Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_77Ek-1162-2019.pdf
PDF · 93.77 KB
Case nature
Subarea
77Ek/1162/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2/2, 812 72 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 00 151 866, proti povinnému: M. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt O. XXX/.XX, XXX XX A., o vymoženie 1 238 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Andrej Martišík, so sídlom exekútorského úradu Samoty 1061, 020 01 Púchov, IČO: 42 278 996, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e .
II. Súd nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie oprávnenému ani povinnému n e p r i z n á v a .
III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy súdneho exekútora vo výške 72,00 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 18.07.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1 238 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 16C/25/2017 zo dňa 14.05.2018, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 03.03.2019.
X. Exekučný súd na základe poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ECLI: ECLI:SK:OSBB:XXXX:XXXXXXXXXX.X, poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Andrej Martišík, so sídlom exekútorského úradu Samoty XXXX, XXX XX Púchov, IČO: XX XXX XXX, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX.
3. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 77Ek/1162/2019 zo dňa 18.09.2019, súd konajúc vyšším súdnym úradníkom, zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, keď dospel k záveru, že podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku voči exekučnému titulu nemá za následok zastavenia exekúcie súdom.
4. Proti tomuto uzneseniu podal povinný včas sťažnosť, o ktorej súd konajúc sudcom uznesením zo dňa 18.10.2019 rozhodol tak, že sťažnosť povinného proti napadnutému uzneseniu zamietol, nakoľko nedôvodnosť vedenia exekúcie nebola súdu preukázaná.
5. Dňa 03.11.2022 bol exekučnému súdu doručený opätovný návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý bol následne v súlade s ustanovením § 61k ods. 5 Exekučného poriadku bez zbytočného odkladu postúpený poverenému súdnemu exekútorovi.
6. Poverený súdny exekútor v nadväznosti na opätovne podaný návrh povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že vo veci nebude rozhodovať v zmysle ustanovenia § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, keď má za to, že pohľadávka vymáhaná v predmetnom exekučnom má charakter oddlžením nedotknutej pohľadávky v zmysle ustanovenia § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR.
7. Vo svetle vyššie uvedených skutočností preto súd k pristúpil prehodnoteniu opätovného návrhu povinného na zastavenie exekúcie, v dôsledku čoho bol v súdenej veci zabezpečený postup v zmysle ustanovenia § 61k ods. 5 Exekučného poriadku.
8. Podstatou povinným podaného opätovného návrhu na zastavenie exekúcie je poukaz na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok (OdK), v dôsledku čoho má za to, že tu je daný dôvod pre zastavenie exekúcie.
9. Oprávnený k podaniu povinného uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí, keď má za to, že v posudzovanej veci je podstatou vymáhaného nároku náhrada škody na zdraví v zmysle ustanovenia § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na základe ktorého má služobný úrad právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou sociálneho zabezpečenia, náhrady služobného platu alebo služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby v dôsledku zavineného protiprávneho konania. Oprávnený teda poukazuje na to, že vymáhaný nárok má právny základ v dôsledku protiprávneho konania povinného spočívajúceho vo vzniku škody, ktorá vznikla vyplatením dávky úrazového zabezpečenia poškodenému policajtovi (tzv. bolestné).
10. Poverený súdny exekútor si pre prípad zastavenia exekúcie súdom vyčíslil trovy exekúcie súdneho exekútora vo výške 72,00 eur, pozostávajúce z paušálnej náhrady nákladov vo výške 60,00 eur a 20% DPH vo výške 12,00 eur.
11. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako ,,Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho rozhodnutie neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
13. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
14. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
15. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
16. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“), každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“).
18. Podľa § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR, oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky.
19. Podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia a dávku úrazového zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu.
XX. Úvodom súd uvádza, že má v konaní za preukázané, že po začatí exekúcie došlo na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. XXOdK/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. XX/XXXX dňa XX.XX.XXXX, k vyhláseniu konkurzu na majetok povinného (úpadcu). Do postavenia správcu konkurznej podstaty bol zvolený správca Ing. Katarína Štrbáňová, so sídlom kancelárie Dvory XXXX, XXX XX Púchov, značka správcu: SXXXX.
