Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cpr-9-2013.pdf
PDF · 96.61 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cpr/9/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci navrhovateľa: C. P., J. XXXX J., P. X/XX, L.. XX.XX.XXXX , C. O., zastúpený: JUDr. Eva Csontosová, advokátka, M.R. Štefánika 4/4 posch., 940 01 Nové Zámky proti odporcovi: MAX Transport s.r.o., Stará Prievozská č.2, Bratislava, IČO: 46 319 824 o zaplatenie 1.170,-€ s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.170,-€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.170,-€ od 30.05.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 70,50 €, titulom súdneho poplatku za návrh a trovy právneho zastúpenia vo výške 324,92 € na účet právnej zástupkyne navrhovateľa a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.12.2013 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 1.170,-€ spolu s príslušenstvom titulom plnenia nevyplatenia mzdy.
Podaný návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ s odporcom uzavreli dňa 16.02.2012 Pracovnú zmluvu. Na základe Pracovnej zmluvy vykonával navrhovateľ pre odporcu prácu ako vodič kamiónu a to na základe v zmluve uvedených podmienok. Základná mzda bola určená vo výške 500,-€ mesačne spolu s príplatkom vo výške 45,-€ na každý deň. Pracovná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, avšak na základe dohody došlo k ukončeniu Pracovnej zmluvy ku dňu 30.04.2012. Navrhovateľ za obdobie výkonu práce pre odporcu obdržal od odporcu za mesiac marec 2012 sumu 750,-€ a to dňa 03.04.2012. Dňa 13.04.2012 obdržal odporca sumu 828,44 € a dňa 08.06.2012 sumu 408,44 €. Za posledných 26 pracovných dní neobdržal navrhovateľ od odporcu úhradu sumy 45,-€ za každý deň, čo za 26 odpracovaných dní predstavuje sumu 1.170,-€. Navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie nevyplatenej mzdy, pričom odporca mu uviedol, že o nevyplatení mzdy rozhodol z dôvodu, že navrhovateľ spôsobil poškodenie majetku spoločnosti a nedodržal podmienky uvedené v Pracovnej zmluve. Zároveň oznámil navrhovateľovi, že táto skutočnosť je zdokladovaná v mzdovej agende, ktorá je uložená v účtovnej spoločnosti Consultation spol. s r.o..
Odporca sa k podanému návrhu písomne nevyjadril.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14.05.2014. Odporca sa na pojednávanie nedostavil, pričom predvolanie spolu s poučením mal riadne a včas doručené. Svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 13.05.2014 s tým, že žiadal , aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Zároveň v predmetnom podaní odporca uviedol, že v spoločnosti odporcu sa uskutočnila zmena majiteľa s tým, že nový majiteľ v preberacom protokole neprevzal zodpovednosť za uhradenie oneskorených a
nevyplatených miezd. Taktiež ďalej uviedol, že navrhovateľ dostal len základný plat z dôvodu, že spôsobil škodu z nedbanlivosti na motorovom vozidle s ktorým pracoval, pričom výšku škody mu odporca na nariadenie rakúskeho majiteľa zrazil z platu. Súd preto v súlade s ustanovením § 101 ods.2 O.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti odporcu.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a zistil nasledovný skutkový stav.
