Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_28C-131-2013.pdf
PDF · 94.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-28C/131/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľky: M. H., bytom K. XX, Košice, nar. XX.X.XXXX, proti odporcovi: I. Y., bytom Z. X, Košice, nar. XX.XX.XXXX, zastúpený JUDr. Martinou Stavrovskou, advokátkou, so sídlom Moldavská 10/B, Košice, v konaní o určenie dedičského práva a o vydanie veci, rozhodol
rozhodol:
Návrh na začatie konania navrhovateľky z a m i e t a.
Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania v sume 209,67 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právnej zástupkyne odporcu JUDr. Martiny Stavrovskej, advokátky.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 17.7.2013, sa navrhovateľka domáhala 1/ určenia, že je dedičkou po poručiteľke I. N., nar. XX.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX a 2/ uloženia povinnosti odporcovi vydať („odovzdať“) jej byt č. XX na Z. X v Košiciach (ďalej tiež len „byt“). V návrhu na odôvodnenie takto uplatnených nárokov navrhovateľka v podstatnom tvrdila, že odporca využijúc nepriaznivý zdravotný stav Z. U., nar. XX.X.XXXX, ktorý trpel bolesťami v dôsledku rakoviny žalúdka, tohto zobral k notárovi a tam, že urobil Z. U. právny úkon ( „podpísal papiere“), následkom ktorého byt po jeho smrti pripadol odporcovi a nie navrhovateľke, ktorá ako dcéra poručiteľky I. N., ktorej dedičské právo bolo založené tým, že s Z. U. žila v spoločnej domácnosti 14 rokov, mala po Z. U. dediť, vzhľadom nato, že poručiteľka I. N. Z. U. predomrela. Právny úkon urobený Z.S. U. („podpisy u notára a na katastri“ ) podľa navrhovateľky nie je platný z dôvodu nespôsobilosti Z. U. na tento úkon. Na tomto základe navrhovateľka tvrdila, že odporca nie je dedičom po poručiteľke I. N. a že jej jedinou dedičkou je ona. Naliehavosť právneho záujmu na určení dedičského práva odôvodnila navrhovateľka tým, že byt potrebuje pre seba a svojich 5 detí; tvrdila v tejto súvislosti tiež, že dedičské právo k dedičstvu po poručiteľke I. N.Á. spochybnil odporca v ich vzájomnej komunikácii, v konaní o prejednanie dedičstva po poručiteľke I. N. a tiež i vo svojich vyjadreniach v tomto konaní.
Odporca uplatnené nároky navrhovateľky v konaní neuznal. Vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu odporca na svoju obranu v podstatnom tvrdil, že Z. U. nadobudol vlastnícke právo k bytu na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu, uzavretej s Mestom Košice až po smrti poručiteľky I. N., a preto, i napriek tomu, že poručiteľka I. N. pred smrťou žila v tomto byte spoločne s Z. U., tento byt do dedičstva po poručiteľke I.Á. N. nepatrí. Byt podľa odporcu nepatrí ani do dedičstva po Z. U., nakoľko ešte pred smrťou Z. U. vlastnícke právo k bytu kúpnou zmluvou previedol na jeho osobu.
Podľa ust. § 175h ods. 1 O.s.p., ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví.
Podľa ust. § 175i ods. 1 O.s.p., ak konanie nebolo zastavené podľa § 175h, upovedomí súd tých, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi, o ich dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď súd dediča o práve dedičstvo odmietnuť upovedomil; túto lehotu môže súd z dôležitých dôvodov predĺžiť. Súčasne dedičov poučí o náležitostiach a o účinkoch odmietnutia dedičstva.
Podľa ust. § 175k ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom.(2) Ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.
Podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä (tiež) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Z dedičského spisu vo veci o prejednanie dedičstva po poručiteľke I., nar. 25.10.1939, vedenej pred tunajším súdom pod sp. zn. 40D/103/2002, súd zistil, že poručiteľka I.M. N. zomrela dňa 8.1.2002 a že dedičské konanie po nej bolo uznesením zo dňa 13.5.2002 zastavené pre nedostatok majetku. Predbežné vyšetrenie bolo v dedičskom konaní podľa obsahu zápisnice urobené za účasti len Z. U. (t.z., že odporca v dedičskom konaní nevystupoval v akomkoľvek postavení), pričom navrhovateľka bola ako dcéra poručiteľky I. N. Z. U. výslovne označená. Vzhľadom na spôsob skončenia dedičského konania po poručiteľke I. N., úplný okruh dedičov a ich dedičské právo neboli v dedičskom konaní zisťované a nevyhnutne sa preto nestali medzi dedičmi ani spornými. Nevyhnutne preto fakticky nebol dôvod postupom podľa ust. § 175 ods. 2 O.s.p. odkázať niektorého z dedičov, aby svoje právo uplatnil žalobou na súde, a keďže v danom prípade k tomu nedošlo, nebol založený naliehavý záujem na určení dedičského práva, týmto postupom v dedičskom konaní. Preto ešte pred posúdením hmotnoprávnej opodstatnenosti uplatneného určovacieho nároku zaoberal sa súd jeho procesnou prípustnosťou podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. V tejto otázke dospel súd k záveru, že základná procesná podmienka dôvodnosti a prípadnej úspešnosti určovacieho návrhu navrhovateľky podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., teda existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, v danom prípade splnená nebola. Vo všeobecnosti naliehavý právny záujem na určení sa považuje za daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo kde by bez tohto určenia právo navrhovateľa stalo sa neistým. Navrhovateľka odôvodnila naliehavý právny záujem na určení, že je dedičkou po poručiteľke I. N., nar. 25.10.1939 existenciou sporu o dedičské právo, tvrdiac, že odporca jej dedičské právo popieral, okrem iného tiež v dedičskom konaní a tiež i v tomto konaní. Pokiaľ sa jedná o dedičské konanie po poručiteľke I. N., podľa zistenia súdu odporca účastníkom tohto konania nebol a dedičské právo navrhovateľky tak nemohol spochybniť a fakticky tak ani neurobil. Ani v tomto konaní odporca v rámci svojej obrany netvrdil, aby navrhovateľka nebola dedičkou po poručiteľke I. N.; spochybňoval v tomto zmysle len, aby do dedičstva po nej patril tiež byt. Z uvedeného vyplýva, že sporným medzi účastníkmi nebolo dedičské právo navrhovateľky vo vzťahu k dedičskej podstate poručiteľky I. N. ako takej, ale či do tejto podstaty patrí byt. Za situácie, keď otázka dedičského práva navrhovateľky nebola medzi účastníkmi sporná a význam rozhodnutia o dedičskom práve nebol navrhovateľkou ani inak zdôvodnený (neberúc do úvahy, že navrhovateľka faktický, a teda nie aj právny záujem, odôvodnila bytovou potrebou), len určenie dedičského práva navrhovateľky by podľa posúdenia súdu neviedlo k odstráneniu právnej neistoty či zlepšeniu právneho postavenia navrhovateľky, ako také by bolo len akademické a neslúžilo by potrebám praktického života. Nedostatok naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na určení, ktorého sa návrhom domáhala, bol sám o sebe i bez ďalšieho dôvodom, pre ktorý súd určovaciemu návrhu navrhovateľky nemohol vyhovieť.