21. Exekučný súd po preskúmaní opätovného návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného či povereného súdneho exekútora a taktiež aj jednotlivých skutkových okolností súdenej veci uvádza, že tu nie je ďalej daný dôvod, pre ktorý by bolo možné viesť, resp. pokračovať vo výkone exekúcie. Podstatou oprávneným vymáhaného nároku je nárok regresnej povahy, ktorý na neho prešiel tým, že v prospech tretej osoby (skutočnému poškodenému) nahradil/vyplatil osobný nárok týkajúci sa škody majúcej základ v následku protiprávneho konania osoby povinnej. Inými slovami vyjadrené, pohľadávka, ktorá je kategoricky zaradená v konkurznom zákone pod ustanovenie upravujúce účinkami konkurzu nedotknuté pohľadávky (§ 166c ods. 1 písm. c) ZoKR), na ktorú sa nielen oprávnený, ale aj poverený súdny exekútor odvoláva, upravuje tie prípady, ak v postavení oprávneného vystupuje ten subjekt, ktorému skutočne vznikla škoda. Naproti tomu, v posudzovanej veci je na strane oprávneného služobný úrad, ktorý si od povinného (škodcu) vymáha tie náklady, ktoré on sám miesto neho uhradil osobe, ktorej škodca spôsobil škodu. Nemožno preto prijať záver o tom, že by uvedená pohľadávka mala rovnaký charakter, ako mala tá, ktorou disponovala poškodená osoba voči povinnému, keď v uvedenej veci je nárok oprávneného odvodený od plnenia, ktoré on sám poskytol ako náhradu poškodenému miesto povinného.
22. Súd v tomto bode zároveň konštatuje, že pohľadávka priznaná oprávnenému exekučným titulom
- rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 16C/25/2017 zo dňa 14.05.2018, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 03.03.2019, bola uplatnená podľa ustanovenia § 114 ods. 5 zákona č. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/284/2010 zo dňa 28.10.2011, ktorý rozhodol v skutkovo obdobnej veci a podľa ktorého cit.: „Podmienky občianskoprávnej zodpovednosti za škodu (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka) a podmienky, za ktorých vzniká poisťovni právo proti poistenému na náhradu čiastok, ktoré zaplatila poškodenému z titulu zákonného poistenia, je treba rozlišovať. V danej veci nejde o nárok na náhradu škody vzniknutej poškodenému proti tomu, kto škodu spôsobil, ani o zákonnú cesiu tohto nároku poškodeného, ale o zvláštny postihový nárok. Podľa § 440 Občianskeho zákonníka, kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih. Citované ustanovenie upravuje nárok osobitnej povahy, ktorý nie je nárokom na náhradu škody, a nie je ani nárokom vyplývajúcim z bezdôvodného obohatenia, lebo ten, kto plnenie poskytol, bol naň zo zákona povinný, hoci škoda bola spôsobená zavinením iného. Podmienkou vzniku tohto nároku je skutočnosť,
že nárok poškodeného zanikol v dôsledku plnenia osoby, ktorá tento nárok uplatňuje. Právo žalobkyne na tzv. postih (regres), nie je teda nárokom na náhradu škody ako nesprávne uviedol odvolací súd, ale má povahu originárneho nároku. Právo SKP proti tomu, kto zodpovedá za škody, na náhradu toho, čo za neho plnila (§ 24 ods. 7 PZP), je regresným právo, a nie právo na náhradu škody. Nakoľko podľa ustálenej súdnej praxe najvyšších súdnych autorít, vyjadrenej v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovanom v zbierke pod číslom R 34/2013, nie je pohľadávka priznaná oprávnenému exekučným titulom pohľadávkou za zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním ani príslušenstvom takejto pohľadávky, ale ide o pohľadávku regresnú, teda o pohľadávku priznanú oprávnenému na základe zvláštneho postihového nároku (sui generis), nejde o nedotknutú pohľadávku podľa § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR. Uvedené podporuje aj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 256/2020-33 zo dňa 12. novembra 2020, ktorý vyslovil záver „Orbiter dictum ústavný súd poznamenáva, že pohľadávky zo zodpovednosti za škodu na zdraví sú prirodzene považované za privilegované. Život a zdravie ako ústavné hodnoty sa nedajú vyvážiť žiadnym majetkom a pohľadávky vzniknuté zo zodpovednosti za zásah do týchto hodnôt pri rozmanitých administratívnych limitoch sa skôr podobajú cieľu zjemniť dopad následkov za zásah do týchto hodnôt. Umožnenie úniku škodcovi cez inštitút oddlženia by bolo potrebné kvalifikovať za jednoznačne neproporcionálny zásah. Odškodnenie útrap poškodeného by dostalo len do roviny teoretickej, čo by nekorešpondovalo nielen so znením právnej úpravy, ale aj s ústavnými garanciami. Výnimka z oddlženia vo vzťahu k pohľadávkam zo zodpovednosti za škodu na zdraví je preto plne pochopiteľná. Uvedená garancia je však postavená na ochrane poškodeného ako slabšej strany, čo implikuje, že sa ňou nemôžu zastrešovať iné inštitúcie, ktoré do týchto zodpovednostných vzťahov vstupujú subsidiárne. Na mysli máme poisťovne, ale aj samotného sťažovateľa v tomto konaní.