Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-260-2012.pdf
PDF · 96.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-12Ro/1395/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpený AK Soukeník - Štrpka, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporcovi: Q. S., bytom M. J. Č.. F..XXX, za účasti vedľajšieho účastníka OZ, právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sófijská 13, Košice, zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Miklušom, AK, Stará Baštová 2, Košice, v konaní o zaplatenie 248,95 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a . II. Navrhovateľ je povinný uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 87,81 eur na účet JUDr. Ladislava Mikluša, advokáta AK, Stará Baštová 2, Košice, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Trovy konania medzi navrhovateľom a odporcom nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd zaviazal odporcu na úhradu istiny 248,95 eur s prísl. ako aj náhrady trov konania.
Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Vedľajší účastník, ktorý na strane odporcu vstúpil do konania dňa 05.09.2012 navrhol návrh v plnom rozsahu zamietnuť.
Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že právny predchodca navrhovateľa Slovak Telecom a.s. uzavrel s odporcom zmluvu o pripojení podľa zák. č 610/2003 Zb. o elektronických komunikáciách. Povinnosťou odporcu bolo okrem iného odoberať služby a platiť za ne riadne a včas vyúčtovanú cenu. V prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi navrhovateľa odporcovi vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve, resp. jej dodatku. Účelom tejto pokuty bolo naplniť jej funkciu tým, že zodpovedala paušalizovanej náhrade škody, ktorá veriteľovi vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku odporcu. V uvedenom prípade je to teda sankcia za to, že nesplnil povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu služieb, v dôsledku čoho bolo koncové zariadenie odpojené od elektronickej siete. Riadnym splnením svojich záväzkov by po dobu viazanosti odporca postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal záväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporcovi mobilný telefón za zľavnenú cenu.
Právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporcovi faktúru č. 7906192465 na sumu 248,95 eur.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré predložil navrhovateľ a to zmluvou o pripojení Fix z č.l 2, faktúrou, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických služieb ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav: Z faktúry č. 7906192465 splatnej dňa 27.07.2009 bola odporcovi vyúčtovaná faktúra za dodané služby
- zmluvná pokuta vo výške 248,95 eur.
Z tejto faktúry žiadne iné obsahovo na vec sa vzťahujúce skutočnosti nevyplývali.
Odporca vo svojej výpovedi ako účastník konania uviedol, že si zobral od právneho predchodcu navrhovateľa telefón s tým, že si bude dobíjať kredit. Určitý čas si kredit dobíjal, platil riadne, pokiaľ bol zamestnaný na obecnom úrade. Keď však prišiel o prácu, nemal akým spôsobom tento kredit dobíjať a z tohto dôvodu už nemohol platiť.
Vedľajší účastník navrhol návrh týkajúci sa zmluvnej pokuty zamietnuť z dôvodu, že ak súd určil zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, ale vo Všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa, neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná ako celok.
Podľa § 5 ods. 1,2 O.s.p. súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach. Súdy povinnosť podľa ods. 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom.
odľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne popíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu.
Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.).
Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti.
Navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy o poskytnutí plnenia. Pokiaľ nie sú tieto skutočnosti preukázané, navrhovateľ tak neuniesol bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazu. V danom prípade navrhovateľ pri uplatnení zmluvnej pokuty predložil súdu iba všeobecné podmienky poskytovania služieb a faktúru, z textu ktorej vyplýva iba to, že predmetom je zmluvná pokuta vo výške 248,95 eur bez uvedenia konkrétneho dôvodu, t.j. zmluvnej povinnosti za porušenie ktorej sa účtuje a na ktorú bola viazaná, ani to, kedy k porušeniu došlo a podobne. Navrhovateľ nepredložil a nepreukázal existenciu písomnej zmluvy o dojednaní zmluvnej pokuty.
Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty ako aj určený spôsob jej určenia.
Hoci samotný dôvod uplatnenia zmluvnej pokuty navrhovateľ v návrhu špecifikuje tým, že ním bolo porušené zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti vzhľadom na to, že odporkyňa neuhrádzala cenu služieb riadne a včas, ani ohľadom toho navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy.
