Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_17C-100-2013.pdf
PDF · 98.37 KB
No categories available
17C/100/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci navrhovateľa Y.. H. P., K.. XX.XX.XXXX, O. Y. XXX, K. Q. zast. JUDr. Ivanom Husárom, advokátom so sídlom Vojenská 14, Košice IČO: 45005133, proti odporcovi Obec Nižná Myšľa, Obchodná 104, Nižná Myšľa, IČO: 00324493, zast. JUDr. Jánom Hovančákom, advokátom so sídlom Textilná 4, Košice, o uloženie nepeňažnej povinnosti a o zaplatenie 545,50 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 133,22 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.4.2013 domáhal, aby súd zaviazal Geokontakt s.r.o. k povinnosti premiestniť o 7 až 10 m doprava (z pohľadu vstupnej brány) ním osadené geologické diela na pozemku žalobcu - parcely Č.. XXX B. S..Ú.. K. Q., R. S.-R., R. K. Q., G. K. J. Č.. XXX a zaplatiť žalobcovi sumu 545,50 eur s 8,75% úrokmi z omeškania ročne z dlžnej sumy od 18.12.2012 a žiadal priznať náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom predmetného pozemku o celkovej výmere cca 30 árov z čoho viac ako 2/3 slúžia ako záhrada. Začiatkom roku 2012 ho oslovil zamestnanec žalovaného s tým, či je možné vykonať na pozemku sondážne vrty za účelom zisťovania zosuvu pôdy v Nižnej Myšli. S realizáciou vrtom žalobca súhlasil s podmienkou, že po ukončení vrtov bude pozemok uvedený do pôvodného stavu a na pozemku nezostanú žiadne stopy po ich činnosti. Y.. F. to prisľúbil. Zo strany žalovanej spoločnosti však došlo k osadeniu geologických objektov na pozemku, k čomu žalobca nikdy súhlas neudelil, a to na takom mieste záhradnej časti, že mu uvedené geologické diela znemožňujú pooranie záhrady, vyhnojenie záhrady a podobne, teda využitie záhrady na poľnohospodárske účely. Z uvedeného dôvodu opakovane kontaktoval zamestnancov žalovaného s požiadavkou na odstránenie umiestnených geologických diel z problematického miesta môjho pozemku a súčasne zaslal žalovanému aj dve písomné výzvy zo dňa 24.4. a 25.4.2012 s identickým obsahom Žiadnu písomnú odpoveď neobdržal iba mu bolo tel. prisľúbené zo strany zamestnanca žalovaného P.. F., že zatelefonuje, dohodnú si stretnutie a spornú záležitosť budú riešiť, avšak sa už neozval. Z uvedeného dôvodu žalobca zaslal v decembri 2012 opätovne výzvu žalovanému prostredníctvom svojho právneho zástupcu, kde žiadal o odstránenie geologických diel z predmetného miesta a o úhradu škody, ktorá mu vznikla konaním žalovaného. V odpovedi z januára 2013 žalovaný uviedol, že žiadosť žalobcu neakceptuje nakoľko k osadeniu geologických diel došlo v rámci plnenia geologickej úlohy pod garanciou Ministerstva životného prostredia SR a uvedené geologické diela sú súčasťou monitorovacej siete vo verejnom záujme. Z uvedeného dôvodu má požiadať Ministerstvo životného prostredia SR v zmysle ust. § 32 ods. 5 zákona č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach (ďalej ako geologický zákon) o primeranú jednorazovú náhradu. S uvedeným stanoviskom žalobca nesúhlasil, čo aj písomne oznámil žalovanému listom zo dňa 5.2.2013
