Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cb-45-2014.pdf
PDF · 93.45 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-4Cb/45/2014
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v právnej veci žalobkyne: TECH PROM s.r.o., IČO 46 909 931, so sídlom Senecká cesta 23, Šamorín, zast.: advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri s.r.o., IČO 35 922 907, so sídlom Velehradská 33, Bratislava, proti žalovanej: MONAQ Leasing, a.s., IČO 35 864 001, so sídlom Panská 13, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia t a k t o
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 15.04.2014 (došlou súdu dňa 17.04.2014) domáhala vo veci samej určenia, že odstúpenie spoločnosti MONAQ Leasing, a.s. od Zmluvy o nájme nehnuteľnosti s následnou možnosťou jej kúpy č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.07.2007 datované dňom 15.01. 2014 je neplatené, a žiadala priznať náhradu trov konania.
Súčasne sa žalobkyňa s podaným návrhom vo veci samej domáhala aj nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vyprataniu nehnuteľností na LV č. XXXX evidovanom Okresným úradom L., katastrálnym odborom, pre obec, okres a katastrálne územie L. zapísaných ako:
- pozemok - parc. registra "C" č. XXXX o výmere 418 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok - parc. registra "C" č. XXXX/X o výmere 255 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok - parc. registra "C" č. XXXX/X o výmere 2251 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok - parc. registra "C" č. XXXX/X o výmere 152 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok - parc. registra "C" č. XXXX/X o výmere 472 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok - parc. registra "C" č. XXXX/X o výmere 847 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok - parc. registra "C" č. XXXX/X o výmere 1198 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok - parc. registra "C" č. XXXX/X o výmere 589 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok - parc. registra "C" č. XXXX/X o výmere 269 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok - parc. registra "C" č. XXXX o výmere 513 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria,
- stavba so súp. č. XXXX postavená na pozemku parc. č. XXXX,
- stavba so súp. č. XXXX postavená na pozemku parc. č. XXXX/X
- stavba bez súpisného čísla postavená na pozemku parc. č. XXXX/X, popis stavby: montážna hala,
- stavba bez súpisného čísla postavená na pozemku parc. č. XXXX/X, popis stavby: montážna hala, právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba je evidovaný na LV č. XXXXX,
- stavba bez súpisného čísla postavená na pozemku parc. č. XXXX/X, popis stavby: montážna hala, právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba je evidovaný na LV č. XXXXX,
- stavba bez súpisného čísla postavená na pozemku parc. č. XXXX/X, popis stavby: skúšobňa,
- stavba bez súpisného čísla postavená na pozemku parc. č. XXXX/X, popis stavby: administratívna budova,
- stavba bez súpisného čísla postavená na pozemku parc. č. XXXX/X, popis stavby: dielne,
- stavba bez súpisného čísla postavená na pozemku parc. č. XXXX/X, popis stavby: projekcia,
- stavba bez súpisného čísla postavená na pozemku parc. č. XXXX/X, popis stavby: sklady,
- stavba bez súpisného čísla postavená na pozemku parc. č. XXXX/X, popis stavby: jedáleň, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň sa žalobkyňa vo svojom návrhu na nariadenia predbežného opatrenia domáhala uloženia povinnosti žalovanej, zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vyprataniu nehnuteľností - drobných stavieb nachádzajúcich sa v katastrálnom území L., neevidovaných na listoch vlastníctva, a to skladu pri administratívnej budove bez súpisného čísla postaveného na pozemku parc. č. XXXX/X, skladu pri stavbe so súpisným č. XXXX postaveného na pozemku parc. č. XXXX, skladu pri stavbe bez súpisného čísla, popis stavby projekcia postaveného na pozemku parc. č. XXXX/X a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Návrh vo veci samej žalobkyňa odvodnila tým, že dňa 11.07.2007 uzatvorila právna predchodkyňa žalobkyne (spoločnosť SGS Invest s.r.o., so sídlom Račianska 155, Bratislava) ako lízingová nájomníčka so žalovanou ako lízingovou prenajímateľkou Zmluvu o nájme nehnuteľností s následnou možnosťou jej kúpy č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala poskytnúť právnej predchodkyni žalobkyne služby finančného lízingu, t.j. dlhodobé nepretržité užívanie predmetu lízingu právnou predchodkyňou žalobkyne na výkon jej predmetu podnikania a právna predchodkyňa žalobkyne sa zaviazala za užívanie predmetu lízingu platiť dohodnuté lízingové splátky vrátane mesačných splátok nájomného. V dôsledku Dodatku č. 2 k Zmluve o nájme nehnuteľnosti s následnou možnosťou jej kúpy č. 0XXXXXXXXX zo dňa 11.07.2007 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 20.07.2007 sa právnou nástupkyňou stala spoločnosti SGS Invest s.r.o., stala spoločnosť Estate Trading s.r.o. so sídlom Hlavná 44/807, Šamorín, ktorá sa uzatvorením tohto dodatku stala pokračovateľkou lízingu, a teda vstúpila do právneho postavenia lízingového nájomcu. Na základe Dodatku č. 3 k Zmluve o nájme nehnuteľnosti s následnou možnosťou jej kúpy č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.07.2007 datovaného dňom 23.10.20136 sa právnou nástupkyňou spoločnosti Estate Trading s.r.o. stala žalobkyňa, ktorá sa uzatvorením uvedeného dodatku stala pokračovateľkou lízingu, a teda vstúpila do právneho postavenia lízingového nájomcu.