Z výpisu z LV č. XXXXX pre kat. úz. Jazero (čl. 36) súd zistil, že v katastri nehnuteľností je ako vlastník bytu, spolu so zodpovedajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu č. súpis 1394 a na pozemkoch parcelách registra „C“ parc. č. 4002, parc. č. 4003 a parc. č. 4004 (ďalej tiež len „nehnuteľnosti“) evidovaný odporca. Vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam nadobudol odporca kúpou na základe Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 14.5.2002 medzi (čl. 32), ako predávajúcim a odporcom v hmotnoprávnom postavení kupujúceho, vklad vlastníckeho práva na základe ktorej v katastri nehnuteľnosti bol povolený bývalým Katastrálnym úradom v Košiciach, Správou katastra Košice dňa 11.9.2002 pod č. V 1291/02. Uvedené mal súd za preukázané z kúpnej zmluvy (čl. 32), z obsahu ktorej zároveň zistil, že za prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bol podľa dojednania v čl. VII zmluvy odporca povinný zaplatiť Z. U. kúpnu cenu 30.000,- Sk. Podľa zistenia súdu Z. U. nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam dňa 24.4.2002, kedy pod č. V 817/2002 bývalý Katastrálny úrad v Košiciach, Správa katastra Košice, v prospech Z. U. povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 26.3.2002 (čl. 27), uzavretej medzi Mestom Košice ako prevádzajúcim a Z. U. ako nadobúdateľom. Z dedičského spisu vo veci o prejednanie dedičstva po poručiteľovi Z. U., nar. XX.X.XXXX, vedenej pred tunajším súdom pod sp. zn. 38D/197/2004, súd zistil, že Z. U. zomrel dňa 16.2.2004, že závet nezanechal a že dedičské konanie po ňom bolo uznesením zo dňa 15.6.2004 zastavené pre nedostatok majetku. V konaní nebola medzi účastníkmi spornou skutočnosť a ako takú si ju postupom podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. súd i osvojil, že pred svojou smrťou bola poručiteľka I. N. s Z. U. v družobnom vzťahu pričom dlhodobo (viac ako jeden rok) viedli v byte spoločnú domácnosť.
Podľa ust. § 461 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. (2) Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.
Podľa ust. § 473 Občianskeho zákonníka, v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. (2) Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.
Podľa ust. § 474 Občianskeho zákonníka, Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.(2) Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.
Podľa ust. § 475 Občianskeho zákonníka, ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. (2) Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
Podľa ust. § 475a Občianskeho zákonníka, ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.
Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa ust. § 126 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. (2) Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
Podľa ust. § 132 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.(2) Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
Podľa ust. § 70 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, údaje katastra uvedené v § 7 (pozn. súdu : mimo iných tiež údaj o vlastníkoch nehnuteľností) sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. (2) Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".
Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy, posúdil súd uplatnený nárok navrhovateľky smerujúci k uloženiu povinnosti odporcovi vydať jej byt za nedôvodný. V tomto svojom závere súd vyšiel vo všeobecnosti z toho, že hmotnoprávnym predpokladom dôvodnosti žaloby na vydanie veci je uplatnenie tohto práva vlastníkom, oprávneným držiteľom alebo tým, kto je oprávnený mať vec u seba (detentorom) proti tomu, kto má vec vo svojej faktickej moci bez právneho dôvodu. Navrhovateľka v konaní právo domáhať sa vydania bytu neodvíjala od konkrétneho právneho vzťahu k bytu (vlastníckeho práva, oprávnenej držby či iného vecného alebo obligačného práva), ale od existencie dedičského práva k dedičstvu po poručiteľovi Z. U. a predpokladu, že do jeho dedičskej podstaty patrí byt. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že ako právna teória tak i súdna prax vychádzajú z toho, že i pred prejednaním dedičstva, keďže dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, má dedič právo mať vec u seba a z toho dôvodu má i vecnú legitimáciu domáhať sa vydania veci. Navrhovateľka však podľa posúdenia súdu postavenie dedičky vo vzťahu k Z. U. nemá a preto ochranu dediča k jeho dedičskej podstate nepožíva. Navrhovateľka totiž i keď je ako dcéra dedičkou po poručiteľke I. N., dedičkou po poručiteľovi Z. U. napriek tomu nie je. I.M. N. by ako osoba žijúca s poručiteľom v spoločnej domácnosti a z toho dôvodu sa starajúca o spoločnú domácnosť, keďže Z. U. nezanechal závet a nemal ani iných zákonných dedičov, mohla dediť v III. dedičskej skupine, len za predpokladu, že by Z.S. U. prežila. V tretej dedičskej skupine (rovnako ako i v II. dedičskej skupine) totiž za spolužijúcu osobu potomkovia nededia (potomkovia nastupujú v II. dedičskej skupine len na miesto súrodencov), a preto keďže I.M. N. Z. U. predomrela, na jej dedičskom mieste už navrhovateľka dediť nemôže. Pokiaľ by navrhovateľka dedičkou po poručiteľovi Z. U.Ó. i bola, vykonaným dokazovaním nebolo v konaní preukázané, aby byt do dedičskej podstaty po ňom patril. Poručiteľ Z. U. totiž vlastnícke právo k bytu ešte pred smrťou previedol na odporcu, ktorý je od toho času až doposiaľ v katastri nehnuteľností evidovaný ako jeho vlastník. Vlastnícke právo odporcu k bytu navrhovateľka v konaní bezpečne nevyvrátila. Pokiaľ v tejto súvislosti navrhovateľka tvrdila, že Z. U. previedol vlastnícke právo na odporcu v stave vylučujúcom jeho spôsobilosť na právne úkony, podľa posúdenia súdu, len poukaz na veľké bolesti, ktorými poručiteľ trpel, i ak by tomu tak bolo, samo o sebe, bez ďalšieho nestačí ani len pre spochybnenie, nie to ešte preukázanie skutočnosti, že Z. U. trpel duševnou poruchou, ktorá jediná má, vychádzajúc z ust. § 10 Občianskeho zákonníka, pre posúdenie spôsobilosti na právne úkony, právny význam. Pre úplnosť súd poznamenáva, že byt nepochybne nepatrí ani do dedičskej podstaty po poručiteľky I. N., keďže v čase svojej smrti jeho vlastníčkou a ani spoluvlastníčkou nebola, keďže ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, v tom čase vlastníkom bytu bolo Mesto Košice. Na spôsob právneho posúdenia veci bola podľa posúdenia súdu bez významu navrhovateľkou tvrdená skutočnosť, že ona a jej deti Z. U.N. až do konca jeho života navštevovali, preto súd na preukázanie tejto skutočnosti, ktorá v konaní naviac nebola spornou, dokazovanie podľa návrhu navrhovateľky nepripustil. Rovnako v konaní nebola spornou ani skutočnosť, že Z. U. trpel ochorením rakoviny žalúdka, preto súd za nadbytočné považoval preukazovanie tejto skutočnosti chorobopisom, tak ako to navrhovala v konaní navrhovateľka. Riadiac sa týmito úvahami súd návrh na začatie konania navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca, ktorý mal v konaní plný úspech bol v konaní zastúpený advokátkou. Preto súd priznal odporcovi náhradu odmeny a hotových výdavkov advokáta v rozsahu ich vyčíslenia písomným podaním, doručeným súdu dňa 19.5.2014.V súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, nakoľko hodnotu práva o ktoré v danom prípade išlo nebolo možné vyjadriť v peniazoch, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu. Výpočtový základ platný pre rok 2014 činí 804,- Eur. Vychádzajúc z ust. § 9 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, v zmysle ktorého sa základná sadzba tarifnej odmeny stanoví podľa tarifnej hodnoty
veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, v spojení s ust. § 14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, druhovo vymedzujúcim jednotlivé úkony právnej služby za ktoré patrí advokátovi odmena a v spojení s ust § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, upravujúcim náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (režijný paušál) vo výške jednej stotiny výpočtového základu, súd priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia advokátom za jednotlivé úkony právnej služby takto: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom
- odmena v sume 61,85 Eur + režijný paušál v sume 8,04 Eur, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej zo dňa 14.2.2014 - odmena v sume 61,85 Eur + režijný paušál v sume 8,04 Eur, účasť na pojednávaní dňa 15.5.2014 - odmena v sume 61,85 Eur + režijný paušál v sume 8,04 Eur.
O povinnosti navrhovateľky nahradiť odporcovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu súd rozhodol podľa ust § 149 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
V Košiciach 15. júna 2014