Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4C-216-2011.pdf
PDF · 84.43 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/216/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobkyne: F. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XX/XX, XXX XX L. V. B., zastúpená JUDr. Petrom Jonášom, advokátom, M. R. Štefánika 2393/29, 075 01 Trebišov, proti žalovanému: RAGI s.r.o. Nižný Hrušov, IČO: 36 452 653, 094 22 Nižný Hrušov 218, zastúpený JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, AK, M. R. Štefánika 171, 093 01 Vranov nad Topľou, o neplatnosť nájomnej zmluvy, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku uzavretá medzi žalobkyňou ako prenajímateľkou a žalovaným ako nájomcom zo dňa 01. 01. 2005 je neplatná.
Súd z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 710,72 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala v podstate rozhodnutia podľa výroku tohto rozsudku a to z toho dôvodu ako uviedla vo svojej žalobe, že dňa 01. 01. 2005 so žalovaným uzavrela nájomnú zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov k. ú. E. na dobu neurčitú. Z predmetnej zmluvy však nie je zrejmé, aké nehnuteľnosti majú byť predmetom zmluvy a na ktorom LV sa majú nachádzať. V zmluve nie je uvedené, o aký druh nehnuteľností sa jedná, či ide o ornú pôdu alebo o inú nehnuteľnosť. Rovnako v zmluve sa neuvádza číslo LV, výmera nehnuteľností a forma vlastníctva, teda v zmluve nie je uvedené, či je výlučným vlastníkom alebo podielovým spoluvlastníkom. Poukázala pritom na ustanovenie § 37 OZ, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu žiadal žalobu žalobkyne zamietnuť poukazujúc, že ich spoločnosť uzatvorila so žalobkyňou dňa 01. 01. 2005 zmluvu, predmetom ktorej sú jej nehnuteľnosti zapísané na listoch vlastníctva, nehnuteľnosti boli špecifikované v celkovej výmere 3,66 ha v prílohe k nájomnej zmluve. Žalobkyňa vedela, čo je predmetom nájmu, z ich strany dohodnuté nájomné bolo riadne vyplácané a žalobkyňou prijímané. V roku 2009 uzatvorili dodatok k nájomnej zmluve a ani voči tomuto dodatku žalobkyňa nič nenamietala. Nie je teda pravdivé tvrdenie, že zo zmluvy nie je zrejmé, aké nehnuteľnosti sú jej predmetom.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, listinnými dôkazmi, ktoré boli predložené, a po vyžiadaní správy z Okresného úradu, katastrálneho odboru vo Vranove nad Topľou, ktorú tento zaslal spolu s prílohami, zistil tento skutočný stav veci:
Žalobkyňa sa domáhala rozhodnutia podľa výroku tohto rozsudku, pričom vo svojej výpovedi uviedla, že jej otec J. J. od roku 2010 ležal na oddelení ARO až do smrti dňa 20. 11. 2011 s tým, že podľa jej
informácií žalovaný užíva pozemky bez toho, aby ich nejak zveľaďoval s tým, že jej otec sa jej o nájme pozemkov nikdy nezmieňoval, ona nikdy nájomnú zmluvu so žalovaným nepodpisovala, na zmluve sa nenachádza jej podpis, pretože ona sa podpisuje úplne ináč a ďalej dodala, že nehnuteľnosti boli na ňu prevedené ešte za života jej nebohého otca s tým, že ona žiadne nájomné či už v naturálnej alebo inej forme nepreberala a nevedela uviesť, či jej nebohý otec niečo poberal za predmetné nehnuteľnosti a to ani potom, keď už boli na jej mene.
Počas konania účastníci požiadali o poskytnutie lehoty na mimosúdnu pokonávku, ktorá však uplynula márne, k tejto pokonávke nedošlo.