V ďalšom žalobkyňa uviedla, že listom zo dňa 13.11.2013 vyzvala žalovanú na poskytnutie zábezpeky zabezpečujúcej splnenie povinnosti spoločnosti MONAQ Leasing, a.s. vyplývajúcej zo zmluvy o nájme nehnuteľnosti s následnou možnosťou jej kúpy, aby dostatočným spôsobom zabezpečujúcej splnenie povinnosti žalovanej vyplývajúcej z Lízingovej zmluvy, t.j. previesť na žalobcu vlastnícke právo k predmetu lízingu bez akýchkoľvek tiarch a obmedzení v súlade s podmienkami dohodnutými v Lízingovej zmluve, a to v lehote najneskôr do 8 dní odo dňa doručenia výzvy, pričom žalobkyňa výpisom z bankového účtu preukázala žalovanej , že aj naďalej je pripravená riadne si plniť svoj zmluvný záväzok týkajúci sa úhrady lízingových splátok avšak z dôvodu právnej istoty, vzhľadom na okolnosti bližšie špecifikované v zaslanej výzve, požadovala poskytnutie primeranej zábezpeky preukazujúcej, že žalovaná bude schopná v budúcnosti splniť svoje zmluvné záväzky. V ďalšom žalobkyňa uviedla, že žalovaná odstúpila od Zmluvy o nájme nehnuteľnosti s následnou možnosťou jej kúpy č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.07.2007 z dôvodu neplatenia lízingových splátok žalobkyňou, konkrétne lízingovej splátky č. 77 a 78, obe vo výške 13 800,- eur s DPH a súčasne bola žalobkyňa vyzvaná na vypratanie predmetu lízingu.
Listom zo dňa 15.01.2014 žalobkyňa odstúpila od Lízingovej zmluvy podľa ust. § 348 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len "OBZ") a z dôvodu právnej istoty aj podľa ust. § 356 ods. 1 OBZ, pričom súčasne uviedla, že odstúpenie od Zmluvy o nájme nehnuteľnosti s následnou možnosťou jej kúpy zo dňa 11.07.2007 zaslané zo strany žalovanej považuje žalobkyňa za neplatné, keďže žalovaná úplne odignorovala výzvu na poskytnutie zábezpeky zabezpečujúcej splnenie povinnosti spoločnosti MONAQ Leasing, a.s. vyplývajúcej zo Zmluvy o nájme nehnuteľnosti s následnou možnosťou jej kúpy v znení jej neskorších dodatkov datovanú dňom 13.11.2013, ako aj preukázanú schopnosť žalobkyne plniť aj ďalšie splátky a účelovo vyčkala do času, kým sa podľa splátkového kalendára žalobkyňa dostane do omeškania s plnením lízingových splátok, aby mohla odstúpiť od Lízingovej zmluvy.