z nasledovných dôvodov: Žalovaný umiestnil geologické objekty na takom mieste, že tým žalobcovi znemožňuje využívanie záhradnej časti pozemku, s rovnakým efektom mohol tieto objekty umiestniť o pár metrov bokom a nespôsoboval by uvedené problémy; zákon neurčuje, že kde presne na danom pozemku musí umiestniť svoje geologické objekty. Požiadavka na jednorazovú náhradu je samostatným právnym nárokom odlišným od náhrady škody, čo vyplýva okrem iného aj z ust. § 29 ods. 1, § 30 a 31 geologického zákona. Žalobca bol uvedený zamestnancami žalovaného do omylu, nakoľko mu neoznámili, že má dôjsť k trvalému osadeniu geologických diel na jeho pozemku. V zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku, zdraví, na prírode a životnom prostredí. Uvedenú všeobecnú prevenčnú povinnosť žalovaný nesplnil, nakoľko ak by aj umiestnené geologické diela boli potrebné pre monitorovanie vo verejnom záujme, tak ich žalovaný mohol osadiť na pozemok žalobcu tak, aby mu v čo najmenšej miere bránili v jeho užívaní
- teda na okraj pozemku. Vzhľadom na porušenie vyššie uvedenej prevenčnej povinnosti žalobcovi vznikla škoda spočívajúca v nemožnosti obhospodarovania jeho pozemku, ktorú predbežne vyčíslil na 545,50 eur za jeden rok.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne a žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie. Spoločnosť GEOKONTAKT dňa 6.2.2012 uzatvorila zmluvu o dielo č. 01/2012 s objednávateľom - Obcou Nižná Myšľa, na základe ktorej sa ako člen skupiny dodávateľov zaviazala vykonať pre objednávateľa dielo. Predmetom tejto zmluvy o dielo bolo vykonanie geologických prác - sanácie havarijného zosuvu v obci Nižná Myšľa. Samotné dielo - geologické práce (súčasťou ktorých bolo aj osadenie geologického diela na pozemku žalobcu) sa realizovalo na základe projektu geologickej úlohy schváleného Ministerstvom životného prostredia SR. Spoločnosť GEOKONTAKT, s. r. o. Košice vykonávala dielo len na základe požiadaviek objednávateľa a v súlade so schváleným projektom geologickej úlohy. Teda pasívne legitimovaný v tomto prípade by mal byť objednávateľ diela - obec Nižná Myšľa. Zmluva o dielo bola uzatvorená v zmysle Uznesenia vlády SR č. 408 zo dňa 9.6.2010 a dielo sa vykonávalo za mimoriadnej situácie vyhlásenej na území obce Nižná Myšľa dňa 10.6.2011. Vykonávanými geologickými prácami sa zachraňoval majetok občanov Obce Nižná Myšľa ako aj sa predchádzalo ohrozeniu zdravia a životov občanov obce Nižná Myšľa. Predmetné geologické diela boli vykonané vo verejnom záujme a teda aj v záujme žalobcu. Vlastník nehnuteľnosti, v zmysle § 30 zákona č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach (geologický zákon) je povinný strpieť na svojej nehnuteľnosti uchovávanie geologických objektov, ktoré určí ministerstvo, a je povinný zdržať sa všetkého, čo by mohlo tieto objekty poškodiť, zničiť alebo urobiť nepoužiteľnými. K požiadavke žalobcu na premiestnenie geologických diel žalovaný uviedol, že na takýto úkon nemá oprávnenie a je to technicky a technologicky nemožné vykonať. Uznesením zo dňa 4.11.2013 sp.zn. 17C/100/2013-46 súd pripustil zámenu účastníkov konania a to tak, že žalovaná obchodná spoločnosť Geokontakt, s. r. o. vystupuje z konania a na jej miesto vstupuje obec Nižná Myšľa.
