Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15CoP-5-2014.pdf
PDF · 81.86 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/5/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Anny Ilčinovej, predsedníčky senátu a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Evy Šofrankovej právnej veci navrhovateľky N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. L., E. M. XXX/X, zast. JUDr. Jaroslavom Pargáčom, advokátom, Partizánska 1057, Snina proti odporcovi G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX za účasti maloletých detí G. W., nar. X.X.XXXX a N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 10P/333/2013-21 zo dňa 6.12.2013, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o určení výživného v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Humenné č.k. 10P 333/2013-35 zo dňa 18.3.2014.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo navrhovateľky N. W. a odporcu G. W. uzavreté dňa 1.3.2003 v Snine, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Snina vo zväzku 22, ročník 2003, na strane 74, pod poradovým číslom 12. Na čas po rozvode maloletého G. W., nar. X.X.XXXX a maloletú N. W., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Odporcu zaviazal k povinnosti prispievať na výživu maloletého G. W. sumou 80 eur mesačne a na výživu maloletej N. W. sumou 80 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky od právoplatnosti tohto rozsudku. Styk odporcu s maloletými deťmi ponechal neobmedzený. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a Slovenskej republike nepriznal náhradu súdneho poplatku.
Výrok o určení výživného odôvodnil tým, že na pojednávaní konanom dňa 6.12.2013 sa účastníci dohodli na výške výživného tak, ako bolo určené už pred rozvodom manželstva, a to po 80 eur mesačne na každé dieťa.
V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku o výživnom pre maloleté deti odvolanie odporca s odôvodnením, že jeho príjmové pomery sú iné ako v minulosti. V období určenia výživného rozhodnutím Okresného súdu Humenné č.k. 19P/442/2011-41 zo dňa 18.6.2012 mu bolo stanovené výživné po 80 eur na každé dieťa, avšak odvtedy sa zmenili jeho pomery. Uviedol, že v súčasnosti je bez pracovného pomeru a je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, bez vlastného príjmu a bez dávok v nezamestnanosti. Konštatoval, že sa nebráni platiť výživné na deti aj nad určený rámec, ak mu to
finančné možnosti dovolia. Na základe uvedeného žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a opätovne vo veci rozhodnúť.
Navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že odvolanie odporcu je nedôvodné, nakoľko prvostupňový súd postupoval správne. Z uvedeného dôvodu žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.
Odvolaním neboli napadnuté výroky o rozvode manželstva, o zverení maloletých do osobnej starostlivosti navrhovateľky, o styku odporcu s maloletými deťmi na čas po rozvode, preto rozhodnutie v týchto častiach nadobudlo právoplatnosť. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a zistil, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol o odvolaní postupom podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave. Na týchto správnych skutkových zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Podľa § 36 ods. l zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Z obsahu spisu, zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 6.12.2013 odvolací súd zistil, že odporca vo svojej výpovedi uviedol, že súhlasí s výškou výživného na jedno dieťa a s neobmedzeným stykom s maloletými deťmi.
Uvedené tvrdenie správne prvostupňový súd vyhodnotil vo vzťahu k jeho schopnostiam, možnostiam platiť výživné na maloleté deti.
Odvolací súd zároveň odkazuje aj na výslovné znenie ustanovenia § 62 ods. 5 prvá veta zákona o rodine a predovšetkým na vyjadrenie odporcu v tom zmysle, že v minulosti bol schopný sa zamestnať aj v zahraničí.
Odvolací súd poukazuje na prednosť vyživovacej povinnosti pred výdavkami povinného rodiča. Zmysel ustanovenia § 62 ods. 5 zákona o rodine spočíva v plynulom zvýšení miery rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákonodarca v tejto súvislosti nerozlišoval, či ide o nevyhnutné potreby rodiča alebo iné potreby. Túto povinnosť má odporca už od narodenia dieťaťa a je jeho základnou povinnosťou.
Každé dieťa má právo na zabezpečenie primeranej výživy a výživné musí byť nastavené tak, aby zohľadňovalo aspoň nevyhnutné potreby dieťaťa. Každé dieťa potrebuje jesť, obliecť sa, zabezpečiť potreby do školy a rodičia musia vynaložiť všetky prostriedky a vyvinúť maximálnu snahu, aby im tieto potreby zabezpečili. Odvolací súd preto pri preskúmavaní rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, pri posudzovaní odôvodnených potrieb, a to pri porovnaní potrieb maloletých detí, príjmov a výdavkov oboch rodičov vychádzal aj zo svojich skúseností z obdobných prípadov.
Odvolací súd na margo nutnosti plnenia si vyživovacej povinnosti odporcom zdôrazňuje, že splodenie dieťaťa nie je šport ani zábava. V skutočnosti tým budúci rodič berie na seba povinnosti a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza po celý ďalší život, mnohokrát až do jeho vlastnej smrti. Preto je nevyhnutné, aby svoje záväzky a povinnosti vo vzťahu k vyživovaným deťom dokázal vždy a za všetkých okolností splniť (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 4Tdo/250/2012 zo dňa 18.4.2012).
Vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého G. a maloletej N., a tvrdenia odporcu na pojednávaní konanom dňa 6.12.2013, kde zreteľne vyjadril svoju schopnosť a možnosti hradiť výživné v sume 80 eur na každé dieťa, mal odvolací súd za to, že je v schopnostiach a možnostiach odporcu hradiť výživné na maloleté deti tak, ako to vyjadril prvostupňový súd.
Stanovené výživné považuje odvolací súd v súčasných pomeroch za adekvátne schopnostiam otca, veku a potrebám maloletých detí s ohľadom na osobnú starostlivosť matky. Výška výživného určená súdom prvého stupňa je plne súladná z hľadiskami, ktoré sú uvedené v § 75 ods. 1 veta prvá ZoR. Preto odvolací súd považoval prvostupňovým súdom určené bežné výživné za zákonné a vecne správne.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení § 146 ods. písm. a) O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti o maloletých je podľa § 81 ods. 1 O.s.p. konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení novely vykonanej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinným od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.