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia žalobkyňa vecne odôvodnila tým, že podľa jej názoru je potrebné dočasne regulovať právne vzťahy medzi účastníkmi konania, pretože hrozí vznik reálnej ujmy žalobcu, keďže zo strany žalovanej dochádza k právnym aj faktickým krokom, ktorými sa snaží o
získanie držby nehnuteľnosti v dôsledku neplatného právneho úkonu, ktorým je podľa názoru žalobkyne odstúpenie žalovanej od Lízingovej zmluvy, pričom žalobkyňa nemá k dispozícii iný právny prostriedok ochrany svojich práv. V ďalšom žalobkyňa uviedla, že je toho názoru, že v tomto konaní nejde z jej strany o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, pričom je toho názoru, že zo strany žalovanej jednoznačne došlo k neplatnému odstúpeniu od zmluvy, v dôsledku ktorého si žalovaná uplatňuje voči žalobkyni ďalšie práva, ktoré jej však nevznikli práve z dôvodu neplatnosti jej odstúpenia. Žalobkyňa je presvedčená, že práve jej odstúpenie od Lízingovej zmluvy bolo uskutočnené platným spôsobom a tiež, že vzhľadom na vyššie uvedenú závislosť Lízingovej a Kúpnej zmluvy a ich spoločný zánik, došlo k obnoveniu jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré tvorili predmet lízingu, a teda, že žalovaná z právneho hľadiska nie je vlastníkom nehnuteľností, ktoré tvorili predmet lízingu. Žalobkyňa uviedla, že bola podaná aj žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré tvorili predmet lízingu. Žalobkyňa je toho názoru, že preukázala pravdepodobnosť hmotnoprávneho nároku, ktorého sa bude domáhať vo veci samej.
Záverom svojho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žalobkyňa uviedla, že nariadením predbežného opatrenia zo strany súdu nevznikne žalovanej ujma neprimeraná výhode, ktorú predbežným opatrením získa žalobkyňa, pričom žalobkyňa do času odstúpenia od zmluvy uskutočneného z jeho strany oprávnene užívala predmet lízingu na základe užívacieho práva vyplývajúceho z Lízingovej zmluvy a po jeho odstúpení od Lízingovej zmluvy sa cíti byť výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, ktoré pred tým tvorili predmet lízingu, a teda tieto má ako vlastníčka v oprávnenej držbe.
Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj s celým spisovým materiálom a vykonal dokazovanie oboznámením sa Zmluvou o nájme nehnuteľností s následnou možnosťou jej kúpy č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.07.2007, Dodatkom č. 1 k Zmluve o nájme nehnuteľností s následnou možnosťou jej kúpy, č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.07.2007, Dodatkom č. 2 k Zmluve o nájme nehnuteľností s následnou možnosťou jej kúpy č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2010, Dodatkom č. 3 k Zmluve o nájme nehnuteľností s následnou možnosťou jej kúpy, č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.10.2013, Dodatkom DPH k Zmluve o nájme nehnuteľností s následnou možnosťou jej kúpy, č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.12.2009, Výzvou na poskytnutie zábezpeky zabezpečujúcej splnenie povinnosti spoločnosti MONAQ Leasing, a.s. zo dňa 13.11.2013, Odstúpením žalobkyne od Zmluvy o nájme nehnuteľnosti s následnou možnosťou jej kúpy č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.07.2007 v znení jej neskorších dodatkov zo dňa 15.01.2014, Odstúpením žalovanej od Zmluvy o nájme nehnuteľnosti s následnou možnosťou jej kúpy č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.07.2007, datovanej dňa 15.01.2014. Kúpnou zmluvou zo dňa 28.06.2007, Zmluvou o budúcej zmluve o nájme nehnuteľnosti s následnou možnosťou jej kúpy zo dňa 28.06.2007, Oznámením o vzniku záložného práva k pohľadávkam a výzva na plnenie zo dňa 19.11.2013, Výpisom z Notárskeho centrálneho registra záložných práv zo dňa 20.11.2013, Informatívnym výpisom listu vlastníctva č. XXXX (v internetovej podobe zo dňa 15.04.2014), vedeného Správou katastra L., C. L., W.. Ú.. L..
Na základe vykonaného dokazovanie súd zistil, že návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia je nedôvodný.
Podľa ust. § 102 ods. 1 veta prvá zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP"), ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa ust. § 75 ods. 1 OSP, predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa ust. § 75 ods. 2 veta prvá po bodkočiarku a veta druhá OSP, návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.