Dňa 16.02.2012 bola medzi navrhovateľom ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom uzavretá Pracovná zmluva. V článku I Pracovnej zmluvy sa strany dohodli na druhu práce, tak, že navrhovateľ bude pracovať pre odporcu ako vodič kamiónu pre vnútroštátnu a medzinárodnú dopravu. Podľa článku II pracovnej zmluvy bol pracovný pomer dohodnutý na dobu neurčitú a vznikol dňa 16.02.2012, pričom tento deň bol dohodnutý ako deň nástupu do pracovného pomeru. V článku 3 bod 3/3 sa strany dohodli, že navrhovateľ ako zamestnanec má nárok na cestovné náhrady v súvislosti s pracovnou cestou podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Navrhovateľ s odporcom sa taktiež dohodli, že stravné bude upravované na sumu 45,-€/deň, vrátane vreckového. Táto dohoda o úprave stravného bola dohodnutá na dobu určitú, a to až do vydania internej smernice zamestnávateľa o úprave stravného. V článku 4 bod 4/1 sa strany dohodli na výške mzdy za vykonanú prácu, pričom hrubá mzda predstavovala sumu 500,-€ a zamestnancovi mala byť vyplácaná dvanásť krát za rok. Mzda mala byť vyplácaná pozadu mesačne, vždy najneskôr 30-ty deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci za ktorý vznikol nárok na mzdu, pričom mala byť vyplácaná na účet zamestnanca. Pracovný čas bol dohodnutý na 40 hodín týždenne, tak ako to vyplýva z článku 5 bod 5/1 Zmluvy. Z článku 7 bod 7/2 písm. f) vyplýva, že zamestnanec je povinný nahradiť zamestnávateľovi z časti alebo v plnej výške škodu spôsobenú zamestnávateľovi, ak táto vznikne celkom alebo z časti zavinením zamestnanca, najmä nahradiť pokuty za porušenie dopravných predpisov, škodu spôsobenú na nákladnom vozidle porušením povinností alebo obvyklej starostlivosti zamestnanca. V článku 9 bod 9/1 písm. c) za zamestnávateľ zaviazal platiť zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu
Z výpisu účtu predloženého navrhovateľom vyplýva, že mu bola zo strany odporcu vyplatená dňa 03.04.2012 suma 750 €, dňa 16.04.2012 suma 828,44 € a dňa 11.06.2012 suma 408,44 €.
Z Listu odporcu adresovaného právnej zástupkyni navrhovateľa zo dňa 25.10.2013 vyplýva, že osobou rozhodujúcou o chode spoločnosti bol vtedajší spoločník I. M. T., ktorý rozhodol o nevyplatení časti mzdy navrhovateľovi z dôvodu, že navrhovateľ spôsobil poškodenie majetku a nedodržal podmienky pracovnej zmluvy. Ďalej je uvedené, že táto skutočnosť je zdokladovaná v mzdovej agende, ktorá je uložená v mzdovej agende u mzdovej účtovníčky B. C..
Z Oznámenia zaslaného mzdovou účtovníčkou pani Libušou Malackou dňa 18.11.2013 vyplýva, že spoločnosť CONSULTATIO neeviduje v mzdovej učtárni doklad o zrážke zo mzdy za zavinenie škody na vozidle pre navrhovateľa, ako bývalého zamestnanca spoločnosti odporcu.
Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:
Podľa § 118 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú mzdu.
Podľa § 118 ods. 2 veta prvá Zákonníka práce prácu mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.
Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
Podľa § 129 ods. 3 Zákonníka práce pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.
Podľa § 130 ods. 8 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný, po vykonaní zrážok podľa § 131, poukázať mzdu alebo jej časť určenú zamestnancom na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike, ak o to zamestnanec písomne požiada alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom na takom postupe dohodne tak, aby určená suma peňažných prostriedkov mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu. Ak o to zamestnanec požiada, môže zamestnávateľ časti mzdy určené zamestnancom poukazovať aj na viac účtov, ktoré si zamestnanec sám určil.
Podľa § 131 ods. 1 Zákonníka práce zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.
Podľa § 131 ods. 2 Zákonníka práce po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len
a) preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,
b) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,
c) peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,
d) neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažného príspevku za opatrovanie, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu,
e) nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,
f) náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,
g) náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,
h) sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 3.
Podľa § 131 ods. 3 Zákonníka práce ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 517 ods. 1 O.z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (účinného ku dňu omeškania), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Právo zamestnanca na mzdu za vykonanú prácu je obmedzené taxatívnym výpočtom prípadov, v ktorých môže zamestnávateľ jednostranne vykonať zrážky zo mzdy (§ 131 Zákonníka práce). Už samotný taxatívny výpočet druhov zrážok zo mzdy je garanciou ochrany mzdy zamestnanca a je výnimkou zo zásady, že so mzdou môže nakladať len zamestnanec. Pokiaľ by zamestnávateľ zrazil zo mzdy zamestnanca zrážku z iného dôvodu okrem taxatívneho výpočtu prípadov zrážok zo mzdy, alebo na základe dohody o zrážkach zo mzdy, konal by v rozpore so zákonom.
