Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Sd-20-2014.pdf
PDF · 77.28 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sd/20/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci navrhovateľa E.. H. L., r.č. XX XX XX/XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX K., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 20. januára 2014 pod č. XXX XXX XXXX X podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa dňa 20. januára 2014 pod č. XXX XXX XXXX X podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 10. októbra 2013 o priznanie starobného dôchodku od 16. decembra 2007. Výrok rozhodnutia odôvodnila odporkyňa poukazom na žiadosť navrhovateľa, ktorý žiadal o priznanie starobného dôchodku od 16. decembra 2007. Zároveň odporkyňa citovala ustanovenie § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého poistenec má nárok na starobný dôchodok ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Zároveň citovala ustanovenie § 21 ods. 1, § 132 ods. 1 a § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Dôvodila ďalej tým, že zosúladila svoju aplikačnú prax s právnym názorom Najvyššieho súdu SR uvedeným v rozsudku 7So 138/2011 z 15. augusta 2012. Vychádzajúc z tohto právneho názoru pri posudzovaní nároku navrhovateľa na starobný dôchodok a pri určovaní dôchodkového veku v súvislosti so zaradením doby výkonu služby do I. kategórie vychádzala z vyššie citovaných ustanovení Zákona o sociálnom zabezpečení. Nakoľko navrhovateľ získal počas výkonu služby viac ako 20 rokov v I. kategórii, dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55 roku veku 10. decembra 2007. Zo spisového materiálu bolo preukázané, že rozhodnutím Ministerstva vnútra SR z 25. februára 2008 č. SRLZ-41.295-1/SZ-2007 bol navrhovateľovi od 16. decembra 2007 priznaný výsluhový dôchodok a prídavok k dôchodku podľa § 38 a § 39 s poukázaním na § 143c ods. 8 a v súlade s § 58, § 60, § 68 ods. 2 a § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov. Suma starobného dôchodku bola určená podľa ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Poukázala zároveň na ustanovenie § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. účinného od 01. júla 2002, podľa ktorého suma výsluhového dôchodku nesmela byť nižšia, ako suma starobného dôchodku s prídavkom k dôchodku, na ktorý by vznikol nárok podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona. Pretože suma starobného dôchodku bola určená podľa zákona č. 100/1988 Zb. bola spolu s prídavkom k starobnému dôchodku výhodnejšia ako suma výsluhového dôchodku, ktorý bol priznaný navrhovateľovi ako výsluhový dôchodok v sume určenej podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. To znamená, že podmienky nároku na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb
zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určil útvar sociálneho zabezpečenia MV SR. Nárok na výsluhový dôchodok priznaný v sume starobného dôchodku bola zohľadnená všetky preukázaná doba a to od 01. októbra 1971 až do 15. decembra 2007. Vzhľadom na uvedené, nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania nemôže vzniknúť poistencovi, preto žiadosť z 10. októbra 2013 o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia zamietla odporkyňa tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
Návrhom na preskúmanie rozhodnutia, ktorý podal navrhovateľ sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia s poukazom na rozsudok NS SR 7So 138/2011 z 15. augusta 2012 a k uvedenému návrhu zdôraznil, že odpracoval požadovanú dobu v I. a II. kategórii, zároveň dosiahol fyzický vek, čo je aj predmetom právneho názoru v citovanom rozsudku. Na pojednávaní pred súdom zotrval na podanom návrhu na preskúmanie a poukázal na obdobné prípady, kedy jeho kolegom, ktorí odchádzali a slúžili tak isto ako on bol priznaný starobný dôchodok.
K podanému návrhu na preskúmanie sa vyjadrila odporkyňa písomným stanoviskom zo dňa 06. marca 2014 pričom poukázala na dôvody napadnutého rozhodnutia a navrhla rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Poverená zástupca odporkyne na pojednávaní pred súdom poukázal na to, že navrhovateľ mal priznaný výsluhový dôchodok, splnil nárok na tento dôchodok vo veku 55 rokov veku k 10. decembru 2007. Starobné dôchodky boli priznané a prepočítané podľa zákona č. 100/1988 Zb. a podľa zákona č. 328/2002 Z.z. vzťahujúce sa na príslušníkov policajného zboru. Sociálna poisťovňa v tomto konkrétnom prípade nemá na základe čoho priznať dávky dôchodkového poistenia, pretože všetka doba bola navrhovateľovi započítaná.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne a zistil tento skutkový stav.
