bola 1 800,- Sk, kým ona za vaničku zaplatila do 7 000,- Sk a napriek tomu žalobca sa domáha ešte zaplatenia ďalšej sumy. Opätovne poukázala na to, že je starobnou dôchodkyňou, má vážne zdravotné problémy a okrem dôchodku iný príjem nemá. Vaničku nepoužíva, keďže je nefunkčná. Namiesto toho, aby si pomohla a využila vaničku na liečbu, mala zdravotné problémy s používania vaničky, keď sa jej na nohe urobili výrastky, k čomu sa už podrobnejšie skôr vyjadrila. Znovu zdôrazňovala, že bola zo strany žalobcu podvedená, oklamaná a psychicky to ťažko znáša. Pre nemoc a vážne zdravotné problémy nie je schopná sa zúčastňovať pojednávaní a preto sa
už ďalších pojednávaní ani nezúčastní. Žalobu žiadala zamietnuť v celom rozsahu z dôvodov, ktoré už uviedla.
Z výpovede svedkyne G. Y. vyplýva, že vykonávala prácu obchodnej zástupkyne spoločnosti EX CREDIT a náplňou práce okrem iného bol aj predaj BODY DETOX vaničiek. Celkový predaj prebiehal tak, že bolo zabezpečených niekoľko ľudí na prezentáciu výrobku. Tak to bolo aj v prípade pani U. L. t. j. žalovanej, ktorá sa tiež zúčastnila prezentácie a ktorá zrejme prejavila záujem o kúpu vaničky. Bolo jej vysvetlené, že pokiaľ nemá peniaze v hotovosti, môže vaničku splácať v splátkach a bolo jej povedané aj to, o koľko vaničku preplatí. Hodnota vaničky bola 10 000,- Sk, za ktorú sumu sa vanička predávala bežne, ale skutočná predajná cena vaničky bola iná. Nevedela sa vyjadriť, o akú sumu bola vanička predražená. V súvislosti so zmluvou o finančnom prenájme uviedla, že predmetnú zmluvu vypisovala a aj ju podpisovala. Pred uzavretím spornej zmluvy zisťovala, či bude mať žalovaná z čoho tovar splácať. Žalovaná jej uviedla, že je dôchodkyňou, že má trvalý príjem a naviac si zistila aj ostatné údaje, potrebné k uzavretiu zmluvy. Zmluvu dala na overenie spoločnosti EX CREDIT, ktorá zmluvu preverila a schválila a v ten deň žalovaná aj zaplatila prvú splátku v sume 1 000,- Sk. Pri prezentácii výrobku bolo ľuďom vysvetlené použitie vaničky a zároveň boli všetci vyrozumení aj s cenou vaničky. V súvislosti s nesprávnym údajom uvedeným v zmluve - konkrétne roku narodenia žalovanej - svedkyňa uviedla, že zmluvu vypisovala ona a údaje zisťovala z dokladov, ktoré jej žalovaná predložila. Nebola si vedomá toho, že by do zmluvy úmyselne uviedla nesprávny rok narodenia žalovanej.
Súd vo veci okrem výsluch žalovanej a svedkyne, doplnil dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu, ako maj ďalšími listinnými dôkazmi - hlavne faktúrou č. 2007147, z ktorej vyplýva skutočná predajná cena spornej vaničky ( 1 800,- Sk za kus). Súd sa ďalej oboznámil so Zmluvou o finančnom prenájme, z ktorej zistil, že v predmetnej zmluve je nesprávne uvedené rodné číslo žalovanej, ktorá je narodená v roku 1938 a nie v roku 1943. Okrem toho súd zistil, že hodnota výrobku bola určená sumou 10 000,- Sk, ktorá suma bola navýšená o ďalších 2 170,- Sk, do ktorej sumy bola zahrnutá aj RPMN vo výške 50,99 %.
Z predmetnej zmluvy ďalej vyplýva, že žalovaná celkovú sumu 12 170,- Sk mala uhrádzať v splátkach po 931,- Sk/mesačne v období od 15. 1. 2008 do 15. 1. 2009. V jednotlivých splátkach bola zahrnutá príslušná časť úverovej istiny a úroky, ktoré bol klient podľa zmluvy povinný platiť. Zo splátkového kalendára, ako aj z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že žalovaná uhradila 7 splátok po 30,90 Eur v celkovej výške 216,30 Eur a akontáciu vo výške 33,19, spolu 249,49 Eur. Neuhradených zostalo 5 splátok po 30,90 Eur, t. j. žalovaná suma 154,50 Eur.
Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o finančnom prenájme, č. 9011080023, zo dňa 15. 1. 2008, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej tovar v celkovej hodnote 1 800,- Sk (skutočná - nenavýšená hodnota výrobku BODY DETOX, ktorú hodnotu potvrdzuje vyššie uvedená faktúra, predložená svedkyňou t. j. obchodnou zástupkyňou žalobcu), ktorý tovar žalovaná prijala a za predmetný tovar uhradila celkovú sumu 7 516,- Sk, t. j. 249,49 Eur. Z pripojeného prehľadu úhrad je zrejmé, že 7 splátok vrátane jednej akontácie bolo uhradených v plnej výške. Z predmetnej zmluvy vyplynulo, že jednotlivé mesačné splátky boli tvorené príslušnou časťou istiny a úrokov, ktoré bola žalovaná povinná platiť. V tejto podobe bol zosplatnený celý „úver“, zahŕňajúci zvyšok nezaplatených splátok, ktoré by bola žalovaná povinná zaplatiť, v zmysle Zmluvy o finančnom prenájme.
V danom prípade medzi účastníkmi konania bola uzavretá formulárová zmluva s vopred určenými podrobnými podmienkami a s nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, z čoho si spotrebiteľ - žalovaná zrejme vyvodila záver o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce získať finančné prostriedky formou úveru. Súd považuje za rozpor s dobrými mravmi, ak sa poskytuje spotrebiteľovi úver, za cenu prevyšujúcu niekoľkonásobne priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovanými bankami, pričom veriteľ vlastne využije nedostatočnú informovanosť, neskúsenosť spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy.
Súd tiež považuje za nutné uviesť, že zmluvné podmienky boli spracované vo formulári, ktorý používal žalobca aj vo vzťahu k ďalším spotrebiteľom. Celý formulár bol písaný takým drobným písmom, že len s ťažkosťami sa mohol spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy náležite oboznámiť s jej obsahom, bez použitia lupy. Takto mohli uniknúť pozornosti žalovanej hlavne nevýhodné zmluvné podmienky, čo v danom prípade bolo nesporne a jednoznačne preukázané.
Podľa názoru súdu, pokiaľ je splnenie povinnosti platiť splátky zabezpečené viacerými právnymi inštitútmi, ktoré v podstate znamenajú skryté navyšovanie sankcie (úrok z omeškania je navýšený nad rámec zákonnej výšky o príslušné percentá zmluvnej pokuty), takéto dojednanie zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami účastníkov záväzkového vzťahu a nemôže požívať právnu ochranu.
Súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že zmluva, obsahom ktorej bol neprimerane vysoký úrok z úveru, je podmienkou neprijateľnou pre rozpor s dobrými mravmi a teda súd uzavretú úverovú zmluvu považuje za absolútne neplatnú, v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, keď absolútne neplatným je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a tým aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, keď svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu (je contra legem), alebo keď zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom, alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Pritom zákonom sa tu myslí nielen občiansky zákonník, ale aj ďalšie právne predpisy, ktoré majú právnu silu zákona. O nedovolenosť a teda aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento prieči dobrým mravom, Ide o prípady, keď účastník koná v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi (subjektmi). Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo. S poukazom na vyššie uvedené, zmluva, ktorá svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči záujmom spoločnosti, t. j. dobrým mravom, je od počiatku absolútne neplatná a nie je rozhodné, či účastníci zmluvy o dôvode jej neplatnosti vedeli.
Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú zamietol a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, keď predmetnú zmluvu, ktorá odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom, považoval za absolútne neplatnú a to s poukazom na niekoľkonásobné navýšenie hodnoty predmetu zmluvy, t. j. vaničky BODY DETOX, ktorej skutočná hodnota, ako už bolo aj vyššie uvedené a vyplýva to aj z faktúry predloženej svedkyňou, bola 1 800,- Sk (59,74 Eur), kým žalobca, v zmysle vyššie uvedenej zmluvy sa domáhal zaplatenia celkovej sumy 12 165,- Sk (403,80 Eur) žalovanou, čo dokonca hraničí s úžerou. Súd takto platnosť zmluvy posudzoval podľa § 39 OZ a to aj s poukazom na ustanovenie o dobrým mravom v časti jej predmetu a ceny, keď ustanovenie o cene tovaru považuje za neplatné, keď bolo nesporne preukázané, že v zmluve dohodnutá cena tovaru bola zjavne nadhodnotená, teda odporovala dobrým mravom, keď bola nesporne preukázaná reálna predajná cena tovaru (faktúra vyššie uvedená, ktorá svedčí o nákupe tovaru a jej skutočnej cene).
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1/ O. s. p., keď žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný, nevznikol nárok na náhradu trov konania a žalovaná, ktorá bola v konaní úspešná, si trovy konania neuplatnila, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku a účastníkom nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O. s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.