Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33Pc-2-2023.pdf
PDF · 64.14 KB
Case nature
Area
Subarea
33Pc/2/2023
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych detí a rodiny Trnava, Bottova 4, Trnava, dieťa matky: U. Q., nar. XX.X.XXXX, E. gen. Y. 3, A. (navrhovateľka) a otca: U. Q., nar. X.X.XXXX, T. XX, A., o návrhu matky na určenie otcovstva, o zastavení konania po súhlasnom vyhlásení rodičov takto
rozhodol:
I. Konanie sa zastavuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka doručila súdu dňa 27.1.2023 návrh na určenie otcovstva k maloletej F. Q., narodenej XX.X.XXXX a za otca dieťaťa označila U. Q., narodeného X.X.XXXX. V návrhu uviedla, že domnelý otec odmietol uznať svoje otcovstvo na matričnom úrade, preto podala návrh na súd. Muž, ktorého označila za otca sa písomne k tomuto návrhu nevyjadril. Navrhovateľka je slobodná, teda nemá manžela, ktorému by svedčila prvá domnienka otcovstva.
2. Podľa § 104 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou svedčiacou manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku, vyslúchne súd, ktorý je príslušný na konanie vo veciach určenia rodičovstva, matku a toho, koho matka označí za otca, či uznáva, že je otcom. Podľa odseku 2 vety prvej tohto ustanovenia, ak dôjde k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve, uvedie sa to v zápisnici a oznámi orgánu, ktorý vedie matriku, v ktorej je dieťa zapísané.
3. Citované ustanovenie predstavuje procesnú reflexiu tzv. druhej domnienky otcovstva. Predstavuje špecifický procesný postup, ktorý nemá charakter klasického konania vo veci samej. K určeniu otcovstva takto môže dôjsť, iba ak nebolo otcovstvo určené prvou domnienkou, teda ak nie je za otca dieťaťa považovaný manžel matky. Za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Toto je možné urobiť pred matričným úradom alebo pred súdom. Úlohou súdu v tejto veci je určitá forma administratívnej pomoci pri určení otcovstva tam, kde sú obaja rodičia v otázke otcovstva zajedno a niet medzi nimi pochybností. Súd je iba povinný preskúmať naplnenie podmienok pre to, aby bolo možné otcovstvo takto určiť, nie vykonávať dokazovanie a zisťovať, kto je otcom dieťaťa. Súd o právach a povinnostiach subjektov vo vlastnom zmysle slova nekoná, iba posudzuje, či sú naplnené podmienky pre to, aby mohlo byť otcovstvo určené. Zaoberá sa teda iba právom matky a domnelého otca súhlasné vyhlásenie urobiť. Súdna prax súčasne vytvorila aj pravidlo, v súlade s ktorým je možné za súhlas matky s určením otcovstva považovať aj návrh matky na určenie otcovstva tohto muža (R 20/80). Vždy je však potrebné, aby o tom, že došlo k súhlasnému vyhláseniu otcovstva, neboli pochybnosti.
4. Obaja účastníci matka aj domnelý otec sa dňa 9.3.2023 dostavili pred súd, kde matka uviedla, že svoje dieťa počala s prítomným mužom, načo muž vyhlásil, že svoje otcovstvo k maloletej F. Q., nar. XX.X.XXXX uznáva. Súd následne poskytol účastníkom priestor, aby sa pokúsili mimosúdne dohodnúť na výkone rodičovských práv a povinností ku svojej dcére. Konanie sa teda skončilo súhlasným vyhlásením rodičov bez meritórneho rozhodnutia, ktorá skutočnosť bude oznámená orgánu, ktorý vedie matriku, kde je dieťa zapísané.
5. Podľa § 109 Civilného mimosporového poriadku (CMP), ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví.
6. Pretože došlo k súhlasnému vyhláseniu rodičov o určení otcovstva k maloletej F. Q., súd konanie zastavil. Po právoplatnosti tohto uznesenia budú mať rodičia priestor upraviť si rodičovské práva a povinnosti k maloletej dohodou, ku ktorej uzatvoreniu ak medzi nimi nepríde, bude sa môcť niektorý z rodičov domáhať jej úpravy prostredníctvom nového návrhu na súde.
7. O trovách konania súd rozhodol II. výrokom podľa § 52 CMP, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, lebo tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať na tunajšom súde v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie (§ 357 písm. a) Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka, a tiež osobitné náležitosti: g) proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, h) v akom rozsahu sa napáda, i) z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne - odvolacie dôvody, j) čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh (§ 127 ods. 1, 2 a § 363 Civilného sporového poriadku).