Nový žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. K žalobe uviedol, že po živelnej pohrome v podobe zosuvu pôdy, ktorá obec Nižná Myšľa postihla v mesiaci máj 2010, bola následne vykonávaná sanácia havarijného zosuvu na základe uzatvorenej Zmluvy o dielo č. 01/2012 uzatvorenej medzi objednávateľom - Obce Nižná Myšľa a zhotoviteľom - skupinou dodávateľov, ktorých lídrom bol Geokontakt, s. r. o. Košice, zastúpenej konateľom spoločnosti H.. X. O.. Okrem iných dohodnutých geologických prác v rámci inžinierskogeologického prieskumu mal zhotoviteľ vykonať 42 vrtov do hĺbky 15 až 25 m umiestnených podľa zhotoviteľom vypracovaného projektu geologickej úlohy za dohľadu odborného pracovníka zhotoviteľa. V zmysle dohodnutých podmienok, obec ako objednávateľ zabezpečila pre zhotoviteľa sprístupnenie všetkých lokalít a miest, na ktorých sa malo dielo vykonať, čo bolo vykonané a to formou vyhlásenia v obecnom rozhlase ako aj osobnými individuálnymi jednaniami s tretími osobami. Podmienky umiestnenia vrtov na pozemku žalobcu bezprostredne osobne so žalobcom dojednal zodpovedný zástupca zhotoviteľa. Podľa článku 8 ods. 8.2 Zmluvy o dielo č. 01/2012 "...ak dôjde k poškodeniu majetku tretích osôb v súvislosti s výkonom diela, zodpovedá za ne zhotoviteľ. Žalovaná teda v tomto konaní nemá pasívnu legitimáciu. Ust. § 420 ods. 2 OZ rieši postavenie a právny vzťah medzi zhotoviteľom a tými, ktorí pre neho vykonávali práce na diele ako subdodávatelia a ktorí nesprávnym postupom spôsobili tretím osobám škodu. Na základe uzatvorenej Zmluvy o dielo č. 01/2012 podľa čl. 1 ods. 1.3 líder skupiny GEOKONTAKT, s. r. o. Košice bol oprávnený konať a vykonávať dielo v mene a na účet skupiny dodávateľov počas celej doby platnosti tejto zmluvy. Ostatní členovia skupiny dodávateľov (TRANSSERVIS, a. s. Košice, sudop TRADE, s. r. o. Košice) mohli vykonávať dielo iba na základe pokynov a v rozsahu určeným lídrom skupiny dodávateľov.
Žalobca ďalej uviedol, že ust. čl. 8 ods. 8.2 zmluvy o dielo č. 01/2012 (ak dôjde k poškodeniu majetku tretích osôb v súvislosti s výkonom diela zodpovedá za ne zhotoviteľ) nemá pre posudzovanie tohto prípadu žiaden právny význam. Uvedené ustanovenie upravuje vnútorný zodpovednostný vzťah žalovaného a obchodnej spoločnosti Geokontakt, s. r. o. avšak nemení nič na právnej zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi s poukazom na ust. § 420 ods. 2 OZ.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Obec Nižná Myšľa ako objednávateľ dňa 6.2.2012 uzatvorila so zhotoviteľom - skupinou dodávateľov, ktorých lídrom bol Geokontakt, s. r. o. Košice, zmluvu o dielo č. 01/2012. Predmetom tejto zmluvy o dielo bolo vykonanie geologických prác - sanácie havarijného zosuvu v obci Nižná Myšľa. Zmluva o dielo bola uzatvorená v zmysle Uznesenia vlády SR č. 408 zo dňa 9.6.2010, dielo sa vykonávalo za mimoriadnej situácie vyhlásenej na území obce Nižná Myšľa dňa 10.6.2011, na základe projektu geologickej úlohy schváleného Ministerstvom životného prostredia SR. Podľa čl. 1 ods. 1.3 líder skupiny GEOKONTAKT, s. r. o. Košice bol oprávnený konať a vykonávať dielo v mene a na účet skupiny dodávateľov počas celej doby platnosti tejto zmluvy. Ostatní členovia skupiny dodávateľov (TRANSSERVIS, a. s. Košice, sudop TRADE, s. r. o. Košice) mohli vykonávať dielo iba na základe pokynov a