Súd sa potom oboznámil s predloženou nájomnou zmluvou datovanou dňom 01. 01. 2005 tak, ako sa fotokópia tejto nachádza v spise na čísle listu 5 a 6, kde však chýba podpis prenajímateľa s tým, že z obsahu tejto zistil, že zmluva nemala zákonom požadované náležitosti, keďže v nej neboli konkretizované nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom nájmu, chýbalo ich označenie parcelným číslom, číslom LV, chýbala výmera tej ktorej parcely, veľkosť podielu prenajímateľa a podľa jej obsahu išlo o typovú zmluvu, text ktorej bol vopred pripravený. Údaje o prenajímateľovi, výške nájomného, celkovej výmery prenajatej pôdy a katastrálnom území boli do zmluvy dopisované rukou. Podľa bodu II. zmluvy, predmet nájmu bol identifikovaný textom: „Prenajímateľ je vlastníkom poľnohospodárskej pôdy vo výmere 3,66 ha, ktorá je určená na základe listov vlastníctva predložených prenajímateľom. Predmet nájmu sa nachádza v katastrálnom území a prenajímateľ, ako vlastník podľa predloženého listu vlastníctva, je oprávnený s ním disponovať v rozsahu tejto zmluvy. Podpisom zmluvy prenajímateľ prenecháva do nájmu vyššie uvedenú poľnohospodársku pôdu nájomcovi, ktorý túto pôdu preberá a zaväzuje sa platiť dohodnuté nájomné.“
Z dodatku číslo 1 (fotokópia na čísle listu 18 v spise) vyplýva, že nájomca - teraz žalovaný, prenajímateľ
- teraz žalobkyňa ako účastníci zmluvného vzťahu z nájomnej zmluvy uzatvorenej podľa zákona číslo 504/2003 Z. z. sa dohodli na zmene pôvodne dohodnutých podmienok nájmu takto: „V. Nájomné
- Nájomné zaplatí nájomca poskytnutím naturálneho plnenia poľnohospodárskymi produktmi, výška nájomného je stanovená v objeme 150 kg obilia za jeden ha prenajatej pôdy. U prenajímateľov s bydliskom mimo sídla nájomcu je možné nájomné vyplatiť vo finančnej forme. V prípade úhrady vo finančnej forme budú prenajímateľovi vyplatené finančné prostriedky vo výške zodpovedajúcej množstvu obilia v ocenení trhových cien produktov v čase splatnosti nájomného. Nájomné je splatné do 31. 12. príslušného kalendárneho roka. V ďalších častiach sa ustanovenia nájomnej zmluvy nemenia. Tento dodatok nadobúda platnosť aj účinnosť dňom jeho podpísania zmluvnými stranami.“ Je datovaný v Nižnom Hrušove 01. 01. 2009. Za nájomcu a prenajímateľa je nečitateľný podpis.
Žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu súdu predložil prílohu k nájomnej zmluve, kde je uvedená ako prenajímateľka žalobkyňa, kde sú uvedené čísla listov vlastníctva, katastrálne územie, čísla parciel zapísaných na jednotlivých LV s celkovými výmerami týchto parciel na týchto LV.
Súd sa potom oboznámil s výpismi z LV číslo X k. ú. E., kde sú zapísané čísla parciel, kde pod B6 v podiele 4/24 je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka žalobkyňa, LV číslo XX k. ú. E., kde sú zapísané čísla parciel, kde pod B14 v podiele 3/24 je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka žalobkyňa, LV číslo XXX k. ú. E., kde sú zapísané čísla parciel, kde pod B8 v podiele 4/24 je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka žalobkyňa, LV číslo XXX k. ú. E., kde sú zapísané čísla parciel, kde pod B8 v podiele 4/24 je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka žalobkyňa, LV číslo XXX k. ú. E., kde sú zapísané čísla parciel, kde pod B5 v podiele 4/24 je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka žalobkyňa. Ako titul nadobudnutia žalobkyňou týchto podielov je uvedená darovacia zmluva číslo Nz 21107/08, Č. sp. V 1032/08-17/08.
Zo správy Okresného úradu, katastrálneho odboru Vranov nad Topľou na čísle listov 70 až 76 v spise vyplýva, že žalobkyňa sa stala podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností tak, ako sú tieto uvedené vyššie, na základe darovacej zmluvy uzavretej do notárskej zápisnice na Notárskom úrade v Sečovciach dňa 06. 06. 2008 s tým, že vklad do katastra bol povolený dňa 02. 07. 2008 pod číslom V 1032/08.
Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 zákona číslo 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa uzatvára písomnou formou (§ 14 ods. 1 zákona
číslo 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov).