Vychádzajúc zo znenia § 544 ods. 1 OZ, nato, aby bola zmluvná pokuta platne dohodnutá, je treba presne a určito identifikovať, teda opísať, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. V pluralite takto zabezpečených povinností sa navyše vyžaduje, aby oprávnený subjekt presne označil vo vzťahu, ku ktorej porušenie povinnosti sa zmluvnej pokuty domáha. Bez toho totiž nemožno zistiť, či resp. kedy no hlavne, ktorá povinnosť bola porušená, čiže obligatórna podmienka uplatnenia zmluvnej pokuty. Dostatočnosť určenia a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti, plnenie ktorej zmluvná pokuta má zabezpečovať je primárnou podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Prísnu špecifikáciu zabezpečovanej povinnosti faktúra, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná, faktúra neobsahuje, a teda nemožno zistiť, za čo, t.j. za porušenie ktorej povinnosti (zmluvou bližšie neurčenej) si ju navrhovateľ účtuje a dôvody uplatnenia nemožno meniť, prípadne až následne identifikovať podľa toho, čo je pre veriteľa výhodnejšie. Z tohto hľadiska ide o faktúru č. 7906192465 (pri jej posudzovaní z pohľadu právneho úkonu, ktorým bol odporca vyzvaný na jej zaplatenie) o neplatný právny úkon podľa § 35 ods. 2 a 3 OZ, podľa ktorého: 2. právne úkony vyjadrené slovami, treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom, 3. právne úkony vyjadrené inak než slovami, sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
Okrem toho súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a uznáva jej osobitnosti v porovnaní s úrokmi z omeškania, a to aj popri sebe. Muselo by sa však jednať o zmluvnú pokutu, ktorá samozrejme pri existencii platného dojednania obstojí aj v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok. V spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, podmienky za akých navrhovateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu poškodzuje spotrebiteľa. Podľa § 52 ods. 1 OZ (platného a účinného v čase spísania zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy uzavreté v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Aj podľa rozsudku č. ESD -618/10 vo veci B-Espanol Decredito c/a JOAQUIN caldern cvamino: Vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. Po tomto spresnení Súdny dvor 2. pripomína, že podľa smernice nekalá zmluvná podmienka vložená do zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom pre tohto spotrebiteľa nie je záväzná a že zmluva obsahujúca takúto zmluvnú podmienku je pre strany naďalej záväzná podľa tých istých podmienok, ak je jej ďalšia existencia možná bez tejto nekalej podmienky. Preto Súdny dvor konštatuje, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor sa domnieva, že taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok predajcom alebo dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto takáto možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohli by si vymeniť zmluvu, takže by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak je možné zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka, totiž musí v zásade existovať ďalej, bez akejkoľvek zmeny okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.
Súd mal vedomosť o tom, že zmluvná pokuta u mobilných operátorov bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku (ktorú nie je možné ani moderovať) viacerými právoplatnými rozsudkami slovenských súdov, čo je napokon podporené aj judikatúrou ESD (viď rozsudok C - 618/10). Preto aj za predpokladu, že by uplatnenie zmluvnej pokuty formou vystavenej faktúry bolo platným právnym úkonom, súd by odporcu na jej zaplatenie nezaviazal z dôvodu jej neprijateľnosti.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že v prípade ak súd neuzná nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že právnemu predchodcovi navrhovateľa bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie poskytnutého telefónneho zariadenia. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi telekomunikačné zariadenie Sony Ericsson K 510i za cenu 0,03 eur s DPH, pričom štandardná cena v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy o pripojení bola 129,12 eur. Odporca mal predmetný mobilný telefón uhradiť, počas celej doby trvania zmluvného vzťahu postupnými splátkami, čo však nedodržal a týmto právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla škoda, ktorá by mu nebola vznikla, ak by odporca dodržal svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy a riadne by plnil počas celej doby viazanosti.
Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu, zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné posudzovať právne podľa § 420 ods. 1 OZ, podľa ktorého je predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.
Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj za porušenie iných zákonom uložených povinností, v ktorých ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenia § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých bližšie uvedených 4 predpokladov. Pri existencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúce dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnením predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu, navrhovateľ nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov. Pri tomto závere súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v čl. 13 Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (VP), ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa bodu 13.2 týchto VP platnosť zmluvy zaniká: a) uplynutím času, na ktorý bola uzatvorená, b) dohodou,
c) odstúpením,
d) výpoveďou,
e) ak tak ustanovuje osobitný právny predpis, f) iným spôsobom podľa Všeobecných podmienok.
Podľa § 40 ods. 2 OZ, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
V prejednávanej veci navrhovateľ písomné ukončenie uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal. Treba teda uzavrieť, že k platnému ukončeniu zmluvy s odporcom preukázané nebolo, čím teda nie je daný predpoklad č. 1, vznik škody.
Pokiaľ ide o samotný vznik škody, k tomu súd uvádza, podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
OZ nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda nenapraviteľná postihnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu.
To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať vzhľadom na pravidelný beh veci (R 55/1971, str. 152). Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keby bol zo strany odporcu splnený predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode nedošlo. Podľa názoru súdu, za škodu nemožno považovať to, že v rámci ohrozenej obchodnej politiky navrhovateľa, tento predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz navrhovateľom podaným návrhom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného koncenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný koncenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu.
Na základe vyššie uvedeného súd nepriznal navrhovateľovi sumu 248,95 eur ani z titulu náhrady škody.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému účastníkovi náhradu trov konania, odporca bol v konaní úspešný, mal by preto nárok na priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu, ak by mu vznikli a tento osud zdieľa aj vedľajší účastník. Ten bol zastúpený aj právnym zástupcom a preto mu vznikla náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby 21,58 eur podľa § 10 ods. 1 s použitím § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Zb. a to za tieto právne úkony: prevzatie veci, vyjadrenie k návrhu, vyjadrenie zo dňa 18.11.2013, t.j. 3x 21,58 eur + 3x 7,63 eur a 7,81 eur režijný paušál, spolu teda suma 87,81 eur. Navrhovateľ je povinný zaplatiť uvedené trovy konania na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v súdom stanovenej lehote.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.