v rozsahu určeným lídrom skupiny dodávateľov. Podľa čl. 1 ods. 1.2 zmluvy členovia skupiny dodávateľov zodpovedajú za záväzky im vyplývajúce zo zmluvy spoločne a nerozdielne. Podľa článku 8 ods. 8.2 zmluvy ak vznikne škoda neoprávneným vstupom na pozemky tretích osôb alebo poškodením v súvislosti s výkonom diela alebo ak dôjde k poškodeniu majetku tretích osôb v súvislosti s výkonom diela, zodpovedá za ne zhotoviteľ. Podľa výtisku z katasterportálu ohľadne čiastočného výpisu z listu vlastníctva Č.. XXX S.. Ú.. K. Q. B. R. S.-R., žalobca je vlastníkom pozemku - V. Č.. XXX, druh záhrady o výmere 1746 m2 a V. Č.. XXX druh zast. plochy a nádvoria o výmere 1300 m2 v k.ú. Nižná Myšľa. Žalobca v konaní vypovedal, že pracovník GEOKONTAKTu - pán F. prišiel za ním s tým, že tam nebudú žiadne stavby a keďže žalobca už mal skúsenosť s inými geologickými vrtmi, tak vedel, že väčšinou to býva tak, že navŕtajú pôdu, vytiahnu vzorku, naspäť nahádžu hlinu a po dvoch týždňoch je tam už opäť tráva. Aj výslovne uviedol, že dúfa, že žiadna stopa po ich činnosti nezostane. V tom čase sa v obci nezdržiaval. Keď prišiel za tri dni, videl, že na pozemku sú 90 cm komíny o priemere 40 cm, pričom to postavili v najpohodlnejšom mieste pre nich - na chodníku, ktorý vlastne spája časť, kde má dom a 20 árovú záhradu. Tento chodník využíva pre prístup pre traktor, keď treba poorať a tiež pre nákladné auto, keď treba doniesť napríklad hnojivo. Preto išiel hneď za p.F., že čo to má znamenať. Nechcel sa s ním o tom baviť. Žalobca napísal prvý list firme GEOKONTAKT, na ktorý nedostal odpoveď. Šiel hneď aj za starostom, ktorý okamžite začal jednať. Následne poslal druhý list, na ktorý taktiež nedostal žiadnu odpoveď, avšak volal mu starosta a dal mu k telefónu pána F., ktorý mu povedal, že sa stretnú na mieste a ešte predtým zavolá, ale nezavolal. Žalobca to potom začal riešiť právnou cestou a konečne odpísali. Tvrdenie, ktoré tam uvádzali, že žalobca povedal, že nemá o pozemok záujem, je nepravda, pretože tesne predtým zainvestoval dosť do toho pozemku, dal tam zaviesť elektrinu, ktorú potreboval na čerpanie vody zo studne. Tiež investoval do pôdy, aby bola dobre skultivovaná. Vyčíslená škoda predstavuje len štvrtinu skutočnej škody.
Súd ďalšie navrhnuté dôkazy nevykonal, nakoľko mal za dostatočne zistený skutkový stav pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach zhotoviteľ geologických prác a ním poverené osoby sú oprávnení na účel vykonávania geologických prác vo verejnom záujme vstupovať na cudzie nehnuteľnosti, zriaďovať na nich pracoviská, prístupovú cestu a prívod vody a energie, vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a odstraňovať porasty.
Podľa § 29 ods. 2 cit. zákona činnosti podľa odseku 1 možno vykonávať len v nevyhnutnom rozsahu, na nevyhnutne potrebný čas a za primeranú náhradu.
Podľa § 29 ods. 3 cit. zákona zhotoviteľ geologických prác je povinný dohodnúť s vlastníkom nehnuteľnosti rozsah, spôsob vykonávania a dobu trvania geologických prác a oznámiť vlastníkovi nehnuteľnosti začatie vykonávania geologických prác písomne najmenej 15 dní vopred.
Podľa § 29 ods. 4 cit. zákona ak vlastník nehnuteľnosti nesúhlasí s rozsahom, spôsobom a s dobou trvania výkonu oprávnenia podľa odseku 3 a nedôjde o tom k dohode, rozhodne na návrh zhotoviteľa geologických prác ministerstvo.