Právny úkon je neurčitý, keď síce je zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť ani prostredníctvom interpretačného pravidla vyjadreného v § 35 ods. 2 a 3. V prípade právneho úkonu, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti ustanovená písomná forma (§ 40 ods. 1 OZ, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 zákona číslo 504/2003 Z. z.), musí byť určitosť i zrozumiteľnosť prejavu vôle daná obsahom listiny a teda musí byť poznateľná z jej textu. Určitosť i zrozumiteľnosť písomného prejavu je objektívna kategória a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti ani medzi účastníkmi zmluvného vzťahu ani u osôb nezúčastnených na tom-ktorom zmluvnom vzťahu.
Neplatnosť právneho úkonu vyjadrená v § 37 OZ je neplatnosťou absolútnou od počiatku bez ohľadu na to, či sa niekto z dôvodu neplatnosti dovolal a je nerozhodné, či došlo k vydaniu súdneho rozhodnutia určujúceho, že právny úkon je neplatný (Z IV strana 4, 5, 9 ods. 7).
Podľa článku II. nájomnej zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku zo dňa 01. 01. 2005 uzavretej medzi žalovaným a žalobkyňou nemožno vyvodiť ani interpretačným pravidlom predmet nájmu, pretože z tohto bodu zmluvy vyplýva len výmera 3,66 ha, ktorá by mala byť určená na základe listov vlastníctva a mala by sa nachádzať v katastrálnom území E.. Uvedená nehnuteľnosť nie je žiadnym spôsobom identifikovaná tak, aby nemohlo dôjsť k jej zámene a nájomná zmluva v časti predmetu nájmu nie je dostatočne určitá aj vo vzťahu k tretím osobám, a preto trpí vadou v zmysle ustanovenia § 37 OZ, teda vadou neurčitosti prejavu vôle, a preto je absolútne neplatnou.
Okrem toho súd považuje za potrebné k vyššie uvedenému podotknúť, že nájomná zmluva datovaná dňom 01. 01. 2005, na ktorej chýba podpis prenajímateľa a takúto zmluvu s podpisom prenajímateľa žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu ani nepredložil, a kde ako prenajímateľkou sú rukou uvedené meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko žalobkyne, nemohla v tom čase túto zmluvu so žalovaným uzavrieť, pretože táto nebola v tom čase vlastníčkou resp. podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností a touto sa stala, ako to jednoznačne vyplýva z vyššie vykonaných listinných dôkazov, až na základe darovacej zmluvy zo dňa 06. 06. 2008, a z toho dôvodu pochopiteľne nemôže byť platný ani dodatok, na ktorý sa odvoláva zástupca žalovaného, ktorý je síce datovaný dňom 01. 01. 2009, avšak žalobkyňa jednoznačne popiera, aby sa na tomto dodatku nachádzal jej podpis.
Na základe vyššie uvedeného preto súdu nezostávalo nič iné, iba žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovieť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP (zákona číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších právnych predpisov; Občianskeho súdneho poriadku), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalobkyňa bola v konaní úspešná a má právo na náhradu trov konania, ktoré jej vznikli s podanou žalobou s tým, že ide o zaplatený súdny poplatok vo výške 99,50 eur za podaný návrh, ako aj o trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky číslo 655/2004 Z. z. a to podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 16 ods. 3, ods. 4 a § 17 ods. 1 za tieto úkony právnej služby:
- prevzatie a príprava zastúpenia 58,69 eur,
- preštudovanie súdneho spisu - cestovné 19 eur, strata času 25,42 eur,
- za zastupovanie na pojednávaní v nemerite veci dňa 24. 04. 2012 14,67 eur - cestovné 18,20 eur, strata času 25,42 eur,
- za zastupovanie na pojednávaní v nemerite veci dňa 06. 11. 2012 14,67 eur - cestovné 18,20 eur, strata času 25,42 eur,
- za zastupovanie na pojednávaní v nemerite veci dňa 25. 06. 2013 15,02 eur - cestovné 17,40 eur, strata času 26,02 eur,
- za zastupovanie na pojednávaní v merite veci dňa 23. 01. 2014 61,87 eur - cestovné 16,20 eur, strata času 26,80 eur,
- za zastupovanie na pojednávaní v merite veci dňa 15. 05. 2014 61,87 eur - cestovné 16,60 eur, strata času 26,80 eur,
- režijný paušál 3x po 7,63 eur, 1x po 7,81 eur, 2x po 8,04 eur,
- po pripočítaní 20 % DPH vo výške 107,37 eur činili celkové trovy konania sumu 710,72 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.