Podľa ust. § 76 ods. 1 písmena f/ OSP, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Charakteristickým znakom predbežného opatrenia je jeho predbežný - dočasný charakter, ktorý spočíva v tom, že predmetným opatrením sa upravujú pomery, alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Zároveň je nutné osvedčenie danosti práva z dôvodu, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Súd však pred nariadením predbežného opatrenia nemusí zistiť všetky skutočnosti, teda skutkový stav nie je zisťovaný v plnom rozsahu, ako je to nutné pre rozhodnutie vo veci samej. Podmienkou nariadenia predbežného opatrenia je tiež osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené, tzn. že pred nariadením predbežného opatrenia zákon alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov, jedným z nich je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, druhým je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Predbežné opatrenie umožňuje rýchle a pružné riešenie takej situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu v záujme rýchlej a účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov občanov a právnických osôb. Plní predovšetkým zaisťovaciu funkciu, jeho cieľom je zabezpečiť efektívnosť konania, resp. vytvoriť pokojný stav, aby sa navrhovateľ mohol nerušene domáhať svojho práva. Pri rozhodovaní o návrh na vydanie predbežného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie podľa ust. § 120 a nasl. OSP, ale len skúma, či je osvedčený nárok, k ochrane ktorého predbežné opatrenie smeruje a či je predbežné opatrenie nevyhnutné pre jeho ochranu, t.j. či je osvedčená aj naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia.
Z predloženého návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia súd konštatuje, že žalobkyňa neosvedčila jednak svoj nárok, k ochrane ktorého predbežné opatrenie smeruje a či je predbežné opatrenie bezpodmienečne nevyhnutné k ochrane jej oprávnených práv a záujmov, ako aj dôvodnú obavu, že by výkon budúceho rozhodnutia k nej žiadanej súdnej ochrane (poznámka súdu, či je nevyhnutné uložiť žalovanej povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vyprataniu nehnuteľností, ktoré síce užíva, ale vlastní žalovaná) bol ohrozený, pre prípad, že by ich jej návrhu nebolo vyhovené. Žalobkyňa vo svojom návrhu poukázala na neplatnosť odstúpenia od zmluvy žalovanou a platnosť odstúpenia od tejto zmluvy ňou samou a v konečnom dôsledku k obnoveniu jej vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam, ktorých sa týmto návrhom domáha súdnej ochrany v podobe návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
Vo vzťahu k uvedenému súd prijal ten právny názor, že žalobkyňa nijako neosvedčila potrebu nariadenia predbežného opatrenia v takej podobe, ako sa ho podaným návrhom domáhala, keď vo svojom návrhu neosvedčila žiadnymi relevantnými skutočnosťami potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania a navyše, neosvedčila ani naliehavosť potreby nariadenia predbežného opatrenia, teda dočasnej úpravy pomerov účastníkov, pre prípad budúceho výkonu rozhodnutia a už vôbec neosvedčila bezprostredne hroziacu ujmu.
Žalobkyňa v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia dôvodila potrebu dočasnej úpravy práv a povinností iba tvrdením, že došlo k obnoveniu jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré tvorili predmet lízingu, pričom žalovaná nie je vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Ku uvedenému tvrdeniu žalobkyne súd uvádza, že v konaní o nariadení predbežného opatrenia súd spravidla nevykonáva dokazovanie, ale pri rozhodovaní vychádza iba z tvrdení a dôkazov predložených žalobcom, nie je preto v tomto štádiu možné hodnotiť súdom toto tvrdenie žalobkyne bez dodržania zásady kontradiktórnosti (vykonania riadneho dokazovania), čo by inak znamenalo prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej.
Pre úplnosť súd uvádza, že skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. V danom prípade žalobkyňa nijako neosvedčila okolnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť svojho návrhu na dočasnú úpravu pomerov účastníkov. Keďže zákon nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie, je preto nevyhnutné, aby skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť návrhu boli obsiahnuté už v takto podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Súd pri rozhodovaní o návrhu na predbežné opatrenie hodnotí preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia len podľa obsahu návrhu a k nemu priložených, prípadne dodatočne doložených listín.
Z uvedeného preto návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia nebolo možné vyhovieť.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave, prostredníctvom podpísaného súdu.
Podanie odvolania proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že 1. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania; účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), 2. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP - skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP /súd je povinný ... poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie -podľa § 115a OSP- najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP/, d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa), 6. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.