Podľa § 29 ods. 5 cit. zákona užívať cudzie nehnuteľnosti na vykonávanie geologických prác, pri ktorých vznikajú geologické diela alebo geologické objekty, môže zhotoviteľ geologických prác podľa dohody s vlastníkom nehnuteľnosti. Ak nedôjde k dohode, rozhodne o tom na návrh zhotoviteľa geologických prác ministerstvo.
Podľa § 29 ods. 6 cit. zákona zhotoviteľ geologických prác je povinný dbať na to, aby sa čo najmenej zasahovalo do práv a právom chránených záujmov vlastníka nehnuteľnosti a aby nevznikli škody, ktorým možno zabrániť.
Podľa § 29 ods. 12 cit. zákona bez súhlasu vlastníka nehnuteľnosti a bez rozhodnutia ministerstva podľa odsekov 4 a 5 môže zhotoviteľ geologických prác obmedziť vlastnícke právo len pri naliehavom verejnom záujme, a to pri prevencii alebo pri likvidácii bezprostredne hroziacej živelnej pohromy a pri prevencii a odstraňovaní havárií podľa osobitného predpisu, a to iba na nevyhnutne potrebný čas.
Podľa § 30 cit. zákona vlastník nehnuteľnosti je povinný na svojej nehnuteľnosti strpieť vyznačenie a uchovávanie geologických diel a geologických objektov, ktoré určí ministerstvo, a zdržať sa všetkého, čo by mohlo tieto geologické diela a geologické objekty poškodiť, zničiť alebo urobiť nepoužiteľnými.
Podľa § 32 ods. 1 cit. zákona na náhradu škody spôsobenej činnosťou podľa § 29 ods. 1, § 30 a 31 sa vzťahujú všeobecné predpisy o náhrade škody (odkaz na § 420 OZ), ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 32 ods. 2 cit. zákona zhotoviteľ geologických prác po skončení geologických prác podľa § 29 ods. 1 a § 31 je povinný v lehote dohodnutej s vlastníkom nehnuteľnosti uviesť použitú nehnuteľnosť do predošlého stavu, prípadne pozemky rekultivovať, pokiaľ sa nedohodnú inak.
Podľa § 32 ods. 3 cit. zákona ak nie je možné alebo hospodársky účelné nahradiť spôsobenú škodu uvedením do predošlého stavu, vlastník nehnuteľnosti má právo na náhradu škody v peniazoch.
Podľa § 32 ods. 4 cit. zákona ak nedôjde k dohode podľa odseku 2 alebo dôjde k sporu o náhrade škody podľa odseku 3, rozhodne súd.
Podľa § 32 ods. 5 cit. zákona Ak vlastník nehnuteľnosti je geologickými prácami alebo existenciou geologického diela alebo geologického objektu podľa § 29 ods. l, § 30 a 31 v obvyklom užívaní nehnuteľnosti podstatne obmedzený, má právo na primeranú jednorazovú náhradu. Právo na jednorazovú náhradu treba uplatniť do jedného roku odo dňa do ručenia oznámenia o skončení geologických prác u zhotoviteľa geologických prác alebo na ministerstve do jedného roku odo dňa doručenia rozhodnutia ministerstva o vyznačení a uchovávaní významných geologických diel a geologických objektov, inak právo zaniká. Spory o jednorazovú náhradu rozhoduje súd
Podľa § 42 cit. zákona fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona má v predmete činnosti určenom v zriaďovacej listine, v štatúte alebo v stanovách, prípadne v inom obdobnom akte vykonávanie geologických prác podľa § 2, považuje sa za zhotoviteľa geologických prác podľa § 4 tohto zákona.
Podľa § 420 OZ § každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ustanovenia § 90 prvá časť vety O.s.p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný). Vymedzenie účastníkov konania sa v tomto prípade zakladá procesným spôsobom; navrhovateľom (žalobcom) je ten, kto podal na súd návrh na začatie konania (žalobu) a odporcom (žalovaným) je ten, koho navrhovateľ (žalobca) v návrhu (žalobe) za tohto účastníka konania označil.
Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti, ktorá je predmetom konania. Podľa toho sa rozlišuje
vecná legitimácia aktívna - na strane žalobcu a pasívna - na strane žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti jej nositeľom nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu, je označený žalovaný. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že zhotoviteľ geologických prác - spoločnosť GEOKONTAKT s.r.o. bol povinný dohodnúť s vlastníkom nehnuteľnosti - žalobcom rozsah i spôsob vykonávania geologických prác a podľa toho konať a po skončení geologických prác bol povinný v lehote dohodnutej s vlastníkom nehnuteľnosti uviesť použitú nehnuteľnosť do predošlého stavu, keďže podľa výpovede žalobcu sa tak dohodli. Ak nie je možné alebo hospodársky účelné nahradiť spôsobenú škodu uvedením do predošlého stavu, vlastník nehnuteľnosti má právo na náhradu škody v peniazoch. Ak nedôjde k dohode o nej, rozhodne o náhrade súd. Podľa čl. 1 ods. 1.3 líder skupiny GEOKONTAKT, s. r. o. Košice bol oprávnený konať a vykonávať dielo v mene a na účet skupiny dodávateľov počas celej doby platnosti tejto zmluvy. Ostatní členovia skupiny dodávateľov (TRANSSERVIS, a. s. Košice, sudop TRADE, s. r. o. Košice) mohli vykonávať dielo iba na základe pokynov a v rozsahu určeným lídrom skupiny dodávateľov. Podľa článku 8 ods. 8.2 zmluvy ak vznikne škoda neoprávneným vstupom na pozemky tretích osôb alebo poškodením v súvislosti s výkonom diela alebo ak dôjde k poškodeniu majetku tretích osôb v súvislosti s výkonom diela, zodpovedá za ne zhotoviteľ. Podľa geologického zákona ak vlastník nehnuteľnosti je existenciou geologického objektu v obvyklom užívaní nehnuteľnosti podstatne obmedzený, má právo na primeranú jednorazovú náhradu, ktorú treba uplatniť do jedného roku odo dňa doručenia oznámenia o skončení geologických prác u zhotoviteľa geologických prác alebo na ministerstve do jedného roku odo dňa doručenia rozhodnutia ministerstva o vyznačení a uchovávaní významných geologických diel a geologických objektov, inak právo zaniká. Spory o jednorazovú náhradu rozhoduje súd. Z uvedeného je zrejmé, že v sporoch o uloženie povinnosti týkajúcej sa vykonania geologických prác a v sporoch o náhradu škody spôsobenej v dôsledku vykonaných geologických prác a o jednorazovú náhradu môže byť pasívne legitimovaným len zhotoviteľ alebo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, preto súd dospel k záveru, že v danom súdnom spore žalovaný (ako objednávateľ) nemá pasívnu legitimáciu a žalobu zamietol bez ďalšieho preskúmania jej dôvodnosti.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle cit. ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Súd zaviazal neúspešného žalobcu uhradiť žalovanému trovy, ktoré mu v konaní vznikli a pozostávajú z trov právneho zastúpenia advokátom v zmysle vyhl. MS SR 655/2004 Z.z. za tri úkony (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobe a účasť na pojednávaní) po 36,52 eur (ako vyčíslil právny zástupca) + režijný paušál 2 x 7,81 eur a 1 x 8,04 eur, spolu 133,22 eur. Súd odmenu za ďalšiu poradu s klientom dňa 2.4.2014 a za písomné podanie na súd zo dňa 5.5.2014 nepriznal, nakoľko ich nepovažoval za účelne vynaložené trovy a navyše ďalšia porada s klientom ani nebola súdu preukázaná. Odmenu nemožno priznať, ak sa určité podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových procesne významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu. V danom prípade prípade právny zástupca v druhom vyjadrení bez vyzvania súdu už len bližšie špecifikoval a právne odôvodňoval skutočnosti namietané ním už v prvom podaní, ktoré mohol uviesť už v prvom vyjadrení, resp. na pojednávaní.
O povinnosti odporcu nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 2.198,47 eur na účet jeho právneho zástupcu súd rozhodol v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 2 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.