Na základe žiadosti navrhovateľa zo dňa 10. októbra 2013 požiadal navrhovateľ o priznanie starobného dôchodku od 16. decembra 2007. V tejto súvislosti poukázal na aplikáciu rozsudku NS SR 7So 138/2011 z 15. augusta 2012.
Na základe uvedenej žiadosti bolo vydané rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia dňa 20. januára 2014 pod č. XXX XXX XXXX 0.
Ako vyplýva z ustanovenia § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. účinného ku dňu vydaniu napadnutého rozhodnutia, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Podľa § 65 ods. 2 citovaného zákona, dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 274 ods. 1 citovaného zákona, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.
Ďalej súd poukazuje na to, že po zohľadnení doby služby a osobných vymeriavacích základov dosiahnutých počas služby na vznik nároku na dôchodkovú dávku a určenie sumy dôchodkovej dávky podľa všeobecných právnych predpisov o sociálnom poistení je potrebné dôchodkovú dávku určiť v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 ( uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. ďalej len „ dohovor 128“ ), a to podľa zovšeobecneného právneho názoru NS SR uvedeného v rozhodnutí č. R55/2011 zverejneného v zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ak poistencovi priznaný príspevok alebo tiež podľa právneho názoru NS SR vyjadreného v rozsudku 9So 138/2011 z 22. augusta 2012, ak bol poistencovi priznaný výsluhový dôchodok, podľa ktorého sa suma dôchodkovej dávky poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok môže iba krátiť primerane k počtu skončených rokov doby služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku.
Ako vyplýva z obsahu článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Sociálna poisťovňa po zohľadnení všetkých období dôchodkového poistenia a všetkých osobných vymeriavacích základov si mala vypočítať sumu dôchodkovej dávky, ktorá by sa mala znížiť o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy príspevku alebo výsluhového dôchodku za celé roky.
Súd pritom zdôrazňuje, že ak sa určuje suma dôchodkovej dávky poistencovi, ktorému bol priznaný príspevok, sumu dôchodkovej dávky je možné krátiť najviac o sumu príspevku, ktorá je vyplácaná ku dňu priznania dôchodkovej dávky a to v súlade s judikátom uvedeným vyššie pod č. R55/2011.
Z uvedeného vyplýva, že určenie sumy starobného dôchodku poistencovi, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku, je potrebné vypočítať aj podľa ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov práve v spojení s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.
Z uvedenej skutočnosti preto vyplýva ďalší postup v predmetnej konkrétnej veci, ktorej aj s poukazom na to, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok k 10. decembru 2007, súd predmetné rozhodnutie Sociálnej poisťovne o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok zrušil, pretože s poukazom na vyššie citovaný článok 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 je potrebné urobiť prepočet nie len podľa zákona č. 100/1988 Zb., ale aj podľa zákona č. 461/2003 Z.z. a na základe uvedeného prepočtu dospieť ku konečnému záveru, že dôchodok vypočítaný podľa zákona č. 461/2003 Z.z. je nižší ako starobný dôchodok, t.j. výsluhový dôchodok určený na základe rozhodnutia Ministerstva vnútra SR z 25. februára 2008, na ktorý už súd vyššie poukázal.
Preto v danej veci súd zrušil predmetné rozhodnutie zo dňa 20. januára 2014 č. XXX XXX XXXX 0 napadnuté návrhom na preskúmanie podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. z dôvodu nesprávneho právneho záveru prijatého zo strany odporkyne a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.
S poukazom na citáciu vyššie uvedených rozhodnutí NS SR, ako aj s poukazom na citáciu článku 336 ods. 2 Dohovoru č. 128 úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude potrebné opätovne rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 10. októbra 2013 a vykonať prepočet podľa príslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a dospieť k záveru, či tato vypočítaná suma starobného dôchodku bude nižšia, resp. vyššia ako priznaný výsluhový dôchodok podľa rozhodnutia MV SR zo dňa 25. februára 2008.
O náhrade trov konania krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 Os..p. a navrhovateľ aj keď bol v konaní úspešný si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.