“.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto súd rozhodol tak, že exekúciu v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil, keď v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie mal za preukázané, že počas exekúcie nastala okolnosť, ktorá vylučuje ďalšie vedenie exekúcie voči povinnému, nakoľko pohľadávka vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní má v zmysle ustanovenia § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR výlučne konkurzný charakter. (výrok I. tohto rozhodnutia)
24. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
25. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
26. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
27. Nakoľko oprávnený ani povinný si trovy v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie neuplatnili, súd im v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie žiadne trovy nepriznal. (výrok II. tohto rozhodnutia)
28. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
29. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 27. Marca 2017, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Vyhláška č. 68/2017), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
30. Podľa § 21 ods. 2 prvá veta Vyhlášky č. 68/2017, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.
31. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
32. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
33. Na zdôraznenie správnosti výroku o zaviazaní oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov exekúcie súd uvádza, že zároveň spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súdnemu exekútorovi patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vo výške 60 eur (znížená v zmysle citovaného § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 o 50 %), ktorá sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty v prípade, ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty za každú exekučnú vec, ktorá mu je pridelená. Všeobecne možno uviesť, že oprávnenému je možné dôvod zastavenia pričítať vždy, nakoľko pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie nevznikli. Aj keď ide v danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom práva) sú vždy spojené náklady (napr. povinnosť zaplatiť súdny poplatok, uhradiť preddavok advokátovi a podobne), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené. Súdny exekútor nie je bez ďalšieho oprávnený poverenie udelené súdom na základe návrhu oprávneného odmietnuť, či vrátiť, ale exekúciu je povinný začať vykonávať, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli, keby oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal.
34. O náhrade trov exekúcie povereného súdneho exekútora rozhodol súd podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku tak, že na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora v súvislosti s vedením exekúcie voči povinnému zaviazal oprávneného. Súd prihliadol predovšetkým na základnú zásadu, vyjadrenú v ustanovení § 197 Exekučného poriadku, ktorou je, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov v spojení s ustanovením § 22 ods. 1 Vyhlášky 68/2017 Z. z.. Exekúcia proti povinnému bola ukončená zastavením súdom z dôvodu, že v priebehu exekúcie došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok povinného, pričom pohľadávka vymáhaná v predmetnom konaní má výlučne konkurzný charakter v zmysle ustanovenia § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR, a teda k uvedenej skutočnosti došlo v čase, kedy už neplynula lehota v zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 Vyhlášky, ktorá by odôvodňovala priznanie trov v polovičnej výške. Keby návrh nebol podaný, súdnemu exekútorovi by nárok na náhradu paušálnych výdavkov nevznikol. Z uvedených dôvodov zaviazal súd oprávneného podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku na náhradu paušálnych výdavkov, ktoré patria súdnemu exekútorovi vo výške 60 eur podľa ustanovenia § 22 vyhlášky č. 68/2017 Z. z. a na náhradu dane z pridanej hodnoty vo výške 12 eur (základ dane 60 eur) podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku. (výrok III. tohto rozhodnutia)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.