Ustanovenie § 118 ods. 1 Zákonníka práce zabezpečuje jednu zo základných práv zamestnanca a to právo na mzdu za vykonanú prácu. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že právo na mzdu je viazané na výkon práce zamestnanca.
Z vykonaných dôkazov mal súd za nepochybné, že pracovný pomer navrhovateľa, zamestnaného u odporcu ako vodič kamiónu, bol založený pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi konania dňa 16.02.2012 a bol ukončený dohodou ku dňu 30.04.2012. Táto skutočnosť medzi účastníkmi konania sporná nebola.
Navrhovateľ si podanou žalobou uplatňuje odporcom nevyplatený mzdový nárok za odpracovaných 26 pracovných dní, za ktoré mal obdržať od odporcu stravné vo výške 45,- € / deň, tak ako si to strany dohodli v článku 3 bod 3/3 Pracovnej zmluvy. Na preukázanie uplatneného nároku predložil navrhovateľ pracovnú zmluvu a výpis z účtu z ktorého vyplýva, že odporca poukázal navrhovateľovi celkovo sumu 1.986,88 €. Odporca navrhovateľom uplatnenú výšku nevyplatenej mzdy nesporoval. Uviedol iba, že k zrážkam zo mzdy došlo z dôvodu spôsobenia škody navrhovateľom odporcovi z nedbanlivosti na vozidle, s ktorým pracoval.
V zmysle tohto výkladu a v kontexte zisteného skutkového stavu je potrebné ustáliť, že navrhovateľovi patrí mzda v zmysle § 118 ods. 1 Zákonníka práce za žalované obdobie, keďže žiadnym relevantným spôsobom sa odporcovi nepodarilo súdu preukázať jeho porušenie pracovnej disciplíny čím odporca neuniesol dôkaznú núdzu a súdu ničím nepreukázal svoje tvrdenia. Medzi účastníkmi konania bol riadne uzavretý pracovnoprávny vzťah, s vymedzenou pracovnou náplňou pričom odporca nepreukázal porušenie pracovnej zmluvy zo strany navrhovateľa na pracovisku. Odporca ako zamestnávateľ tak v rozpore s ust. § 118 ods. 1, § 129 ods. 3 a § 130 ods. 8 Zákonníka práce, navrhovateľovi nevyplatil v lehote splatnosti mzdu vo forme stravného , ktorú bol povinný vyplatiť navrhovateľovi vo výške 45,-€/ deň za navrhovateľom odpracovaných 26 pracovných dní, tak ako si to strany dohodli v Pracovnej zmluve.
Odporcom uvádzané dôvody, pre ktoré vykonal zrážky zo mzdy nepredstavujú žiadnu z taxatívne vymedzených zrážok, ktorú by bol odporca v zmysle ustanovenia § 131 Zákonníka práce oprávnený vykonať.
Splatnosť mzdy bola podľa čl. 4 bod 4/2 Pracovnej zmluvy dohodnutá najneskôr do 30. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Nevyplatením mzdy v lehote splatnosti sa odporca súčasne dostal do omeškania, v dôsledku čoho navrhovateľovi vznikol nárok aj na úroky z omeškania, ktoré mu boli priznané v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vl. č. 87/1995 Z.z.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak , že úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania.
Trovy konania navrhovateľa predstavuje náhrada za zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 70,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 324,92 Eur, ktoré mu boli priznané v súlade s § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 5 písm. b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších predpisov, nasledovne:
a) odmena za úkony právnej služby spolu v sume 169,26 Eur:
1. prevzatie a príprava zastúpenia (rok 2013).................................................56,42 Eur
2. návrh na začatie konania (rok 2013)...........................................................56,42 Eur
3. účasť na pojednávaní dňa 14.05.2014 ........................................................56,42 Eur
b) režijný paušál spolu v sume 23,66 Eur:
2 x á 7,81 Eur + 1 x á 8,04 Eur spolu 23,66 €
c) Iné trovy konania pozostávajúce z cestovnej náhrady za jednu cestu zo Šamorína do Bratislavy a späť vo výške 65,-€ podľa § 15 písm. a.) vyhlášky
4. Náhrada za stratu času vo výške 67,- eur (1 x zo Šamorína do Bratislavy a späť 5 x 13,40 € podľa § 17 ods.1 vyhlášky)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.